Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-6C/476/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcov: 1/ X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. W. XX, XXX XX K. Q. K. B., 2/ Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. W. XX, XXX XX K. Q. K. B., živnostník podnikajúci pod obchodným menom Q. K. - A., so sídlom K.. W. X/XX, XXX XX K. Q. K. B., IČO: XX XXX XXX, X/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. W. XX, XXX XX K. Q. K. B., živnostník podnikajúci pod obchodným menom G. G., so sídlom K.. W. X/XX, XXX XX K. Q. K. B., IČO: XX XXX XXX, X/ S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q..Y.. Š., XXX XX K. Q. K. B., všetci právne zastúpení JUDr. Jánom Kanabom, so sídlom J. Zemana 3141/101, 911 01 Trenčín, proti žalovaným: 1/ Q. O. V. K. Q. K. B., W..Y..R.., so sídlom VU.É. XXXX/XX, XXX XX K. Q. K. B., IČO: XX XXX XXX, X/ T. V., U..W.., so sídlom J. XX, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX, o náhradu škody a ušlého zisku, takto

rozhodol:

Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi 3/ sumu vo výške 9.656,81 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, spolu s 9,00 % úrokom z omeškania zo sumy 9.656,81 Eur od 28.10.2008 do zaplatenia.

Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi 4/ sumu vo výške 9.656,81 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, spolu s 9,00 % úrokom z omeškania zo sumy 9.656,81 Eur od 28.10.2008 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalovanému 1/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 1/ až 4/ vo výške 100,00 %.

Žalobcom 1/ až 4/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ vo výške 100,00 %.

Štátu sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ vo výške 100,00 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1/ až 4/ podaním došlým súdu dňa 28.10.2008 sa domáhali, aby súd uložil povinnosť Q. K. Q. K. B. a žalovanému 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ a 2/ sumu 584.058,- Sk, spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 584.058,- Sk od 28.10.2008 do zaplatenia, žalobcovi 2/ sumu 290.921,- Sk, spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 290.921,- Sk od 28.10.2008 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 290.921,- Sk, spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 290.921,- Sk od 28.10.2008 do zaplatenia z titulu náhrady škody, resp. neuhradenia poistnej sumy a žalobcovi 2/ ako živnostníkovi 121.155,- Sk a žalobcovi 3/ ako živnostníkovi 77.073,- Sk z titulu ušlého zisku.

2. Návrh odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ a 2/ ako manželia a žalobcovia 3/ a 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi domu, súpisné číslo 9, ležiaci na C-KN parcele č. 168, pre katastrálne územie K. Q. K. B.. Q. K. Q. K. B. je vlastníkom susednej budovy, súpisné číslo 10, ležiaci na C-KN parcele číslo 167, pre katastrálne územie K. Q. K. B.. Žalobca 1/ dňa 09.09.2002 uzatvoril so žalovaným 2/ poistnú zmluvu na poistenie budovy pre prípadu vzniku škody na budove požiarom, živelným nebezpečím a vodou z vodovodu na poistnú sumu 8.000.000,- Sk. Dňa 10.06.2008 žalobcovia zistili, že od susednej budovy Q. K. Q. K. B. uniká voda, ktorá spôsobila podmytie základov domu žalobcov a vážnym spôsobom narušila statiku domu. Na odstránenie škôd boli žalobcami vynaložené finančné prostriedky v celkovej výške 2.328.024,- Sk. Žalovaný 2/ uznal nárok na poistné plnenie len do výšky 1.164.340,- Sk, Q. K. Q. K. B. zo škody nič neuhradilo, nárok žalobcov neuznáva. Žalobcovia 3/ a 4/ sa zároveň domáhali náhrady ušlého zisku spôsobeného zavretím prevádzok reštaurácie a cukrárne v budove žalobcovv za obdobie od 02.08.2008 do 02.09.2008, kedy sa vykonávali nevyhnutné opravy a rekonštrukčné práce na dome.

3. Mesto Nové Mesto nad Váhom v konaní namietlo nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keď správne mal byť v zmysle za žalovaného označený Mestský bytový podnik K. Q. K. B. W..Y..R.. ako prevádzkovateľ budovy mesta. Poukázal na závery statického posudku H.. Q. O., v ktorom sa konštatovalo, že narušenie statiky mohlo byť spôsobené netesnením kanalizačných šácht v objekte žalobcovi. Namietol neprimeranú výšku uplatnenej škody, preto navrhol ustanoviť znalcov z odporu ekonómie a statiky stavieb za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu, výšky škody a ušlého zisku.

4. Žalovaný 2/ namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 3/ a 4/, s ktorými nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu. Poistná zmluva bola uzatvorená so žalobcom 1/, počas trvania manželstva so žalobcom 2/. Poukázal, že žalobca 2/ a 3/ nemal poistenú prevádzku v budove, preto nemôže mať nárok na ušlý zisk z titulu obmedzenia výkonu podnikania. Čo sa týka uplatnenej výšky škody, túto nerozporuje, neuznáva však celý rozsah poistného plnenia, pretože budova bola podpoistená. Za týmto účelom nechal vypracovať znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že v čase vzniku škody bola hodnota poistenej nehnuteľnosti vo výške 15.955.111,- Sk s DPH. Keďže za uvedenie poistnej cieľovej sumy zodpovedá poistený a ten uviedol iba 8.000.000,- Sk, žalovaný 2/ v zmysle uhradil zo škody len pomernú časť vo výške 1.164.340,- Sk, pretože vyššia výška škody nebola krytá poistným plnením zo strany žalobcu 1/.

5. Súd medzitýmnym rozsudkom č.k. -387 zo dňa 24.06.2010 rozhodol tak, že návrh voči Q. K. Q. K. B. zamietol a určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie dodávateľa požadovať, aby počas celého trvania poistného vzťahu stanovil poistnú sumu na vlastnú zodpovednosť spotrebiteľ, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

6. Žalobcovia 1/ až 4/ podaním došlým súdu dňa 28.06.2010 navrhli, aby súd do konania pripustil ďalšieho odporcu Q. O. V. K. Q. K. B., s.r.o., IČO: 36 310 743 podľa ,

7. Na odvolanie žalovaného 2/ Krajský súd v Trenčíne medzitýmnym rozsudkom č.k. -412 zo dňa 22.03.2011 rozsudok prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení tohto rozsudku odvolací súd uviedol, že v odvolacom konaní neplatí ust. , a preto návrh navrhovateľa na pristúpenie alebo zámenu účastníka došlým súdu dňa 28.06.2010 nemá právne účinky, súd k nemu neprihliada a odvolací súd o takomto návrhu nie je povinný rozhodnúť.

8. Žalobcovia na nariadenom pojednávaní zo dňa 09.06.2011 požiadali, aby súd v zmysle pripustil do konania ďalšieho odporcu a to Q. O. V. K. Q. K. B., s.r.o., so sídlom B. XXXX/XX, XXX XX K. Q. K. B.. Dôvody pre pristúpenie ďalšieho účastníka na strane žalovaných uviedli v podaní došlým súdu dňa 28.06.2010.

9. Žalobcovia podaním došlým súdu dňa 13.07.2011 vzali návrh v časti o zaplatenie 19.289,38 Eur sčasti späť z dôvodu úhrady odporcom 2/.

10. Súd uznesením č.k. -436 zo dňa 06.12.2011 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. -456 zo dňa 07.06.2012, pripustil rozšírenie účastníkov konania na strane odporcov s tým, že ako žalovaný 1/ bude vystupovať Q. O. V. K. Q. K. B., W..Y..R.., so sídlom B. XXXX/ XX, XXX XX K. Q. K. B..

11. Žalovaný 1/ v podaní došlým súdu dňa 08.08.2012 vzniesol námietku premlčania, pretože k vzniku škody na nehnuteľnosti žalobcovi došlo v dňoch . Zo spisového materiálu je zrejmé, že podaním došlým súdu dňa 28.06.2010 žalobcovia žiadali vstup žalovaného 1/ do konania, teda po uplynutí premlčacej doby, pretože právo žalobcov voči žalovanému 1/ sa premlčalo dňa 13.06.2010. V prípade, že by nárok nebol premlčaný, navrhol, aby príčina vzniku škody a výška ušlého zisku bola posúdená nezávislým znalcom.

12. Žalobcovia podaniami došlým súdu dňa 13.07.2011, dňa 10.10.2012 a dňa 25.01.2013 žiadali zmenu žalobného návrhu. Súd uznesením č.k. -573 zo dňa 13.03.2013, v spojitosti s uznesením na nariadenom pojednávaní zo dňa 25.04.2013, pripustil zmenu žalobného návrhu nasledovne: „Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 3/ titulom náhrady škody 9.656,81 Eur s 9,00 % úrokom z omeškania od 28.10.2008 do zaplatenia, žalobcovi 4/ titulom náhrady škody 9.656,81 Eur s 9,00 % úrokom z omeškania od 28.10.2008 do zaplatenia. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne titulom ušlého zisku žalobcovi 2/ sumu 4.021,60 Eur s 9,00 % úrokom z omeškania od 28.10.2008 do zaplatenia a žalobcovi 3/ titulom ušlého zisku sumu 2.557,35 Eur s 9,00 % úrokom z omeškania od 28.10.2008 do zaplatenia.“

13. Žalobcovia na nariadenom pojednávaní došlým vzali návrh v časti nárokov žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu späť a v časti nároku ušlého zisku žalobcov 3/ a 4/ sčasti späť. Súd za súhlasu žalovaných 1/ a 2/ konanie v tejto časti v zmysle a sčasti zastavil.

14. Tunajší súd rozsudkom č.k. -583 zo dňa 16.05.2013 konanie v časti nároku žalobcov 1/ a 2/ celom rozsahu zastavil. Konanie v časti nároku žalobcov 3/ a 4/ o zaplatenie ušlého zisku sčasti zastavil. Vo zvyšnej časti návrh zamietol z dôvodu premlčania nároku voči žalovanému 1/ ako aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného 2/. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Na odvolanie žalobcov Krajský súd uznesením č.k. - 615 zo dňa 22.07.2014 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmaním veci krajský súd konštatuje, že okresný súd námietku premlčania uplatneného nároku, ktorú uplatnil odporca v 1. rade, neposúdil správne. Krajský súd vo svojom potvrdzujúcom medzitýmnom rozsudku, ktorým rozhodol o odvolaní odporcu v 2. rade proti medzitýmnemu rozsudku okresného súdu o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, sa pre úplnosť zaoberal aj podaním navrhovateľov z 24.06.2010, došlým na okresný súd 28.06.2010, ktorým žiadali pripustiť pristúpenie ďalšieho účastníka na strane odporcu. Zákonná úprava v vylučuje v odvolacom konaní také procesné úkony a procesné situácie, ktorých prípustnosť by znamenala porušenie zásady dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania. Takýto procesný úkon - rozumej návrh na rozšírenie účastníkov, ak odvolací súd rozhodne definitívne, nie je potom účinný. Iná bola situácia v prejednávanej veci, keď nešlo o definitívne rozhodnutie vo veci, keďže bol vydaný medzitýmny rozsudok a okresný súd potom pokračoval v konaní a o návrhu navrhovateľov na rozšírenie účastníkov z 24.06.2010, došlým na súd 28.06.2010 rozhodol kladne. Za tejto situácie potom platí, že hmotnoprávne účinky začatia konania proti novému odporcovi nastávajú dňom, kedy súdu došiel návrh na pripustenie ďalšieho účastníka a týmto dňom sa prerušujú aj premlčacie doby. Vzhľadom na uvedené, okresný súd nesprávne aplikoval na danú vec ustanovenie o premlčaní nároku na náhradu škody, preto vec nesprávne právne posúdil. Keďže v dôsledku akceptovania námietky premlčania uplatneného nároku, sa okresný súd nezaoberal samostatným vecným aspektom uplatneného nároku, bude jeho úlohou po vrátení veci prejednať a rozhodnúť nárok navrhovateliek v 3. a 4. rade z hľadiska hmotnoprávnej úpravy.

15. Žalovaný 1/ v podaní došlým súdu dňa 11.09.2014 navrhol vykonať znalecké dokazovanie za účelom objektívneho posúdenia vzniku príčin škody a zároveň navrhol v konaní vypočuť svedkov a to H.. X. V., S. Z. U. H.. Q. O.. Zároveň navrhol znalecky vyčísliť samotnú výšku škody a výšku ušlého zisku.

16. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, ich výsluchom a výsluchom svedkov na nariadenom pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

17. Žalobcovia 1/ a 2/ ako manželia a žalobcovia 3/ a 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi domu, súpisné číslo 9, ležiaci na C-KN parcele č. 168, pre katastrálne územie K. Q. K. B., v podiele 2/4 (žalobcovia 1/ a 2/), 1/4 (žalobca 3) a 1/4 (žalobca). Q. K. Q. K. B. je výlučným vlastníkom susednej budovy, súpisné číslo 10, ležiaci na C-KN parcele číslo 167, pre katastrálne územie K. Q. K. B..

18. Dňa 01.01.2001 bola medzi Q. K. Q. K. B. ako prenajímateľom a žalovaným 1/ ako nájomcom uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov, vrátane budovy so súpisným číslom 10 pre katastrálne územie K. Q. K. B., na dobu neurčitú, za účelom výkonu správcovskej činnosti, prenechávania nebytových priestorov do podnájmu, zabezpečenia dodávky služieb spojených s užívaním týchto priestorov, vedenia pasportizácie a zabezpečenia požiarnej ochrany a to vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť nájomcu.

19. Dňa 09.09.2002 bola medzi žalobcom 1/ ako poisteným a žalovaným 2/ ako poisťovňou uzatvorená Poistná zmluva č. XXXXXXXXXXX na poistenie budovy (budova je v podielovom spoluvlastníctve žalobcovi 1/ až 4/) pre prípadu vzniku škody na budove požiarom, živelným nebezpečím a vodou z vodovodu na poistnú sumu 8.000.000,- Sk. Cenu poistnej sumy stanovil žalobca 2/ po dohode s agentom žalovaným 2/ Ľ. S.. V článku 3 bod 10 Všeobecných poistných podmienok žalovaného 2/ bolo uvedené, že poistná suma má pre každú položku predmetu poistenia zodpovedať jeho poistnej hodnote. Poistnú sumu stanoví na vlastnú zodpovednosť poistený.

20. Dňa 10.06.2008 žalobcovia zistili, že majú podmyté základy svojho domu a vážnym spôsobom bola narušená statika tohto domu. V konaní boli predložené tri statické posudky. V posudkoch H.. Q. Š.Č. U. H.. P. D. bol za vznik príčiny narušenia statiky budovy navrhovateľov označený únik vody zo susedného objektu. V prípade posudku H.. Q. O. bolo konštatované, že narušenie statiky mohlo byť spôsobené netesnením kanalizačných šácht v objekte žalobcov.

21. Svedok H.. Q. O. na nariadenom pojednávaní zo dňa 27.11.2014 vypovedal, že vie, čo je predmetom tohto konania. Krátko sa rozprával aj pred pojednávacou miestnosťou s pánom riaditeľom. V minulosti bol aj znalcom, kde sa zaoberal poruchami stavieb, resp. oceňovaním nehnuteľností. Nepamätá si už, kedy ukončil svoju znaleckú činnosť, ani to, či bol ešte v júli 2008 znalcom. Čo sa týka jeho posudku z tohto obdobia, tak nemá formu znaleckého posudku. Ak si dobre pamätá, bol oslovený cez bytový podnik, konkrétne cez pani V., ktorá tam robí námestníčku, aby sa išiel pozrieť na objekt, ktorý mal v správe bytový podnik. Dňa 04.07.2008 sa konala obhliadka, kde zistil, že je narušená statika medzi reštauráciou a nebytovým priestorom, ktorý má v správe bytový podnik. Na múre boli viditeľné trhliny, ktoré boli pod sklonom 40 stupňov a tieto boli viditeľné z obidvoch objektov, pričom trhliny smerovali ku chodbe, ktorá bola v reštaurácii. Statika bola narušená na všetkých priečnych múroch oboch objektov. Ak si pozrieme napr. fotodokumentáciu z jeho statického posudku, ktorý je zaznamenaný pod obrázkom č. 5, je viditeľné, že vznikla trhlina, ktorá smeruje k spoločnému múru medzi oboma objektmi, čo spôsobilo, že tento spoločný múr si sadol. Skôr ako sa vykonala obhliadka požiadal správcu, aby sa vykonali sondy zo strany nebytového priestoru tak, že sa vykopali ríny, ktoré boli dlhé asi okolo 1m a hlboké okolo 80cm, aby sa videlo, ako je urobený základ. Pri obhliadke bolo zistené, že zem je podmáčaná a že z dôvodu prítomnosti vody spoločný múr klesol. Nemyslí si, že by sadnutie bolo spôsobené zlým základom. Myslí si, že základ bol vyhotovený tak, že spĺňal predpoklady nosnosti budovy, ktorá tam bola postavená. Vedel, že asi pred 2 rokmi na tomto objekte vznikla porucha vodovodu, pričom on nebol prizvaný, keď sa riešila táto porucha, nakoľko mal vedomosť, že nespôsobila statický problém. V rámci obhliadky sa bol na to pozrieť, pričom miesto poruchy je aj vyznačené na jeho posudku, a to na katastrálnej mape, kde na parcele č. 167 je v atriu vyznačený krížik s bodkou a uvedené č. 4. Ide o poruchu vodovodného potrubia, ktorá sa mala stať spred 2 rokov. V rámci obhliadky tohto problému zistil, že v okolí, kde vznikla porucha na vodovodnom potrubí neboli zaznamenané žiadne statické poruchy a teda vylúčil, že by táto porucha spôsobila podmočenie obvodového múru. Nakoľko si myslí a je presvedčený, že ak by táto porucha spôsobila podmočenie obvodového múru, boli by podmočené múry aj v okolí poruchy, čo zistené nebolo. Ďalej zistil, že v chodbe je kanalizačná šachta, ktorá je odfotená na obrázku č. 4 v jeho posudku. Táto šachta bola murovaná, a teda aj tuto pripúšťa určitú netesnosť tejto kanalizačnej šachty. Ďalej mal informácie, že bola aj zaplavená a ide o pôvodné kanalizačné potrubie. Ak si dobre pamätá, tak mal informáciu o tom, že túto kanalizáciu prepchávali vodári, teda si myslí, že podmočenie obvodového múru bolo spôsobené únikmi z tejto kanalizácie. Ďalej podotýka, že podložie okolo obvodového múru je z spraše, pričom táto zemina veľmi nasiakava a po nasiaknutí z nej vzniká úplné blato, preto si aj myslí, že ak kanalizácia bola prázdna, resp. priechodná, toto bolo spôsobené nasiakavosťou spraší. V rámci obhliadky videl, že kanalizácia je funkčná, bola prepchatá a nebola v nej voda. Vodovodné potrubie je pod zemou, nedá sa pozorovať bez odkrytia. Na druhej strane však vie, že vodovodné potrubie ide do nebytového priestoru cez jeho vlastné podbránie a nejde popri spoločnom obvodovom múre. Vie si to len ťažko predstaviť, že by voda z nebytového priestoru z vodovodného potrubia mohla podmočiť spoločný obvodový múr, pretože spraš má takú vlastnosť, že keď nasiakava, tak sa podmáča postupne. Nevie si predstaviť, že by niekde vznikla vodovodná porucha a statický problém by vznikol až o niekoľko metrov ďalej. Podľa neho by sa to malo diať postupne, tzn., statický problém by sa mal šíriť od jedného miesta. Bol pri realizácii podchytenia obvodového múru, ale bol len v chodbe a videl, ako sa robia mikropilóty. Nevidel však, že by v rámci rekonštrukčných prác boli zaznamenané nejaké diery spôsobené vyplaveninami z vody. Len matne si spomína, že sa o takomto niečom hovorilo, a to konkrétne od rodiny K., lebo on bol aj na poschodí pozerať statické zmeny, napr. bol na terase. Na podrobnosti si už nepamätá. V rámci múru vzniká ťahové napätie a praskliny len dosvedčili tomu, že statický problém vznikol na obvodovom múre, čo sa aj preukázalo a to podmočením. Statické poruchy nastali tam, kde vedie kanalizácia, po celej dĺžke. Dokonca aj keď W. robil rekonštrukciu, H.. K. v oblasti celej kanalizácie, riešil podchytenie obvodového múru. Dokonca sa podchytili aj stredné múry, nie len obvodový. Myslí si, že ak bola zaplnená šachta a nastal pokles, spôsobilo to aj to, že sa jednotlivé diely kanalizácie pouvoľňovali, teda aj tam mohol vzniknúť únik vody, pričom má vedomosť, že kanalizácia bola využívaná nie len na WC, ale aj napr. z kuchyne reštaurácie. Predpokladá, že tam bola vyústená aj dažďová voda. Je autorizovaný stavebný inžinier, a teda si myslím, že môže sa vyjadrovať k takýmto stavebným otázkam a problémom. Toto dokonca majú aj v ich stavovských veciach, kde je jednoznačné, že sa môžu k takýmto veciam vyjadrovať. Pamätá si, že to majú pod bodom 3.1 ich stanov. Nevie o tom, že bolo prasknuté vodovodné potrubie na nebytovom priestore a voda striekala do 3 metrov a bola vytvorená kaverna, nič nevidel. Je to síce len domnienka, ale myslí si, že prvý impulz na sadnutie obvodového múra bol únik vody z kanalizácie. Keď prišiel, už boli poruchy statiky viditeľné. Ak by sa mala pripustiť možnosť o kaverne, tak kaverna by musela byť dlhá 8 - 10 metrov, čo si myslí, že je vzdialenosť obvodového múru k vodovodnému potrubiu.

22. Svedok H.. Q. O. na nariadenom pojednávaní zo dňa 27.11.2014 vypovedal, že u odporcu 1/ pracuje ako zamestnanec asi od roku 2000 na pozícii prevádzkovo technického námestníka. Má na starosti správu nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve mesta, ako aj výrobu tepla. Vie, čo je predmetom tohto konania, i keď prvotnú informáciu sa ešte v minulosti dozvedela len od pána riaditeľa. Nejaký konkrétny list alebo sťažnosť na Q. O. V. neprišiel. O sťažnosti rodiny K.Á. sa listom dozvedeli až od Mestského úradu. Predpokladá, že to navrhovatelia poslali listom úradu len preto, lebo problém vznikol aj na nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve mesta a ktorú majú v správe. Nepozná presné znenie tohto listu, ale ak si dobre pamätá, tak sa tam písalo, že na ich objekte došlo k havárii, a to konkrétne úniku vody, pričom malo uniknúť okolo 20 metrov kubických vody. Asi o niekoľko dní, predpokladá že asi za 10 dní, boli prizvaní na obhliadku, kde im rodina K. ukazovala, že vznikli trhliny, a to jednak na ich reštaurácii, ako aj na ich budove. Trhliny sa ešte zväčšili po tom, ako v tom období spadlo veľa dažďových zrážok. Vzhľadom na poruchu na ich objekte, museli ukončiť nájomnú zmluvu s prevádzkou Y., čo bol predaj a servis mobilných telefónov, nakoľko ich priestory boli nevyhovujúce, dokonca museli odstaviť aj inú časť WC ich ďalších nájomcov. Y. našli iné náhradné priestory. Nerozporuje, že by na ich objekte nevznikol únik vody. Poukázal, že miesto poruchy je vzdialené od obvodového múru asi 10 m. Rodina K. dávala im za vinu, že spôsobili škodu na ich majetku. Ich odborné znalosti to však nedokázali posúdiť. Napriek tomu sa snažili vyjsť K. v ústrety, lebo vedeli, že sú v nepriaznivej situácii. Na vlastné náklady spravili monitoring ich kanalizácie, ktorý sa však nedokončil ihneď, nakoľko bolo zistené, že je plná kanalizačná šachta. Táto sa dala prečistiť a až potom sa dokončil monitoring kanalizácie. K. neboli ochotní vypracovať projektovú dokumentáciu na sanáciu múru, preto došlo medzi nimi k písomnej dohode, že túto dajú vypracovať a počas realizácie sa vlastne zistí, čo bolo príčinou vzniku statickej poruchy. Okrem toho si dali vypracovať aj statický posudok cez H.. O., kde sa zistilo, že podmytie múru vzniklo poruchou kanalizácie, nie poruchou vodovodného potrubia. Po tom ako dostali statický posudok ukončili spoluprácu W. K. a dokonca do dnešného dňa nemáme zaplatenú ani našu pohľadávku za spracovanie projektovej dokumentácie. Čo sa týka realizácie sanačných úprav, o toto sme sa už nezaujímali. To si riešili K. sami. Pamätá si, že tam boli dňa 07.07.2008, keď sa robil monitoring a okrem neho bol tam p. Z., V.. Č., V.. I. U. V.. Š.. Potom tam bola neskôr aj pri realizácii, pričom ona tam nevidela žiadne diery, resp. prepadliny. Čo sa týka ich objektu, tento v zásade neopravovali, do dnešného dňa je v pôvodnom stave, kde je vidieť, aké praskliny sú na ich nehnuteľnostiach. Opravovala sa len časť WC, kde to bolo podmočené. WC má jednu stenu tvorenú z obvodového múru, teda susedí priamo s K.. Išli sa pozrieť na obnažený obvodový múr. Bola tam aj s riaditeľom, kde im K. hovorili, že našli ďalšiu kavernu. Túto bolo vidieť z chodby od K., pričom mohla mať dĺžku ako aj hĺbku okolo 1,5 m a smerovala do zeme. Bolo to asi zhruba v tých miestach, kde susedí ich WC. V ten deň boli pozrieť aj na ich priestory, kde nemali žiadne problém, dokonca tam bola čerstvo položená dlažba. V prvý deň zistili, že bola plná kanalizačná šachta T. K., pričom K.Á. hneď na druhý deň odstránili tento problém, tzn. že od ich šachty odtekala kanalizácia do mestskej kanalizácie. Na druhý deň sa pokračovalo v monitoringu, pričom odkázala na písomnú správu od S. Z..

23. Svedok V. T. na nariadenom pojednávaní zo dňa 27.09.2012 vypovedal, že v pojednávacej miestnosti pozná manželov K., ktorí si ho prizvali ako stavebný dozor pri injektáži múrov a rekonštrukcii ich budovy po havárii. Momentálne nie sú v žiadnom osobnom ani pracovnom vzťahu. Videl všetky práce vrátane odkopových a odkrývacích prác. Ak si dobre pamätá, pri obnažení nosného múru sa objavila kaverna, akási dutina, ktorá sa tiahla od susedného pozemku až po sociálne zariadenie navrhovateľov. Jej dĺžku merali možno 2-3 m tyčou. Z tohto by mala byť fotodokumentácia, ako aj záznamy v stavebnom denníku. Kavernu zaliali betónom. Podľa jeho názoru kaverna nemohla byť spôsobená kanalizačnou vodou aj keď sa tam hovorilo o nejakej poruche. Bol na susednej nehnuteľnosti, kde boli odkryté podlahy a kde jemu neznáme osoby hovorili, že aj keď je voda odstavená, tak sú úniky. Predpokladá, že kaverna vznikla podmytím z vodovodného potrubia. Počul, že bol tam únik 40 až 50 kubíkov vody. Či to bolo viac alebo menej, k tomu sa pre odstup času nevie vyjadriť. Práce sa začali vykonávať od 06.08.2008. Podľa jeho názoru kaverna bola spôsobená rozhodne vodou. Jeho názor potvrdil aj zhotoviteľ stavby. O akú firmu išlo, si nepamätá. Možno W. I..

24. Žalovaný 4/ na nariadenom pojednávaní zo dňa 27.11.2014 vypovedal, že je tu len z toho titulu, že je podielová spoluvlastníčka a podieľala sa na náhrade škody, nakoľko o veci nemá veľa informácii. Má len sprostredkované informácie, nakoľko s manželom žijú v inej domácnosti. Chcela by uviesť, že náhradu škody museli riešiť prostredníctvom úveru, a to od VÚB banky, na základe Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexi hypotéky č. XXX/XXXXXX/XX/XXX/XXX, zo dňa 12.11.2008.

25. Žalovaný 3/ na nariadenom pojednávaní zo dňa 27.11.2014 vypovedal, že v ich nehnuteľnostiach býva od roku 1999 až 2000 a v roku 2008 na ich objekte nevidela žiadne praskliny a to ani minimálne. V tom čase robila pre ich reštauráciu rozvoz jedál a častokrát parkovala pred reštauráciou. Mohlo to byť v júni 2008, keď na ich budove ako je sokel našla prvú prasklinu, a to po celej dĺžke. V tých dňoch zbadala ako na susednom pozemku stojí multikára plná štrku a zo zvedavosti sa tam išla pozrieť. Tam zbadala pracovníka, ako opravuje vodovodné potrubie a mohol byť aj 3 metre hlboko v zemi. Ona toto nenechala len tak a vec oznámila na Q. Ú.. Praskliny na ich nehnuteľnosti sa každým dňom zväčšovali a toto museli okamžite riešiť. Skontaktovala sa s p. D. G. V. ktorého dovtedy nepoznala. Tento pán jej už vtedy povedal, že problém musela byť tečúca voda a nie kanalizačné splašky. Je o tom aj písomné stanovisko. Keď sa mesto dozvedelo o probléme, tak si myslí, že účelovo začali riešiť ich kanalizáciu. Žiaden monitoring nevolali. Mala pocit, že hľadajú ako sa dostať zo zodpovednosti von. Ona v tom čase si riešila aj vlastný monitoring kanalizácie a privolala si firmu zo W., kde dala preveriť celú ich kanalizáciu. Zo správy od tejto firmy je zrejmé, že ich kanalizácia bola v poriadku. Ďalej by chcela uviesť, že keď sa konala realizácia, konkrétne, keď sa robila pilotáž, bol prizvaný aj súdny znalec H.. Š., ktorý im taktiež potvrdil, že podmytie bolo spôsobené vodou z vodovodu a nie z ich kanalizácie. Chceli s mestom aj dohodnúť mimosúdne, k dohode neprišlo, preto sa obrátili na súd. Aj si musela zobrať úver, aby mohla splatiť vzniknuté náklady na opravu ich nehnuteľnosti. Má o tom aj doklad, a to zo W. W., zo dňa 02.10.2014, v ktorom je uvedené, že úver bol poskytnutí dňa 20.10.2008 vo výške 500.008,- Sk. Ona ako človek by nikdy nežalovala niekoho za to, čo si spôsobila sama. Ďalej by chcela uviesť, že čo sa týka ich šachty, táto nie je murovaná, ale betónovaná.

26. Zo záznamu z monitorovania vnútornej kanalizácie zo dňa 06. - 07.07.2008 vyplýva, že časť kanalizácie žalobcov bola upchatá. Niektoré časti kanalizácie nebolo možné zachytiť kamerou, pre nezaevidovanú kanalizačnú šachtičku, cez ktorú neprešla kamera. Vodu v šachte odčerpalo vozidlo U. S.. Na monitorovaných 8 m kanalizačnej prípojky bolo zistené miestami až 30 % zanesenia kameninovej prípojky. Domová kanalizačná prípojka smerom od šachty po uličnú kanalizáciu bola bez odtoku, nepriepustne zapchatá. Po vyčistení sa zistila prekážka do 20 % na hrane vstupu domovej prípojky do uličnej kanalizácie.

27. Svedok H.. X. Š. na nariadenom pojednávaní zo dňa 27.01.2015 vypovedal, že znalcom je od roku 1997. Nepamätá si už presne, ale mohlo to byť okolo roku 2008, keď ho rodina K. oslovila, či by sa mohol ísť pozrieť do ich objektu, kde nastali statické zmeny. Rodinu K. poznal len z videnia. Vedel som, kde sa nachádza ich reštaurácia, a to z dôvodu, že jeho rodičia pochádzajú G. K.. Keď prišiel do reštaurácie, zistil, že sú trhliny na nosných konštrukciách, teda na múroch. Boli už vykonané aj určité sanačné práce, napr. sa pripravovali mikropiloty na podchytenie základov. Samozrejme zaoberal sa tým, čo spôsobilo vznik statickej poruchy, pričom bolo jasné, že táto porucha vznikla únikom vody. K. Q. je príkladné na takéto problémy, nakoľko sa nachádza na sprašiach. Spraše sú háklivé na premáčanie. Ide o eolické sedimenty, tzn., jednozrnné štruktúry, ktoré sú naviate vetrom, pričom pôsobením vetra sa usádzajú, avšak v krehkej štruktúre sú problematické pri záťaži, alebo pri prevlhčení, konkrétne odborne sa hovorí o presadavosti. Do úvahy je možné sa zaoberať vodou povrchovou, alebo z vodovodných sietí alebo z potrubia. Osobne by vylúčil povrchovú dažďovú vodu. Toto by určite nespôsobila. Do úvahy potom prichádza voda z vodovodu, voda z kanalizácie alebo v dôsledku masívnejšej stavebnej činnosti. Vylúčil by aj priesaky z netesností, nakoľko takéto malé úniky vody nemôžu spôsobiť tak rozsiahle statické poruchy. Osobne nevyšetroval odkiaľ sa tam voda dostala. To by museli vedieť sa vedieť vyjadriť správcovia sietí, či im tam vznikal nejaká porucha, alebo nie. Len z videnia sa to dá ťažko rozoznať. To by sa musel urobiť napr. chemický rozbor vody alebo len obyčajným zápachom, ale ani to nie je smerodatné. Poukázal, že spraše sa nevyznačujú tým, že by tam boli nejaké veľké diery, ktoré časom sadnú. Ide skôr len o mikroštruktúrne medzery, ktoré sa vplyvom vody rozpadajú ako domček z karát a tým pádom celá zemina klesne. Nevylučuje, že tam kaverna aj mohla byť. On si to ale nepamätám. Nepamätá si, že by to hľadal. Spomínali ste, že malo uniknúť zo susedného objektu 20 kubíkov vody. K tomuto by sa chcel vyjadriť, tak, že ak by toto bola pravda, tak by sa tým určite vážnejšie zaoberal, pretože si myslí, že 20 kubíkov je dosť vody a skôr môže spôsobiť obmytie obvodového múru ako únik z kanalizácie. Voda pri vodovode má okolo 4-5 atmosfér. Voda v potrubí je len gravitačne oddelená a v prípade upchatia sa jej tlak môže zvýšiť. Nepredpokladá, že by sa však v tomto prípade mohla zvýšiť až na úroveň vody z vodovodu. Osobne si myslí, že kavernu nemôže urobiť voda z kanalizácie, pretože pri únikoch vody z kanalizácie začína sa spraš podmáčať a stane sa nepriepustnou. To sa napr. využíva aj pri budovaní jazier. Ľudovo sa tomu hovorí ílovica. Ak vznikne takýto odtok, odliv zeminy, je skôr pravdepodobné, že to vzniklo pod tlakom vody. Okrem toho, kanalizácia sa dáva do lôžka, a teda voda okolo kanalizácie má kam odísť. To platí aj ohľadom vodovodu, či sa tam dá štrk alebo piesok. A aj preto si myslím, že toto urobila voda pod tlakom, teda z vodovodu. Nespochybňuje, že by tam toto bolo. On si to ale nepamätá. Jedine, čo sa čuduje, že si to sám neodfotil, keď tam bol. Ďalej by chcel uviesť, že keď je spraš suchá, tak sa môže urobiť aj 10 m výkop bez toho, aby hrozilo zrútenie. Nehovorí, že je to v súlade s normami. Hovorím, že to hovorí prax. Únik 20 kubíkov vody, môže mať dva efekty. Oba sú negatívne. O jednom už hovoril, ide o tzv. presadavosť a pri takomto množstve vody predpokladá, že dôjde aj k vyplavovaniu a môžu vzniknúť aj tzv. kaverny. Voda si svoju cestu nájde, povedal by ľudovo. Nepredpokladá, že pri spraši išla hneď dole, ale mohla ísť aj niekoľko metrov, dokonca aj 100 m od poruchy ďalej. H.. O. nemôže používať razítko znalca a ani by nemal vystupovať ako znalec. Môže však konať na základe iných potvrdení alebo iných znalostí, resp. v stavebníctve sú aj iné osoby, ktoré sa môžu vyjadriť k odborným činnostiam na základe iných povolení a vzdelania, hoci nie sú znalcami. Možné to je, isté to nie je, aby od poruchy boli ďalšie dva múry, ktoré nemajú žiadne známky trhliny a trhlina je až na spoločnom múre. Je jasné, že šachta bola nižšie položená ako kanalizačná vpusť, teda časť vody musela vniknúť aj do podzemia. Kam voda išla, to už podľa mňa dneska so 100 % istotou nevie povedať nikto. Ak sa pozerá na ďalšiu fotodokumentáciu, kde je trhlina na objekte odporcu, tak je evidentné, že pokles obvodového múra sa musel udiať na spojnici nehnuteľností rodiny K. a odporcu 1/. Vždy sa miesto sadnutia robí.

28. Svedok V. B. na nariadenom pojednávaní zo dňa 27.01.2015 vypovedal, že v objekte odporcov podniká od roku 1992. Živí sa opravou obuvi. Okrem neho vždy v tomto objekte bol aj niekto iný. Napr. teraz sú tam krajčírky, vystriedalo sa v objekte viacero podnikateľov, či to bolo obchodovanie s látkami, kvetinárky, s mobilmi alebo sekáč. Kto tam konkrétne bol v roku 2008, keď vznikla porucha, to si už naozaj nepamätá. Ani si nepamätá ako odhalili poruchu. Či to bol on, moja manželka, alebo p. O.. Vie, že volali na O. V. a tí odstavili vodu. Či v dôsledku poruchy aj on mal odstavenú vodu, k tomu sa nevie vyjadriť. Vie, že sa vymenila nejaká časť na potrubí. Čo sa týka faktúr, tak vodomer bol písaný na neho, tzn., že on hradil spotrebu a prípadne sa refakturoval na ďalších nájomcov, ktorí boli v tomto objekte. Nepamätá si, že by niekedy v minulosti platil väčšiu sumu za vodu. Nevylučuje to ale. Vie, že ich spotreba je okolo 2 - 5 kubíkov mesačne, nakoľko potrebovali len vodu do WC, resp. na kávu. Vie, že len jeden alebo 2 razy platil viac za vodu a to z dôvodu, že celý víkend išiel záchod, nakoľko je starší a netesní. Na iné si nespomína. Myslí, že voda striekala, aký bol tlak v potrubí. Či tam bol gejzír, to mu je ťažko sa vyjadriť. Ak si predstavíte objekt odporcu, je to účko. Sú tam aj dvere a za tými dverami v átriu asi 2 m od nich vyvierala voda zo zeme. Voda vytvorila jamu z dôvodu toho, že bol únik vody. Kam smerovala voda, k tomu sa nevie presne vyjadriť. Nevie sa vyjadriť, či voda išla aj do kanalizačnej vpuste, ale vie, že išla do zeme. Pamätá si len ten veľký únik, keď vznikla aj jama. V ktorých časoch bol slabší tlak vo vodovode, k tomu sa nevie vyjadriť, ani to, či to bolo pred poruchou alebo po poruche. Hĺbka jamy, ktorá bola spôsobená poruchou vodovodu mala asi tak kubík.

29. Svedok S. Z. na nariadenom pojednávaní zo dňa 27.01.2015 vypovedal, že Na bytovom podniku pracoval od roku 1990 až po rok 2013. Predtým bol na OPNM, ktorá taktiež spravovala budovy vrátane budovy, ktorá je predmetom tohto sporu. Čo sa týka úniku vody z vodovodu, k tomu sa nevie bližšie vyjadriť, nakoľko vodomer mal na starosti ich nájomca p. B. a on si aj hradil vodné a stočné. Preto ani o tomto poriadne nevedel. Vedel ale, že je tam nejaký problém s vodou. Bol u rodiny K., kde v kuchyni zistil, že je pomalý odtok. Požiadal ich, aby mu ukázali, kde je revízna kanalizačná šachta. Zistil, že je v chodbe a je zakachličkovaná. Musel si zavolať pohotovostnú službu a kachličky vysekali. Keď otvoril kanalizáciu, zistil, že je plná. S ich technickými možnosťami sa im kanalizáciu nepodarilo spojazdniť. On pozeral aj ďalšie bočné prípojky. Tieto boli v poriadku. Kto zavolal na ďalší deň veľký prepchávací kanalizačný voz, k tomu sa nevie vyjadriť. Zrejme unikala voda z kanalizácie mimo kanalizácie, pretože kanalizácia bola upchaná a rodina K. kanalizáciu používala. Nevylučuje však, že bola upchatá aj iná časť kanalizácie. Nielen prípojka, mohla byť upchatá aj hlavná kanalizácia, ktorá bola na ceste. Toto sa im nepodarilo zmonitorovať. On sa nevie vyjadriť kam voda unikala. Nepamätá si, že by niekto riešil opravu vodovodu. On len vie, že keď riešil kanalizáciu u K., bol aj na ich objekte a videl, že sa robili aj opravy aj na kanalizácii odporcu 1/. Kto to robil, k tomu sa nevie vyjadriť. Osekávali kachličky v chodbe prevádzky. Na 100 % je si istý, že tam bol p. Č. a možno aj p. O.. Ďalej tam boli 2 pracovníci, ktorí mali krtkovať kanalizáciu. Do tejto prípojky boli zapojené aj ďalšie pôvodné vpusty, čiže tadiaľto mohol teoreticky vzniknúť únik. Bola tam Svedok sa domnieva, že voda mohla prenikať aj do pôvodného vodovodného potrubia. On tam tak dlho nestál, aby to odsledoval.

30. Svedok P. O. na nariadenom pojednávaní zo dňa 07.05.2015 vypovedal, že doma si pozrel v záznamoch, že v roku 2008 mali výjazd k Reštaurácii A.. Na bytovom podniku zastáva pozíciu maliara natierača a čiastočne robí aj údržbára. Nepamätá si už presne s kým tam bol vyslaný, ale išiel tam s pánom I., ktorý robí na bytovom podniku sústružníka. Bolo im povedané, že vznikla nejaká porucha, resp. bol tam únik. Aká konkrétna porucha to bola, k tomu sa nevie vyjadriť. Pamätá si, že hľadali šachty, jednak vo dvore a jednak v chodbe v reštaurácii A.. Pamätá si, že šachta, ktorá bola v chodbe bola zakachličkovaná a on osobne ju sekáčom odrýval a musel to aj odšramovať. Keď otvorili kanalizačný poklop, tak zistil, že kanalizácia je plná vody a splaškov. Voda sa nehýbala. Voda nepretekala cez kanalizačný vstup. Mali so sebou pružnú hadicu, s ktorou sa im to však ale nepodarilo pretlačiť. Toto všetko oznámili na bytovom podniku. Ak si dobre pamätá, oznamoval to p. I.. Viackrát tam už nebol prizvaný, preto sa k iným skutočnostiam nevie vyjadriť. Teraz si spomína, že boli tam v tomto období ešte raz. Bol tam s p. O., kde sa predávali mobily a robili tam odkopové práce pri múre. Zisťovali, či múr sadol alebo nie. Jeho úlohou to bolo len vykopať. On sa nevie vyjadriť, či sa aj k niečomu dospelo. Nevie sa vyjadriť, prečo v tomto konkrétnom prípade som vyslaný on a nie vodári. V ten deň nevideli, že by niekde inde voda striekala, resp. bola nejaká iná porucha. Urobil sa asi 5 metrov dlhý odkop v hĺbke 80 cm v časti obvodového múra, ktorý susedí s reštauráciou A.. Ďaleko sa nedostali, narazili na pevnú prekážku.

31. Svedok H.. J. K. na nariadenom pojednávaní zo dňa 07.05.2015 vypovedal, že pracujem ako statik, projektant. Nie je súdny znalec. Nerád chodí po súdoch. Statickou činnosťou sa zaoberá od roku 1981. Zo svojich dokladov si ozrejmil, že cez firmu W., pre ktorú už dlhšie pracuje, ho oslovili o statický návrh riešenia sanácie objektu. Išlo o cukráreň s reštauráciou. Na stretnutie prišiel konateľ W.. Ak si dobre pamätá, bola tam majiteľka alebo spolumajiteľka reštaurácie. Na dome našli viditeľné praskliny a bolo zrejmé, že to bolo spôsobené sadnutím budovy. On sa aj pýtal, či v objekte vznikla nejaká porucha. Majiteľka mu povedala, že unikla voda na vedľajšom objekte. Boli sa tam aj pozrieť a videl tam podmočenú zeminu. Keď sa pozrie čelne na reštauráciu, tak vedľajším objektom myslel vpravo od reštaurácie. Na základe toho navrhol, aby sa urobili sondy, kde sa zistí, ako hlboko je základová škára obvodového múru. Ide vlastne o spodok betónu základu. Tieto sondy sa robia tak, aby sa tam dalo dostať a odmerať, aká je hĺbka základu. Nepamätá si už, koľko sond navrhol. Mohlo to byť tak maximálne do týždňa, keď bol opätovne privolaný k objektu z dôvodu, že sondy sú vykopané. Keď tam prišiel, tak zistil, že zemina pod základom je premočená a bolo jasné, že príčina sadnutia budovy bola porucha vody vodovodu alebo z kanalizácie. Nepredpokladá, že by toto spôsobila dažďová voda. V K. Q. K. B. sú spraše a íly s charakteristikou presadavosti zemi, tzn., že ak sa do tejto zeminy dostane voda, spôsobuje to jej nestabilitu a obyčajne sadne. Z tohto dôvodu navrhol, aby sa urobili mikropiloty. Ide o relatívne úzke vrty o priemere 140 mm a je potrebné ich urobiť tak, aby sa dostali do únosnejších vrstiev podložia. V tomto smere to mohlo byť 5 - 6 metrov. Mikropilota sa vystuží a zaleje cementom a samozrejme spojí sa s obvodovým múrom, resp. s pôvodným základom. To spôsobí stabilizáciu objektu, resp. múru. Na základe jeho návrhu firma W. zrealizovala mikropiloty. Na 90 % si myslí, že to spôsobila porucha vodovodu z vedľajšieho objektu. Nemôže to však povedať naisto, nakoľko voda si nájde vždy cestu najmenšieho odporu a nedá sa len pozorovaním zistiť, kam voda pôjde. Je však pravdou, že už obdobný prípad mal, keď porucha z vodovodu u jedného suseda spôsobila statickú poruchu u druhého suseda. V tomto prípade bola porušená hlavná vodovodná prípojka a v rámci sond dokonca zistili, že časť základu je úplne v lufte. Nepamätá si, že by tam cítil nejaký zápach. Pamätá si, že bol tam aj na WC, nebol tam žiadny zápach ani problém. Ak Vám sadne budova, tak nestačí podchytiť len najviac zaťažené lokálne miesto. Obyčajne sa to prejaví na celej budove, tzn., že praskliny vzniknú aj v iných častiach. Preto sa mikropiloty musia robiť komplexne tak, aby už nedošlo k ďalšej sadavosti budovy. Jeho úlohou nebolo posúdiť príčinu vzniku poruchy, ale riešenie vzniknutého problému. On ani toto neskúmal. Z predloženej fotky sa nevie vyjadriť, prečo trhliny nevznikli na inom objekte. To je skôr otázka pre znalca. Osobne si myslí, že ani znalec sa nebude vedieť vyjadriť, či poruchu spôsobila voda z vodovodu alebo voda z kanalizácie. Keď bol na obhliadke pri sondách, tak si nepamätá, že by videl nejaké kaverny. Predpokladá, že v reštaurácii kanalizácia funguje na samospoád, nejde pod tlakom. Čiže by vylúčil nejakú malú presiakavosť, resp. malú poruchu. To by muselo trvať niekoľko rokov. Veľkou poruchou, môže sa stať napríklad pretrhnutie hrdla na keramickej kanalizácii a pod.. Ak sa takáto havária stane, tiež sa na to nedá hneď prísť, a to najmä v prípade, keď je kanalizácia pod základom. pri úniku 20 kubíkov vody je možné, že statická porucha vznikla už o dva dni. Opakuje, že ide len o jeho názor.

32. Z nariadenej ohliadky zo dňa 22.11.2016 súd zistil, že opravy budovy žalobcov sa riešili cca 18 metrov od hlavného zdroja úniku vody z vodovodného potrubia, ktoré je umiestnené v objekte žalovaného 1/.

33. Z odborného vyjadrenia znalca H.. Q. S., znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie statika stavieb zo dňa 28.11.2016 vyplýva, že znalec zistil nasledovné: rekonštrukcia objektu žalobcovi z roku 1999-2000 bola navrhnutá a zrealizovaná tak, že spôsobila také zmeny v podloží, ktoré ovplyvnili dosadnutie obvodovej steny objektu žalovaného 1/. Dosadnutie obvodovej steny objektu žalovaného 1/ spôsobilo poruchu vnútorného rozvodu vody v mieste, kde je rozvod vody vyvedený práve na túto obvodovú stenu. Únik vody do podložia spôsobili nárast sadania, až haváriu nosnej konštrukcie na oboch objektoch.

34. Znalec H.. Q. S. na nariadenom pojednávaní zo dňa 31.01.2017 vypovedal, že zúčastnil sa ohliadky, pričom toto považoval len za také predbežné šetrenie problémov a ďalej si zabezpečil všetky doklady, ku ktorým mal možnosť sa dostať. Jednak mal zápisnice z pojednávaní, nahliadol do spisu, zobral si fotografie a získal aj projektovú dokumentáciu rekonštrukcie žalobcov, ktorá sa konala okolo roku 2000. Keď naštudoval túto dokumentáciu, tak zistil, že neobsahuje riadne statické posúdenie, a to čo tam bolo, tak mal pocit, že bolo doložené dodatočne. Dokonca si aj preveril osobu, ktorá tento statický posudok robila a zistil, že ide o neoprávnenú osobu, ktorá nemá oprávnenie vydávať takéto stanoviská. Čo sa týka samotnej rekonštrukcie, tak zistil aj veľmi hrubú a zásadnú chybu, a to vo otázke základov, kde bolo navrhnuté výška základov len 0,7 m, čo je nedostatočné, nakoľko môže dôjsť k premŕzaniu. Hĺbka základov mala byť 0,8 až 1,2 metra. Ďalej bolo v projektovej dokumentácii konštatované, že dochádzalo k úniku dažďovej vody do priestoru a bola navrhnutá nová kanalizácia tak, aby sa toto už ďalej nedialo. Čo sa týka ale tlaku záťaže na statiku stavby, myslí si, že bola nesprávne vypočítaná, resp. navrhovaná. Bola na úrovni 0,2 megapaskalu, pričom pri tomto type zeminy by uvádzal len 0,1 megapaskalu, resp. navrhoval. Ide o to, že ide o zeminu, ktorá pri podmáčaní mení svoju kvalitu a dochádza potom k následnému sadaniu stavby. Ďalej je povinnosťou pri realizácii stavby, aby sa aj zisťoval skutočný stav veci. Jedna vec je niečo navrhnúť a druhá zrealizovať, teda je povinnosťou stavebného dozoru, ak sa urobia výkopové práce, aby sa zistila kvalita podložia. Následne sa môže potom určiť, aký typ zakladania stavby bude. Žiaľ nevie porovnať tieto údaje, keďže sa nedostal k stavebnému denníku, ktorý sa mal vyhotovovať pri rekonštrukcii pizzerie. Nemôže to povedať ako 100 % vec, len ako jednu z možností, a to je to, že sadanie múru pizzerie malo vplyv aj na priľahlý obvodový múr budovy, ktorú má v prevádzke žalovaný. Dokonca mohlo spôsobiť sadanie, aj to, že prasklo vodovodné potrubie v objekte žalovaného. Predpokladá, že ak došlo k takejto poruche, tak toto sa stalo v mieste, kde vodovodné potrubie vchádza do nosného múru. Ďalej zistil, že v objekte žalovaného 1/ by malo byť nainštalované oceľové potrubie, ktoré môže byť ovplyvňované aj koróziou, teda aj minimálny pohyb pod vplyvom záťaže mohol spôsobiť prasknutie potrubia. Ďalej by chcel uviesť, že objekty spolu susedia a majú zvedenú dažďovú vodu pod základy, pričom ide o plochu asi 300 m2, kde sa zbiera voda. Je potrebné podľa neho zistiť, či aj tuto vyrastal v rámci konsolidácie, t.j. sadania stavby nejaký problém, tzn., že či tam nedošlo k porušeniu plastovej kanalizácie a odvod dažďovej vody. Ide len o moju hypotézu, aby sa jednoznačne vyvrátilo, že dažďová voda nespôsobila sadanie stavby. K tomuto by sa mal vyjadriť podľa mňa iný znalec. On má metodiky, ako aj prístroje, aby vedel toto vyhodnotiť a podať konkrétne stanovisko. V rámci svojho vyjadrenia som dal jednoznačné a konkrétne otázky, na ktoré by sa mali ďalší znalci vyjadrovať, aby sa potvrdili alebo vyvrátili moje zistenia. Obvodový múr žalobcov nemá žiadne priečne steny, a preto ani nebolo čo vidieť. Na druhej strane, t.j. zo strany žalovaného, tak jeho budova má viacero priečnych stien, a teda tam praskliny je oveľa skôr vidieť. Netvrdil by som, že obvodové múry sú rovnomerne zaťažené. Zisťoval som aj ďalšie objekty, pričom obvodový múr žalobcu susedí aj s budovou, kde podľa záznamov by mali byť pivnice, pričom v takomto prípade sadanie stavby by išlo oveľa pomalšie, nakoľko pivnice majú veľmi hlboké základy. V rámci svojho šetrenia zistil len to, že v dôsledku sadania stavby mohlo dôjsť k poruche potrubia, či už kanalizácie, alebo vodovodu, k následnej havárii, čo spôsobilo zmenu podložia, a teda vznikli posuny, ktoré sa prejavili na statike. Ak budova žalobcov nemala priečne steny, mohlo ísť o rovnomerné sadanie, a teda praskliny nebolo vidieť. Na druhej strane budova žalovaného mala tieto priečne steny, a teda praskliny sa prejavovali oveľa skôr. On nevie nič o tom, že by budova žalovaného v mieste vzniku prasklín mala mať pivnice, ale chce uviesť, že ak sa robí stavba alebo rekonštrukcia pri obvodom múre, tak obyčajne sa navrhujú základy hlbšie, ako je obvodový múr susednej stavby, čo sa v tomto prípade nestalo, hĺbky boli rovnaké. Vie, že k poruche malo dôjsť 8 až 10 metrov, to však neznamená, že nemohlo dôjsť aj k ďalším únikom. Aj z tohto dôvodu, aby sa vyvrátili všetky možnosti, navrhol znalecké dokazovanie aj v tomto smere. Opätovne chce uviesť, že ak sú dva obvodové múry vedľa seba a majú aj dilatáciu medzi sebou, tak ak sadne jeden múr, má to vplyv aj na sadanie druhého múru. Chce len jednoznačne buď vylúčiť alebo potvrdiť, či nešlo o ten prípad, že pri nadstavbe došlo k sadaniu múru žalobcov, čo malo vplyv na múr žalovaných kde bolo potrubie a toto sa poškodilo a v dôsledku úniku vody vznikla havária.

35. Zo znaleckého posudku H.. Y. S., znalca z odbor stavebníctvo - líniové vedenia a rozvody zo dňa 29.09.2017, vyplýva, že ako príčinu úniku vody do podložia v roku 2008 predpokladá: zvod dažďovej kanalizácie KD3 v obvodovej stene budovy žalobcov v možnom priesaku 85%, kanalizačná šachta v chodbe budovy žalobcov v možnom priesaku 10 %, únik vody z rozvodov vody v budove žalovaného 1/ v možnom priesaku 5%. Rozvody vody na budove žalovaného 1/ bol v roku 2008 nevyhovujúci, šírenie vody nepravdepodobné.

36. Zo znaleckého posudku H.. X. V., znalca z odbor stavebníctvo - statika stavieb zo dňa 29.03.2019, vyplýva, že exaktné posúdenie základových štruktúr nie je možné vykonať, pri obhliadke nevykazovali zjavné poruchy, predpokladá ich bežné opotrebenie, nie je potrebná ich sanácia. Objekt žalobcov po dokončení prístavby a nadstavby z roku 1999-2000 ovplyvnil objekt žalovaného 1/ nasledovne: extrémne kontaktné napätie v základovej škáre pod objektom žalovaného 1/ sa zväčšilo o viac ako 50 %, sadnutie základu pod objektom žalovaného 1/ sa zväčšilo o 50%. Za predpokladu, že by sa dostala do podzákladia vlhkosť z dôvodu poruchy kanalizácie alebo vodovodu, tak základové konštrukcie by boli nevyhovujúce. Ďalšou veľkou hrozbou pre jestvujúce objekty je výskyt podzemných priestorov. Ak by pri poruche vodovodu, kanalizácie alebo prípadne dažďového zvodu došlo k pozvoľnému unikaniu vody do takýchto priestorov mohlo by pri tom dôjsť k vyplavovaniu drobných častíc z podzákladia až po vznik veľkých kavern.

37. Žalovaný 1/ v rámci svojho podania predložil stanovisko Trenčianskej vodohospodárskej spoločnosti, a.s. zo dňa 19.04.2010, v ktorom táto spoločnosť skonštatovala, že dňa 06.07.2008 bola nahlásená porucha kanalizácie na K. W. B. K. Q. K. B. Po telefonickej konzultácii vyšlo najavo, že porucha je na domovej kanalizačnej prípojke (upchaná revízna šachta a kanalizačná prípojka) budovy žalobcov.

38. V čase od 02.08.2008 do 02.09.2008 sa vykonávali rekonštrukčné práce a stavebné práce na domovej nehnuteľnosti navrhovateľov (HSV: zemné práce (výkop, vystuženie, uskladnenie zeminy); zakladanie (očistenie plôch, mikropilóty, vrty, betónovanie, debnenie, injektovanie); ostatné konštrukcie, prenájom kontajnera; presun hmôt, obklady, maľovky vybudovanie priečok, výkon stavebného dozoru, maliarske práce). Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení došlým súdu dňa 30.12.2008 uviedol, že celkové náklady na opravu budovy boli vyčíslené vo výške 2.328.024,50 Sk.

39. Náklady na opravu nehnuteľnosti žalobcov predstavovali nasledovné položky: 1. Faktúra č. XXXXXXX v sume 2.030.240,- Sk - rekonštrukčné práce, so splatnosťou do 16.09.2008, 2. Faktúra č. XXXXXX v sume 220.532,- Sk - murovky a obklady, so splatnosťou do 10.09.2008, 3. Faktúra č. XXXXXX v sume 56.725,- Sk - maľovanie, so splatnosťou do 24.09.2008 a

4. Faktúra č. XXXX/XXX v sume 20.527,50 Sk - stavebný dozor, so splatnosťou do 17.09.2008.

40. Žalobcovia najneskôr ku dňu 24.09.2008 mali vedomosť o výške škody, ktorá predstavovala sumu 2.328.024,50 Sk.

41. Dňa 16.09.2008 mal byť vypracovaný znalecký posudok č. 254/2008 H.. Q. H. na odhad hodnoty budovy navrhovateľov. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že trhová hodnota budovy v roku 2002 bola 10.249.058,94 Sk bez DPH a v roku 2008 bola 13.407.656,38 Sk bez DPH. Žalovaný 2/ na podklade znaleckého posudku H.. Q. H. skonštatoval výrazné podpoistenie budovy, preto žalovaný 2/ uhradil navrhovateľovi 2/ len pomernú časť nákladov v celkovej výške 1.164.340,- Sk, t.j. 50 %.

42. Na podklade medzitýmneho rozsudku zo dňa 24.06.2010 žalovaný 2/ vyplatil navrhovateľom na istinu sumu 19.289,38 Eur, úrok z omeškania vo výške 4.860,92 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.247,11 Eur.

43. Podľa o majetku obcí zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä práva a povinnosti organizácií, ktoré obec zriadila, pri správe majetku obce.

44. Podľa článku 3 bod 2. a 3. Zásad hospodárenia s majetkom mesta K. Q. K. B. správa majetku mesta je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku, ktorú im mesto zverilo do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou. Správca je oprávnený a povinný majetok mesta držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade so zákonom o majetku obcí a týmito zásadami a v súlade so štatútom mesta. Správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Správca vykonáva právne úkony pri správe majetku mesta v mene mesta. Správca koná v mene mesta samostatne pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku mesta, ktorý spravuje.

45. Podľa článku 5 bod. 4. Zásad hospodárenia s majetkom mesta K. Q. K. B. správu majetku mesta navrhuje do katastra nehnuteľností zapísať správca.

46. Podľa . každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

47. Podľa § 420 ods. 1 cit. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 3 cit zák. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

48. Podľa § 420a ods. 1 cit. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

49. Podľa ods. 2 písm. a) a c) škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti; oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

50. Podľa ods. 3 zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

51. Podľa § 442 ods. 1 cit zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ods. 3 cit. zák. škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

52. Podľa § 443 cit. zák. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

53. Podľa § 788 ods. 1 cit. zák. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

54. Podľa § 806 cit. zák. z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

55. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

56. Podľa § 106 ods. 1 cit. zák právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

57. Podľa ods. 2 cit. zák. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

58. Podľa článku 1 bod 1 Všeobecných poistných podmienok žalovaného 2/ poistený je osoba na ktorej majetok sa poistenie vzťahuje.

59. Podľa článku 1/ bod 2 druhá veta VOP osoba, ktorá uzavrela poistnú zmluvu v prospech poisteného je oprávnená na prevzatie plnení poisťovne len na základe písomného súhlasu poisteného.

60. Podľa článku 2 bod 7 písm. a) VOP Ak je predmetom poistenia budova, poistenie sa vzťahuje na škody na budove a jej zariadení spôsobené roztrhnutím potrubia tlakom alebo mrazom (vrátane nákladov na vedľajšie práce a na rozmrazenie), a to prívodných alebo odvádzacích potrubiach na zásobovanie vodou.

61. Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

62. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný: Dňa 10.06.2008 vznikla na budove žalobcov 1/ až 4/ škodová udalosť z dôvodu zatečenia základov obvodových múrov nehnuteľnosti vodou, čo spôsobilo sadnutie budovy a rozsiahle praskliny na obvodových múroch. Išlo o havarijný stav, ktorý si vyžiadal okamžité sanačné statické úpravy, inak by hrozilo zrútenie budovy. Budova žalobcov má spoločný obvodový múr s budovou Q. K. Q. K. B., ktorý je v prevádzke žalovaného 1/. Medzi stranami sporu bolo sporné, čo a kto spôsobil, že voda unikla do podložia. Na začiatku sporu medzi stranami sporu bolo sporné, či voda unikla do podložia z kanalizácie žalobcov alebo z vodovodu žalovaného 1/. Za týmto účelom súd vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul viacero svedkov, dal vyhotoviť viacero znaleckých posudkov a vykonal ohliadku miesta.

63. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v rokoch 1999-2000 žalobcovia robili rekonštrukciu svojej budovy, kde okrem spevnenia základov dali pristaviť ďalšie poschodie. Znalec H.. Q. S. zistil, že navrhovaný projekt prestavby týkajúci sa základov budovy žalobcov nie je vyhovujúci a mal byť hlbší. Znalec Ing. Ján Pavlík zistil, že reálna rekonštrukcia základov budovy žalobcovi bola vyhovujúca, ale keďže sa do podzákladia dostala voda, spôsobila masívne statické zmeny z dôvodu, že budova je postavená na sprašiach.

64. Neskôr žalovaný 1/ uvádzal, že rekonštrukcia budovy žalobcov mala vplyv aj na statiku budovy žalovaného 1/, čo neskôr potvrdil aj znalec H.. X. V., a ďalej žalovaný 1/ argumentoval, že to spôsobilo haváriu ich vodovodného potrubia, na základe čoho vznikol masívny únik vody do podložia. Zotrval na námietke, že únik vody mohol vzniknúť aj z kanalizačného potrubia žalobcov. Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že je nepravdepodobné, že rozsiahle statické zmeny spôsobil únik vody z kanalizácie žalobcov. Z dokazovania síce vyplynulo, že kanalizácia žalobcov bola nepriechodná a vyžiadala si krtkovanie, ale nebolo zistené, že by bola porušená alebo že by voda z kanalizácie unikala do podložia. To potvrdil aj znalec H.. X. Š., ktorý uvádzal, že ak by aj boli netesnosti na kanalizácii, tak by tento únik vody nemohol spôsobiť také rozsiahle statické zmeny. Do úvahy ďalej prichádzala aj možnosť, že voda sa do podložia dostala z úniku vody z vodovodného potrubia žalovaného 1/. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na budove žalovaného 1/ dochádzalo k častejším problémom na vodovodnom potrubí, to potvrdil aj svedok - nájomca z budovy žalovaného 1/. Najviac sa poukazovalo na havarijný stav vodovodu žalovaného z júla 2008, kedy malo do podložia uniknúť cca 20 kubíkov vody. V rámci ohliadky miesta súd zistil, že od miesta úniku vody z vodovodu po obvodovým múr budovy žalobcov je dĺžka 18 metrov, pričom v rámci tejto vzdialenosti sú vnútorné priečky a múry budovy žalovaného 1/, na ktorých sa neprejavili rozsiahle statické zmeny. Súd považuje za nepravdepodobné, že by tento únik vody mohol spôsobiť statické zmeny obvodového múru budovy žalobcov a to najmä z dôvodu, že podložie oboch budov je zo spraší a je veľmi nepravdepodobné, že by voda bez statických zmien na budove žalovaného 1/ by spôsobila statický problém až 18 metrov od jej úniku na obvodovom múre žalobcov. To potvrdil aj znalec H.. Y. S., ktorý za najpravdepodobnejší variant považoval únik vody zo zvodu dažďovej kanalizácie KD3 v obvodovej stene budovy žalobcov v možnom priesaku 85 %. Ak žalobcovia tvrdili, že únik vody z vodovodu bol aj na spoločnom obvodovom múre žalobcov a žalovaného 1/, kde sú situované toalety žalovaného 1/, súd konštatuje, že takýto únik nebol v rámci dokazovania jednoznačné preukázaný.

65. Ďalšou skutočnosťou, ktorú bolo potrebné dokazovať, bolo vznik kavern (diery vymyté vodou), ktoré sa objavili pod základmi obvodového múru žalobcov pri rekonštrukcii. Svedkovia ako aj niektorí znalci vypovedali, že kaverny nemohla spôsobiť voda unikajúca gravitačne. Znalec H.. X. V. zistil, že budovy žalobcov ako aj žalovaného sú podpivničené, podľa vyjadrenia strán môžu byť aj trojpodlažné, teda nie je rozhodujúce, či voda tiekla pod tlakom alebo len gravitačne, teda ak mala kam odtekať, mohla vytvoriť aj veľké kaverny. Z toho vyplýva, že vznik kavern nepriamo nemohlo potvrdiť, že unikajúca voda bola pod tlakom, teda že najskôr išlo o únik vody z vodovodného potrubia.

66. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nebola preukázaná príčinná súčinnosti medzi objektívnou zodpovednosťou žalovaného 1/ ako prevádzkovateľa budovy vo vlastníctve Q. K. Q. K. B. a jeho zavinením, teda na strane žalovaného 1/ absentuje vecná pasívna legitimácia a súd v tejto časti návrh ako nepreukázaný zamietol. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, túto súd neakceptoval s poukazom na rozhodnutie a odôvodnenie odvolacieho súdu v tejto veci, ktorý sa touto námietkou vyčerpávajúco zaoberal.

67. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd konštatuje, že Poistná zmluva č. XXXXXXXXXXX zo dňa 09.09.2002 bola uzatvorená medzi žalobcom 1/ ako poisteným a žalovaným 2/ ako poistiteľom na poistenie budovy pre prípadu vzniku škody na budove požiarom, živelným nebezpečím a vodou z vodovodných zariadení. Na podklade zrušenia predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom súd prvej inštancie opätovným preskúmaním poistných podmienok zistil, že poisteným je nielen ten, kto uzatvoril s poisťovňou zmluvu, ale ten, kto je vlastníkom poistenej nehnuteľnosti (článok 1 bod 1 Všeobecných poistných podmienok). Poistená budova bola vo vlastníctve žalobcov a to žalobcovia 1/ a 2/ v podiele 2/4, žalobca 3/ v podiele 1/4 a žalovaný 4/ v podiele 1/4. Teda ak došlo k poistnej udalosti, tak poisťovňa má poistné plnenie hradiť nielen tomu, kto poistnú zmluvu uzavrel, ale aj ostatným spoluvlastníkom budovy. Opačný názor by viedol bezdôvodnému obohateniu, v tomto prípade na strane žalobcu 1/, ak by poisťovňa plnila celé poistné plnenie len jednému z podielových spoluvlastníkov. Z týchto dôvodov súd neakceptoval námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov 3/ a 4/.

68. Medzi žalobcami a žalovaným 2/ nebolo sporné, že došlo ku škodovej udalosti, ktorá je krytá poistením. Nebola sporná ani výška škody, ktorú žalobcovia vynaložili na opravu poistenej budovy. Sporným ostalo, že budova bola podpoistená na sumu 50 % reálnej hodnoty, a preto žalovaný 2/ pred začatím sporu dobrovoľne uhradil len 50 % z poistného plnenia.

69. Medzitýmnym rozsudkom súd určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie dodávateľa požadovať, aby počas celého trvania poistného vzťahu stanovil poistnú sumu na vlastnú zodpovednosť spotrebiteľ, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na podklade tohto rozsudku žalovaný 2/ uhradil žalobcovi 1/ 50 % so žalovanej sumy s argumentom, že aj žalobca 1/ ako poistený musí niesť zodpovednosť za skutočnosť, že budova bola podpoistená. Súd konštatuje, že ak vyhlási neprijateľnosť zmluvnej podmienky, že za poistnú sumu nezodpovedá poistený, tak táto zodpovednosť viazne na poisťovateľovi, pričom bolo na poisťovateľovi ako dodávateľovi, aby poistenému ako spotrebiteľovi navrhol a dohodol indexáciu cien hodnoty poistenej budovy, ak zmluvu uzatvára na dobu neurčitú a je predpoklad, že trhová hodnota poistenej budovy sa bude meniť. Ak tak žalovaný 2/ neurobil, ťarcha stanovenia poistnej sumy viazne výlučne na poisťovni, zvlášť za situácie, keď žalobca 1/ bol v situácii, keď objektívne nemohol predpokladať, že svoju budovu má výrazne podpoistenú, ak 6 dní pred uzatvorením poistnej zmluvy Všeobecná úverová banka, a.s. ohodnotila budovu na 4.000.000,- Sk a v poistnej zmluve bola dohodnutá poistná suma 8.000.000,- Sk.

70. V podanej žalobe sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali poistného plnenia vo výške 19.387,17 Eur, žalovaný 3/ a 4/ každý po 9.656,81 Eur (celkovo 50 % z poistného plnenia). Počas konania žalovaný 2/ uhradil žalobcovi 1/ sumu vo výške 19.289,38 Eur, na základe čoho žalobcovia 1/ a 2/ vzali žalobu voči žalovaným v celom rozsahu späť. Keďže v tomto prípade je povinný uhradiť poistné plnenie v celom rozsahu žalovaný 2/ a nedošlo k dobrovoľnému plneniu z jeho strany, hoci mu táto povinnosť vyplýva z poistnej zmluvy a s odkazom na výrok z medzitýmneho rozsudku z tohto súdneho konania, súd ho rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej sumy, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade s nariadenia č. , platného v rozhodnom čase. Ak žalovaný 2/ v rámci záverečnej reči tvrdil, že má všetky pohľadávky vyrovnané, jeho námietka nebola súladná s obsahom spisového materiálu a ani nijakým hodnoverným spôsobom preukázaná, že by žalobcovi 3/ a 4/ v súvislosti s týmto konaním niečo hradil.

71. O trovách konania rozhodol tak, že úspešným žalobcom 1/ až 2/ voči žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s poukazom na , , v spojitosti s vychádzajúc s aktuálne žalovanej sumy a úspešnému žalovanému 1/ voči žalobcovi 1/ až 4/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s poukazom na , v spojitosti s Keďže v konaní boli vynaložené aj trovy štátu na svedočné vo výške 81, Eur, súd uložil neúspešnému žalovanému 2/ na ich náhradu vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).