Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobkyne: C. A., S.. XX.XX.XXXX, M. X. XX, XXX XX Q., právne zastúpenej JUDr. Igor Šafranko, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, o bezdôvodné obohatenie a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -155 zo dňa 13.12.2018, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 312,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 312,- Eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v Zmluve o úvere č. 802200085 uvedenej vo Všeobecných podmienkach poskytnutie úveru bod 12 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania voči žalovanému.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 312,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 312,- Eur odo dňa 5.1.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 802200085, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 12) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. , , , , až 9, , , , o spotrebiteľských úveroch.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaný v postavení veriteľa a žalobkyňa v postavení dlžníka uzavreli v zmysle ust. a nasl. zmluvu o úvere č. 802200085, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru dlžníkovi v sume 600,- Eur a povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok 312,- Eur, spolu 912,- Eur v štyroch mesačných splátkach po 228,- Eur, počnúc dňom 06.06.2010. Z prehľadu splátok a pokút vyplýva, že žalobkyňa uhradila celý úver jednorazovou splátkou dňa 01.06.2010 v sume 912,- Eur.

5. V zmluve je uvedené prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Žalobkyňa uviedla, že úver potrebovala na hypotéky, nie pre povolanie, nakoľko vtedy pracovala v školstve. Od žalovaného čerpala celkom 4 úvery a v čase, keď čerpala posledný úver prišla o zamestnanie, dostala sa do nepriaznivej finančnej situácie a keď prejavila snahu dohodnúť sa so žalovaným, tento bol neústupný, neústretový, naopak, nahlásil ju polícii pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu. Žalobkyňa bola z postupu žalovaného sklamaná. Keď sa jej podarilo nakontaktovať na Združenie na ochranu spotrebiteľa zistila, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, čo ju veľmi nahnevalo, keďže z nej chcel urobiť podvodníčku.

6. Tretina poplatku, ktorý bol zmluvne dohodnutý vo výške 312,- Eur predstavujú 2/3 administratívny poplatok (bod 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Poplatok z predmetného úveru predstavuje 52% (žalobkyňa nesprávne uvádza 156%) navýšenie. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide. Z pohľadu súdu sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Takéto plnenie nie je ani v záujme spotrebiteľa ako dlžníka, pretože sa ním nesleduje jeho záujem, ale výlučne záujem poskytovateľa finančných služieb. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. 802200085 zo dňa 27.04.2010 nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly v ust. takáto podmienka porušením princípu dobrých mravov. Za daného stavu bolo dôvodné žalobe v časti o vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vyhovieť.

7. Námietky žalovaného, týkajúce sa tvrdení, že zmluvný vzťah strán sporu nie je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobkyňa čerpala úver pre potreby zamestnania, považoval súd za absolútne neodôvodnené a zavádzajúce. Žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy pracovala v školstve a úver potrebovala z dôvodu splácania hypoték, čo je v rozpore s účelom úveru uvedeným v zmluve. Zmluva je koncipovaná spôsobom obchádzania zákona, keď ako účel zmluvy je uvedené „zamestnanie, povolanie, podnikanie a iný účel“, pričom iný účel nie je nijako konkretizovaný.

8. Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 312,- Eur, čo predstavuje sumu administratívneho poplatku. Žalovaný poskytol žalobkyni úver na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 802200085, ktorá nespĺňala obligatórne náležitosti, konkrétne, v zmluve absentovala konečná splatnosť úveru, ročná úroková sadzba, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN a priemerná hodnota RPMN. Uvedené má za následok, že poskytnutý úver je v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákon o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v novembri roku 2015, žaloba bola na súde podaná 11.12.2015. V zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu k premlčaniu uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty nedošlo. Subjektívnu premlčaciu lehotu je totižto potrebné posúdiť od momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o relevantných skutkových okolnostiach pre podanie žaloby, a teda o skutku nie zo zmluvy, ale o skutku z porušenia práva, a teda o všetkých skutkových zložkách bezdôvodného obohatenia tak, aby mohla podať žalobu.

9. Zo strany žalovaného išlo minimálne o nepriamy úmysel sa obohatiť, vzhľadom na to, že je subjektom profesionálne poskytujúcim spotrebiteľské úvery, a preto znalosť ovládania právnych predpisov vzťahujúcich sa na jeho činnosť by mala byť samozrejmosťou. Vychádzajúc z úmyselného bezdôvodného obohatenia žalovaného súd dospel k záveru, že k uplynutiu objektívnej premlčacej lehoty nedošlo, keďže plnenie žalobkyne bolo vykonané dňa 01.06.2010 a žaloba bola na súde podaná dňa 11.12.2015, teda pred uplynutím 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty.

10. Súd považoval nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia za opodstatnený, rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 312,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 312,- Eur, a to odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému, teda dňa 05.01.2016.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle ust. , , . Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Obsah odvolania žalovaného

12. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal zákonnú možnosť domáhať sa neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle ust. . Domáhať sa určenia právnej skutočnosti možno len vtedy, ak takáto možnosť vyplýva osobitného predpisu, pričom takým predpisom nie je ani o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa uhradila svoj záväzok dňa 01.06.2010 v celom rozsahu, a teda v prípade určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nezakladal by takýto rozsudok žiadne nové práva alebo povinnosti, nebol by ani vykonateľný a aplikovateľný. Okrem toho, nárok žalobkyne je v celom rozsahu premlčaný v 2-ročnej subjektívnej, ako aj 3-ročnej objektívnej. K zmluve o úvere žalovaný uviedol, že úver bol žalobkyni poskytnutý na výkon zamestnania, preto predmetnú zmluvu nemožno považovať za spotrebiteľskú a posudzovať ju z hľadiska náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere. Žalovaný v čase uzavretia zmluvy nemohol mať ani vedomosť, ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr môže byť zmluva o úvere posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitostí. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň si uplatnil náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

13. Žalobkyňa sa k doručenému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. (ďalej len „“) v zmysle ustanovenia a , vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , a , vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 27.04.2010 Zmluvu o úvere č. 802200093. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 600,- Eur. Dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 312,- Eur, teda celkovo čiastku 912,- Eur v 4 mesačných splátkach po 228,- Eur. Súčasťou zmluvy bolo prehlásenie dlžníka, že peňažné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Z prehľadu splátok a pokút z 10.11.2015 vyplýva, že žalobkyňa dňa 01.06.2010 splatila žalovanému úver vo výške 912,- Eur. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „Združenie“) zo dňa 16.11.2015 (č.l. 23) vyplýva, že žalobkyňa sa na Združenie obrátila so žiadosťou, že potrebuje poradiť s úvermi, ktoré má od nebankových subjektov a bánk. Do sídla Združenia sa dostavila v mesiaci apríl 2015 so žiadosťou o pomoc. Po zabezpečení podkladov Združením sa posledné stretnutie uskutočnilo dňa 16.11.2015. Žalobkyňu informovali o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, neprimeraných odplatách, úrokoch za úvery, rozhodnutiach súdov a súdneho dvora a o Smernici 92/13/EHS.

16. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne postupoval, ak zmluvu o úvere, uzavretú medzi stranami sporu, vyhodnotil ako spotrebiteľskú. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Žalobca je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho povolania, ani zamestnania, či inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade odvolací súd zvážil aj prehlásenie žalovaného v zmluve, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon zamestnania. Preukázaním tejto skutočnosti pritom nemôže byť všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na výkon zamestnania (ktorý spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. používa vo svojich zmluvách), nakoľko neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie, povolanie žalobcu ako dlžníka a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním, či predmetom činnosti žalobcu vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. V uvedenom zmysle žalovaný svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, preto vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci formou vyznačenia účelu poskytnutia úveru na účely výkonu zamestnania v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov má rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. Uvedený právny záver je zároveň v súlade s ust. , v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Tretina poplatku, ktorý bol zmluvne dohodnutý vo výške 312,- Eur predstavujú 2/3 administratívny poplatok (bod 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), neprijateľnosti ktorého sa žalobkyňa domáha. K uplatnenej odvolacej námietke žalovaného, týkajúcej sa nemožnosti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle ust. , je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.03.2019, z odôvodnenia ktorého odvolací súd cituje nasledovne:

„Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle (predtým v zmysle ). K tomuto právnemu záveru dospel aktuálne najvyšší súd už v rozhodnutí z 28. februára 2019 sp. zn. , v ktorom uviedol, že ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (, a a , ). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vychádza totiž z predpokladu, že dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Je založená na protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto žalobe sa priamo nedeklaruje (ne)existencia práva, ale sa deklaruje existencia nečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Možno ju uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy a odlišným je aj účel, ktorému má slúžiť (jej cieľom je zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky).“

18. Z vyššie uvedeného exaktne vyplýva možnosť spotrebiteľa domáhať sa neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Pre vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky súdom postačuje objektívna spôsobilosť zmluvnej podmienky negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa. Žalobkyňa bola neprijateľnými zmluvnými podmienkami počas trvania zmluvného vzťahu viazaná. Dodávateľ sa nezbaví zodpovednosti za použitie neprijateľnej zmluvnej podmienky ani splnením dlhu. Odvolací súd pritom poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. - 151, z obsahu ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t.j. či tak činí pred vstupom do zmluvného vzťahu s dodávateľom, počas jeho trvania, alebo až následne. Danosť právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná. Uplatnené odvolacie námietky žalovaného z týchto dôvodov neboli dôvodné.

19. Zmluva o úvere neobsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti ( o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), preto súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru (§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch). V takomto prípade prislúcha žalovanému nárok na vrátenie skutočne poskytnutej sumy úveru, v prejednávanom prípade vo výške 600,- eur. Z prehľadu splátok a pokút zo dňa 10.11.2015 vyplýva, že žalobkyňa dňa 01.06.2010 splatila žalovanému úver vo výške 912,- Eur, teda sumu poskytnutého úveru preplatila a na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je v zmysle ust. povinný žalobkyni vrátiť.

20. K plynutiu subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia odvolací súd poukazuje na svoje zrušujúce uznesenie č. k. -126 zo dňa 30.01.2018:

„Zdá sa, že viaceré súdy posudzujú začiatok subjektívnej premlčacej doby už od času, kedy spotrebiteľ plní s odôvodnením, že má poznať právo, a preto už v tom čase sa spotrebiteľ dozvedá o bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Každý je povinný poznať právo, no nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne aplikovať.

Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slova ,,vedieť mal a mohol" pritom obsahuje v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil.

Existuje preto obava, že nedôsledným výkladom zákonného termínu ,,dozvie“ sa, potiera rozdiel medzi objektívnou a subjektívnou dobou. Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade rozumovo menej vyspelých osôb, ktorým by sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu na úroveň ich mysle.(OGH 3Ob592/77 ,,Na slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný menší stupeň slabosti mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť.“)

Inými slovami povedané, nemožno prikázať všetkým bez rozdielu úrovne mysle byť ,,advokátom“, aj keď ani u advokátov nemožno vylúčiť, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedia až s odstupom času po vykonaní plnenia.

Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie že plnila. Z nateraz zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa mala viacero úverov, že mala pochybnosti o korektnosti úveru a že s odstupom času po tom ako zaplatila sporné úroky, jej Združenie na podklade jej žiadosti poskytlo informácie o náležitostiach takýchto zmlúv a o rozhodnutiach súdov.

Ako vyplýva z početných rozhodnutí súdov, pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce poznanie skutkových okolností (ani nie tak právneho posúdenia ), no okolností nie zo zmluvy, ale okolností z porušenia práva, v danom prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma okolnosťami). Zdá sa teda, že nepostačujú pochybnosti, ale ,,dozvedenie“ sa o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia.“

21. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o nepriamom úmysle žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa, čo zakladá dôvod pre aplikáciu 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Ad 1)

Žalovaný je dodávateľ, ktorý pri uzavieraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V porovnaní so spotrebiteľom predstavuje silnejšiu zmluvnú stranu, vystupujúcu v postavení profesionála. Predmet podnikateľskej činnosti žalovaného, poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, vyžaduje znalosť právnych predpisov v oblasti podnikania, preto možno konštatovať, že ak zmluva v rozpore so zákonom neobsahuje všetky obligatórne náležitosti, s právnymi následkami s tým spojenými musel byť žalovaný minimálne uzrozumený.

Ad 2)

Žalovaný v zmluve použil neprijateľnú zmluvnú podmienku, na základe ktorej prijal plnenie, aj keď spotrebiteľovi zaň neposkytol primerané materiálne protiplnenie. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide. Podľa názoru odvolacieho predstavuje len snahu dodávateľa navýšiť odplatu z poskytnutého úveru, obchádzaním navýšenia úrokovej sadzby.

Ad 3)

Žalovaný dohodol v zmluve úžerné úroky vo výške 52% zo sumy poskytnutého úveru, odporujúce dobrým mravom, čo odvolací súd vyslovil už v uznesení č. k. -126 zo dňa 30.01.2018. odvolaciemu súd však nie je známe, akým spôsobom mohol žalovaný, úžerníčit, ale z nedbanlivosti.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 912,- eur dňa 01.06.2010, o vzniku bezdôvodného obohatenia sa skutočne dozvedela až od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v novembri roku 2015, pričom žaloba bola na súde podaná dňa 11.12.2015. Ako subjektívna, tak ani objektívna premlčacia doba neuplynula. Vznesená námietka premlčania preto nebola dôvodná.

23. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. .

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s . Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnej žalobkyni. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyni z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú, ich náhrada jej nebola priznaná.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).