Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-42-2019.pdf
PDF · 84.7 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/42/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: C. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. L., pre vymoženie 16,59 eura s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavol Holík, Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava, náhradník súdneho exekútora RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického, o návrhu oprávneného zo dňa 13.12.2018 na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany, č.k. 11Er/423/2006-25 zo dňa 18.decembra 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na zastavenie predmetnej exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1, § 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 51, § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.08.2008, § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), § 583 Občianskeho zákonníka, článok 11 ods. 1, § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu, na základe čoho dospel k záveru, že návrh oprávneného na zastavenie exekúcie je potrebné zamietnuť.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 15.12.2006 udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č.k. AA 1963376 zo dňa 28.02.2006. Súdu prvej inštancie bolo doručené podanie oprávneného, v ktorom mu oprávnený oznámil, že existujú dôvody pre zastavenie exekučného konania z dôvodu preklúzie, nakoľko podľa § 88 zákona o priestupkoch uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh oprávneného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, nakoľko k preklúzii predmetného exekučného titulu nedošlo, a preto nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. V tejto súvislosti uviedol, že podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom a účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Táto trojročná doba bola prekluzívna, preto v jej priebehu muselo byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím prekluzívnej doby sa rozhodnutie stávalo neúčinným. Súd mal z obsahu spisu za preukázané, že exekučný titul, ktorým je vykonateľné rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č.k. AA 1963376 zo dňa 28.02.2006, sa stal vykonateľným dňa 16.03.2006. Ide o exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t.j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona
o priestupkoch v znení do 31.08.2008. Lehota na vykonanie exekučného titulu v tejto veci by začala v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti, t.j. od 16.03.2006. Trojročná lehota, v ktorej by bolo možné rozhodnutie vykonať by sa potom skončila dňa 16.03.2009. Z uvedeného je zrejmé, že uvedená 3- ročná lehota sa v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. neskončila.
3. Súd záverom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013, v zmysle ktorého v ust. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch nebola ustanovená dlhšia lehota ako tá, ktorá je predmetom úpravy v § 71 ods. 3 správneho poriadku, a ktoré ustanovenie je potrebné na danú vec podporne použiť. Aj podľa novej právnej úpravy začne trojročná lehota plynúť 16.03.2006 a uplynie 16.03.2009. Oproti úprave v zákone o priestupkoch (v § 88 ods. 1 v znení do 31.08.2008) sa zmenila len skutočnosť, s ktorou sa spája zachovanie uvedenej lehoty. Účelom uvedeného časového obmedzenia pri vymáhaní rozhodnutí vydaných správnym orgánom je iniciovať jeho realizáciu oprávneným v primeranom čase. Vyjadril názor, že tu nejde o lehotu, v ktorej by povinný mal určitý procesný úkon uskutočniť. Povinný žiadne procesné oprávnenie, ktoré by bolo obmedzené lehotou uvedenou v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, nezískava. So zreteľom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že v posudzovanej veci treba pri strete právnych úprav uplatniť vyššie uvedenú všeobecnú zásadu pre lehoty, a teda že v danej veci treba použiť znenie nového právneho predpisu. Na základe zistených skutočností bol súd toho názoru, že k preklúzii predmetného exekučného titulu nedošlo, nie sú dané dôvody pre zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 30.11.2006, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v zmysle § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Prijatím novely zákona č. 298/2008 stratilo dňa 01.09.2008 predmetné ustanovenie účinnosť, pričom pri prijatí novely zákonodarca nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia určujúce, ktorá právna úprava sa má použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely. Na rozdiel od súkromného práva, v ktorom nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ tak nie je výslovne uvedené v zákone, v oblasti verejného práva môže právna norma pôsobiť spätne v prípade, kedy sú jej účinky pre adresáta priaznivejšie. Zastal názor, že za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrebné aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa nemôže zhoršiť v dôsledku nedostatku právnej úpravy. Mal za to, že ak sa zmení právna úprava preklúzie v čase jej plynutia, môže sa na nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len v prípade, že tá je pre účastníka priaznivejšia, v opačnom prípade by to malo za následok porušenie všeobecnej zásady trestania upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy SR. Na preukázanie svojich tvrdení podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 20 Cdo 1802/2007 zo dňa 30.10.2008, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky 20Cdo 43/2010 zo dňa 15.11.2011 a uznesenie Ústavného súd Českej republiky II. ÚS 3391/11 zo dňa 15.11.2011). Uzavrel, že v danom prípade je exekučným titulom blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1963376 zo dňa 28.02.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2006 a vykonateľnosť dňa 16.03.2006, kde trojročná prekluzívna lehota na vymočenie pohľadávky podľa ust. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 uplynula dňa 16.03.2009.
5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného zastal názor, že k preklúzii vymáhaného nároku nedošlo. Nesúhlasil s tvrdeniami oprávneného a stotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie. Záverom navrhol, aby súd zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi vyčíslené trovy exekúcie.
6. Oprávnený vo vyjadrení k vyjadreniu súdneho exekútora k odvolaniu odmietol stanovisko súdneho exekútora, ktorý sa podľa jeho názoru účelovo snaží dosiahnuť zastavenie exekučného konania a vyhnúť sa zaplateniu trov exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sú nevymožiteľné v exekučnom konaní.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 23.11.2006, kedy pôvodný oprávnený Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre, Kalvárska ul. č. 2, Nitra IČO: 00 735 809 doručil súdnemu exekútorovi RNDr. Mgr. Jozefovi Podmanickému, so sídlom Exekútorského úradu Topoľčany návrh na vykonanie exekúcie pre peňažnú pohľadávku vo výške 16,59 eura. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancii doručené dňa 08.12.2006, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. k. AA1963376 zo dňa 28.02.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2006 a vykonateľnosť dňa 16.03.2006. Súd prvej inštancie dňa 15.12.2006 podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora. V priebehu exekučného konania došlo k postúpeniu pohľadávky voči povinnému, v dôsledku čoho súd prvej inštancie uznesením zo dňa 12.10.2010 č. k. 11Er/423/2006-14 pripustil, aby z exekúcie vystúpil pôvodný oprávnený a na jeho miesto vstúpil oprávnený. Dňa 13.12.2018 oprávnený doručil súdu prvej inštancie podanie, ktorým poukázal na existenciu zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. O návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.
9. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
12. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
13. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.
14. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb.. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora si vyberá oprávnený. Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcii v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.
15. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že v právnej úprave priestupkov podľa zákona č. 372/1990 Zb. bolo v čase vydania exekučného titulu účinné ustanovenie § 88 ods. 1, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Takýmto spôsobom Zákon o priestupkoch konkretizoval časovú limitáciu možnosti, ten ktorý konkrétny nárok (v tomto prípade vyplývajúci z rozkazu o uložení sankcie za priestupok), exekučný titul vykonať. Novelou ustanovenia § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01.09.2008 bolo toto ustanovenie zmenené tak, že sa upúšťa od vykonania rozhodnutia v lehote do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie,
pričom zákonodarca zákonom nezaviedol riešenie intertemporálnych otázok, preto právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 sa od 01.09.2008 vzťahujú aj na právne vzťahy založené v minulosti. Ustanovenie § 51 Zákona o priestupkoch potom zmocňuje pre prípad, že nie je v Zákone o priestupkoch úprava ohľadne výkonu rozhodnutia, použiť úpravu uvedenú v Zákone o správnom konaní. Správny poriadok lehotu na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok nestanovuje, v ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku však upravuje, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. To potom znamená, že nie je potrebné, aby v trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale stačí, aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia.
16. V predmetnej veci exekučný titul, t. j. Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. k. AA1963376 zo dňa 28.02.2006, nadobudol vykonateľnosť dňa 16.03.2006. Trojročná lehota na nariadenie výkonu rozhodnutia uplynula dňa 16.03.2009. Pôvodný oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie dňa 23.11.2006 a súd prvej inštancie exekúciu nariadil vydaním poverenia pre súdneho exekútora dňa 15.12.2006 pod č. 5406 010508. Z uvedených skutočností je nesporné, že výkon rozhodnutia (exekúcia) bol nariadený v lehote 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za neopodstatnené a zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že nie sú dané dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu preklúzie predmetného exekučného titulu.
18. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
19. Odvolací súd záverom uvádza, že ak oprávnený nemá záujem naďalej pokračovať v exekúcii, môže doručiť súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku i bez udania dôvodu.
20. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnému povinnému nepriznáva voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.
21. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).