Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-128-2018.pdf
PDF · 111.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-2Csp/128/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX J. nad J., štátna občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 254,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 220,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 220,00 eur od 24.06.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 72,88 %, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.12.2018 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 254,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 254,50 eur od 24.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2017 uzatvorenej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Uviedol, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 13.07.2015 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v daných termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa predmetnej zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu 308,14 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 254,50 eur, riadneho úroku vo výške 0,00 eur, úroku z omeškania vo výške 16,14 eur a z poplatkov vo výške 37,50 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky do podania žaloby nevykonal žiadnu úhradu. Žalovaná suma tak predstavuje sumu vo výške 254,50 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 254,50 eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 53,64 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 0,00 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 0,00 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 16,14 eur a z neuhradených poplatkov vo výške 37,50 eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. V tomto konaní si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom 24.06.2017, t. j. dňom nasledujúcom po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, teda úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 254,50 eur od 24.06.2017 do zaplatenia.
2. Na výzvu súdu žalobca v podaní, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 15.02.2019, uviedol, že dňa 13.07.2015 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným Zmluvu o Kreditnej karte, číslo kartového účtu XXXXXXXXXX, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol úverový rámec vo výške 300,00 EUR. V zmysle čl. I si zmluvné strany dohodli Poplatok za komfort, ktorého výška je závislá od výšky čerpanej sumy na kartovom účte. V zmysle prílohy zmluvy si zmluvné strany okrem iného dohodli nasledujúce poplatky: Poplatok za vydanie Kreditnej karty - 8,00 eur, Poplatok za prekročenie celkového úverového rámca - 10,00 eur, Poplatok za výber hotovosti v bankomate - 5,00 eur, Poplatok za službu Rýchle čerpanie výplatou v hotovosti - 5,00 eur. Dňa 23.06.2017 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu vyššie uvedenú pohľadávku v celkovej výške 308,14 eur, ktorá pozostávala z istiny 254,50 eur, poplatkov vo výške 37,50 eur, zo zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,02 eur a zo zákonného úroku z omeškania vo výške 16,12 eur. Postúpená suma vo výške 308,14 EUR predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácií. Debetné operácie predstavujú výber kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtu vo výške 280,00 eur - v platobnej histórii predstavujú súčet položiek "Čerpanie rámca vyplatením hotovosti" a "Výber hotovosti v bankomate", ďalej poplatky vo výške 72,00 eur predstavujú súčet položiek "Poplatok za komfort" (44,00 eur) + "Poplatok za prekročenie (prečerpania) Celkového úverového rámca" (10,00 eur) + "Poplatok za výber v hotovosti v bankomate" (5,00 eur) + "Poplatok za vydanie karty" (8,00 eur) + "Poplatok za službu Rýchle čerpanie výplatou v hotovosti" (5,00 eur), debetné úroky vo výške 0,02 eur - v platobnej histórii predstavujú súčet položiek "Úrok z omeškania". Kreditné operácie predstavujú úhrady vo výške 60,00 eur - v platobnej histórii predstavujú súčet položiek "Splátka" (45,00 eur) + "Splátka v hotovosti" (15,00 eur). Súčet debetných operácií na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 324,02 eur. Súčet kreditných operácií na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 60,00 eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného ku dňu zosplatnenia - t. j. ku dňu 23.03.2016, predstavuje sumu vo výške 264,02 eur a pozostáva z istiny vo výške 254,50 eur, z poplatkov vo výške 37,50 eur a zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,02 eur. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 25,50 eur a na poplatky bola započítaná suma vo výške 34,50 eur. Uviedol, že si v zmysle svojho dispozičného práva uplatnil žalobou na súde sumu vo výške 254,50 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril, v spotrebiteľskom spore zostal pasívny.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "C.s.p."), keď v posudzovanom prípade ide o spotrebiteľský spor, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 eur, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, podaní a doložených listín, a to konkrétne: Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 23.06.2017, Zmluva o kreditnej karte zo dňa 13.07.2015 vrátane Prílohy č. 1, Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., Produktové obchodné podmienky pre kreditné karty a povolené prečerpania Slovenskej sporiteľne, a.s., Sadzobník Slovenskej sporiteľne, a.s., Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2017, podací hárok č. R Pokus o zmier zo dňa 05.11.2018, podací hárok č. R výzva zo dňa 22.03.2017, Príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, platobná história a ďalšieho obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaným bola dňa 13.07.2015 uzatvorená zmluva označená ako "Zmluva o Kreditnej karte (spotrebiteľský úver)", na základe ktorej bol žalovanému schválený spotrebiteľský revolvingový úver s výškou celkového úverového rámca v sume 300,00 eur pri úrokovej sadzbe určenej v závislosti od výšky čerpania celkového úverového rámca ku koncu účtovného obdobia zníženého o sumy splátok klienta uhradených do najbližšieho dňa splatnosti (v zmluve úrok označený aj ako "Poplatok za komfort"), pri výške minimálnej splátky 15,00 eur, RPMN 39,54 %, priemernej RPMN 25,67 % a celkovej čiastke, ktorú klient zaplatí, uvedenej vo výške 357,59 eur (ďalej aj len "predmetná zmluva").
7. Z platobnej histórie predloženej žalobcom vyplýva, že žalovaný čerpal úverový rámec čerpaním hotovosti dňa 13.07.2015 v sume 150,00 eur a výberom v hotovosti v bankomate dňa 23.07.2015 v sume
130,00 eur, žalovaný uhradil dňa 20.08.2015 splátku v sume 15,00 eur, dňa 20.09.2015 v sume 15,00 eur, dňa 20.10.2015 v sume 15,00 eur a dňa 12.11.2015 v sume 15,00 eur, teda vykonal spolu úhrady vo výške 60,00 eur. Právny predchodca žalobcu účtoval žalovanému na úverovom účte tiež poplatky a úrok z omeškania.
8. Vo výzve zo dňa 22.03.2017, adresovanej žalovanému, právny predchodca žalobcu uviedol, že z dôvodu omeškania žalovaného so splácaním pohľadávky z kreditnej karty č. účtu XXXXXXXXXX vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stala splatnou celá pohľadávka. Vyzval žalovaného na úhradu splatnej a nezaplatenej pohľadávky banky ku dňu 21.03.2017 vo výške 304,91 eur. Uviedol, že ak dlžnú sumu žalovaný neuhradí, je banka oprávnená postúpiť pohľadávku banky tretej osobe.
9. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 23.06.2017 postúpil právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) na žalobcu okrem iného aj pohľadávku uplatnenú voči žalovanému v tomto konaní, čo mal súd preukázané z predloženej písomnej zmluvy o postúpení a jej prílohy č. 1. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu.
10. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Podľa § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
22. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
23. Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
24. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že podaná žaloba je čiastočne dôvodná.
29. Súd dospel k záveru, že dňa 13.07.2015 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená zmluva, ktorú súd posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ, nekonal pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a právny predchodca žalobcu vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že táto bola právnym predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári vrátane znenia jej prílohy č. 1 o poplatkoch a všeobecných obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do tohto znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Súd na základe uvedeného na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa v príslušnom znení. Príslušná zákonná ochrana spotrebiteľovi musí byť zachovaná aj v prípade, keď došlo k postúpeniu pohľadávky na ďalšieho veriteľa tak, ako tomu bolo v posudzovanom prípade, kedy právny predchodca žalobcu písomne uzatvorenou zmluvou o postúpení platne postúpil žalobcovi pohľadávku uplatňovanú voči žalovanému v tomto spore.
30. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície "slabšej" zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, resp. služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu.
31. Na základe uvedeného súd potom v rámci limitov stanovených v spotrebiteľskom sporovom konaní podrobil obsah predmetnej zmluvy preskúmaniu z hľadiska jej súladu s normami spotrebiteľského práva, pričom dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Účelom tohto ustanovenia zákona je zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ jasne a bez pochybností a ďalších výpočtov informovaný, kedy nastane konečná splatnosť úveru, teda dokedy bude splácať úver. Pojem "termín" predstavuje presné časové vymedzenie. V predmetnej zmluve však údaj o termíne konečnej splatnosti úveru absentuje. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v predmetnej zmluve nie je uvedený ani tak, aby sa dal bez pochybností určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet, nakoľko tu absentuje aj údaj o termíne splatnosti prvej splátky úveru. Podľa názoru súdu termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť v spotrebiteľskej zmluve vyjadrený presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany, pričom súd zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade ide o náležitosť predpokladanú a vyžadovanú zákonom. Úverová zmluva je konsenzuálnym kontraktom a už pri uzavretí zmluvy v deň jej uzavretia bez ohľadu na deň poskytnutia spotrebiteľského úveru musia byť dohodnuté jej podstatné obsahové náležitosti. Bolo preto povinnosťou právneho predchodcu žalobcu v uzatvorenej úverovej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne uviesť termín konečnej splatnosti úveru. Tento údaj sa však v predmetnej zmluve nenachádza.
32. Súd ďalej konštatuje, že predmetná zmluva neobsahuje ani zákonne vymedzenú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V posudzovanom prípade nebola na začiatku zmluvného vzťahu určená konkrétna výška úrokovej sadzby, ale výška úroku sa odvíjala od výšky čerpania celkového úverového rámca ku koncu účtovného obdobia zníženého o sumy splátok klienta uhradených do najbližšieho dňa splatnosti. Uvedeným výpočtom získaná suma následne mala určovať úrok vyjadrený v eurách a vyjadrený v ročnej percentuálnej sadzbe. Podľa názoru súdu takto vymedzená úroková sadzba
v predmetnej zmluve nie je pre priemerného spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany vymedzená dostatočne jasným, zrozumiteľným a určitým spôsobom. Spotrebiteľ musí byť už na začiatku zmluvného vzťahu úplne a jasne informovaný o všetkých podmienkach čerpania úveru tak, aby sa vedel rozhodnúť, či do predmetného úverového vzťahu vstúpi, pričom uvedená požiadavka je ešte zvýraznená pri dojednávaní úrokovej sadzby úveru, nakoľko úrok predstavuje hlavnú zložku nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Súd v tejto súvislosti ďalej uvádza, že v predmetnej zmluve je navyše pre spotrebiteľa výška úroku vyjadrená v eurách (označenie ako "Poplatok za komfort") uvedená neúplne a klamlivo, nakoľko tu nie je zároveň uvedené, či sa jedná o úrok za rok, za mesiac alebo za iné časové obdobie. Súd navyše uvádza, že z vyjadrenia výšky úroku v ročnej percentuálnej sadzbe v predmetnej zmluve vyplýva, že pri určitom čerpaní finančných prostriedkov a vykonaných určitých splátkach by bol spotrebiteľ zaviazaný platiť úrok až vo výške 45,00 % ročne, čo je nepochybne úrok neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi.
33. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí v predmetnej zmluve, súd považoval úver poskytnutý žalobcom ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení). Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy istiny po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Na základe uvedeného je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 280,00 eur a sumou vykonaných úhrad žalovaným veriteľovi titulom predmetnej zmluvy v sume 60,00 eur, t. j. sumu 220,00 eur. Žalovaný túto sumu doposiaľ preukázateľne neuhradil, preto súd žalobe v časti vyhovel a zaviazal týmto rozhodnutím žalovaného ako dlžníka zaplatiť žalobcovi nevrátenú istinu poskytnutého úveru v sume 220,00 eur. V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
34. Súd žalobcovi okrem priznanej istiny priznal aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5,00 % ročne (podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v príslušnom znení) z dlžnej sumy 220,00 eur za obdobie od 24.06.2017 (v súlade so žalobným návrhom, kedy už bol žalovaný preukázateľne v omeškaní, nakoľko mu bola predtým doručovaná výzva zo dňa 22.03.2017 na zaplatenie, obsahujúca aj informáciu o zosplatnení úveru) až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd uplatnený nárok na úrok z omeškania ako nedôvodný zamietol.
35. Súd v konečnom dôsledku žalobe čiastočne vyhovel a vo zvyšnej časti nedôvodne požadovanej istiny a požadovaného príslušenstva žalobu zamietol. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
36. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní. Žalobca sa v danom spore proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 254,50 eur, pričom súd mu priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 220,00 eur, na základe čoho súd konštatuje, že úspech žalobcu v spore predstavuje 86,44 %, neúspech žalobcu predstavuje 13,56 % a čistý úspech žalobcu v spore voči žalovanému potom predstavuje 72,88 %. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť v stanovenej lehote žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 72,88 %. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.