Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoP-36-2019.pdf
PDF · 90.81 KB
Case nature
Subarea
11CoP/36/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti o maloleté deti M. X. H., nar. XX.XX.XXXX a D. X. H., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom pri matke, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, deti matky Mgr. N. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, X. S., Slovenská republika, t. č. bytom I. XXX, okres X. S., zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslavom Kiapešom, so sídlom I. XXXX/XX, X. S., a otca Ing. Y. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, X., Česká republika, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/233/2018-148 zo dňa 15. apríla 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej aj „súd prvej inštancie“) podľa § 360 ods. 1, § 367 ods. 1 zák. č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) v spojení s § 2 ods. 1 CMP a ustanovení § 324 ods. 1 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého maloleté deti M. X. H., nar. XX.XX.XXXX a D. X. H., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 1P/233/2018. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že je nevyhnutné, potrebné, aby v danom prípade boli neodkladne upravené pomery účastníkov konania. Ochrana záujmov maloletých detí si vyžaduje okamžitú úpravu formou neodkladného opatrenia. V bližších podrobnostiach uviedol, že vo veci samej sa matka domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov. V priebehu konania podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy ohrozenia života a zdravia maloletých detí zo strany otca. Z predložených lekárskych správ mal súd prvej inštancie za osvedčené, že maloleté deti majú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, trpia celiakiou. Obidve deti sú osobami s ťažkým zdravotným postihnutím (viď posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zo dňa 25.01.2018). Matka poukázala aj na psychickú poruchu otca, pre ktorú sa nedokáže adekvátne postarať o maloleté deti a zabezpečiť im vzhľadom na ich zdravotný stav nevyhnutné potreby. Podľa lekárskej správy zo dňa 18.10.2018 (č. l. 80 spisu) otec fyzicky napadol maloletú D. za prítomnosti maloletej M.. Bil ju varechou, potom jej dal tepláky okolo krku, kľačal na nej a silou jej tlačil na zápästie. Z ďalších lekárskych správ MUDr. Z. J. zo dňa 21.12.2018 (č. l. 87 spisu) mal súd zistené, že maloleté deti sa nechcú vrátiť do Českej republiky, pretože otec bol na ne zlý. Na Slovensku sa cítia lepšie. Aktuálne je na Okresnom súde v Liberci vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Uznesením sp. zn. 32Nc 50056/2018 zo dňa 15.02.2019 Okresný súd v Liberci na návrh otca vydal predbežné opatrenie, ktorým matke uložil povinnosť umožniť otcovi styk s deťmi prostredníctvom telefónu alebo iného zariadenia umožňujúceho komunikáciu na diaľku, a to každý utorok, piatok a nedeľu v príslušnom kalendárnom týždni od 16.00 hod. do 17.00 hod. Súčasne matke uložil povinnosť odovzdať maloleté deti otcovi v dobe od 02.03.2019 16.00 hod. do 09.03.2019 16.00 hod., kedy dcéry predá a vyzdvihne v mieste trvalého bydliska otca. Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Správou o prešetrení pomerov v rodine, podanou kolíznym opatrovníkom dňa 08.04.2019 mal okresný súd osvedčené, že starostlivosť o maloleté deti aktuálne zabezpečuje matka, ktorá má vytvorené vhodné podmienky pre ich zdravý vývin a výchovu. Obe deti chcú zostať bývať s matkou v Slovenskej republike, styk a komunikáciu s otcom odmietajú. Otec vo svojom vyjadrení navrhol zveriť maloleté deti do starostlivosti matky. Vychádzajúc z uvedeného, mal okresný súd za osvedčenú dôvodnosť matkou navrhovaného neodkladného opatrenia, preto mu vyhovel. Zohľadnil pritom to, že deti sa nachádzajú vo faktickej starostlivosti matky, ktorá sa o ne riadne stará, rešpektujúc citové väzby, vývinové potreby a stanovisko detí, tiež stabilitu výchovného prostredia. Pri posudzovaní záujmov detí zohľadnil tiež úroveň starostlivosti o deti, bezpečnosť detí, ako aj bezpečnosť a stabilitu prostredia, v ktorom sa deti aktuálne zdržiavajú, ochranu duševného, telesného a citového vývinu detí a pod. O návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva bude súd rozhodovať vo veci samej. Za tým účelom vykoná potrebné dokazovanie a následne po vyhodnotení všetkých dôkazov rozhodne v súlade so záujmami maloletých detí.
2. Proti uvedenému uzneseniu otec detí podal odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil, eventuálne prerušil. Súdu prvej inštancie vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež nesprávne právne posúdenie veci. V prvom rade namietol vecnú nepríslušnosť konajúceho súdu Okresný súd Liptovský Mikuláš a prekážku litispendencie, a to z dôvodu ustanovenia čl. 19 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudku v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „nariadenie“), v zmysle ktorého ak sa vedú konania týkajúce sa rodičovských práv a povinností k tomu istému dieťaťu a s rovnakým predmetom konania na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať ako druhý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý. Keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať, súd, ktorý začal konať ako druhý, odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech tohto súdu. V danom prípade konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým je vedené na Okresnom súde Liberec. Konanie bolo zahájené na základe návrhu otca zo dňa 19.12.2018, preto nie je možné, aby o tej istej veci prebiehali súčasne 2 rôzne konania. Nepríslušnosť súdu otec namietol aj s ohľadom na tú skutočnosť, že matka dcéry na Slovensko uniesla bez jeho vedomia a ešte od tej doby neuplynul rok (obe neplnoleté dcéry žili trvale na území Českej republiky do 10.12.2018 - od tohto dátumu sa dcéry zdržujú na Slovensku a matka otcovi neumožňuje kontakt s nimi). Z uvedených dôvodov do 1 roka od únosu dcér na Slovensko sa prezumuje pobyt maloletých na území ČR. Aj z tohto dôvodu otec namietol vecnú nepríslušnosť súdu (viď čl. 10 nariadenia). So žiadosťou o pomoc sa obrátil aj na Úrad pre medzinárodnoprávnu ochranu detí v Brne, avšak matka sa nesnaží spolupracovať a riešiť situáciu dobrovoľne. Napokon otec namietol, že napriek jeho vyjadreniu zo dňa 08.04.2009, v ktorom žiadal, aby bol upravený pravidelný kontakt s dcérami, nebolo o tejto jeho žiadosti súdom rozhodnuté a súd sa tak s jeho vyjadrením nevyporiadal riadne.
3. Matka detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že jeho námietka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Liptovský Mikuláš je taktický ťah, ktorým chce dosiahnuť miestnu príslušnosť libereckého súdu, ktorý je voči nej zaujatý, keďže jej manžel má na súde nadštandardné styky a známosti, ktoré plne využíva vo svoj prospech (viď námietka zaujatosti adresovaná Krajskému súdu v Liberci). Ďalej uviedla, že situácia v manželstve sa stala neúnosnou. Deti, matka dlho trpeli ustavičný psychický a fyzický útlak zo strany manžela a jeho rodiny, neustále vyhadzovanie z domova, násilie. Rozhodla sa preto odísť a chrániť deti i seba. Všetko s vedomím manžela a jeho rodiny. Praje si, aby sa rodičia detí rozviedli ako slušní ľudia, no manžel nechce pristúpiť na dohodu.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté uznesenie súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj odvolací súd (§ 387 ods. 2 CSP).
6. Odvolacie námietky otca odvolací súd nepovažuje za dôvodné.
7. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym inštitútom a môže byť nariadené iba vtedy, ak sú naplnené predpoklady ustanovené zákonom. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené. Existenciu tejto potreby dočasnej úpravy bude preto možné posúdiť iba pri znalosti konkrétnych okolností danej veci. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania. Nevyhnutnou podmienkou aplikácie tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. Obzvlášť v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti (§ 111 CMP) je potrebné starostlivo posúdiť, či sú splnené, resp. osvedčené podmienky stanovené zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia. V predmetných konaniach je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Ochrana práv maloletého dieťaťa je prioritou každého konania súdu podľa § 111 CMP, a to aj za situácie ich zjavného rozporu so záujmami jeho rodičov, pretože sleduje záujem na zdravom fyzickom a psychosociálnom vývoji maloletého dieťaťa.
8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkova a bez nariadenia pojednávania.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade došlo k takej situácii, ktorá si vyžadovala bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, a to v záujme zachovania ďalšieho riadneho zdravého vývinu a výchovy maloletých detí toho času nachádzajúcich sa v starostlivosti matky, zohľadňujúc tiež zachovanie stability výchovného prostredia. Okresný súd na základe predložených listinných dôkazov vyvodil správne skutkové a v nadväznosti na to právne závery, keď do právoplatného skončenia veci samej vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zveril obe maloleté deti do starostlivosti matky.
10. Na už uvedenom konštatovaní nič nemôžu zmeniť ani odvolacie námietky otca o nesprávne zistenom skutkovom stave a nedostatku právomoci konať vo veci. K predmetnému odvolací súd uvádza, že z ustanovení nariadenia, na ktoré poukazuje aj otec, vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností, sa považuje jednak obvyklý pobyt dieťaťa a jednak posúdenie, či došlo k oprávnenému presťahovaniu maloletého z jedného členského štátu do iného členského štátu alebo jeho neoprávnenému premiestneniu alebo zadržiavaniu. Na základe uvedeného je preto pre posúdenie otázky, či súdy Slovenskej republiky majú právomoc konať aj po presťahovaní maloletých na územie Slovenskej republiky, podstatným posúdenie, kde je obvyklý pobyt maloletého v spojení s tým, či došlo k jeho oprávnenému presťahovaniu alebo ide o neoprávnené premiestnenie (zadržiavanie). Pojem obvyklý pobyt nevymedzujú zákony Slovenskej republiky ani medzinárodné zmluvy. Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt (aj keď je spravidla s trvalým pobytom totožný) i s pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu (práca, škola) bez úmyslu sa tam zdržiavať trvalo. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Pojem obvyklý pobyt dieťaťa vyložil Súdny dvor vo svojom rozsudku zo dňa 22.12.2010 vo veci Barbara Mercredi/Richard Chaffe. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že samotné presťahovanie sa do iného štátu nezakladá samo osebe automaticky obvyklý pobyt maloletého premiestneného bez súhlasu druhého rodiča resp. dohody rodičov. Odhliadnuc od uvedeného, ustanovenia nariadenia, konkrétne čl. 20 (predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení), dávajú v naliehavých prípadoch súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Práve o uvedenú situáciu sa podľa presvedčenia odvolacieho súdu v preskúmavanej veci jedná. Berúc teda v úvahu všetky relevantné skutočnosti, ktoré v danom prípade vyšli najavo, teda zohľadňujúc okolnosti konkrétneho prípadu, odvolací súd dospel k záveru, že aj námietka nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky vznesená otcom detí nie je dôvodná. Matka predložila súdu celý rad listinných dôkazov (viď bod 1. tohto rozhodnutia), na základe ktorých bola osvedčená potreba neodkladnej/naliehavej úpravy pomerov - práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom (z dôvodu obavy ohrozenia života a zdravia maloletých detí), a to až do definitívneho rozhodnutia vo veci samej. 11. Pokiaľ otec v rámci svojich odvolacích námietok argumentuje aj tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, je potrebné uviesť, že podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania (viď bod 8.). V štádiu nariadenia neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie vo vlastnom zmysle slova, ktoré bude vykonané v základnom konaní pred rozhodnutím vo veci samej. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z tvrdení účastníkov (uvedených v návrhoch, opravných prostriedkoch) a listín, ktoré sú súčasťou spisu. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. V danom prípade sa súd prvej inštancie dôsledne uvedenými kritériami riadil.
12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v prípade odvolaním napadnutého uznesenia nejde o konečné rozhodnutie vo veci. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rámci rozhodovania prvoinštančného súdu vo veci samej. 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)