Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Er-183-2010.pdf
PDF · 69.19 KB
Case nature
Subarea
7Er/183/2010
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. W. v konaní o vymoženie 1.240,91 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava trovy exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava dňa 19.03.2010 a exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave sp. zn. SR 18020/09 zo dňa 7.12.2009 sa dňa 19.03.2010 začalo exekučné konanie proti povinnému.
2. Okresný súd Stará Ľubovňa na základe žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 07.04.2010 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5710 018165.
3. V priebehu exekučného konania podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko vykonaním úkonov smerujúcich k zisteniu majetku povinného exekútor zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený súhlasil s tým, aby exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
4. Podľa § 243b ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekúcie čo do nemajetnosti povinného skonštatoval, že niekoľkokrát zisťoval majetok povinného, z ktorého by bolo možné vymôcť pohľadávku oprávneného, ale všetky zisťovania boli neúspešné, pretože povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani motorových vozidiel. Exekútor taktiež vykonal lustráciu v Sociálnej poisťovni, pričom výsledok lustrácie bol negatívny. Lustráciou v peňažných ústavoch bolo zistené, že povinný nemá vedený účet v žiadnej banke.
10. Vzhľadom na zistený skutkový stav a s prihliadnutím na citovanú zákonnú úpravu súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, nakoľko zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Ak teda mal súd preukázaný nedostatok majetku povinného, exekúciu zastavil.
11. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 199 EP v znení účinnom do 31.10.2013, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
13. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
14. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
16. O trovách exekúcie rozhodol súd analogicky podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko súdny exekútor vo svojom podaní oznámil, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Proti II. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.