Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-87-2023.pdf
PDF · 73.66 KB
Case nature
Subarea
5Co/87/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, proti žalovanému F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. októbra 2023, č.k. 30C/36/2023-6, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podaným návrhom sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému priblížiť sa k nemu bližšie ako na 10 metrov. Návrh odôvodnil tým, že je žalovaný agresívny, zákerný a má rozpoltenú osobnosť. Koncom júla ho fyzicky napadol, správal sa nepríčetne a bliakal na celú dedinu. Vzhľadom na nepríčetné správanie sa volal políciu s tým, že žalovaný sa mu v poslednej dobe vyhráža ublížením na zdraví a taktiež, že zhorí v dome kde býva. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1 písm. h), § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2 CSP. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa sa spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby v pozícii svedka incidentu, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. V tomto prípade žalobca nijakým spôsobom neosvedčil ohrozenie telesnej integrity konaním žalovaného. K návrhu nedoložil žiadne lekárske správy, trestné oznámenie, čestné vyhlásenie tretej osoby, prípadne ďalšiu komunikáciu. Tvrdenia žalobcu tak súd nemá za preukázané a tým ani nemá za preukázanú neodkladnú a naliehavú potrebu úpravy pomerov strán. Preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby súd po vykonaní dokazovania vo veci znova rozhodol. Uviedol, že pred vydaním uznesenia súdu vo veci podal trestné oznámenie na okresnú prokuratúru, a to dňa 20.10.2023. Toto podanie bol nútený vykonať, pretože žalovaný ho opätovne fyzicky napadol ako aj sa mu vyhrážal zabitím. Z jeho strany ide o súbeh trestných činov, čo je bližšie špecifikované v samotnom oznámení a skutočnostiach nasvedčujúcich, že ním boli spáchané jednotlivé trestné činy.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný tak, že súhlasí s vyjadrením súdu.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 CSP a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1 CSP viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie podľa § 383 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, nakoľko napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie tak ako to predpokladá § 387 CSP.
5. Neodkladné opatrenie v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patrí medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícií obetí násilia. V súvislosti s násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou. Pred nariadením neodkladného opatrenia preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie, teda rozhodujúce skutočnosti. Postačuje, že je osvedčená skutočnosť, že sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobné, ohrozené alebo skutočné proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré bude mať za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť poranenia, smrť, psychickú škodu a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku.
6. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalistický prístup štandardného procesného dokazovania. Osvedčenie následne spĺňa atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z neho pri rozhodovaní vychádza. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ má k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých vykonanie je nanajvýš limitované povahou konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je potrebné zdôrazniť, že efektívnosť neodkladného opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná 30-dňová lehota v zmysle § 328 ods. 2 CSP. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej.
7. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s odôvodnením, že žalovaný je agresívny, zákerný, má rozpoltenú osobnosť, koncom júla ho fyzicky napadol, vyhráža sa mu ublížením na zdraví a tiež tým, že zhorí v dome. Žiadal preto, aby súd uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k jeho osobe na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Žalobca však k návrhu vo veci samej nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie. Je síce pravdou, že k odvolaniu voči uzneseniu, ktorým bol jeho návrh zamietnutý, doložil podanie adresované na Okresnú prokuratúru v Partizánskom, v rámci ktorého podal trestné oznámenie na žalovaného, v ktorom zopakoval svoje tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak bez toho, aby k veci predložil akýkoľvek ďalší iný dôkaz o tom, že žalovaný sa k nemu správa agresívne, a že jeho správanie je takého charakteru, že by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze priblíženia sa žalovaného k osobe žalobcu.
8. Preto odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu, z predložených dôkazov a tvrdení žalobcu dospel k záveru, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ako ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu, neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak ako to predpokladá ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP. V prejednávanej veci absentuje jeho základný predpoklad a to preukázanie, resp. osvedčenie takého stupňa intenzity fyzického či psychického násilia zo strany žalovaného, ktorého by sa mal dopúšťať vo vzťahu k žalobcovi, a ktoré by odôvodňovalo nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie preto správne vo veci konštatoval, že žalobca v rámci svojho návrhu nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by mal súd aspoň za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity konaním žalovaného. Odvolací súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno na preukázanie
potreby nariadenia neodkladného opatrenia zaťažuje samotného žalobcu, pričom povinnosťou žalobcu je osvedčiť, že jeho osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Ide teda o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenie tretej osoby, prípadne iné dôkazy, ktorými je možné jeho tvrdenia preukázať. V prejednávanej veci teda žalobca svoje tvrdenie odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia podľa odvolacieho súdu žiadnym spôsobom neosvedčil. Súd prvej inštancie správne vychádzal z tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z doposiaľ vykonaného dokazovania dokladov založených v spise vyplýva len to, že vzťahy medzi stranami sporu sú narušené, avšak nebolo ani podľa odvolacieho súdu preukázané, resp. osvedčené psychické a fyzické násilie zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi tak, aby mohlo byť vo veci nariadené ním navrhované neodkladné opatrenie. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
9. Povinný z neodkladného opatrenia má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške vzhľadom k tomu, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovanému v prejednávanej veci v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v rámci odvolacieho konania úspešný náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP nepriznal.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutie odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).