Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/46/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.06.2019 v Prešove v trestnej veci proti obžalovanej S. K. S. pre prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 06.02.2018, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov rozsudkom podľa obžalovanú menom S. K. S., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom K., M. K. XX, oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prešov pre skutok kvalifikovaný ako prečin zvýhodňovania veriteľa podľa Tr. zákona, ktorý mala spáchať tak, že

- ako zodpovedná osoba spoločnosti AYFOS, s.r.o., so sídlom Prešov, ul. Sázavského č. 1, IČO: 36 504 912, ktorá nebola schopná si plniť svoje splatné záväzky, zmarila, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa vystupujúceho pod obchodným menom NUBIUM, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Trenčianska 705/55, IČO: 47 545 674 v zastúpení konateľa spoločnosti Ing. Ladislava Strašila, ktorý si na základe objednávky č. OB/KE/091/04/2014/TB zo dňa 04.04.2014 objednal dodanie služieb týkajúcich sa prenájmu bilboardov, pričom za tieto služby bola spoločnosťou NUBIUM vystavená faktúra č. 14073250 na sumu 396,- Eur s dátumom splatnosti 18.07.2014, ktorá bola uhradená len čiastočne, pričom nebola vyplatená suma 36,- Eur, ďalej ako zodpovedná osoba spoločnosti Management media s. r. o., so sídlom Prešov, ul. Sázavského č. 1, IČO: 36 504 912, ktorá nebola schopná si plniť svoje splatné záväzky, zmarila, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa vystupujúceho pod obchodným menom NUBIUM, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Trenčianska 705/55, IČO: 47 545 674 v zastúpení konateľa spoločnosti Ing. Ladislava Strašila, ktorý si na základe objednávky č. OBJ/KE/172/06/2014/ TB zo dňa 20.06.2014 objednal dodanie služieb týkajúcich sa prenájmu bilboardov, pričom za tieto služby bola spoločnosťou NUBIUM vystavená faktúra č. 14073249 na sumu 150,- eur s dátumom splatnosti 18.07.2014, faktúra č. 14083789 na sumu 126,- eur s dátumom splatnosti 19.08.2014, faktúra č. 14094349 na sumu 126,- eur s dátumom splatnosti 19.09.2014, faktúra č. 14105681 na sumu 24,- eur s dátumom splatnosti 13.11.2014, faktúra č. 14115947 na sumu 126,- eur s dátumom splatnosti 20.11.2014, faktúra č. 14126841 na sumu 126,- eur s dátumom splatnosti 29.12.2014, na základe objednávky č. zo dňa 17.10.2014 objednal dodanie služieb týkajúcich sa prenájmu bilboardov, pričom za tieto služby bola spoločnosťou NUBIUM vystavená faktúra č. 14105680 na sumu 156,- eur s dátumom splatnosti 13.11.2014, na základe objednávky č. OB/KE/066/03/2014/TB zo dňa 24.03.2014, objednávky č. OB/KE/134/05/2014/TB zo dňa 07.05.2014, objednávky č. zo dňa 07.10.2014 objednal dodanie služieb týkajúcich sa prenájmu bilboardov, pričom za tieto služby boli spoločnosťou NUBIUM vystavené zálohové faktúry, ktoré uhradil a neskôr požiadal o zmenu prelepu plagátov, pričom tieto služby bola spoločnosťou NUBIUM vystavené faktúra č. 14116314 na sumu 265,20 eur s dátumom splatnosti 04.12.2014, faktúra č. 14116376 na sumu 312,- eur s dátumom splatnosti 05.12.2014 a faktúra č. 14115948 na sumu 96,- eur s dátumom splatnosti 20.11.2014, pričom za tieto služby celkovo v sume 1.543,20 eur nezaplatila s tým, že uhrádzala iné platby iným veriteľom s neskoršou lehotou splatnosti, konkrétne spoločnosti euroAWK s.r.o., faktúru č. 143661 vo výške 102,- eur s dátumom splatnosti 24.09.2014, faktúru č. 3052014 vo výške 2.217,60 eur s dátumom splatnosti 23.10.2014, faktúru č. 3062014 vo výške 1.386,00 eur s dátumom splatnosti 23.10.2014, faktúru č. 3072014 vo výške 485,10 eur s dátumom splatnosti 23.10.2014, taktiež spoločnosti RABAKA s.r.o. faktúru č. 20142677 vo výške 140,40 eur s dátumom splatnosti 23.10.2014, ako aj faktúru č. 140005 evidovanú na fyzickú osobu M. vo výške 240,- eur s dátumom splatnosti 23.10.2014, čím tak pre spoločnosť NUBIUM, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Trenčianska 705/55, IČO: 47 545 674, spôsobila škodu v sume 1.281, 77 eur, pretože tento skutok nie je trestným činom.

Podľa poškodenú spoločnosť s obchodným menom NUBIUM, s.r.o. so sídlom Bratislava, ul. Trenčianska 705/55, IČO: 47 545 674, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní okresný prokurátor v neprospech obžalovanej odvolanie, v dodatočne predložených písomných dôvodoch poukazujúc na to, že základným znakom skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovania veriteľa je neschopnosť dlžníka plniť svoje splatné záväzky, resp. jeho insolventnosť uviedol, že zo znaleckého posudku, ako aj z výsluchu obžalovanej jednoznačne vyplynulo, že spoločnosť Management media s.r.o. nebola schopná plniť svoje splatné záväzky, pričom obžalovaná potvrdila, že vedela o tom, že spoločnosť je v predlžení. Odvolateľ vytkol okresnému súdu, že bez vysporiadania sa s podaným znaleckým posudkom a touto výpoveďou obžalovanej dospel k záveru, že nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že spoločnosť AYFOS, t.č. Management media s.r.o. bola v úpadku. Ďalej odvolateľ poukazoval na údaje svedčiace o predlžení skúmanej firmy, na to, že celková hodnota faktúr, ktoré boli uprednostnené pred faktúrami poškodeného bola 4.787,- eur, že faktúry poškodeného mohli byť uhradené už v čase ich splatnosti vo výške 1.281,77 eur, že daňový úrad oznámil, že firma nepodala za rok 2014 žiadne daňové priznania, so správcom dane nekomunikuje a nepreberá zásielky, na to, že adresa Management media s.r.o. je virtuálna, bez označenia a konateľ Z. H. je bezdomovec a na adrese údajného trvalého bydliska nebýva, pričom obžalovaná objednávala reklamné plochy u svojho manžela. Napriek všetkým týmto dôkazom, ktoré sú buď súčasťou súdneho spisu alebo sú zistiteľné z verejne dostupných registrov súd prvého stupňa urobil záver, že nebolo preukázané, že spoločnosť AYFOS je v úpadku (Management média s.r.o.) a že ide o porušenie vzťahov, ktoré môže byť riešené v civilnom konaní. Z konania obžalovanej bolo podľa odvolateľa zrejmé, že v snahe, vyhnúť sa osobnej, majetkovej, ale aj trestnej zodpovednosti previedla spoločnosť Mamagement media s.r.o. na tzv. bieleho koňa. V podstate s poukazom na tieto dôvody okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým oslobodil obžalovanú S. K. S. a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd postupoval v intenciách ustanovenia , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Po takto vykonanom prieskume dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, a tak krajský súd z doposiaľ vykonaného dokazovania vychádzal.

Podstata obhajoby obžalovanej S. K. S. spočívala v jej tvrdení, že si nebola vedomá, že by sa dopustila žalovaného skutku a že nebolo jej zámerom niekoho zvýhodňovať, uhrádzala svoje záväzky cca 8 až 10 rokov podľa toho, ako sa momentálne dalo tak, že keď mala k dispozícii dostatok finančných prostriedkov, snažila sa vyplácať všetkých veriteľov, a tak ak mala na účte napr. 250,- eur a mala dve splatné faktúry, jednu na 126,- eur a druhú na 450,- eur, tak logicky uhradila tú faktúru na 126,- eur, aj keď došla neskôr, pretože len na jej úhradu mala finančné prostriedky. Ak uhradila fakturované sumy predtým, než boli splatné predmetné faktúry, tak preto, že také faktúry zrejme prišli skôr a ona mala finančné prostriedky, tak ich uhradila, pričom ani ona ani jej blízke osoby nemali žiadnu výhodu z toho, že dňa 23.10.2014 uhradila faktúry firmy euroAWK, resp. RABAKA. Účtovníctvo si viedla sama na základe skúseností a hoci vedela, že AYFOS je v predĺžení a momentálny stav tejto obchodnej spoločnosti mohol byť nepriaznivý, tvrdila, že táto obchodná spoločnosť mala veľmi veľa pohľadávok, z ktorých niektoré už boli v štádiu ich vymáhania. Nevedela o tom, že by mala viacerých neuspokojených veriteľov, pričom tvrdila, že nemala úmysel nezaplatiť spoločnosti NUBIUM, s.r.o. so sídlom Bratislava, ul. Trenčianska 705/55, IČO: 47 545 674 /ďalej len NUBIUM/ jednotlivé faktúry za správne dodané služby, no dodala, že za nesprávne dodané služby nemala záujem zaplatiť. Podľa jej známeho stavu spoločnosti po tom, čo uhradila faktúry spoločnosti euroAWK, ABAKA, resp. p. M., nezanikla možnosť spoločnosti NUBIUM dostať sa k svojim peniazom, pretože tak, ako ona fakturovala svojim odberateľom, priebežne peniaze dochádzali a ako je to uvedené aj v podaní, spoločnosti NUBIUM, čiastočne boli niektoré faktúry uhradené.

Svedok - poškodený K. H., riaditeľ pobočky NUBIUM v Košiciach uviedol, že jeho obchodnej spoločnosti vznikla škoda vo výške 1.543,20 eur. Potvrdil uzavretie jednotlivých objednávok zo strany spoločnosti AYFOS a vystavenie predmetných faktúr, ktoré presiahli lehotu splatnosti, pričom v jednom prípade došlo k čiastočnej úhrade faktúry dňa 25.11.2014, z ktorej suma 36,- eur doposiaľ nebola uhradená a ďalšie uhradené neboli. Pokiaľ bola obžalovaná nespokojná s kvalitou služby, mala sa obrátiť na svedkyňu Y. G., ktorá však ako obchodná zástupkyňa o žiadnych reklamáciách nevedela a nenašla ani žiadne záznamy o nejakej reklamácii zo strany obžalovanej.

V predmetnej veci spolu s obžalobou predložil okresný prokurátor okresnému súdu znalecký posudok znalkyne F.. H. H., ktorej výsluch stranami trestného konania zabezpečil okresný súd na hlavnom pojednávaní pri zachovaní zásady kontradiktórnosti. Znalkyňa uviedla, že vychádzala z Hlavnej účtovnej knihy spoločnosti AYFOS, pokladničnej knihy, pomocných účtovných kníh a prvotných účtovných dokladov spoločnosti za obdobie roku 2014.

Poukázala na to, že v predĺžení je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku, teda má záporné vlastné imanie. K tomu dodala, že v prejednávanej veci v čase splatnosti faktúr od spoločnosti NUBIUM mala spoločnosť AYFOS podľa účtovných uzávierok v roku 2013 záporné vlastné imanie a v roku 2014 už nenadobudla taký majetok, aby sa jej vlastné imanie dostalo do kladných čísiel.

Ďalej znalkyňa poukázala na to, že platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Znalkyňa uviedla, že hodnota majetku spoločnosti k 31.12.2013 bola 61.933,- eur. V roku 2014 bola hodnota majetku tejto spoločnosti vyčíslená z hlavnej účtovnej knihy k 31.12.2014 vo výške 120.133,- eur, z toho pohľadávky z obchodného styku tvorili 120.029,- eur. Ako to vyplynulo z jej výpovede zaznamenanej do zápisnice o hlavnom pojednávaní, nevedela sa však vyjadriť ani k tomu či hodnota záväzkov spoločnosti AYFOS presahovala hodnotu majetku tejto spoločnosti a znalkyňa pritom neskúmala, či spoločnosť mala nejaké vymožiteľné pohľadávky a nevedela sa vyjadriť, či aj živé pohľadávky boli riadne zaúčtované v účtovníctve. Pokiaľ splatnosť dotknutých neuhradených faktúr poškodeného nastala v období od 18.07.2014 do 29.12.2014, znalkyňa sa nevedela vyjadriť, či za obdobie od 23.10.2014 do 31.12.2014 mala spoločnosť AYFOS viac ako jedného veriteľa po dobu dlhšiu ako 30 dní, a to s vysvetlením, že by k tomu potrebovala účtovnú dokumentáciu a nevedela sa vyjadriť ani k tomu, kedy konkrétne boli faktúry reálne doručené spoločnosti AYFOS, a to s vysvetlením, že pri znaleckej činnosti nemala k dispozícii knihu došlej pošty a vychádzala z účtovnej dokumentácie, v ktorej bolo uvedené, kedy boli faktúry v účtovníctve zaevidované. Znalkyňa pritom výslovne uviedla, že aj keď zostatok na bežnom účte firmy bol vykázaný ako záporný, tak zo stavu finančných prostriedkov na pokladni bol taký stav, že umožňoval uhradiť faktúry v čase ich splatnosti, okrem faktúr č. 14083789 a č. 14094349, ktoré podľa zisteného stavu finančných prostriedkov bolo možné uhradiť až 21.10.2014.

K tomu ešte v prípravnom konaní priložila pomocnú tabuľku, z ktorej vyplynul prehľad spoločností, ktoré boli uprednostnené v úhradách faktúr po dátume splatnosti prvej z neuhradených faktúr firmy NUBIUM v júli 2014. Zároveň z tejto tabuľky vyplynulo, že zaplatené boli v predmetnom sledovanom období aj splatné faktúry spoločnosti NUBIUM /faktúra č. 14073250 na sumu 360,- eur zaplatená dňa 25.11.2014, faktúra č. 14105058 na sumu 126,- eur zaplatená dňa 23.10.2014, faktúra č. 14105561 na sumu 264,- eur zaplatená dňa 23.10.2014, faktúra č. 14105562 na sumu 264,- eur zaplatená dňa 23.10.2014, faktúra č. 14105563 na sumu 1.200,- eur zaplatená dňa 23.10.2014/. V prípade týchto faktúr zaplatila spoločnosť obžalovanej spoločnosti NUBIUM v období, keď neplatila iné jej faktúry, celkom v sume 2.214,- eur oproti neuhradeným faktúram v sume spolu 1.543,20 eur.

Čo sa týka spôsobenej škody vyčíslenej v skutkovej vete odvolateľom na sumu 1281,77 eur, uvedená znalkyňa uviedla, že z toho, že od 18.07.2014 /splatnosť prvej neuhradenej faktúry voči spoločnosti NUBIUM/ v čase splatnosti faktúr spoločnosti NUBIUM neboli iné splatné faktúry okrem faktúry s dátumom 05.12.2014 spoločnosti Gryf v hodnote 312,- eur, faktúry spoločnosti NUBIUM mohli byť uhradené v čase splatnosti v celkovej výške 1.281,77 eur s prihliadnutím na vykázaný stav finančných prostriedkov ku dňu ich splatnosti a s prihliadnutím na výšku neuhradených faktúr z minulých období by k uspokojeniu záväzkov spoločnosti NUBIUM nemohlo dôjsť vôbec.

Z ďalších skutočností týkajúcich sa predmetných firiem obžalovanej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podľa správy Daňového úradu Prešov vyplýva, že v roku 2014 u spoločnosti Management media s.r.o. nebola vykonaná daňová kontrola. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov je zrejmé, že spoločnosť Management media s.r.o., predtým od 27.04.2005 do 06.05.2014 spoločnosť AYFOS, s.r.o., má v predmete činnosti aj reklamnú, propagačnú a inzertnú činnosť. V období od 27.04.2005 do 06.05.2014 bol konateľom spoločnosti Z.. V. K. a v období od 07.05.2014 do 30.12.2014 S.Á. S.. Jediným spoločníkom a zároveň konateľom spoločnosti je Z. H..

Podľa § 240 ods. 1 Tr. zákona, sa trestného činu zvýhodňovania veriteľa dopustí ten, kto ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa.

Nevyhnutným predpokladom vyvodenia trestnej zodpovednosti za spáchanie tohto trestného činu je existencia minimálne dvoch veriteľov, ktorí majú voči tomu istému dlžníkovi, každý z veriteľov samostatne, minimálne jednu splatnú pohľadávku (právo na plnenie).

Vzhľadom k uvedenému sa pojem "dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky" vykladá v praxi ako stav, keď je dlžník v úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti.

Pri dokazovaní platobnej neschopnosti dlžníka treba vychádzať z toho, že pod platobnou neschopnosťou sa rozumie trvalý stav a nie prechodný stav dlžníka, ktorý nie je schopný hradiť svoje splatné finančné záväzky. Na naplnenie tohto znaku preto nestačí len krátkodobá, či zistená bežná (dočasná) neschopnosť dlžníka uhrádzať svoje splatné záväzky.

Vzhľadom na to, že spravidla žiadne konkurzné konanie trestnému konaniu v takýchto prípadoch nepredchádza a ide o otázku viny, musia si orgány činné v trestnom konaní a súd ako predbežnú otázku v zmysle sami vyriešiť to, či je dlžník v úpadku v dôsledku platobnej neschopnosti. Bez vyriešenia tejto predbežnej otázky nemožno skonštatovať naplnenie tzv. normatívneho znaku základnej skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovania veriteľa spočívajúceho v tom, že páchateľom tohto trestného činu môže byť len dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky.

Navyše, musí byť preukázané, že dlžník je platobne neschopný v čase, keď sa dopúšťa protiprávneho zvýhodňovacieho konania. Úpadok dlžníka vo forme platobnej neschopnosti musí protiprávnemu konaniu dlžníka vždy predchádzať. Nestačí preto, ak sa do úpadku dostane až v dôsledku tohto svojho protiprávneho zvýhodňovacieho úpadku, či dokonca až neskôr. Možno dodať, že za platobne neschopného sa pritom nepovažuje dlžník, ktorý odmieta uhrádzať niektoré finančné záväzky, pretože ich neuznáva.

Nemožno pritom zabúdať, že preukázanie samotnej platobnej neschopnosti dlžníka v zmysle uvedeného ešte samo osebe neznamená vyvodenie jeho trestnej zodpovednosti za uvedený trestný čin. Pri trestnom čine zvýhodňovania veriteľa sa totiž nepostihuje samotný úpadok dlžníka vo forme platobnej neschopnosti, pretože neúspech v podnikaní, či v inej činnosti nie je trestným činom, ale až nadväzujúce konanie dlžníka spočívajúce v úmyselnom zvýhodnení jedného z veriteľov pred iným.

Uspokojením veriteľa sa rozumie poskytnutie takého plnenia v prospech veriteľa, ktoré je obsahom právneho vzťahu. Za zmarenie uspokojenia veriteľa pritom možno považovať nemožnosť veriteľa dosiahnuť uspokojenie jeho pohľadávky z majetku dlžníka. Čiastočné zmarenie spočíva v tom, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie v takom rozsahu, ktorého by inak dosiahol pri pomernom a rovnomernom uspokojení všetkých veriteľov bez zvýhodnenia niektorého z nich.

Pri trestnom čine zvýhodňovania veriteľa, podobne ako je to aj pri trestnom čine poškodzovania veriteľa (R 41/1990) platí, že ak má dlžník majetok v takom objeme, z ktorého sa veriteľ môže uspokojiť nie je prednostné uspokojenie iného veriteľa trestné, pretože nič nebráni tomu, aby si aj zvyšný veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z majetku dlžníka. To, že uspokojenie tohto zvyšného veriteľa sa prípadne len sťaží, či oddiali v dôsledku zvýhodňovacieho konania dlžníka (napríklad dlžník uhradí pohľadávku veriteľovi z finančných prostriedkov a druhý veriteľ si musí uspokojovať pohľadávku z predaja hnuteľných vecí), nemožno považovať za konanie trestné.

Na rozdiel od trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 Tr. zákona sa pri trestnom čine zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Tr. zákona nemení celkový stav majetku dlžníka použiteľného k uspokojeniu veriteľa, a to ani reálne ani fiktívne. Zvýhodnený veriteľ totiž dostáva len to, čo mu skutočne patrí, pretože ide o skutočného veriteľa, o skutočnú jeho pohľadávku a skutočný úpadok dlžníka vo forme platobnej neschopnosti.

Protiprávnym konaním tu teda nie je reálne alebo fiktívne odstraňovanie majetku zo strany dlžníka tak, ako je to pri trestnom čine poškodzovania veriteľa, ale to, že majetok dlžníka je v situácii platobnej neschopnosti použitý k uspokojeniu veriteľov nerovnomerne, pri ktorom plným uspokojením jedného veriteľa ukracuje dlžník ostatných svojich veriteľov. Za takejto situácie je nevyhnutné, aby dlžník postupoval v zmysle zásad konkurzu a všetkých svojich veriteľov uspokojil pomerne a rovnomerne.

Zvýhodnenie veriteľa teda spočíva v tom, že sa mu dostane od dlžníka, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, plnenie nezodpovedajúce zásade pomerného uspokojenia a to na úkor ostatných veriteľov (veriteľa) toho istého dlžníka (primerane uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 10. decembra 2015). Ak je dlžník platobne neschopný, musí postupovať tak, že bude uspokojovať veriteľov len pomerne a rovnomerne, musí s veriteľmi, ktorí majú rovnaké práva, zaobchádzať rovnako.

Preto je nevyhnutné v trestnom konaní pomer, v akom mal dlžník pomerne a rovnomerne uspokojovať svojich veriteľov nepochybne preukázať a jasne určiť, aby bolo možné zároveň vymedziť výšku spôsobenej škody.

Škodou sa tu pritom rozumie (a to sa týka aj základnej skutkovej podstaty) škoda na majetku dotknutého veriteľa spočívajúca v tom, že neobdržal od dlžníka plnenie k uspokojeniu svojej pohľadávky, teda nedošlo k dôvodne očakávanému prírastku na majetku poškodeného veriteľa, ktoré by bolo možné dosiahnuť, keby dlžník, ktorý je v úpadku, uspokojil pohľadávky všetkých svojich veriteľov pomerne, podľa zásad úpadkového práva a neodčerpal svoj majetok k uspokojeniu pohľadávky len zvýhodneného veriteľa.

Škoda tu preto predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorou bola uspokojená pohľadávka zvýhodneného veriteľa a čiastkou, ktorá by tomuto veriteľovi prináležala pri pomernom uspokojení, pretože práve tento rozdiel predstavuje čiastku, o ktorú boli ostatní veritelia poškodení. Ide o hodnotu tej časti pohľadávky, ktorého pomerného uspokojenia inak mohol veriteľ dosiahnuť, ak by nedošlo k prednostnému uspokojeniu iného veriteľa.

Škodou teda nie je automaticky celá výška pohľadávky poškodeného veriteľa a je teda nesprávne vychádzať pri ustaľovaní škody z celej výšky nesplatenej pohľadávky, ktorú si poškodený veriteľ uplatnil v trestnom konaní ako nárok na náhradu škody.

V trestnom konaní tak musí byť predmetom dokazovania (dôkazné bremeno v konaní pred súdom pritom ťaží iba prokurátora) to, v akej konkrétnej výške došlo k zvýhodneniu veriteľa, t. j. aká konkrétna výška zo sumy, ktorá bola uhradená zvýhodnenému veriteľovi nad rámec povinnosti pomerného a rovnomerného uspokojenia veriteľov, by pri normálnom behu vecí prináležala poškodenému veriteľovi. Celkom určite to nemôže byť plná výška neuhradenej splatnej pohľadávky poškodeného veriteľa, pretože na plné hradenie pohľadávky zvýhodneného veriteľa a zároveň na plné hradenie pohľadávky poškodeného veriteľa nedisponuje dlžník dostatočným majetkom. Ak by dlžník disponoval majetkom na plnú úhradu obidvoch pohľadávok veriteľov uhradením jednej z pohľadávok by nedošlo k zvýhodneniu tohto veriteľa, nakoľko by mu zostal majetok aj na plné uhradenie pohľadávky druhého veriteľa.

Základná skutková podstata trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 Tr. zákona neobsahuje znak škody, no napriek tomu je zrejmé, že výška znevýhodnenia poškodeného veriteľa musí byť peniazmi oceniteľná, t. j., aby mohlo dôjsť k spáchaniu tohto trestného činu, musí vzniknúť znevýhodnenému veriteľovi ujma na majetku, teda škoda. Výška škody už ale v ustanoveniach § 240 ods. 2, 3 Tr. zákona je okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby (spôsobenie väčšej škody v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona najmenej 2.660,- eur, spôsobenie škody veľkého rozsahu v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona najmenej 133.000,- eur). Tak je v prípade trestného činu zvýhodňovania veriteľa § 240 ods. 1 Tr. zákona potrebné skúmať aj prítomnosť tzv. materiálneho korektívu uvedeného v § 10 ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Aj keby inak boli splnené formálne podmienky, z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by táto škoda bola dokazovaním zistená vo veľmi nízkej výške (napr. menej ako 266,- eur) alebo z vykonaného dokazovania by nevyplynul skutkový podklad pre jej určenie, bolo by namieste zvážiť, či trestnú zodpovednosť za spáchanie trestného činu zvýhodňovania veriteľa, možno vyvodzovať, a to s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zákona.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania, najmä z vykonaného znaleckého skúmania ekonomickej situácie firiem obžalovanej predovšetkým nevyplynulo nepochybné zistenie, že by v rozhodujúcom období splatnosti predmetných neuhradených faktúr firmy NUBIUM od 18.07.2014 do 29.12.2014. bola obžalovaná v úpadku práve v dôsledku svojej platobnej neschopnosti, teda že by bola neschopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Z dôkazov predložených prokurátorom nevyplynul taký prehľad o finančnom majetku predmetných firiem obžalovanej, ktorý by umožnil vylúčiť záver, že poškodený sa nemohol ani čiastočne uspokojiť z iného finančného majetku obžalovanej. Znalkyňa skúmajúca finančnú situáciu obžalovanej v predmetnom období sa nevedela vyjadriť, či táto mala nejaké vymožiteľné pohľadávky a nevedela sa vyjadriť ani k tomu, či aj živé pohľadávky boli riadne zaúčtované v účtovníctve. Dokonca zostalo pochybné, či hodnota záväzkov spoločnosti AYFOS presahovala hodnotu majetku tejto spoločnosti, keď sa na druhej strane vyjadrila, že obžalovaná uhrádzala faktúry finančnými prostriedkami z pokladne. Nebolo teda preukázané, že by obžalovaná bola z formálneho hľadiska páchateľom trestného činu zvýhodňovania veriteľa v zmysle § 240 Tr. zákona, ktorým je dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky. Okrem nenaplnenia všetkých formálnych obligatórnych znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu neboli naplnené ani ďalšie, a to materiálne podmienky vyžadované pre vyvodenie trestnej zodpovednosti za uvedený trestný čin.

Prokurátor totiž neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil ani dôkaz potvrdzujúci, že skutkom, ako bol vyjadrený v podanej obžalobe, v dôsledku konania obžalovanej došlo k škode na majetku poškodeného, a to ani v minimálnej výške. V priebehu dokazovania škoda nebola vôbec určená, teda nebol určený rozdiel medzi tým, čo zvýhodneným veriteľom bolo plnené a tým, na čo by pri zachovaní pomerného plnenia im bolo plnené, nebola preukázaná konkrétna výška znevýhodnenia poškodeného. Pochybnosti o výške škody potom nevylučovali záver, že závažnosť konania obžalovanej bola nepatrná. Keďže uvedenú eventualitu nebolo možné vylúčiť, musel krajský súd postupovať v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovanej“ a z dôvodu uplatnenia zásady prezumpcie neviny uvedenej v túto skutočnosť posúdil v prospech obžalovanej, čo znamenalo záver, že hoci sa skutok stal, obžalovaná ním nespáchala trestný čin zvýhodňovania veriteľa uvedený v Tr. zákona.

Skutok tak, ako ho formulovala podaná obžaloba, pritom nenaplnil formálne znaky ani iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti , a keďže v konaní obžalovanej nebolo možné vidieť ani spáchanie priestupku, bolo z týchto dôvodov namieste obžalovanú spod podanej obžaloby oslobodiť.

Predlženie skúmanej firmy, celková hodnota faktúr, ktoré boli uprednostnené pred úhradou faktúr poškodenému, to, že faktúry poškodeného mohli byť uhradené už v čase ich splatnosti vo výške 1.281,77 eur, že daňový úrad oznámil, že firma obžalovanej nepodala za rok 2014 žiadne daňové priznania, že so správcom dane nekomunikuje a nepreberá zásielky, ani to že adresa Management media s.r.o. je virtuálna, bez označenia a konateľ Z. H. je bezdomovec a na adrese údajného trvalého bydliska nebýva, že obžalovaná objednávala reklamné plochy u svojho manžela, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nemohli viesť k inému záveru odvolacieho súdu.

Výrok, ktorým bol poškodený s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces, je spájaný s výrokom oslobodzujúcim, teda bol odôvodnený a zákonný.

Keďže ani v postupe konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzalo, odvolací súd nezistil také chyby konania, na základe ktorých by mohol podanému odvolaniu okresného prokurátora vyhovieť, zamietol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.