Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/355/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobkyne: R. R., F.. XX.X.XXXX, T. K.. D.. J. XX, T., zast. advokátom JUDr. Jurajom Hadrbulcom, Riečna 2, Bratislava proti žalovanému: D. U., F.. XX. X. XXXX, W.. XX. XX. XXXX, F. T. D. XX, J., o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 2. decembra 2015 č.k. -212, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a konanie sa z a s t a v u j e.

Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil právo spoločného nájmu sporových strán k družstevnému bytu Č.. X nachádzajúcemu sa na D. K.. Č.. XX R. J., J.. Č.. XXXX, X. poschodie, zapísanému na LV pre kat. úz. J. Č.. XXXX a ich spoločné členstvo v J. T. C. Z. R. H., J. J. Na T. X, H. a určil, že byt bude ako výlučný nájomca ďalej užívať žalovaný, ktorý zároveň zostáva výlučným členom J. T.R. C. Z. R. H.. Žalobkyni súd prvej inštancie nepriznal právo na bytovú náhradu a zaviazal ju predmetný byt vypratať do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni súd prvej inštancie uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 1.622,69 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2/ Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že sporové strany nadobudli právo spoločného užívania sporného družstevného bytu počas trvania manželstva. Po rozvode ich manželstva sa o zrušení spoločného užívacieho práva k bytu nedohodli. Po posúdení dôvodov potrebných k rozhodnutiu, ktorá zo so sporových strán bude užívať byt ako výlučný nájomca a bude zároveň členom družstva, súd prvej inštancie uzavrel, že to bol práve žalovaný, ktorý sa väčšou mierou pričinil o nadobudnutie spoločného užívacieho práva k spornému bytu podaním členskej prihlášky a získaním rozhodnutia družstva o pridelení bytu. Uviedol, že manželský vzťah sporových strán bol v jeho závere poznačený vzájomnou animozitou a hádkami a preto príčiny rozvratu manželstva videl na oboch stranách. Napriek tomu, že záujem spoločných mal. detí plynutím času zanikol, zohľadnil aj skutočnosť, že žalobkyňa žalobu na zrušenie práva spoločného nájmu podala takmer 20 rokov po rozvode manželstva sporových strán. V období rokov 1998 až 2005 v spornom byte bývali so žalovaným aj spoločné deti, vrátane v tom čase maloletého Branislava a preto by nájom bytu v tom čase svedčal žalovanému. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zrušil spoločný nájom vyššie špecifikovaného družstevného bytu a za jeho výlučného nájomcu určil žalovaného (871 ods. 1, § 707 ods. 1, 2, 3 Obč. zák.). Keďže žalobkyňa sa po rozvode manželstva v roku 1992 stala členkou J. T. C.Ž. T. O. a stala sa nájomcom X - izbového družstevného bytu na ul. D. J. Č.. XX R. T., ktorý užíva pri spoločnom nájme s manželom I. R. a sporný družstevný byt už vyše 20 rokov neužíva, súd prvej inštancie jej s odkazom na § 712a ods. 8 Obč. zák. nepriznal nárok na bytovú náhradu a uložil jej formálnu povinnosť zo sporného bytu sa vysťahovať.

3/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 1.622, eur.

4/ Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší právo spoločného nájmu sporových strán k predmetnému bytu a spoločné členstvo v J. T. C. Z. R. H., určí za jeho výlučného nájomcu žalobkyňu a zaviaže žalovaného byt vypratať do 15 dní po tom, ako mu bude zabezpečený náhradný byt. Namietla, že pri získaní sporného družstevného bytu neexistuje zásluhovosť žalovaného, pretože keby neboli manželia, sám by sporný byt nemohol získať. Ku dňu vydania napadnutého rozsudku, t.j. ku dňu 2.12.2015 nemala ani jedna zo sporových strán vo svojej výchove a opatere maloleté dieťa a takisto prenajímateľ nezaujal konkrétne stanovisko podľa § 705 ods. 3 Obč. Zák. Relevantným kritériom pre rozhodovanie súdu by teda mali byť výlučne okolnosti rozvratu manželstva, keď podľa žalobkyne to bol žalovaný, ktorý vyvolával nezhody a hádky, fyzicky ju inzultoval, čo napokon viedlo k jej opusteniu sporného bytu. Naviac, medzičasom zomrel jej manžel a už neužíva byt, ktorý spolu s ním užívala a preto zabezpečenie náhradného bytu je pre ňu aktuálne. 5/ V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil, že žalovaný dňa 20.11.2018 zomrel. Dedičské konanie po nebohom je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. .

6/ Podľa ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. Podľa v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

Podľa , súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

7/ V prejednávanej veci je predmetom konania zrušenie spoločného nájmu bývalých manželov k družstevnému bytu podľa § 705 ods. 2 Obč. zák. Okrem zániku spoločného nájmu bytu rozhodnutím súdu spoločný nájom bytu zaniká aj smrťou jedného z bývalých manželov. Nakoľko v priebehu odvolacieho konania dňa 20.11.2018 žalovaný zomrel, jeho smrťou zanikol aj spoločný nájom sporových strán k predmetnému bytu, čím odpadol predmet sporu. Súd totiž nemôže právoplatne zrušiť spoločný nájom k družstevnému bytu, ktorý zanikol z iného zákonného dôvodu, t.j. v čase rozhodovania odvolacieho súdu už neexistuje. Smrťou žalovaného sa žalobkyňa stala výlučným nájomcom sporného družstevného bytu a členkou družstva. Keďže smrťou jedného z manželov (žalovaného) nájom neprechádza na dedičov, a to z dôvodu, že zákon expressis verbis ustanovuje, že jediným nájomcom sa v takom prípade stáva pozostalý manžel (§ 707 ods. 1 Obč. zák.), nie je dôvod na pokračovanie v konaní s právnymi nástupcami žalovaného.

8/ Odvolací súd vzhľadom na zistený nedostatok procesnej podmienky spočívajúcej v strate procesnej spôsobilosti žalovaného konanie zastavil v zmysle , po tom, čo napadnutý rozsudok zrušil podľa

9/ Žalobkyni odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože z pochopiteľných dôvodov žalovanému nemožno pričítať zavinenie zastavenia konania a teda aplikácia ust. neprichádza do úvahy. Rovnako do úvahy neprichádza ani aplikácia ust. , , pretože konanie bolo zastavené a preto nemožno hovoriť o úspechu, resp. čiastočnom úspechu tej - ktorej sporovej strany. Za tejto situácie je odvolací súd toho názoru, že o nároku na náhradu trov konania treba rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán sa nárok na náhradu trov konania neprizná.

10/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).