Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-23-2018.pdf
PDF · 116.22 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v spore žalobkyne: R.. J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXXX/XB, U., v zastúpení: advokátska kancelária Mančíková, s.r.o., so sídlom Pečnianska 3, Bratislava, proti žalovanému: H.. Z. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXXX/XB, U., o vylúčenie z užívacieho práva k bytu, takto
rozhodol:
I. Súd úplne vylučuje žalovaného z užívania bytu č. XX nachádzajúcom sa na 9. poschodí bytového domu R. W. veže na ulici U. X/B v U., vchod U. X/B, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. Q. J., obec U., MČ Q. J., okres U. Z. a žalovaný nesmie do tohto bytu vstupovať.
II. Súd vzájomnú žalobu žalovaného zamieta. III. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 19.02.2019, sa žalobkyňa domáhala, aby súd vylúčil žalovaného z užívania bytu č. XX nachádzajúceho sa na 9. poschodí bytového domu R. W. veže na ulici U. X/B v U., vchod U. X/B, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. Q. J., obec U., MČ Q. J., okres U. Z.. Svoju žalobu odôvodnila tým, že sa žalovaný voči žalobkyni správa agresívne, fyzicky aj psychicky ju dlhodobo týra, z jeho strany dochádza čoraz častejšie k verbálnym aj fyzickým útokom či iným prejavom domáceho násilia, ktorého sa dopúšťa žalovaný v stave opitosti. Trestné konanie je v súčasnosti predmetom vyšetrovania. Žalobkyňa má dôvodnú obavu, že po vrátení sa žalovaného do spoločného obydlia tento bude vo svojom konaní pokračovať, pretože je na alkohole závislý a žalobkyňa sa bojí s ním zotrvať v byte. Ako manželia vlastnia viacero nehnuteľností a žalovaný dokonca vlastní byt vo svojom výlučnom vlastníctve, preto má možnosť prechodného bývania v týchto nehnuteľnostiach. Strany sporu uzavreli manželstvo 11.10.1997 a z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, syn R., nar. XX.XX.XXXX a dcéra U., nar. XX.XX.XXXX, v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Bratislava III konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré je vedené pod sp. zn. 37P/11/2018. V roku 2013 až 2017 boli strany sporu vyslané na zastupiteľský úrad v F. vo T., žalovaný na pozícii veľvyslanca a žalobkyňa na hospodárskom oddelení, a práve v tomto období sa u žalovaného vystupňovalo nadmerné užívanie alkoholu a s tým spojená agresivita voči žalobkyni. V máji 2015 ju žalovaný pod vplyvom alkoholu surovo napadol, zbil a na zemi kopal do oblasti brucha a rúk, ktorými si chránila hlavu. Za vlasy ju vytiahol na gauč, úderom päsťou do ľavého oka jej spôsobil zranenia, z ktorých sa liečila asi 2 mesiace. Útoky sa zopakovali viackrát. Na políciu sa v danom čase neobrátila z dôvodu, že si bola vedomá, že žalovanému pri výkone jeho funkcie a činnosti prislúcha osobitné právne postavenie a požíva diplomatické výsady a imunity v zmysle Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch. Manželovo správanie trpela najmä kvôli deťom. V noci zo dňa 06.12.2017 na 07.12.2017 bola pod hrozbou ublíženia žalobkyňa nútená sa zamknúť v spálni, kedy žalovaný opäť v stave opitosti agresívnym správaním kopal do dverí, pokúšal sa vniknúť do spálne
tak, že páčil dvere žehličkou. Na veľký krik žalobkyne a dcéry U. prišiel z vestibulu bytového domu pracovník SBS zisťovať situáciu, následne bola privolaná polícia, ktorá žalovaného odviedla na policajné oddelenie a bol vykázaný zo spoločného obydlia na dobu 10 dní. Po Vianociach, počas ktorých bol manžel znovu opitý a agresívny, zobral žalobkyni kľúče od auta a keď sa druhý deň po Vianociach spolu s deťmi vrátili späť do bytu na U. XB, v celom byte bolo na zemi sklo, krv na svetelných vypínačoch a na kuchynskom noži a v byte chýbali všetky cenné obrazy a sochy. Deti boli z tejto situácie tak vystrašené, že sa žalobkyňa rozhodla na pár dní sa presťahovať k rodičom, deti si z bytu vzali iba pár osobných vecí a škrečka. Na základe výpovede žalobkyne ako poškodenej a jej matky na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave 3, bolo dňa 07.12.2017 uznesením vyšetrovateľa začaté trestné stíhanie a zároveň vznesené obvinenie manželovi žalobkyne - žalovanému v tomto konaní. Trestné stíhanie naďalej trvá a je vedené Odborom kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III pod ČVS: ORP.1077/1-VYS-B3-2017. 2. Žalobkyňa zároveň s návrhom na rozvod manželstva podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého súd uznesením zo dňa 12.01.2018, č.k. 37P/11/2018-61, nariadil žalovanému, aby dočasne nevstupoval do spoločného obydlia strán sporu do bytu číslo XX na U. ulici XB v U. a uložil žalovanému, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov; zároveň uložil žalobkyni povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala proti žalovanému žalobu o vylúčenie z užívacieho práva k bytu, inak uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší. 3. Ako dôkazy označila uznesenie Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 12.01.2018, č.k. 37P/11/2018-61, sobášny list strán sporu, rodné listy detí, návrh na rozvod spolu s podaním návrhu na neodkladné opatrenie s potvrdením o prijatí návrhu zo dňa 12.01.2018, návrh na mimosúdne rokovania zo dňa 12.12.2017 a vrátené s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote, fotodokumentácia z bytu zo dňa 07.12.2017 a 25.12.2017, sms správy žalobkyne adresované bratovi žalovaného W. R. zo dňa 24.12.2017, výpisy z listu vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, uznesenie o vznesení obvinenia, záznam polície zo dňa 07.12.2017, tabuľka o vlastnostiach žalobkyne zostavená žalovaným zaslaná žalobkyni, záznamy o priestupkovom konaní, výpisy z účtu strán sporu, lekárska správa, záznam o umiestnení žalovaného do cely predbežného zaistenia zo dňa 07.12.2017, záznamy polície zo dňa 07.12.2017, list syna R., vyjadrenie kolízneho opatrovníka zo dňa 28.05.2018 a 07.08.2018, rozsudok o rozvode s prvou manželkou a o násilnom správaní voči nej a písomné vyjadrenie prvej manželky G. H., predtým R., žijúcej v Kanade. 4. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 05.06.2018 súd zistil, že navrhuje žalobu zamietnuť dôvodiac tým, že na základe znaleckého posudku č. 7/2018 z 23.02.2018, J.. J. U., ktorý znalec vypracoval na základe pokynu Okresnej prokuratúry Bratislava 3 pre trestné konanie č. ORP-1077/1-VYS-B3-2017, so záverom, ide v prípade žalobkyne ide o falošnú obeť. Uviedol, že nie je pravdou, že často požíva alkohol, naopak, jeho lekárske potvrdenia ako diplomata potvrdzujú, že nie je závislý od požívania alkoholu a práve naopak, dokazujú, že je abstinent. Odborné lekárske vyjadrenia potvrdzujú, že bol pravidelne každoročne vyšetrený v zmysle Smernice Ministerstva zdravotníctva SR a neexistovali dôvody proti jeho vycestovaniu do zahraničia, do Kanady, Austrálie, USA, Číny a Vietnamu. Dňa 03.01.2018 požiadal odborné pracovisko Centrum pre liečbu drogových závislostí o odborné vyšetrenie so zameraním na vylúčenie alebo potvrdenie prejavu závislosti od alkoholu, lekárska správa zo dňa 14.05.2018 preukazuje, že nie je závislý od alkoholu a naopak potvrdzuje, že je abstinent. Uvádza, žalobkyňu nikdy nezbil, nenapadol ani neudrel a nikdy sa v tomto smere neliečila. Všetky tvrdenia o verbálnych a fyzických útokoch či iných prejavoch domáceho násilia, agresivity, fyzickom a psychickom dlhodobom týraní, jednoznačne odmietol. Za jediný konflikt, ktorý sa medzi manželmi odohral, uznáva konflikt 06.12.2017, keď podľa záverov znaleckého posudku je žalobkyňa typ osobnosti, pre ktorý je typický autoritatívny, dominantný interpersonálny štýl, pri konfliktných interakciách je u nej prítomné zvýšené riziko nadradeného, až okázalého nepriateľského správania a v rámci interpersonálnych stratégií prevažujú sociálne nekonštruktívne, direktívne až agresívne komunikačné postoje, preto je zrejmé, že pokiaľ k hádke alebo konfliktu došlo, zásadné spolupričinenie žalobkyne je nesporné. Keď dňa 16.12.2016 žalovaný dostal infarkt, žalobkyňa už v ňom nevidela viac perspektívneho partnera a vulgárne ho urážala, ponižovala, tvrdila, že je neschopný a ako najsilnejšiu zbraň proti nemu používala a používa to, na čom to najviac záleží, a to bránenie v styku s ich dvoma maloletými deťmi. Okrem spoločného bytu na T. ulici majú manželia ešte spoločný byt na N. ulici v Y., vzdialenom asi 15 minút jazdy autom od bytu na U. ulici, tento byt žalobkyňa od nájomníkov prevzala 18.03.2018 a od tej doby ho užíva len žalobkyňa a on do tohto bytu prístup nemá. Žalobkyňa tak užíva výlučne oba spoločné byty, žalovaný býva od 01.05.2018 v štvorizbovom byte na T. ulici v U., ktorý nadobudol pred uzavretím manželstva a je v jeho výlučnom vlastníctve. Spoločné bývanie so žalobkyňou v jednom byte je z jeho strany úplne
neprijateľné a nemožné teraz aj kedykoľvek v budúcnosti, to však neznamená, že žalobkyňa by mala užívať oba spoločné byty, žalovaný žiaden a ešte bude z užívania jedného bytu bezdôvodne vylúčený. Po nariadení neodkladného opatrenia mu žalobkyňa odmietla dať jeho osobné veci z bytu na T. ulici. Nie je pravdou, že na návrh na mimosúdne rokovanie z 12.12.2017 nereagoval, prostredníctvom sms správ komunikoval s právnou zástupkyňou žalobkyne, ale i napriek prísľubu žiaden návrh nedostal. Hneď 19.01.2018 mu bol zo súdu doručený návrh na rozvod manželstva. Právne podľa žalovaného žaloba neobstojí, keď neexistuje žiadny z predpokladov uvedených v ustanovení § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože od predvianočného obdobia 2017 neexistuje ich spolužitie ako manželov v byte, nevedú spoločnú domácnosť a teda reálna možnosť uskutočnenia násilia alebo hrozby psychického či fyzického násilia zo strany žiadneho z manželov ani neexistuje. K jedinému preukázanému konfliktu došlo dňa 06.12.2017 a za násilie nemožno považovať jeden konflikt, pretože násilie býva dlhotrvajúce (ÚS 775/2014). 5. Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil tieto dôkazy: Znalecký posudok zo dňa 23.02.2018, životopisy žalovaného a žalobkyne, lekárske potvrdenia zo dňa 13.06.2016 a 20.07.2017, lekárska správa zo dňa 14.01.2018, prepis rozhovoru z 29.03.2018, slovná úloha zo dňa 08.04.2018, e-mail mediátorky zo dňa 29.03.2018, návrh dohody žalobkyne zo dňa 09.04.2018, návrh dohody žalovaného zo dňa 20.04.2018, SMS správy z obdobia 30.03. až 19.04.2018, e-mail zo dňa 26.01.2018, osvedčenie bezpečnostnej previerky zo dňa 28.03.2008 a 11.12.2015. 6. Svojím podaním doručeným súdu 20.05.2019 podal žalovaný vzájomnú žalobu, ktorou žiadal, aby byt číslo X na N. ulici X v Y., zapísaný na LV číslo XXXX, s pivnicou a parkovacím miestom, bola oprávnená užívať výhradne žalovaná, a byt číslo XX na T. ulici XB v U. by užívali striedavo sporové strany tak, že žalovaná je oprávnená byt užívať v nepárne týždne a žalobca v párne týždne, pivnicu prislúchajúcu k bytu by bol oprávnený výhradne užívať žalobca. Náklady za oba byty platí výlučne žalovaný a zdá sa mu nespravodlivé, aby žiaden z bytov nemohol užívať. 7. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/11/2018-61, zo dňa 12.01.2018, je preukázané, že súd nariadil žalovanému, aby dočasne nevstupoval do spoločného obydlia strán sporu - do bytu číslo XX na U. ulici XB v U. a uložil žalovanému, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov. Odvolací súd Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 23.07.2018 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, dôvodiac tým, že pre účely nariadenia neodkladné opatrenia stačí osvedčenie o dôvodnosti podozrenia z páchania násilia, najmä, keď sú ohrozené aj maloleté deti bývajúce s podozrivou osobou v spoločnej domácnosti. Hoci v danej veci podozrenie z priameho psychického alebo fyzického násilia zo strany žalovaného voči jeho maloletým deťom osvedčené nebolo, je vážnym zásahom do zdravého psychického vývinu detí aj samotná skutočnosť, že sú svedkami násilia jedného rodiča voči druhému. Na základe predložených listinných dôkazov, najmä z nutnosti zásahu polície voči žalovanému v spoločnom byte účastníkov v decembri 2017, mal odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie za osvedčenú dôvodnosť obavy žalobkyne z násilia žalovaného. V rámci tohto zásahu aj najbližší susedia strán sporu a člen strážnej služby v bytovom dome potvrdili agresivitu žalovaného, ktorá pokračovala aj na policajnom oddelení a rovnako bol v tom čase objektívne preukázaný stav opitosti žalovaného. 8. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaniach konaných dňa 13.02.2019, 02.05.2019 a 27.06.2019, súd zistil, že po nariadení neodkladného opatrenia v rozvodovom konaní sa situácia stabilizovala, obe deti R. a U. žijú v predmetnom byte na U. ulici spolu s matkou, obe majú blízko školu za X. 2, sú na bývanie v byte a jeho okolí zvyknuté, majú tam svoje detské izby a vytvorené všetky podmienky, preto je rozhodne v ich záujme, aby v byte zostali bývať s matkou naďalej. Po incidente, ktorý sa odohral v decembri 2017 poukázala na príslušné zákonné ustanovenie, kde pri takomto rozhodnutí a na dôvodnosť vylúčenia z užívania bytu postačuje hrozba fyzického alebo psychického násilia, ktorá v tomto prípade pretrváva. Situácia sa síce upokojila vďaka neodkladnému opatreniu, ale stav si vyžaduje definitívne riešenie rozhodnutím súdu. Voči žalovanému bolo vznesené obvinenie zrušené prokurátorkou a vedie sa voči nemu v tejto veci priestupkové konanie. Vo veci rozvodu nebolo zatiaľ vytýčené ani prvé pojednávanie. Ako sám žalovaný uviedol, jeho bytovú situáciu to neohrozí, užíva X - izbový byt vo výlučnom vlastníctve na T. ulici, a hoci je pravdou, že žalobkyňa má k dispozícii ďalší 2 - izbový byt na N. ul. v Y., má od bytu kľúče, tento byt je však prázdny. Žalovaný si vždy nájde spôsob, ako manželke ublížiť, napr. poslal jej tabuľku, z ktorej podľa neho vyplýva, že je inteligentnejší, vybral peniaze so spoločného účtu asi 40.000,- Eur, čím sa ju snaží dostať do ekonomickej závislosti, poslal jej SMS, že sa má dať liečiť. Na pojednávaní dňa 02.05.2019 uviedla, že od posledného pojednávania sa situácia zhoršuje, mladšia dcéra U. s otcom komunikuje, má 9 rokov, otec jej telefonuje na mobil, a starší R. otca k telefónu nechce, zamkne sa do izby a nepomáha ani dohováranie žalobkyne. Žalobkyňa bola žalovaným vyzvaná, aby sa zúčastnila mediácie, ale v prípadoch domáceho násilia je mediácia kontraindikovaná,
je to všeobecne známa skutočnosť. Na poslednom pojednávaní dňa 27.06.2019 súd zistil, že žalobkyňa žije s oboma deťmi v byte na adresa U., ktorý je predmetom tohto sporu, deti stále navštevujú základnú školu Za kasárňou, maloletý R. bol prijatý na gymnázium na Českej ulici, ktoré je rovnako v blízkosti bytu, maloletá U. pokračuje v štúdiu na ZŠ Za kasárňou. Zo strany žalovaného je rešpektované neodkladné opatrenie a nevstupuje do bytu na U.. Zdôraznila čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého, vo všetkých súdnych konaniach, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom dotýkajú maloletých detí, čo je aj tento prípad, musí mať súd aj všetky štátne orgány na zreteli predovšetkým najlepší záujem maloletých detí. Žalovaný neprestáva vo svojich písomných vyjadreniach s osočovaním klientky, s uvádzaním hanlivých oslovení na jej adresu, stav je už naozaj neúnosný. Naposledy jej krátko pred 27.06.2019 (termín pojednávania) došla SMS, že je patologická klamárka. Žalovaný oznámil dňa 08.04.2019 na ÚPSVaR, že zo strany matky dochádza k zanedbávaniu detí, a to k psychickému, vzdelávaciemu a emočnému. Podľa odpovede z ÚPSVaR zo dňa 02.05.2019 a zo Správy ošetrujúcej lekárky maloletých detí J.. X. T. zo dňa 26.06.2019, e-mailu riaditeľky ZŠ p. J. F. zo dňa 24.06.2019, Správy triednej učiteľky o mal. R. a mal. U. zo dňa 14.05.2019 a 15.05.2019; vo svojich záveroch podozrenie otca vyvracajú a naopak preukazujú zistenia, že žalobkyňa sa ako matka o deti riadne stará a svoju starostlivosť nezanedbáva. 9. Z výpovede žalovaného súd zistil, že tvrdenia žalobkyne považuje za výplody chorej mysle a nezmysly. Bolo mu dňa 21.01.2019 doručené zrušujúce uznesenie neodkladného opatrenia Najvyšším súdom SR, preto bude o veci opätovne rozhodované. Na základe trestného oznámenia žalobkyne o údajnom trestnom čine týrania blízkej osoby bola táto vec bola postúpená na okresný úrad s tým, že mohlo ísť o spáchanie priestupku, úrad pod č. OU - BA - OVVS2-2019/012167, rozhodnutie zo dňa 01.02.2019, rozhodol, že priestupok nebol žalovaným spáchaný. Žalobkyňa na neho podala 5 trestných oznámení, všetky boli odmietnuté, čo podľa žalovaného vedie k záveru uvedenom v znaleckom posudku, že jej myslenie je emočne skreslené. Znalecký posudok J.. J. U. rovnako vylúčil domáce násilie. S rozvodom najprv nesúhlasil, pretože v manželstve sú dve deti a žalobkyni odporučil psychoterapiu. Zdôraznil, že žalobkyňa ho vyhodila z bytu a nedala mu rok jeho osobné veci, to považuje za domáce násilie, bráni mu v styku s deťmi. Na poslednom pojednávaní dňa 27.06.2019 uviedol, že býva vo svojom byte na Švabinského 2, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, manželka mu deti nedáva, s U. sa stretol len párkrát, bola to vyslovene náhoda, keď ju príde čakať ku škole, už tam čaká stará matka - matka žalobkyne, U. mu len oznámi, že mama jej zakázala s ním odísť. Trval vo všetkých bodoch na svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.06.2019, kde podrobne vysvetlil, prečo žalobu nepovažuje za dôvodnú. 10. Zo správy polície zo dňa 06.12.2017 súd zistil, že žalovaný sa už pri príchode na oddelenie polície správal agresívne, arogantne vykrikoval a nadával, toto konanie pokračovalo aj pri osobnej prehliadke, keď nereagoval na pokyny a výzvy, aby upustil od uvedeného konania. Počas fyzického umiestňovania do cely sa naďalej správal agresívne a toto správanie vystupňoval do aktívneho odporu, príslušníkom polície vulgárne nadával, a preto boli proti žalovanému pri umiestňovaní do CPZ použité donucovacie prostriedky hmaty a chvaty sebaobrany. 11. Žalovaný bol na základe Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 07.12.2017 vykázaný na obdobie 10 dní z bytu č. XX na 9. poschodí v U. T. ulici XB. 12. Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava III, Odbor kriminálnej polície, bolo dňa 07.12.2017 vznesené obvinenie voči žalovanému za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona na základe skutočnosti, že žalovaný v presne nezistenom čase od mesiaca mája roku 2015 do 07.12.2017 na rôznych miestach, vrátane bytu na U. ulici XB v U. týral svoju manželku, žalobkyňu, s ktorou žil v jednej domácnosti na viacerých miestach naposledy na adrese U. XB v U., spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie tým spôsobom, že ju fyzicky napadol, vulgárne jej nadával, budil ju zo spánku. Uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 07.12.2017. 13. Predmetné uznesenie bolo napadnuté sťažnosťou žalovaného, a uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 21.12.2017 bolo zrušené z dôvodu, že uznesenie je nezákonné a bolo uložené vyšetrovateľovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol, vypočul syna poškodenej Patrika a pribral do konania znalca - psychológa. 14. Z výpovede syna strán sporu R. R. zo dňa 19.09.2018 za prítomnosti zástupcu ÚPSVaR, ktorý sa o otcovi, žalovanom v tomto konaní vyjadril, že v súčasnosti s nimi už nebýva v jednom byte, ale keď s nimi býval v jednej domácnosti, tak často konzumoval alkoholické nápoje, a to tak doma, ako aj vonku. Počas ich 4 - ročného pobytu vo Vietname sa tiež správal agresívne, odkedy sú doma sa stávalo, že aj celý týždeň bol pod vplyvom alkoholu. Spomenul si na situáciu, že otec fyzicky napadol mamu niekedy v noci, ale im deťom (jemu a jeho sestre) nikdy neublížil, mame však vulgárne nadával. Stávalo sa, že museli s mamou a so sestrou utekať k babke, lebo otec sa nevie kontrolovať, keď je pod vplyvom alkoholu.
15. Následne písomným vyjadrením (č.l. 97), bez dátumu, písané rukou, podpísané ako R. R. svoje vyjadrenia sčasti dementoval s tým, že svoje vyjadrenie na polícii prehnal a veci tam uvedené vie len z počutia. Súd však nemôže tento dôkaz vzhľadom na jeho formu považovať za relevantný a nesporne väčšiu váhu má pred súdom výpoveď syna R. na polícii. 16. Zo všetkých správ predložených žalovaným za účelom posúdenia jeho pracovných schopností ako diplomata vyplýva, že je spôsobilý túto činnosť vykonávať a vždy bol odporučený na vycestovanie. 17. Z vyjadrenia ÚPSVaR zo dňa 07.08.2018 vyplýva, že zástupca oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonal pohovor s obidvoma deťmi, z ktorého vyplynulo, že R. navštevuje 8. triedu základnej školy a jeho prospech je na výbornej úrovni, po skončení ZŠ by chcel pokračovať v štúdiu na gymnáziu, keď žili v jednej domácnosti, obidvaja rodičia sa mu v rovnakej miere a dostatočne venovali. Uviedol, že teraz, keď s otcom nebývajú, nemá potrebu kontaktovať s ním a stačí mu stretávanie sa maximálne raz do týždňa. Na otcovi sa mu nepáči, že konzumuje alkohol. Preferoval by, keby rodičia žili oddelene a zavládol by tak v rodine väčší pokoj. Maloletá U. uviedla, že keď sú sami, otec na nich nekričí, kričí iba na mamu a to jej vadí. Má otca rada, ale zároveň jej vadia nezhody a krik medzi rodičmi. 18. Z čestného prehlásenia G. H., predtým R., zo dňa 27.04.2018, žijúcej v Kanade, súd zistil, že prvá manželka opisuje spolužitie so žalovaným ako spolužitie s agresívnym alkoholikom, ktoré ju opakovane napadol a fyzicky aj psychicky ju týral. Dlhodobo žije v Kanade aj s ich spoločným synom pochádzajúcim z manželstva. 19. Súd zamietol návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním psychologických profilov oboch strán sporu, výsluchom kolízneho opatrovníka p. S. a výsluchom kolízneho opatrovníka vedúceho oddelenia p. U., keď dospel k záveru, že vo veci bolo vykonané dostatočné dokazovanie postačujúce pre záver súdu rozsudkom vo veci samej. Súd dáva do pozornosti, že v súčasnosti prebieha rozvodové konanie strán sporu a po jeho právoplatnom ukončení si budú môcť strany sporu vyriešiť svoje majetkové vzťahy po zániku BSM definitívne. V danom štádiu konania, keď súd rozhoduje len o vylúčení žalovaného z užívacieho práva, nie o vlastníckom vzťahu strán sporu k predmetu užívania, sa súdu ďalšie dokazovanie javilo ako nadbytočné a nehospodárne (§ 220 ods. 2 CSP). 20. Podľa ust. §220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 21. Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. 22. V posudzovanom prípade je nesporné, že strany sporu sú v rozvodovom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III vedenom pod sp. zn. 37P/11/2018. Preto zo skutkovej situácie jednoznačne vyplýva, že právny stav nastolený rozsudkom v tejto veci bude len časovo obmedzeným riešením do zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozvodom a vyporiadania spoločného majetku. 23. Predpokladmi obmedzenia alebo vylúčenia z užívacieho práva k bytu je existencia BSM manželov, spolužitie obidvoch manželov v byte, existencia fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá v predmetnej nehnuteľnosti býva, preukázanie násilia vo vzťahu k manželovi, ktorý býva v byte, neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia by mala byť preukázaná v značnej intenzite. 24. V danom prípade je nesporné, že podľa výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX sú manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu číslo XX na 9. poschodí na U. ulici č. XB vo U., predmetnú nehnuteľnosť nadobudli kúpnou zmluvou V-14742/09 zo dňa 31.07.2009. 25. Nemožno prihliadnuť na námietku žalovaného, ktorý uvádza, že skutkovú situáciu strán sporu nemožno subsumovať pod citované ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď manželia v súčasnosti nebývajú v predmetnom byte spoločne. V prípade aplikácie tohto zákonného ustanovenia je predpokladom obmedzenia alebo vylúčenia z užívacieho práva žalovaného k bytu aj len hrozba násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá v byte býva alebo mohla bývať. Hrozba
opakovaného násilného správania sa žalovaného je v prípade, že by súd zamietajúcim rozsudkom umožnil žalovanému opätovné užívanie bytu, bola v konaní preukázaná. Na základe správ z polície, z výsluchu žalobkyne, správy o umiestnení žalovaného do cely predbežného zaistenia, výsluchu maloletého R., výpovede dcéry U. pred kolíznym opatrovníkom, výpovede samotnej žalobkyne, obsahom odôvodnenia dočasnej úpravy neodkladným opatrením, bolo jednoznačne preukázané, že sa žalovaný voči žalobkyni dopustil násilia dňa 06.12.2018 do tej miery, že mal rozhodnutím polície zakázaný vstup do bytu na 10 dní a následne bolo súdom nariadené neodkladné opatrenie, ktorého platnosť trvá doteraz. Súd zohľadnil najmä skutočnosť, že s matkou bývajú v predmetnej nehnuteľnosti dve maloleté deti strán sporu, syn R. a dcéra U., ktoré navštevujú základnú školu na adrese Za kasárňou v blízkosti bytu. Maloletý R. bol prijatý na štúdium na gymnázium na Českej ulici, ktoré sa rovnako nachádza v blízkosti bytu v pešej dostupnosti. Aj keď preukázateľne otec maloletým deťom nikdy neublížil, čo obe zhodne vypovedali, otca rešpektujú a majú ho radi, hoci je vzťah so synom R. v danom čase trochu komplikovaný a hľadajú si k sebe cestu, súd tieto skutočnosti zisťoval len vo vzťahu k predmetu sporu, keď v danom konaní neriešil úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, ale zaoberal sa výlučne rozhodnutím o obmedzení alebo pozbavení užívacieho práva žalovaného k bytu. V danej súvislosti však treba podotknúť, že fyzické násilie, ktorého sa dopustil žalovaný na žalobkyni ako svojej manželke, zdokumentované lekárskou správou a správami z polície, jednoznačne nastoľuje skutkový predpoklad, že na žalobkyni došlo zo strany žalovaného k fyzickému a psychickému násiliu a je preto daný predpoklad hrozby takéhoto násilia v prípade spoločného bývania strán sporu v jednom byte. Každopádne, pre deti ako svedkov násilného správania sa otca k matke má takýto vzor devastačný účinok na detskú psychiku s ďalekosiahlymi následkami. 26. Súd zobral do úvahy skutočnosť, že žalovaný rešpektuje neodkladné opatrenie a do bytu na U. ulici nevstupuje. Naopak, užíva a býva vo vlastnom štvorizbovom byte na T. ulici v U. v jeho výlučnom vlastníctve. Za účelom stabilizácie a upokojenia situácie, ktorá po udalosti zo dňa 6. 12. 2018 v rodine strán sporu nastala, súd využil zákonnú možnosť obmedzenia užívacieho práva žalovaného k bytu, pretože vychádza z predpokladu existencie rozvodového konania, po právoplatnom ukončení ktorého si budú môcť strany sporu definitívne vyriešiť svoje majetkové záležitosti. Obmedzenie užívacieho práva žalovaného neznamená žiadne pozbavenie jeho vlastníckeho práva, len obmedzenie do momentu definitívneho vyriešenia vzťahov. Žalovaný má svoju bytovú situáciu v danom momente vyriešenú, táto záležitosť nebola v jeho prípade komplikáciou, býva sám vo svojej vlastnej štvorizbovej nehnuteľností. Dočasné vylúčenie žalovaného ako vlastníka spornej nehnuteľnosti z užívania bytu slúži k upokojeniu situácie medzi stranami sporu, a slúži najmä ako predpoklad vytvorenia pokojnej domácnosti pre bývanie dvoch maloletých detí, pretože súd v prvom rade zohľadňoval skutočnosť, že deti bývajú v spoločnej domácnosti s matkou v byte, ktorý je ich domovom, kde majú svoje vlastné izby, kde sú zvyknuté bývať a v blízkosti bytu navštevujú aj školu. Za účelom tohto najvyššieho princípu pri rozhodovaní súdu, a to zabezpečenia nekonfliktného a pokojného prostredia maloletých detí bývajúcich v danom čase v spoločnej domácnosti s matkou, súd vylúčil žalovaného z užívania bytu na U. ulici číslo XB v U.. 27. Súd zamietol vzájomnú žalobu, ktorou sa žalovaný domáhal úpravy užívacích vzťahov strán sporu k bytu na N. ulici v Y., ktorý vôbec nebol predmetom tohto konania a strany sporu si budú môcť jeho rozdelenie riešiť v rámci vyporiadania BSM. Súdu sa ako neprávne a v danej situácii nevhodné javilo vyriešiť situáciu strán sporu tak, ako to navrhoval v jednom z petitov vzájomnej žaloby žalovaný, že by predmetný byt na U. ulici mali využívať strany sporu v týždňových intervaloch, keď to by znamenalo, že by deti nemali vytvorenú žiadnu stabilnú domácnosť a domov a museli by každý druhý týždeň meniť svoje prostredie a zaužívané zvyklosti. Je najmä v záujme detí, aby mali v čase rozvodu ich rodičov vytvorené stabilné podmienky pozostávajúce z riadneho bývania v blízkosti školy tak, ako sú zvyknuté, a v danom prípade to vzhľadom na viac nehnuteľností patriacich stranách sporu okolnosti umožňujú. 28. V tomto spore zaťažovalo dôkazné bremeno žalobkyňu, ktorá v konaní riadne preukázala hrozbu násilia zo strany žalovaného, a preto súd v plnom rozsahu vyhovel. 29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnej žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).