Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17C-1-2024.pdf
PDF · 90.36 KB
Case nature
Subarea
17C/1/2024
Uznesenie
Mestský súd Košice vo veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., zastúpenej advokátkou JUDr. Stanislavou Majerovou, sídlom Kpt. Nálepku 1200/15, Košice, IČO 42321786, proti odporcovi: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doplneným dňa 9.1.2024, domáhala, aby súd zakázal odporcovi vstupovať do domu súp. č. XXX na parcele č. 5418 a na priľahlé pozemky parc. č. 5418, 5419, 5420, 5421 a 5422 v k.ú. D., evidované na LV č. XXXX pre okres D. E., obec Košice-Krásna a taktiež aby mu zakázal približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou konaní verejnej správy, súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní. Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že na príslušnom súde sa vedie konanie o rozvod manželstva navrhovateľky a odporcu a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Navrhovateľka a manžel stále žijú v jednom dome, ktorý sa nachádza na ulici C. XXX/X F. D. – F. D., je evidovaný na LV č. XXXX a je v podielovom spoluvlastníctve matky navrhovateľky G. H. v podiele 1 k celku a 1/8 k celku a navrhovateľky a jej dvoch súrodencov v podieloch 1/8 k celku. Odporca teda nie je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej býva. Navrhovateľka je zo strany manžela/odporcu dlhodobo vystavená násilnému správaniu v rôznych formách, vyvíjajúcemu a zintenzívňujúcemu sa v priebehu času, ktoré ie sa prejavuje v rôznych podobách - od verbálneho násilia spočívajúceho v neustálom a dlhodobom ponižovaní navrhovateľky, jej urážaní, neznesiteľným krikom na ňu a nadávaní jej do neschopných, hlúpych kráv, kuriev, cez obmedzovaniu prístupu k financiám (najmä v čase, kedy bola na rodičovskej dovolenke s deťmi a mala obmedzené zdroje príjmu), zakazovaniu vodenia návštev do domu až po vyhrážanie sa zabitím. Navrhovateľka dlhodobo pociťuje strach z odporcu, má obavy o život a zdravie svojich detí aj o svoje vlastné. Zaspáva so strachom, že sa zajtra možno nezobudí. Duševne pociťuje absolútny diskomfort pri každodennom živote, bežných činnostiach, je strnulá a v nekončiacom napätí. V čase, kedy bola na materskej/ rodičovskej dovolenke, či nezamestnaná, jej manžel/odporca odopieral jedlo, resp. jej neposkytoval peniaze na to, aby mohla nakúpiť potraviny, neprispieval na starostlivosť o spoločné deti. Požičiavala si peniaze od matky a neraz sa stalo, že im ona zachránila život. Navrhovateľku manžel/odporca viackrát obmedzil na osobnej slobode zamknutím v izbe a napadol ju aj fyzicky, kedy sa reálne obávala nielen o svoj život, ale aj o život svojich detí. Deti sú svedkami násilia, atakov zo strany otca a samotní sú objektmi ponižovania, nadávania, či dokonca zakazovania jedla. Otec sa pred nimi bežne sexuálne uspokojuje a vôbec nevníma, ako nepriaznivo to vplýva na ich krehkú detskú psychiku. Navrhovateľka
trpí zlým spánkom, budí sa aj na tiché zvuky a vždy kontroluje situáciu v dome, predovšetkým to, či sú v poriadku deti. Uvedený stav trvá už niekoľko rokov, navrhovateľka je v neprestajnom, trvajúcom psychickom napätí a strese, má obavy z toho, čo nastane, keď sa manžel vráti z práce domov. Pre synov je zase veľmi ťažké sústrediť sa na učenie a vôbec mať detstvo bez starostí. Tyranskými výstupmi trpí aj matka navrhovateľky, ktorá býva v rovnakom dome a rovnako má záujem na tom, aby manžel/odporca dom, ktorý mu nepatrí, opustil. Navrhovateľka dvakrát privolala políciu, ktorá to prvýkrát „vyriešila“ dohovorom manželovi, druhýkrát navrhovateľka osobne vykonala oznámenie o hrubom správaní manžela. Vo veci polícia vypočúvala aj synov, dosiaľ však rozhodnuté nebolo. Vianočné sviatky sú pre obete domáceho násilia jedným z najhorších období a tak je to aj pre navrhovateľku, keďže Manžel/odporca je doma dlhšie ako inokedy, navrhovateľka bola vystavená emočnému, psychickému násiliu omnoho intenzívnejšie ako inokedy, i keď je neustále v strehu, reaguje na tiché zvuky a robí opatrenia, aby sa vyhla kontaktu s ním, nechce mu dať najmenšiu zámienku na rozčúlenie a ďalšie napadnutia. Ani orgány štátu, na ktoré sa s dôverou obrátila, jej neposkytli dostatočnú ochranu, ktorej sa domáhala (vykázanie z obydlia) a zo svojej situácie nevidí východisko. Z uvedeného dôvodu sa ako jediná možnosť ako túto neznesiteľnú situáciu riešiť javí požadovaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Keďže manžel/odporca nie je vlastníkom domu, nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva. Jeho právo bývať v dome súpisné č. XXX je dané výlučne existenciou manželského zväzku, preto nenavrhla časové obmedzenie jeho trvania. Ďalej navrhovateľka doplnila, že odporca sa voči nej dopustil aj fyzického násilia, udieral ju po tvári a spôsobil jej podliatiny, no nakoľko navrhovateľka nemá motorové vozidlo a vodičské oprávnenie a býva v prímestskej časti, nebola na lekárskom ošetrení, ale pred odporcom utiekla a zamkla sa vo svojej izbe, aby útok voči nej nepokračoval. V situácii bezprostredného ohrozenia sa obeť vždy snaží predovšetkým ochrániť svoj život a život svojich detí, často ani nemá možnosť ako bezpečne opustiť svoje bydlisko. 3. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila ako dôkaz len kópiu potvrdenia polície o tom, že podala 29.10.2023 o 8.30 h. ústne oznámenie o hrubom správaní zo strany manžela – odporcu. Z katasterportálu súd zistil, že dom súp. č. XXX a pozemky parc. č. 5418, 5419, 5420, 5421 a 5422 v k.ú. D., obec D., C. D. E., evidované na LV č. XXXX nie je vo vlastníctve odporcu, navrhovateľka má podiel na uvedených nehnuteľnostiach v 1/8. 4. Podľa § 324 ods. 1 až 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní slúžiaci na dočasné zabezpečovanie ochrany porušených a ohrozených práv strán sporu, pričom jeho použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nariadenie neodkladného opatrenia prichádza tak do úvahy vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná a d) neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci), e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb, t.j. ujma odporcu nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa navrhovateľ. Neodkladným opatrením možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby nariadenie neodkladného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania. Z dôvodu potreby rýchleho zásahu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, čo sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).
11. Súd v prvom rade skúmal podmienku uvedenú v ustanovení § 324 ods. 3 CSP a mal za to, že daný cieľ sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle § 343 ods. 1 CSP a preto následne posudzoval daný návrh z hľadísk uvedených v § 325 ods. 1 CSP. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno z najzákladnejších práv garantovaných Ústavou SR je právo, ktoré má absolútnu povahu, tzn. že aj keď vlastníctvo a právo na obydlie je tiež právo ústavné, chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom silnejším a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potláčaní druhého práva brať na zreteľ.
12. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP je skutočnosť, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia páchaného na osobe blízkej alebo z ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity. Stačí tu teda iba dôvodné podozrenie takéhoto násilia páchaného na osobách blízkych, pričom násilie môže byť rázu psychického i fyzického. Ale to musí mať súd osvedčené relevantným spôsobom. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že osobná integrita navrhovateľky vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania nesúceho znaky psychického násilia páchaného na ženách zo strany partnera.
13. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
14. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, t.j. súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú požiadavku vysokej pravdepodobnosti a súd z nich
pri rozhodovaní vychádza. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej je navrhovateľ povinný osvedčiť hodnovernosť nároku. Potreba úpravy pomerov sporových strán musí byť bezodkladná, čo v sebe zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Právne pomery, ktoré žiada navrhovateľ neodkladného opatrenia upraviť, posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia.
15. V danom prípade súd považuje navrhovateľkou predložené dôkazy za nedostatočné pre utvorenie si názoru, že zo strany odporcu aktuálne dochádza k fyzickému resp. psychickému násiliu voči navrhovateľke a že je potrebné bezodkladne upraviť ich pomery. Z predloženého listinného dôkazu súd mohol mať osvedčenú len tú skutočnosť, že navrhovateľka podala dňa 29.10.2023 o 8.30 h. na polícii ústne oznámenie o hrubol správaní manžela A. B.. Ako uviedla sama navrhovateľka, a vyplýva to i z katasterportálu, odporca nemá k domu, kde spolu s manželom bývajú, žiaden právny vzťah, jeho právo tam bývať je len odvodené od jej spoluvlastníckeho práva k domu a trvá len do času, kým mu vlastníci umožňujú tam bývať. Z potvrdenia polície nevyplýva také fyzické a psychické násilie zo strany odporcu voči navrhovateľke, ktoré by odôvodňovalo požadovanú úpravu pomerov účastníkov. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza obavu z vyhrážok odporcu, avšak žiadnym spôsobom neosvedčila dôvodnosť tejto obavy.
16. Navrhovateľka okrem uvedených dôkazov nepredložila ani neoznačila žiaden iný, ktorý by svedčil o skutočnosti fyzického alebo psychického násilia páchaného na jej osobe odporkyňou resp. o ohrození jej psychickej alebo telesnej integrity. Neosvedčila opakujúce sa útoky a násilné správanie, či vyhrážky zo strany odporcu, ktoré uvádza v návrhu. V konaní neboli predložené žiadne lekárske správy, správy od psychológa, či psychiatra týkajúce sa jej zdravotného či psychického stavu, príp. stavu detí v súvislosti so správaním odporcu, prípadne čestné prehlásenia svedkov, ktoré by osvedčovali aspoň základné ňou tvrdené skutočnosti, preto súd bez ďalších podporných dôkazov potvrdenie o podaní trestného oznámenia (spred viac ako mesiaca) musel vyhodnotiť ako nedostatočné a neosvedčujúce potrebu zásahu súdu. Súd dodáva, že aj keď navrhovateľka nemá motorové vozidlo a bezprostredne po tvrdenom útoku zo strany odporcu sa ukryla, nič jej nebránilo použiť MHD a vyhľadať lekársku pomoc či ísť na políciu v nasledujúcich dňoch. Súd nemôže založiť svoje rozhodnutie, ktoré predstavuje obmedzenie práv odporcu len na tvrdeniach navrhovateľky. Pre jednoznačné utvorenie si názoru o existencii dôvodného podozrenia z páchania fyzického a psychického násilia odporcom na navrhovateľke ako aj o ohrození jej duševnej a telesnej integrity, ktorú by mal spôsobovať odporca, a teda o potrebe nevyhnutnosti bezodkladného zásahu zo strany súdu nariadením neodkladných opatrení, ktorých sa navrhovateľka domáha, neboli poskytnuté ani označené dostatočné dôkazy zo strany navrhovateľky, preto súdu neostávalo nič iné, iba návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľke, ktorá vo veci nemala úspech, nepriznal náhradu trov konania. Súd nepriznal náhradu trov konania ani úspešnému odporcovi, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli a ktorému sa uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 331 ods. 1 veta druhá CSP ani nedoručuje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d/ CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).