Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-958-2016.pdf
PDF · 91.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/958/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: L. T. J. s.r.o., O.: XX XXX XXX, so sídlom Z. 2, XXX XX T., zastúpený: I. kancelária I., s.r.o., so sídlom T. X/A, XXX XX T., proti žalovanému: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, XXX XX A., o zaplatenie sumy 70,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 50,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 50,- Eur od 15.05.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 42,86 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.03.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 70,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 66,- Eur od 15.05.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 7338 podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Na základe zmluvy požičal žalobca žalovanému finančnú čiastku 50,- Eur. Zmluva v článku 1 zakotvuje, že celková výška úroku za spotrebiteľský úver (poplatok za poskytnutie pôžičky) je vo výške 16,- Eur a celková výška úveru klienta podľa zmluvy je 66,- Eur. Žalovaný sa v zmluve zaviazal poskytnutú pôžičku riadne a včas vrátiť a dodržiavať podmienky dohodnuté v zmluve, ako aj Všeobecné obchodné podmienky (VOP). Žalobca podľa bodu 2.2 VOP poskytla pôžičku žalovanému tak, že finančné prostriedky poukázal bankovým prevodom na účet klienta, z ktorého klient na znak súhlasu s nakladaním s osobnými údajmi uhradil registračný poplatok vo výške 0,01 Eur. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že pre zmluvu o pôžičke zákon nepredpisuje písomnú formu. Zmluvné strany uzatvorili zmluvu o pôžičke konkludentne, vzájomným plnením, prostredníctvom zaplatenia registračného poplatku žalovaným a následného finančného plnenia poskytnutého žalovanému.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval.
3. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 21.06.2019.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXX.. osobitnými podmienkami, všeobecnými podmienkami, súhlasom s nakladaním osobných údajov, upomienkami, dokladom o úhrade sumy 50,- Eur a zistil tento skutkový a právny stav.
6. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 7338 zo dňa 16.04.2013 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 50,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi najneskôr do 14.05.2013 celkove vo výške 66,- Eur. RPMN bola ustálená vo výške 3630,50 %, ročná úroková sadzba vo výške 417,14 %. Zmluva bola uzavretá elektronickými prostriedkami na diaľku. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky žalobcu 16-04-2013. Na základe tejto zmluvy žalobca poukázal na účet žalovaného dňa 16.04.2013 sumu 50,- Eur.
7. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
8. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
9. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 2 písm. a), c), d), e) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
14. Podľa§ 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
19. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť v celom rozsahu. Súd vyhodnotil podanú žalobu v časti ako nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že medzi stranami vznikol záväzkový právny vzťah na základe uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 16.04.2013. Po preskúmaní zmluvy súd túto zmluvu po právnej stránke posúdil ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na obsah skúmanej zmluvy, na uvedený záväzkový právny vzťah nie je možné aplikovať ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, t. j. základné ustanovenie o úverovej zmluve, v zmysle ktorého sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zároveň s poukazom na to, že pôžička sa musela splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace (splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu kratšiu ako jeden mesiac), nejde o spotrebiteľský úver, ale o inú pôžičku. Z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pôžička môže byť buď bezodplatná alebo odplatná, pričom odplata pri peňažnej pôžičke je možná len vo forme úrokov. V spornej zmluve boli úroky dohodnuté. Zmluva medzi stranami sporu ako reálny kontrakt vznikla samotným poskytnutím finančných prostriedkov bezhotovostným prevodom v deň uzatvorenia zmluvy. Z jej obsahu nepochybne vyplýva, že vôľa zmluvných strán priamo smerovala k prenechaniu predmetnej peňažnej sumy žalobcom ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi pri uzavretí zmluvy. Vôľou zmluvných strán nebolo dohodnúť záväzok veriteľa poskytnúť po uzavretí zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu až na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky (jeden z pojmových znakov zmluvy o úvere). Z predložených listinných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi sporovými stranami bola platne uzatvorená dňa 16.04.2013 prostriedkami diaľkovej komunikácie, kedy žalobca poukázal na účet žalovaného sumu pôžičky vo výške 50,- Eur.
20. Po vykonanom dokazovaní súd uzatvára, že žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí (pojmových znakov) predmetnej zmluvy t. j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peniaze. Žalobca v konaní preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke, keď reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 50,- Eur, čo vyplýva aj z detailu obratu, podľa ktorého žalobca dňa 16.04.2013 poukázal na účet žalovaného sumu 50,- Eur a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi požičanú sumu do 14.05.2013. Z tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu sumu. Súd žalovaného zaviazal vrátiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 50,- Eur, ktorá mu bola poskytnutá formou pôžičky.
21. Pokiaľ ide o zvyšnú časť žalovanej sumy vo výške 20,- Eur, v tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú a preto ju zamietol. Uvedenej sumy sa žalobca domáhal titulom poplatku za poskytnutie pôžičky vo výške 16,- Eur a poplatku za notifikačnú SMS správu/e-mail/poštovú zásielku vo výške 4,- Eur. V zmluve pritom nebol dohodnutý poplatok vo výške 16,- Eur, ale úrok v tejto výške. Keďže istina pôžičky bola 50,- Eur a uvedený úrok bol dohodnutý za obdobie 28 dní (od 16.04.2013 do 14.05.2013), ročný úrok tak predstavuje 417,14 %. Takto dohodnutý úrok, ktorý až niekoľko desiatok násobne prevyšuje úroky, ktoré za obdobné úvery požadovali v uvedenom období banky, je jednoznačne nepomerne vysoký, zjavne neprimeraný, na prvý pohľad v rozpore s dobrými mravmi. Predmetné ustanovenie zmluvy určujúce celkovú výšku úroku za pôžičku vo výške 16,- Eur je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Rovnako absolútne neplatným ustanovením zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi je aj ustanovenie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi poplatky za notifikačné SMS správy, e-maily
a poštové zásielky. Výška poplatku 2,- Eur niekoľkonásobne prevyšuje cenu SMS správy či odoslania emailu a výška poplatku 5,- Eur aj cenu poštovného za zaslanie poštovej zásielky. Veriteľ má síce nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky, žalobcom požadované poplatky sú však stanovené paušálnou sumou, nie sú preukázateľnými nákladmi na uplatnenie pohľadávky a ich výška niekoľkonásobne presahuje poplatky tretím subjektom za ich odoslanie. Navyše, žalobca okrem toho ani nepreukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie týchto poplatkov. Z charakteru tohto zmluvného vzťahu jednoznačne vyplýva, že táto zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a žalovaný má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Naopak, individuálnosť dohodnutých podmienok žalobca nepreukázal, a to ani gramatickým označením „osobitných podmienok“ či „hlavných špeciálnych zmluvných podmienok“.
22. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. So splnením povinnosti vrátiť pôžičku je žalovaný od 15.05.2013 v omeškaní. Okrem vrátenia istiny je povinný podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalobcovi aj uplatnený zákonný úrok z omeškania 5,50 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) v prvý deň omeškania bola 0,50 % a podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je sadzba úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia než základná úroková sadzba ECB.
26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 70,- Eur, úspešný bol v časti 50,- Eur, čo z celkovej uplatnenej sumy predstavuje 71,43 %. Žalovaný mal úspech 28,57 %, čiže žalobca bol úspešný v pomernej časti 42,86 % (71,43 - 28,57). O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).