Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_23Co-61-2019.pdf
PDF · 65.11 KB
Case nature
Subarea
23Co/61/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcov: 1/ P.. N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v S., S. XX, 2/ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v Z., Z. XXX, 3/ N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v Z., Z. XX, 4/ P.. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho R., E. XX, 5/ L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v Z., Z. XXXX, všetci zastúpení JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, 6/ S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, proti žalovaným: 1/ P.. S. E., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Z., Z. XX, 2/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Z., Z. XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov v 1/ až 5/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 28C/334/2008-409 zo dňa 21.03.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku I.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením (výrokom I.) rozhodol, že žalovaný v 1. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 6. rade v rozsahu 100 %. Druhým výrokom žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uznesenie odôvodnil tým, že rozsudkom zo dňa 27.05.2009 súd rozhodol o predmetnej žalobe tak, že ju zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.04.2010. Rozsudkom z 12.10.2011 súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi v návrhu určených parciel. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol len o náhrade trov konania a uviedol, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie nároku na náhradu trov konania, ak však súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v okolnostiach veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Súd uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom nezistil dôvod na aplikáciu § 257 CSP a v konaní úspešnému žalovanému v 1. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný v 2. rade si trovy konania neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1. až 5. rade, a to len proti výroku I. Nesúhlasili s tým, že v danej veci neprichádza aplikácia § 257 CSP do úvahy. Súd prvej inštancie mal k dispozícii dostatok prostriedkov na posúdenie aplikácie § 257 CSP. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania najspravodlivejšie vystihuje charakter sporu z dôvodu, že žalobcovia aj žalovaní sú fyzickými osobami, žalobca v 1. rade je starobným dôchodcom. Podanie žaloby patrí medzi základné práva a slobody garantované Ústavou SR. Vlastnícke žaloby patria medzi skutkovo náročné žaloby a spor ohľadne nich trvá dlhší čas. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania sa negatívne
neprejaví v majetkovej sfére žalovaných, žalovaní tiež prispeli k vzniku sporu. Navrhli, aby odvolací súd zmenil uznesenie tak, že žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania.
3. Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Aplikácia ust. § 257 CSP má byť podľa ustálenej judikatúry len výnimočná a musí byť riadne odôvodnená. Okolnosti, na ktoré poukazujú žalobcovia, nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo spravodlivé úspešným žalovaným náhradu v konania nepriznať. Žalovaní museli vynaložiť prostriedky na svoju procesnú obranu pred uplatneným nárokom a je preto správne, že procesne neúspešní žalobcovia majú úspešným žalovaným trovy konania nehradiť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia v 1. až 5. rade boli v odvolacom konaní neúspešní, nemajú preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Na trovy konania nemá nárok ani žalobca v 6. rade, ktorý síce odvolanie nepodal, avšak vystupoval na strane procesne neúspešných žalobcov v 1. až 5. rade.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.