Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4To-44-2019.pdf
PDF · 76.29 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/44/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Vanka a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci proti obžalovanému L. S., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a iné o odvolaní obžalovaného L. S. proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 04.03.2019, sp. zn. 1T/85/2018, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 27.06.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného L. S. ako nedôvodné z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný L. S. uznaný za vinného za spáchania prečinov nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s použitím § 138 písmeno a/ Trestného zákona a výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, ktoré mal spáchať na tom skutkovom základe, že:
- dňa 26. apríla 2018 v čase o 17.00 hod. v obci Bodzianske Lúky v miestnom cintoríne po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol poškodeného P. H., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že ho zovretou päsťou ľavej ruky udrel do oblasti tváre a chcel do neho aj kopnúť pravou nohou, ale v tom mu už poškodený zabránil, po čom opustil priestor cintorína, avšak sa po krátkom čase vrátil a svoje motorové vozidlo zaparkoval pred cintorínom, odkiaľ začal vulgárne nadávať na poškodeného P. H., a keď sa menovaný k nemu priblížil, chytil do ruky svoju pištoľ, ktorú mal položenú na streche motorového vozidla a mieriac na poškodeného sa mu vyhrážal, že ho zastrelí, že mu vystrelí oko, rozstrelí mu hlavu, dá mu zbraň do úst a stlačí spúšť a následne z predmetnej pištole aj dvakrát vystrelil, avšak len s výstražnými nábojmi, a nakoniec keď ho poškodený chytil za golier a chcel mu zobrať zbraň, touto zbraňou udrel poškodeného do oblasti hlavy, a týmto svojím konaním spôsobil poškodenému povrchovú otvorenú ranu vlasovej časti hlavy o dĺžke 5 mm, povrchové poranenie predlaktia vpravo, povrchové poranenia nosa s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 3 až 4 dní, pričom jeho vyhrážky vzbudili u poškodeného P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X. č. XX dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční.
Za to mu bol podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 37 písmeno h/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona mu bol uložený aj trest prepadnutia veci a to krátkej ručnej strelnej zbrane typu Revolver zn. RÖHM č. RG89 s umelohmotnou pažbou hnedej farby kal. 9 mm zo 4 nábojmi a 2 nábojnicami. Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásil obžalovaný odvolanie, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil.
V dôvodoch odvolania podrobne opisuje priebeh skutkového deja, predovšetkým konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, ktorý pozostával z dvoch častí a to v priestoroch cintorína a pred cintorínom. Vytýkal okresnému súdu, že pri svojom rozhodnutí vychádzal skoro výlučne z tvrdení poškodeného, ktorý však udalosť opisoval odlišne v prípravnom konaní a odlišne na hlavnom pojednávaní a na tieto rozpory poukazoval. Poukazoval tiež na výpoveď svedkyne G. ktorá nevidela začiatok celého incidentu a nevidela ako udrel poškodeného do nosa. Videla iba jeho postavenia pri ukazovaní karate, čo sám obžalovaný ani nepopieral. Znalec v odbornom vyjadrení potvrdil iba to, že niekto udrel poškodeného do nosa, avšak neustanovil v ktorej časti konfliktu tieto zranenia vznikli. Obžalovaný priznal konflikt - slovnú hádku s poškodeným pri ktorej priznal aj vulgárne výrazy, avšak vulgárne nadával na neho aj poškodený. Po prvom slovnom konflikte s poškodeným išiel zisťovať do domu I., čo potvrdila aj svedkyňa I. a na obsah jej výpovede aj poukazoval, pričom výpoveď tejto svedkyne súd nebral do úvahy. V ďalšej časti odvolania vytýkal okresnému súdu, že podľa neho sa mal poškodenému vyhrážať smrťou, pričom tieto vyhrážky nikto nepočul, ale súd uveril poškodenému. Aj v tejto časti poukazoval na výpoveď svedkyne I., ktorá vyvrátila tvrdenia poškodeného. Vzdialenosť kosačky od vchodu cintorína bola cca 80 m, a ak takúto vzdialenosť prešiel poškodený nemohol mať dôvodnú obavu o svoj život alebo zdravie. Z výpovede poškodeného jasne vyplýva, že k obžalovanému šiel za tým účelom, aby ho napadol, zbil a mal z toho aj pocit, že ho zbil. Obžalovaný poprel tiež výpoveď poškodeného, že prvýkrát vystrelil, keď sa poškodený ku nemu priblížil na vzdialenosť 1 m až 60 cm a druhýkrát vystrelil keď už bol pri ňom. Svedkyňa I. uviedla, že prvýkrát vystrelil vtedy, keď poškodený vychádzal z cintorína cez bránu - ide o vzdialenosť 3 - 4 m, a ani tento rozpor súd neodôvodnil. Svedok L. G. v prípravnom konaní mal uviesť, že videl ako obžalovaný udrel poškodeného, avšak na hlavnom pojednávaní už uvádzal, že údery nevidel. Obžalovaný pritom zdôraznil, že tento svedok v podstate nič nevidel a nič nepočul, práve naopak videl to, že poškodený obžalovaného udrel. Poškodený sa správal agresívne, na obžalovaného kričal a nadával, a agresívny bol aj pri vybehnutí z cintorína. Bolo jasné, že chcel obžalovaného napadnúť, a preto zo strany obžalovaného šlo o nutnú obranu, pričom poukázal aj na svoj vek - 66 rokov a poškodený je oveľa mladší a aj po fyzickej stránke silnejší.
Poukazoval na rozporuplný charakter rozsudku, keď prvostupňový súd vychádzal výlučne zo svedeckej výpovede poškodeného s tým, že nemal dôvod neveriť tvrdeniam poškodeného. Pokiaľ súd pri rozhodnutí o vine vychádzal iba z jedinej výpovede poškodeného, ktoré mu nemal dôvod neveriť, jeho rozhodnutie je v rozpore so všetkými zásadami trestného konania, ale aj so základnými ľudskými právami.
Vzhľadom na to, že nebolo dokázané, že obžalovaný skutok spáchal a zistenia prvostupňového súdu sú nejasné, nelogické a rozporuplné obžalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby eventuálne vec vráti Okresnému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Ako vyplýva z obsahu spisu, okresný súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, postupoval pritom zákonným spôsobom a správne zistený skutkový stav aj správne právne kvalifikoval ako prečiny nebezpečného vyhrážania podľa § 316 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s použitím § 138 písmeno a/ Trestného zákona a výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona.
Obžalovaný síce popieral spáchanie skutku a predovšetkým zavinenie, pretože podľa jeho obhajoby bol napadnutý práve poškodeným P. H., a pištoľ použil v sebaobrane proti agresívnemu správaniu sa poškodeného.
Krajský súd sa stotožňuje s tvrdením obžalovaného, že niet iného svedka, ktorý by sledoval incident medzi obžalovaným a poškodeným od začiatku do konca a z takej vzdialenosti, aby mohol potvrdiť jednoznačne výpoveď obžalovaného alebo výpoveď poškodeného. Z týchto dôvodov aj okresný súd vychádzal jednak z rozdielnych výpovedí aktérov konfliktu a potom z výpovedí svedkov, ktorí iba počuli slovnú hádku a ktorí videli iba čiastkové úseky priebehu konfliktu.
Zodpovedá teda skutočnosti tvrdenie obžalovaného, že okresný súd pri ustálení skutkového stavu vychádzal iba z výpovede poškodeného. Okresný súd v dôvodoch rozsudku podrobne rozpísal čo ktorý svedok videl a počul, tieto výpovede vyhodnotil jednotlivo a súhrnne s ďalšími dôkazmi.
Svedkyňa G. videla tú časť konfliktu, keď obžalovaný päsťami útočil a kopal smerom k poškodenému a počula ako poškodený hovoril obžalovanému, aby ho nechal. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok G., ktorému táto svedkyňa opísala pästiarsky postoj obžalovaného proti poškodenému a títo svedkovia potvrdili zranenie poškodeného, ktorý krvácal a ktorý zobral so sebou pištoľ, z ktorej mal obžalovaný strieľať. Svedok G. počul dva výstrely, videl ako obžalovaný udrel zbraňou do hlavy poškodeného, ako obaja zápasili, držali sa za oblečenia, ako poškodený zobral obžalovanému zbraň.
Pokiaľ obžalovaný poukazoval najmä na výpoveď svedkyne I., táto potvrdila výkriky obžalovaného a poškodeného z cintorína, avšak nerozumela čo kričali, prvý výstrel iba počula a druhý výstrel videla ako obžalovaný vystrelil do vzduchu. Až po tomto druhom výstrele sa obžalovaný s poškodeným navzájom bili a sácali.
Obžalovaný nebol teda usvedčovaný iba samotnou výpoveďou poškodeného. Z odborného lekárskeho vyjadrenia je zrejmé aj zranenie poškodeného spôsobené úderom do oblasti nosa a toto zranenie aj podľa MUDr. Kováča mohlo byť spôsobené tak, ako to opisoval poškodený. Ďalším dôkazom je doličná vec a to pištoľ, ktorou mal obžalovaný hroziť a vyhrážať sa poškodenému, že mu vystrelí oko, rozstrieľa hlavu a pod.
Okresný súd v dôvodoch rozsudku, ako už bolo uvedené podrobne opísal skutkové zistenia, s ktorými sa aj Krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.
Vyhrážanie sa poškodenému so zbraňou v ruke spôsobom ako Okresný súd ustálil na základe dôkazov v skutkovej vete bez pochýb mohlo u poškodeného vzbudiť dôvodnú obavu, že tieto vyhrážky obžalovaný naplní, najmä ak sa vyhrážal pištoľou, ktorú mal v ruke a o ktorej v tom čase nemohol poškodený vedieť, o akú pištoľ v skutočnosti ide. Niet preto pochýb o tom, že táto časť skutku obžalovaného bola právne kvalifikovaná ako prečiny nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona spáchaného so zbraňou, teda závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písmeno a/ Trestného zákona. Priestor cintorína ako aj priestor pred cintorínom je miestom verejne prístupným a tým, že obžalovaný na tomto mieste fyzicky napadol poškodeného, túto časť skutku okresný súd správne kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.
Krajský súd nezistil pochybenia okresného súdu, ani pri ukladaní druhu a výmery trestu, pretože správne zohľadnil poľahčujúcu a priťažujúcu okolnosť, doterajší spôsob života obžalovaného a uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným výkonom trestu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov nemožno v žiadnom prípade považovať za neprimeraný.
Obžalovaný spáchal trestný čin so zbraňou - pištoľou, ktorej bol vlastníkom, a preto okresný súd správne uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci.
V odpise rozsudku síce okresný súd opomenul vo výroku uviesť aj ustanovenie § 60 odsek 5 Trestného zákona, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, avšak ako vyplýva zo zápisnice na hlavnom pojednávaní vo vyhlásenom rozsudku toto ustanovenie nechýba a krajský súd nezistil dôvod tento chýbajúci výrok v rámci odvolacieho konania doplniť.
Na základe uvedeného krajský súd považoval napadnutý rozsudok za zákonný a odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné v zmysle výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.