Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Saz-4-2023.pdf
PDF · 129.58 KB
Case nature
Area
Subarea
13Saz/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobcu: mal. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, XXX XX C., štátna príslušnosť: Ruská federácia, zastúpený: D. E., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX C., štátna príslušnosť: Ukrajina, právne zastúpený: Mgr. Viera Orichová, advokátka, so sídlom Kláštorská 131, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ČAS:MU-PO-178-23/2023-Ž zo dňa 21.9.2023, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Právo na náhradu trov konania sa úcˇastníkom konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 30.10.2023 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. ČAS:MU-PO-178-23/2023-Ž zo dňa 21.9.2023 v časti o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany vydané podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. b) a podľa § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej ako Zákon o azyle“) a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Administratívne konanie
2. Žalobca, v zastúpení opatrovníčkou požiadal dňa 19.4.2023 o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o jeho život, nakoľko ako občan Ruska sa nemôže vrátiť na Ukrajinu.
3. Rozhodnutím žalovaného ČAS:MU-PO-178-23/2023-Ž zo dňa 21.9.2023 sa žalovanému neudelil azyl, neposkytla doplnková ochrana, neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny a neposkytla sa mu ani doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca v krajine svojho pôvodu, v Rusku žil s rodinou do svojich 9 rokov. Po smrti rodičov a starého otca, prišla za ním v januári 2020 jeho teta, opatrovníčka a odviedla ho k sebe na F., aby sa mohla o neho postarať. Tam pokračoval žalobca v školskej dochádzke a po napadnutí Ukrajiny Ruskom, sa aj s opatrovníčkou v marci 2022 dopravili na územie SR, kde im bolo poskytnuté dočasné útočisko. Po tom, ako opatrovníčka požiadala za žalobcu o azyl, dočasné útočisko mu zaniklo.
5. Podľa žalovaného pokiaľ žalobca žil v Rusku, okrem osobných problémov iné problémy nemal. V krajine pôvodu okrem 35- ročného brata, ktorý nepracuje, je závislý na liekoch a nikdy sa o neho nezaujímal, nikoho nemá. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalobca, pokiaľ v Rusku žil, okrem rodinných problémov iné problémy nemal. Býval so svoju rodinou, chodil do školy, rád maľoval, športoval, hral šach a inak žil „normálnym“ životom. takto formulovaný dôvod žiadosti o azyl je z hľadiska možnosti udelenia azylu ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany v zmysle § 8 Zákona o azyle neopodstatnený. V priebehu konania nebolo ničím preukázané, ani z ničoho nevyplynulo, že by žalobcovi ako maloletej sirote, potencionálne prenasledovanie mohlo hroziť po prípadnom návrate do Ruska bez opatrovníčky. Na posúdenie uvedených skutočností si žalovaný zaobstaral aktuálne a relevantné informácie o situácii v Rusku, z ktorých okrem iného zistil, že 26.1.1990 Rusko podpísalo a 16.8.1990 ratifikovalo Dohovor OSN o právach dieťaťa (ďalej ako „Dohovor“). V roku 1993 vláda Ruska schválila Štatút komisie pre koordináciu prác súvisiacich s implementáciou Dohovoru a svetovej deklarácie o prežití, ochrane a rozvoja detí v Rusku. V roku 2006 boli zriadené Vládna komisia pre maloletých a ochranu ich práv a Vládna komisia pre práva dieťaťa v Rusku. V krajine síce neexistuje zákon proti zneužívaniu detí, avšak legislatívne je zakázaná vražda, ublíženie na zdraví a znásilnenie maloletých.
6. Žalobca síce uvádzal, že sa nemôže vrátiť na F., kde krátko pred vypuknutím vojnového konfliktu žil, lebo by mu tam ako B. robili zle, nadávali, možno aj zbili, resp. preto, že by ho ako Rusa na územie Ukrajiny príslušné orgány ani nevpustili, no podľa žalovaného krajinou pôvodu žalobcu je Rusko, nie Ukrajina a v dostupných zdrojoch sa neobjavujú žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že by ukrajinské štátne orgány od začiatku invázie do Ruska do Ukrajiny presadzovali plošnú systematickú politiky nevpúšťania občanov Ruska na územie Ukrajiny za účelom návštevy ich rodinných príbuzných. Jedinou zmenou, ktorá nastala od 1.7.2022 je Ukrajinou zavedený vízový režim pre občanov Ruska, to sa však netýka tých, ktorí opustili územie Ukrajiny pred vypuknutím konfliktu.
7. V rámci svojej rozhodovacej činnosti žalovaný zisťoval najlepší záujem žalobcu ako dieťaťa a dospel k záveru, že bez ohľadu na výsledok azylového konania, je v jeho záujme naďalej ostať v starostlivosti jeho opatrovníčky, sesternici jeho zosnulej matky, ktorá je jeho jediná príbuzná, schopná sa o neho postarať. Poukázal na to, že opatrovníčka žalobcu predtým, ako s ním odcestovala z Ruska na Ukrajinu osobne nepoznala a že zo začiatku to bolo s ním náročné, v súčasnosti zhodnotila ich vzájomný vzťah ako vzťah matky so synom.
8. Podmienky na priznanie azylu neboli podľa žalovaného u žalobcu splnené, nakoľko udelenie azylu je objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania ako závažného alebo opakovaného konania, spôsobujúceho vážne porušovanie základných ľudských práv, alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom.
9. Nakoľko podmienky na udelenie azylu neboli u žalobcu splnené, žalovaný posudzoval splnenie podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany, avšak dospel k záveru, že v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu neexistujú žiadne také indície, ktoré by svedčili o tom, že by mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) Zákona o azyle. Rusko si síce naďalej zachováva možnosť udelenia trestu smrti, od roku 1996 naň platí moratórium a nevykonáva sa. Žalobca z Ruska vycestoval vo veku 9 rokov, v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu možno hrozbu trestu smrti jednoznačne vylúčiť. Rovnako možno vylúčiť, že by sa stal objektom vážneho bezprávia.
10. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu neboli splnené podmienky na udelenie azylu podľa § 10 Zákona o azyle, keďže na území SR nemá žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny žalovaný uviedol, že žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udelenou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť.
11. V ďalších dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že síce z verejne dostupných správ vyplýva, že na prezidenta G. a ruskú ombudsmanku pre práva detí bol vydaný zatykač, pretože existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že obaja sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva (detí) a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska, nemožno však súhlasiť s tvrdením, že v Rusku sú porušované práva detí. Z informácií zabezpečených žalovaným vyplynulo,
že Rusko spravilo za posledných 30 rokov výrazné zlepšenie v službách na ochranu detí, podporu rodín, ako aj v samotnej starostlivosti o siroty. Na základe toho sa žalovaný nestotožnil s tvrdením, že by žalobcovi hrozilo prenasledovanie z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ktorú právna zástupkyňa žalobcu zadefinovala ako skupinu detí, ktoré sú charakterizované tým, že sa nachádzajú v Rusku bez zákonných zástupcov (siroty alebo deti násilne odlúčené od rodičov). Čo sa týka politického názoru žalobcu, v priebehu konania ani on, ani jeho opatrovníčka žiadny politický názor nevyjadrili. 12. Vzhľadom na to, že maloletý žalobca nesplnil zákonné podmienky, neudelil sa mu azyl, ani sa mu neposkytla doplnková ochrana na území SR.
13. Napadnuté rozhodnutie bolo zástupkyni žalobcu doručené dňa 28.9.2023.
Argumentácia žalobcu
14. V dôvodoch žaloby právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca má obavy o svoj život, nakoľko ako občan Ruskej federácie sa nemôže vrátiť na F.. Do Ruska sa nemôže vrátiť, keďže tam nikoho nemá. Do januára 2020 býval v Rusku, mesto Atkarsk, Saratovská oblasť. Od januára 2020 do 1.3.2022 býval na Ukrajine, ale pobyt udelený nemal, bol len v evidencii sociálnych orgánov, ktoré kontrolovali, či chodí do školy a v akých podmienkach žije. Žalobca bol zverený do starostlivosti opatrovníčky do veku 18 rokov. Obaja rodičia žalobcu zomreli na následky choroby. Žalobca má ešte brata, ktorý má 35 rokov, s ktorým však vôbec nie je v kontakte. Z dôvodu, že je Rus, mu na Ukrajine nadávali spolužiaci a bojí sa, že by ho mohli zbiť. Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného nezákonné, je v rozpore so zákonom o azyle a so Správnym poriadkom, v rozpore s Dohovorom o práve dieťaťa a jeho opčnými protokolmi, v rozpore s Chartou základných práv EÚ, s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v neposlednom rade je napadnuté rozhodnutie nespravodlivé, neľudské a nemorálne.
15. Žalobca sa v dôsledku vojnového konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou nachádza v situácii, v ktorej je ohrozená jeho sloboda, zdravie, dôstojnosť a život. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí absolútne opomenul zohľadniť skutočnosť, že žalobca je maloleté dieťa bez žijúcich zákonných zástupcov v krajine pôvodu, resp. bez akýchkoľvek zodpovedných príbuzných alebo známych, ktorí by sa o neho v prípade návratu do krajiny mohli postarať. Aplikácia požiadavky najlepšieho záujmu dieťaťa sa v ponímaní žalovaného vzťahuje iba na formálne záležitosti konania o azyle ako je vedenie pohovoru, resp. žiadosť o dlhodobú priepustku. Žalovaný nebral do úvahy prebiehajúcu rusko – ukrajinskú vojnu a konkrétny životný príbeh žalobcu, nezaoberal sa tým, akým spôsobom sa tieto právne akty uplatňujú. Podľa názoru žalobcu, Rusko je dlhé roky chronickým porušovateľom ľudských práv, pričom v posledných dvoch rokoch vedenia vojny proti Ukrajine sa situácia v oblasti ľudských práv v Rusku ako aj na ruskom okupovaných územiach výrazne zhoršila.
16. Poukázal na Rezolúciu Rady pre ľudské práva OSN o stave ľudských práv v Ruskej federácii zo dňa 16.10.2023, v zmysle ktorej pokračuje výrazné zhoršovanie situácie v oblasti ľudských práv a situácia jednotlivcov, najmä detí, deportovaných do Ruskej federácie je znepokojujúca. Ruská federácia dňa 16.9.2022 prestala byť vysokou zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o ľudských právach.
17. Dňa 16.10.2023 bola publikovaná Správa nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre F., v ktorej sa okrem iného uvádza, že ruské orgány sa dopustili porušovania medzinárodných ľudských práv, medzinárodného humanitárneho práva a zodpovedajúcich zločinov v oblastiach, ktoré boli na Ukrajine pod ich kontrolou. Sú zozbierané dôkazy, ktoré ukazujú, že mohlo dôjsť k vojnovým zločinom úmyselného zabíjania, mučenia, znásilňovania a iného sexuálneho násilia a deportácii detí do Ruskej federácie. Rozhovory s obeťami a svedkami ilustrovali hlbokú neúctu k ľudskej dôstojnosti. Podľa tejto správy sa presun 31 detí z Ukrajiny do Ruskej federácie v máji 2022 považuje za nezákonnú deportáciu a vojnový zločin. Podmienky, v ktorých boli deti držané, boli nedostatočné. V správe sa uvádza príklad 10-ročného chlapca, ktorý bol poslaný do psychiatrickej liečebne za to, že plakal, pretože mu chýbala matka. Ďalší príklad sa týka umiestnenia detí do miestnosti nazvanej „izolátor“ , kam boli umiestňovaní, ak sa Rusi domnievali, že sa deti správali nesprávne, napríklad za odstránenie ruskej vlajky alebo za počúvanie ukrajinskej hymny. Žalobca mal za to, že takéto konanie a opatrenia voči deťom, ktoré sú zraniteľnou skupinou obyvateľstva a mali by požívať ochranu, predstavuje prenasledovanie v zmysle zákona o azyle. Zároveň toto konanie ilustruje, ako sa ruské štátne orgány správajú voči deťom, ktoré v krajine nemajú zákonných zástupcov a čo takýmto deťom zo strany ruského štátu hrozí. Vysoký
predstaviteľ OSN informoval Bezpečnostnú radu OSN, že existujú dôveryhodné podozrenia z núteného presídľovania detí bez sprievodu z Ruskom okupovaných území Ukrajiny do Ruskej federácie alebo na iné okupované územie Ukrajiny. Predstavitelia OSN vyjadrili obavy, že počas procesov „filtrácie“ a deportácie sú deti vystavené riziku sexuálneho zneužívania. V správe sa ďalej uvádza, že nie je možné komplexne zhodnotiť systém starostlivosti o siroty a podmienky v zariadeniach, nakoľko nie je dostatok verejne dostupných správ a dokumentov.
18. Žalobca má napriek nízkemu veku opodstatnené obavy z prenasledovania v krajine pôvodu a spĺňa všetky subjektívne aj objektívne podmienky na udelenie medzinárodnej ochrany vo forme azylu. Informácie o krajine pôvodu, ktoré žalovaný použil ako podklad rozhodnutia, boli v odôvodnení napadnutého rozhodnutia hrubo dezinterpretované. Celkové vyhodnotenie informácií o krajine pôvodu absolútne neodrážajú realitu života sirôt v Rusku a vôbec nereflektujú na prebiehajúci vojnový konflikt, ktorý so sebou nevyhnutne priniesol markantné zhoršenie ochrany ľudských práv a základných slobôd. Pre žalobcu, ktorý bol dôsledkom vojny priamo vystavený, by násilná indoktrinácia a ruská propaganda, ktorej by čelil v prípade návratu do krajiny, predstavovala veľké duševné a psychické utrpenie, ktoré by dosahovalo intenzitu prenasledovania.
19. Za azylovo relevantný dôvod sa v prípade žalobcu považuje zastávanie politických názorov, ako aj príslušnosť k určitej sociálnej skupine. Keďže žalobca vyrastal v ukrajinskej rodine, dôvody prenasledovania v podobe politického presvedčenia mu budú aj automaticky prisudzované pôvodcom prenasledovania – ruskými štátnymi orgánmi. Verejne známy je prípad ruského 12-ročného dievčatka, ktorého otec je stíhaný za protivojnový obrázok, ktorý dievča nakreslilo a dieťa bolo následne umiestnené do sirotinca. Vo svetle uvedených informácií môže byť žalobca členom skupiny maloletých detí, ktoré sú charakterizované tým, že sa nachádzajú v Rusku bez zákonných zástupcov (či už ide o siroty alebo o deti násilne odlúčené od rodičov), u ktorých je riziko, že budú čeliť násilnej ruskej indoktrinácii a zlému zaobchádzaniu zo strany ruských štátnych inštitúcií. Hoci žalobca nemá ukrajinské občianstvo a nie je teda typické odvlečené ukrajinské dieťa, z dôvodu že na Ukrajine dlhodobo žil, má tam vzdialených príbuzných a jeho opatrovníčka má ukrajinské štátne občianstvo, existuje skutočné riziko, že bude čeliť zlému zaobchádzaniu z rovnakého dôvodu, ako keby bol Ukrajincom.
20. Na strane žalobcu sú aj dôvody na poskytnutie azylu z humanitných dôvodov, keďže napĺňa znaky zraniteľnosti, je to maloleté 13-ročné dieťa, ktoré v krátkom čase prišlo o oboch rodičov, následne bol z dôvodu, že v Rusku nemal žiadnych príbuzných, ktorí by sa o neho mohli postarať, daný do opatrovníctva vzdialenej príbuznej na F., ktorú pred smrťou matky nikdy nevidel. Po dvoch rokoch života na Ukrajine bol nútený opätovne opustiť svoj domov a presídliť sa na Slovensko. V Rusku nemá žiadnu blízku osobu, s nikým nie je v kontakte a v prípade návratu do Ruska by bol úplne sám, daný na milosť a nemilosť ruským štátnym orgánom. Neudelenie azylu z humanitných dôvodov je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa.
21. Zo záverov psychologického posudku ohľadom žalobcu je zdôraznené, že u žalobcu sa manifestuje neistota vo vzťahovej oblasti, adaptačné ťažkosti v súvislosti s kroskultúrnymi zmenami, je potrebné stabilné a bezpečné prostredie pre optimálny vývin dieťaťa, ktoré bude mať korekčný vplyv na ďalší osobnostný vývin dieťaťa. Zmeny prostredia (aktuálne dobrá adaptácia, rovesnícky kolektív na území SR) by negatívne interferovali do psychického vývinu dieťaťa. Z pohľadu žalobcu ako maloletého dieťaťa je v jeho najlepšom záujme, aby sa situácia ohľadom jeho života na Slovensku čo najskôr s konečnou platnosťou stabilizovala. V posudku sa konštatujú silné väzby na opatrovníčku, ako aj sociálnu pracovníčku. Odlúčenie od ktorejkoľvek z nich by malo na maloletého veľmi nepriaznivý účinok.
22. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu sa žalovaný k neposkytnutiu doplnkovej ochrany vyjadril len minimálne, preto považuje rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné. Okrem splnenia podmienok na udelenie azylu žalobca spĺňa aj podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany, pretože by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej forme vážneho bezprávia, v podobe mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Takémuto typu vážneho bezprávia by čelil, pretože by bol s najväčšou pravdepodobnosťou umiestnený v ruskom štátnom zariadení, podobnom ako opísala v správe špeciálna komisia a bol by tam vystavený systematickému a opakovanému porušovaniu základných práv a slobôd.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
23. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.11.2023 považoval za nevyhnutné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že žalobca, jeho opatrovníčka, ani právna zástupkyňa nevyjadrili záujem o udelenie azylu z humanitných dôvodov, pričom zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku negatívne rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov.
24. Udelenie azylu podľa názoru žalovaného nemá a zároveň ani nemôže slúžiť ako inštitút na zlegalizovanie pobytu. Podmienky na udelenie azylu sú koncipované úzko a nie je možné ich relativizovať. Preto v súvislosti s úvahami o právnom statuse žalobcu na území SR je nutné poukázať na ustanovenia zákona o azyle o dočasnom útočisku. Je zrejmé, že žalobca spĺňa podmienky stať sa beneficientom dočasného útočiska v zmysle uznesenia vlády č. 185 zo dňa 16.3.2022 k návrhu na vyhlásenie poskytovania dočasného útočiska v súlade s vykonávacím rozhodnutím Rady EÚ 2022/382 zo dňa 4.3.2022. Bod B.1.4 predmetného uznesenia výslovne uvádza blízkych príbuzných štátneho občana Ukrajiny, ktorý s ním žil v spoločnej domácnosti v čase okolností súvisiacich s hromadným prílevom vysídlených osôb a bol úplne alebo čiastočne na neho odkázaný“, pričom žalobca v nedávnej minulosti aj disponoval týmto statusom. Žalobcov status na území SR je teda možné zadefinovať aj prostredníctvom inštitútu dočasného útočiska, ktorý je aktuálne využívaný práve v prípadoch prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny. Po skončení dočasnej ochrany bude v rámci členských štátov EÚ pobyt týchto osôb riešený inými dostupnými formami pobytov. Aktuálne je však aktívny európsky inštitút dočasnej ochrany, ktorý reaguje na vojnový konflikt na Ukrajine a s tým súvisiace množstvo vysídlených osôb.
25. Žalovaný nesúhlasil s úvahami právnej zástupkyne žalobcu o hrozbe vyhostenia žalobcu do Ruska či Ukrajiny, nakoľko k tomu právne ani fakticky nemôže dôjsť. Okrem iného, žalobca má tiež možnosť požiadať o prechodný pobyt za účelom štúdia podľa zákona o pobyte cudzincov.
26. K námietke týkajúcej sa neposkytnutia doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že ju považuje za nedôvodnú, nakoľko v správnom konaní bolo dôkladne zisťované a preukázané, že v prípade eventuálneho návratu žalobcu do krajiny pôvodu nebude čeliť ani jednému z troch foriem vážneho bezprávia podľa Zákona o azyle.
27. Žalovaný mal za to, že rozhodoval v súlade so zákonom o azyle, so všetkými platnými smernicami EÚ, s Dohovorom o právach dieťaťa, s Chartou základných ľudských práv EÚ a tiež s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
28. Vyjadrenie žalovaného bolo právnej zástupkyni žalobcu zaslané dňa 21.11.2023, ku ktorému sa však nevyjadrila.
Aplikovaná právna úprava
29. Podľa § 8 Zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
30. Podľa § 2 písm. d) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom,
31. Podľa § 2 písm. f) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,
32. Podľa § 9 Zákona o azyle, ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, ak sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8, § 10, § 13a a 13b.
33. Podľa § 10 Zákona o azyle, ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.
34. Podľa § 13a Zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa § 13b odsek 1 Zákona o azyle, ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vopred písomne súhlasí.
36. Podľa § 13c ods. 1 písm. a) Zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak a) nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo b) nespĺňa podmienky podľa § 13b.
37. Podľa § 29 odsek 1 Zákona o azyle, dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, endemickým násilím, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v ich krajine pôvodu; cudzincom sa na účely poskytovania dočasného útočiska rozumie štátny príslušník tretej krajiny podľa osobitného predpisu.
38. Podľa § 29 odsek 2 Zákona o azyle, vláda v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie vyhlási poskytovanie dočasného útočiska a zároveň určí začiatok, podmienky a skončenie poskytovania dočasného útočiska a vyčlení finančné prostriedky na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním dočasného útočiska; vláda môže vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska aj bez rozhodnutia Rady Európskej únie.
39. Podľa § 21 písmeno c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej ako „Zákon o pobyte cudzincov“), prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel štúdia.
Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu
40. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach azylu (§ 206 až § 220 SSP) po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS:MU-PO-178-23/2023- Ž zo dňa 21.9.2023 a bez nariadenia pojednávania vyhlásil dňa 10.1.2024 rozsudok (oznámenie o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 18.12.2023), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
41. Predmetom konania bola správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ČAS:MU- PO-178-23/2023-Ž zo dňa 21.9.2023 v časti o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi.
42. Súd poukazuje na to, že sa jedná o žalobu vo veciach azylu a túto v zmysle § 206 ods. 3 SSP posudzoval neformálne a nebol pri jej posudzovaní viazaný žalobnými dôvodmi.
43. K prvej žalobnej námietke ohľadom neposkytnutia azylu podľa § 8 Zákona o azyle správny súd uvádza, že dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie so zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (na porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009).
44. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prípadne z prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd.
45. Žalovaný zákonne rozhodol o neudelení azylu žalobcovi podľa § 8 Zákona o azyle, keďže sa jedná o najvyššiu formu medzinárodnej ochrany a žalobca, pokiaľ v Rusku žil, okrem mimoriadne nepriaznivej rodinnej situácie nemal žiadne problémy, ktoré by zakladali relevantný dôvod na udelenie azylu. Navyše, Ukrajina nie je krajinou pôvodu žalobcu. Z obsahu predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobcovi ako maloletej sirote mohlo hroziť potencionálne prenasledovanie po prípadnom návrate do Ruska bez opatrovníčky. Podľa názoru správneho súdu je v najlepšom záujme žalobcu ako maloletého dieťaťa, s ohľadom na jeho zdravý psychický vývin a potrebu citovej viazanosti na blízku osobu, ostať aj naďalej v starostlivosti jeho opatrovníčky, ktorá sa o neho stará od smrti jeho starého otca.
46. Ohľadom obáv žalobcu z prenasledovania z dôvodu zastávania politických názorov, ako aj príslušnosti k sociálnej skupine správny súd uvádza, že nebolo zistené, že by v súvislosti s politickou situáciou v Rusku boli strany žalobcu verejne prezentované politické názory. K námietke ohľadom situácie detí deportovaných na územie Ruskej federácie správny súd uvádza, že uvedené nie je aplikovateľné na žalobcov prípad, nakoľko žalobca nepochádza z okupovaných oblastí Ukrajiny, z Ruska vycestoval so svojou opatrovníčkou ešte pred vypuknutím vojny. V prípade žalobcu ide o odlišný prípad, preto nie je možné hovoriť o dôvodoch hodných osobitného zreteľa. Žalobca má ruskými orgánmi ustanovenú opatrovníčku a nejedná sa o maloletého bez sprievodu alebo deportovaného maloletého z Ukrajiny.
47. Žalobca v druhej žalobnej námietke namietal, že zo strany žalovaného mu nebola poskytnutá doplnková ochrana. Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiadúce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelení, či neudelení doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žalobcu, z nich je potrebné vychádzať.
48. Podstatou tretej žalobnej námietky bola skutočnosť, že žalovaný sa nezaoberal otázkou poskytnutia azylu z humanitárnych dôvodov v zmysle § 9 Zákona o azyle. V prípade humanitárneho azylu ide o medzinárodnú ochranu sui generis poskytovanú žiadateľom o azyl, u ktorých sa zistí, že nespĺňajú
zákonné podmienky na udelenie azylu podľa § 8 Zákona o azyle. Možnosť udeliť azyl z humanitných dôvodov je vyjadrením zvrchovaného práva SR na základe svojej suverenity poskytovať medzinárodnú ochranu z dôvodov, ktoré sú v SR považované za výraz humanity. Ministerstvo vnútra SR má možnosť udeliť humanitný azyl neúspešným žiadateľom o azyl z radov prenasledovaných, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické či psychické útrapy, prípadne až smrť. Humanitný azyl je najčastejšie poskytovaný z dôvodov spočívajúcich v zlom zdravotnom stave žiadateľa o azyl. Migračný úrad však siahol po inštitúte podľa § 9 Zákona o azyle napríklad aj pri riešení pre mnohopočetné rodiny, maloleté matky nezistenej štátnej príslušnosti alebo pri nedostupnosti adekvátnej následnej lekárskej starostlivosti pre onkologicky chorého pacienta v krajine pôvodu.
49. V zmysle § 9 Zákona o azyle ide o tzv. absolútnu voľnú úvahu, keďže žiadateľ o azyl nemá právny nárok na vydanie rozhodnutie, t.j. ani subjektívne právo na vydanie rozhodnutia v jeho záujme. Absolútna správna úvaha však neznamená zverenie ničím neobmedzenej voľnej úvahy pri rozhodovaní žalovaného, či udelí alebo neudelí azyl z humanitných dôvodov. Najvyšší súd SR nastolil požiadavku, že pri použití voľnej úvahy sa musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je SR viazaná (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sža/12/2010).
50. Indikátorom na udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 Zákona o azyle je okrem iného posúdenie, či žiadateľ o azyl napĺňa niektorý zo signifikantných znakov osôb uvedených v § 39 tohto zákona, podľa ktorého zraniteľnými osobami sa na účely tohto ustanovenia rozumejú najmä maloleté osoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným ochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického násilia, fyzického násilia alebo sexuálneho násilia (R 61/2019).
51. Na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok a správne súdy neurčujú žalovanému, ktoré dôvody má považovať za dostatočné pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, a teda ani zrušovať jeho rozhodnutia preto, že nepovažoval za dostatočný dôvod niektorý, ktorý by z pohľadu súdu takýmto mal byť. Súdny prieskum je obmedzený len na kontrolu toho, či je rozhodovanie žalovaného v danej veci logické a nediskriminačné, teda či nie je v rozpore so zákazom ľubovôle, vyplývajúceho pre orgány verejnej moci z ústavne zakotvených náležitostí demokratického a právneho štátu.
52. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/41/2015 zo dňa 03.02.2016, v ktorom obdobne uviedol, že vlastné rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je vecou voľnej správnej úvahy a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dôvody navrhovateľa boli vyhodnotené a individuálne posúdené, pričom nebola zistená reálna hrozba vážneho bezprávia. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ nespadá do žiadnej kategórie osôb, ktoré potrebujú nejakú formu medzinárodnej ochrany, a preto odporca v jeho prípade nepovažoval za potrebné mu poskytnúť akúkoľvek formu ochrany. Pokiaľ teda odporca nepovažoval dôvody navrhovateľa pre udelenie azylu za takú subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, pričom túto úvahu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, nebolo možné považovať uvedenú námietku navrhovateľa za dôvodnú.
53. Správny súd v súvislosti s dôvodom, pre ktorý žalobca požiadal o poskytnutie azylu, dáva do pozornosti ustanovenie § 39 Zákona o azyle, podľa ktorého zraniteľnými osobami sa na účely tohto ustanovenia rozumejú najmä maloleté osoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným ochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického násilia, fyzického násilia alebo sexuálneho násilia.
54. Žalobca je síce maloletou osobou, ale na území Slovenskej republiky sa nachádza v sprievode svojej opatrovníčky, ktorá má udelené dočasné útočisko a tento právny režim sa vzťahuje aj na žalobcu, ktorý spĺňa podmienky stať sa beneficientom dočasného útočiska. Neexistuje žiadna pravdepodobnosť, že by bol žalobca vyhostený na územie Ruskej federácie, keďže ide o osobu mladšiu ako 18 rokov
a vyhostenie nie je v jeho záujme. Žalobca má taktiež možnosť požiadať o prechodný pobyt za účelom štúdia podľa Zákona o pobyte cudzincov.
55. Súd zdôrazňuje, že tvrdenia uvádzané žalobcom ohľadne možných obáv, ktoré špecifikoval vo svojej žalobe, neboli vzhľadom na vyššie uvedené opodstatnené a nebolo teda dôvodné v prípade žalobcu zo strany žalovaného mu poskytnúť azyl, prípadne doplnkovú ochranu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie dôležité a vyvodil právny záver, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný teda postupoval správne, v súlade so zákonom o azyle, keď podľa citovaných ustanovení Zákona o azyle tento žalobcovi neudelil a neposkytol mu ani doplnkovú ochranu. Preto súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
56. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.