Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoPr/3/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Borisa Brondoša a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E., korešpondenčná adresa: F. X, C. A., proti žalovanému: U. S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel, Košice, IČO: 36 199 222, o uloženie povinnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. -71 zo dňa 24. októbra 2022,

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal, aby súd uložil žalovanému ako jeho bývalému zamestnávateľovi povinnosť upraviť pracovný posudok v súlade s , ako aj povinnosť umožniť mu nahliadnuť do jeho osobného spisu. Skutkovým základom takto uplatnených nárokov bolo v podstatnom tvrdenie žalobcu, že pôvodný pracovný posudok, ktorý prevzal dňa 16.8.2021, bol dehonestujúci, urážlivý, ponižujúci, diskriminačný, ale hlavne nepravdivý list, ktorý vôbec nekorešpondoval s hodnoteniami jeho nadriadenej po celú dobu jej riadenia finančného úseku. Podľa nasledujúcej argumentácie žalobcu požiadal žalovaného o nahliadnutie do osobného spisu listom zo dňa 21.9.2021, čo mu žalovaný neumožnil.

3. V priebehu konania žalovaný pracovný posudok žalobcu opravil, na čo žalobca reagoval listom zo dňa 4.2.2022, pričom napriek zmene obsahu pracovného posudku, ktorý bol podľa žalobcu pozitívne ladený, ho považoval za všeobecný a nesúladný s prínosmi, ktoré pre spoločnosť žalovaného dlhodobo a každoročne dosahoval. Zotrval preto na svojej žalobe o umožnenie nahliadnutia do úplného osobného spisu za účelom vyhotovenia fotokópií a o uloženie povinnosti predloženia hodnotení za roky 2017 až 2021 a záznamu o pohovore pred ukončením pracovného pomeru.

4. Následne sa súd prvej inštancie pokúsil odstrániť rozpory v jednotlivých rozdielnych a neurčitých podaniach žalobcu za účelom zistenia, čoho sa domáha. Žalobca na pojednávaní dňa 27.6.2022 uviedol, že jeho pracovný posudok bol upravený a že mu bolo umožnené nahliadnuť do spisu, v ktorom sa však podľa neho nenachádzali všetky doklady, ktoré potreboval, a to hodnotenie za roky 2017 - 2021 a tiež záznam z pohovoru pred ukončením pracovného pomeru. Preto svoj nárok uplatňovaný v tomto konaní upresnil tak, že žiadal súd, aby mu umožnil nahliadnuť do úplného osobného spisu, aby mu žalovaný predložil hodnotenia za roky 2017 až 2021 a záznam o pohovore pred ukončením pracovného pomeru.

Prvoinštančný súd uznesením č.k. -57 zo dňa 7.7.2022 navrhovanú zmenu petitu žaloby pripustil. V zmysle tohto dispozičného úkonu žalobcu tak predmetom konania ostalo uloženie povinnosti žalovanému umožniť mu nahliadnuť do úplného osobného spisu, predložiť mu hodnotenie z rokov 2017

- 2021 a predložiť mu záznam o pohovore pred ukončením pracovného pomeru.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie v platnom znení (ďalej len „“), z ktorého vyvodil záver o nedôvodnosti žaloby, keďže v priebehu konania bola odstránená spornosť týkajúca sa obsahu pracovného posudku žalobcu, ktorý bol žalovaným opravený, pričom zároveň žalovaný umožnil žalobcovi nahliadnuť do jeho osobného spisu. Uviedol, že spornou zostalo, či osobný spis žalobcu mal obsahovať aj listiny, ktorých predloženia sa žalobca v tomto konaní domáhal. V tejto súvislosti prvoinštančný súd konštatoval, že obsah osobného spisu zamestnanca nijako nešpecifikuje a zamestnávateľovi neurčuje, ktoré konkrétne listiny má obsahovať, z ktorého dôvodu pre tento účel žalovaný vnútornou smernicou konkretizoval základné zásady práce s osobnými kartami zamestnancov, a to v Pracovnom postupe PP/AC/0001 Spravovanie osobných kariet zamestnancov, podľa ktorej vnútropodnikovej smernice osobná karta zamestnanca je časť osobného spisu zamestnanca, obsahom ktorej sú také dokumenty, ktoré majú dopad na pracovnoprávny vzťah zamestnanca a tie, ktoré boli zákonom alebo internými predpismi definované, že sa majú nachádzať v osobnej karte zamestnanca. Za takého dokumenty považoval súd prvej inštancie pracovnú zmluvu vrátane všetkých jej dodatkov, dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy, preradenie na inú prácu, dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce u iného zamestnávateľa, zápis z prerokovania porušenia pracovnej disciplíny, zápis z prerokovania náhrady škody, dohodu o skončení pracovného pomeru, výpoveď, či okamžité skončenie pracovného pomeru a tiež listiny, ktoré preukazujú splnenie zákonných predpokladov skončenia pracovného pomeru (ako napríklad prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, záznam o splnení ponukovej povinnosti, záznam o doručení výpovede). V tejto súvislosti uviedol, že listiny, ktoré žalobca žiadal predložiť tak, aby tvorili obsah jeho osobného spisu, nemajú takýto charakter, lebo to nie sú právne úkony, keďže ani z hodnotenia žalobcu a ani zo záznamu z pohovoru pred ukončením pracovného pomeru, nevznikajú žalobcovi žiadne práva, ale ani žiadne povinnosti, pričom zákon s týmito „mimoprávnymi úkonmi“ nespája vznik nároku žalobcu a nespája s nimi ani vznik jeho povinností. Opísal proces hodnotenia zamestnancov žalovaného so záverom, že tento sa nevykonáva písomne ale elektronicky, hodnotenie sa netlačí a nearchivuje v žiadnom fyzickom spise, pričom na jeho základe nevzniká zamestnancovi žiadne právo ani povinnosť. Podobne, pokiaľ ide o záznam z pohovoru pred skončením pracovného pomeru, uviedol, že obsah rokovania pred podpisom dohody o skončení pracovného pomeru, na rozdiel od jeho výsledku, ktorým je písomná dohoda o skončení pracovného pomeru, priamu záväznosť nemá a nemožno ho stotožňovať s dokumentom, ktorý je uvedený pod bodom 16 prílohy vnútropodnikovej smernice a to z dôvodu, že v ňom k ponuke pracovného miesta (čo je podľa podmienkou pre danie výpovede) nedošlo. Poukázal na charakter predmetnej žaloby, pre úspešnosť ktorej je nevyhnutné, aby žalovaného zaťažovala povinnosť, ktorej sa žalobca domáha a súčasne je potrebné, aby ju dobrovoľne nesplnil, pričom súd nemôže ukladať také povinnosti, ktoré zo zákona nevyplývajú, prípadne také povinnosti, ktoré už splnené boli, s tým, že povinnosťou zamestnávateľa v danom prípade je namiesto jeho aktívneho správania len umožniť a strpieť výkon práva zamestnanca urobiť si odpisy, výpisy a fotokópie z osobného spisu, čo neznamená, že zamestnávateľ je povinný robiť zamestnancovi fotokópie z osobného spisu, keďže dikcia ustanovenia „robiť si z neho odpisy, výpisy a fotokópie“ predpokladá, že ich bude robiť sám zamestnanec. Uzavrel, že v prejednávanom prípade žalovaný túto svoju povinnosť splnil, keď dňa 5.1.2022 žalobcovi umožnil nahliadnuť do osobného spisu a umožnil mu robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie, z ktorého dôvodu žalobu v časti uloženia povinnosti umožniť žalobcovi nahliadnuť do úplného osobného spisu zamietol. Pokiaľ ide o žalobu v časti uloženia povinnosti predložiť žalobcovi hodnotenia z rokov 2017 až 2021 a záznam o pohovore pred ukončením pracovného pomeru, uviedol, že takúto povinnosť zákon žalovanému neukladá, tento je povinný strpieť nahliadnutie do osobného spisu zamestnanca, avšak nie je povinný v tejto súvislosti nič vykonávať, t.j. nie je povinný vyhotovovať kópie, prípadne doručovať zamestnancovi ním označené listiny, s tým, že predmetné listiny, ktorých predloženia sa žalobca v tomto konaní domáhal, netvoria obsah osobného spisu, ktorú skutočnosť súd vyhodnotil ako súladnú so zákonom. Vysvetlil dôvody, pre ktoré nevyhovel návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. plným procesným úspechom žalovaného v spore, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, z obsahu ktorého možno vyvodiť návrh, aby ho odvolací súd zmenil a žalobe vyhovel. V prvej časti odvolania sa žalobca venuje otázke obsahu a doplnenia pracovného posudku, ktorého spornosť podľa neho nebola odstránená, ktorý nárok však po pripustení zmeny žaloby nebol predmetom konania. Interpretoval so záverom, že pracovným posudkom sú všetky hodnotenia zamestnanca, pričom výsledky tohto hodnotenia sa musia „niekde ukladať do osobného spisu zamestnanca.“ Od žalovaného požaduje kópie svojich hodnotení, ktoré mal v služobnom počítači, ktorý po skončení pracovného pomeru odovzdal. Uviedol, že žalovaný mu dňa 5.1.2022 umožnil nahliadnutie do osobného spisu, v ktorom neboli jeho hodnotenia ani záznam o pohovore pred skončením pracovného pomeru, z ktorého dôvodu po telefonickom rozhovore s A. G., ktorý mu odporučil jeho výhrady k obsahu osobného spisu predložiť písomne, prerušil nahliadanie do svojho osobného spisu, pre neúplnosť predložených materiálov. Nesúhlasil s úvahou prvoinštančného súdu, že takýto vážny dokument, ktorý súvisí s ukončením pracovného pomeru, nemusí byť súčasťou osobného spisu zamestnanca. Žiada preto súd, aby mu umožnil dokončiť nahliadnutie do osobného spisu. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vytýkajúcimi nesprávne právne posúdenie veci, žalobca podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. a . Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že predmetom pôvodnej žaloby bola snaha žalobcu vynútiť si v zmysle ustanovenia zmenu svojho pracovného posudku, ako aj nahliadnutie do jeho osobného spisu, pričom však dňa 7.7.2022 súd pripustil zmenu žaloby podľa návrhu žalobcu zo dňa 27.6.2022, následkom čoho sa žalobca domáhal už len: 1/ umožnenia nahliadnuť do svojho úplného osobného spisu, 2/ predloženia hodnotení z rokov 2017 až 2021, ako aj 3/ predloženia záznamu o pohovore pred ukončením pracovného pomeru. V odvolaní sa však žalobca už domáha aj umožnenia vyhotoviť si opis, vyhotoviť fotokópie, resp. uloženie povinnosti súdu vyžiadať si vyššie uvedené dokumenty. Uviedol, že umožnil žalobcovi nahliadnuť do jeho osobného spisu dňa 5.1.2022 napriek skutočnosti, že zo znenia jednoznačne nevyplýva povinnosť žalovaného umožniť nahliadnuť svojmu bývalému zamestnancovi, pričom žalobca mal 5.1.2022 dostatok času na oboznámenie sa so spisom, mohol si robiť výpisy, odpisy alebo fotokópie z neho, v týchto úkonoch mu nikto nebránil. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobcu o neúplnosti osobného spisu uviedol, že obsah osobného spisu zamestnanca nie je legislatívne určený, pričom z jeho interného predpisu nevyplýva, že obsahom osobných spisov by mali byť každoročné hodnotenia zamestnancov. Doplnil, že od roku 2009 sa vykonáva elektronické hodnotenie zamestnancov, ktoré (každoročné hodnotenia) netlačí ani nearchivuje v žiadnom fyzickom spise, keďže mu takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho zákona, či interného predpisu, pričom o tejto skutočnosti vedel aj žalobca, ktorý ako dlhoročný vedúci zamestnanec realizoval takouto formou hodnotenia jemu podriadených zamestnancov a zamestnankýň. Čo sa týka uloženia povinnosti predložiť žalobcovi záznam o pohovore pred ukončením pracovného pomeru, zdieľa názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého uvedený záznam nie je právnym úkonom ani iným dokumentom, ktorý by mal nejaký priamy vplyv na vznik, zmenu, obsah, či zánik pracovnoprávneho vzťahu strán. Doplnil, že tento záznam sa nenachádza v osobnom spise zamestnanca, keďže to nevyplýva zo žiadneho interného predpisu.

8. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojej odvolacej argumentácii o tom, že mu nebol predložený úplný osobný spis, resp. že nesúhlasil so zmeneným pracovným posudkom. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu. Vyjadril sa k okolnostiam, ktoré predchádzali ukončeniu pracovného pomeru dohodou.

9. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach v spore a tieto nebude v súlade so zásadou účelnosti a hospodárnosti konania (procesnej ekonómie) opakovať. Uviedol, že osobný spis zamestnanca bol žalobcovi predložený dňa 5.1.2022 celý, a to napriek zneniu ustanovenia

, v zmysle ktorého uvedenú povinnosť zamestnávateľ má len voči svojim zamestnancom a nie bývalým zamestnancom. Poukázal na skutočnosť, že žalobca vo svojom odvolaní zmenil žalobu (petit žaloby), čo je v rozpore s ustanovením .

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. a a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Tento rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10.1.2024 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu, pri zachovaní lehoty podľa ust. .

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade s ust. v odôvodnení ťažiskovo konštatuje, že dôvody, na ktorých spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne ( ) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie procesnými stranami ( veta prvá ). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalobcu v odvolaní ( veta druhá ), odvolací súd dodáva:

12. Odvolací dôvod podľa ust. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. a nasl. .

13. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska týchto uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok a argumentov žalobcu uvedených v odvolaní, dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa a v prejednávanej veci nie sú preukázané. Súd prvej inštancie uplatnený nárok po skutkovej a aj po právnej stránke posúdil v plnom súlade so zákonom a závermi ustálenými právnou praxou, a to v otázkach práva žalobcu na nahliadnutie do osobného spisu a uloženia povinnosti žalovanému predložiť žalobcovi hodnotenia z rokov 2017 až 2021 a záznam o pohovore pred ukončením pracovného pomeru, správnym spôsobom interpretoval a aj aplikoval právny predpis a odvolací súd sa stotožňuje s jeho správnym záverom, že, vzhľadom na vnútornú smernicu

žalovaného označenú ako Pracovný postup PP/AC/0001 Spravovanie osobných kariet zamestnancov, v ktorej, keďže nijako nešpecifikuje a zamestnávateľovi neurčuje, ktoré konkrétne listiny má obsahovať osobná karta zamestnanca, žalovaný ako zamestnávateľ konkretizoval základné zásady práce s osobnými kartami zamestnancov, predmetné listiny, ktoré žalobca žiadal predložiť tak, aby tvorili obsah jeho osobného spisu, nemajú charakter listín významných pre vznik, trvanie, obsah a zánik pracovného pomeru, lebo to nie sú právne úkony, keďže ani z hodnotenia žalobcu a ani zo záznamu z pohovoru pred ukončením pracovného pomeru, nevznikajú žalobcovi žiadne práva, ale ani žiadne povinnosti.

15. Predmetom konania po pripustení zmeny žaloby bolo uloženie povinnosti žalovanému strpieť nahliadnutie žalobcu do osobného spisu a uloženie povinnosti žalovanému predložiť žalobcovi hodnotenia z rokov 2017 až 2021 a záznam o pohovore pred ukončením pracovného pomeru, teda nie aj úprava alebo doplnenie pracovného posudku. Odvolacia argumentácia žalobcu týkajúca sa otázky práva na opravu obsahu pracovného posudku je preto bezvýznamná.

16. Odvolací súd uvádza, že zamestnávateľ má povinnosť strpieť, aby zamestnanec mohol nahliadnuť do svojho osobného spisu a robiť si z neho odpisy, výpisy a fotokópie. Podľa existujúceho právneho stavu má zamestnanec právo získať potrebné informácie zo svojho osobného spisu a zamestnávateľ je povinný mu to umožniť. Namiesto aktívneho správania má zamestnávateľ podľa súčasného právneho stavu umožniť výkon práva zamestnanca. Bolo by vhodné, aby uvedené oprávnenie zamestnanca bolo konkretizované v pracovnom poriadku. Najmä u zamestnávateľov s vysokým počtom zamestnancov by realizácia uvedeného oprávnenia zamestnanca mohla spôsobiť problémy. Výkon práva zamestnanca robiť si odpisy, výpisy a fotokópie z osobného spisu neznamená, že zamestnávateľ je povinný robiť zamestnancovi fotokópie z osobného spisu. Dikcia ustanovenia „robiť si z neho odpisy, výpisy a fotokópie“ predpokladá, že ich bude robiť sám zamestnanec, a nie zamestnávateľ. Ten len musí strpieť výkon uvedeného práva zamestnanca a s obsahom pracovného posudku zamestnanca oboznámiť. Zatiaľ čo právna kvalita existujúcich procesnoprávnych záruk pre zamestnanca proti nepravdivému pracovnému posudku je relatívne vysoká, podávanie iných informácií o ňom zo strany zamestnávateľa nie je v výslovne právne kryté konkrétnou právnou garanciou. Súčasne výslovne ustanovuje, že na odovzdávanie iných informácii o zamestnancovi nie je zamestnávateľ povinný, ale oprávnený (, 3. vydanie, 2022, s. 810 - 815: C. F.).

17. Reagujúc na podstatné argumenty žalobcu v odvolaní, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že predmetná žaloba je svojím charakterom žalobou, ktorou sa žalobca domáha splnenia povinnosti. Pre jej úspešnosť je preto nevyhnutné, aby žalovaného zaťažovala povinnosť, ktorej sa žalobca domáha a súčasne je potrebné, aby ju žalovaný dobrovoľne nesplnil. Súd nemôže ukladať také povinnosti, ktoré zo zákona nevyplývajú, prípadne také povinnosti, ktoré už splnené boli. Žalobca mal právo získať potrebné informácie zo svojho osobného spisu, čo mu žalovaný umožnil, teda splnil svoju zákonnú povinnosť, pričom nie je dôvod na to, aby mu takáto povinnosť bola ukladaná súdom opakovane. Vo zvyšnej časti nároku žalobcu, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému predložiť mu hodnotenie z rokov 2017 - 2021 a záznam o pohovore pred ukončením pracovného pomeru, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o neexistencii zákonnej úpravy, ktorá by žalovanému ukladala takúto povinnosť.

18. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so spôsobom skutkového a právneho posúdenia sporu súdom prvej inštancie a dospel k záveru, že žalobca podaným odvolaním nedôvodne uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. a , ktoré v prejednávanej veci neboli preukázané. Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozsudku, na ktoré odvolací súd odkazuje ( , , , , ), napadnutý rozsudok v zamietavom výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, postupom podľa ust. a ako vecne správny potvrdil.

19. Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

20. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. V odvolacom konaní mal žalovaný plný procesný úspech a preto mu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. Žalovaný však v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepožadoval, preto mu ju odvolací súd nepriznal.

22. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( )