Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Saz/4/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť : Tunisko, trvalý pobyt Tunisko bez cestovného dokladu toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnkova 14 Sečovce, právne zastúpený : Centrom právnej pomoci, Námestie Slobody 12, Bratislava kancelária Košice, ulica Murgašova 3, Košice proti žalovanému: Oddelenie hraničnej kontroly policajného zboru Košice – letisko, 041 75 Košice – letisko, v konaní o preskúmanie v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia - o nariadenie prepustenia žalobcu zo zaistenia na základe rozhodnutia žalovaného číslo: PPZ-HCP- PO9-5-048/2024-AV zo dňa 24.06.2024, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím žalovaného číslo PPZ-HCP -PO9-5-048/2024 – AV zo dňa 24.06.2024 bol žalobca, ktorý podal žiadosť o udelenie azylu dňa 24.06.2024 v čase o 15:30 hod zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov (pred tým zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov), ktorý podal žiadosť o udelenie azylu a zároveň mu bola podľa § 88 a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutnej potrebný na najviac do 24.12.2024. Žalobca bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce .

2. V predchádzajúcom časovom slede bolo u žalobcu dňa 19.01.2021 začaté konania o administratívnom vyhostení z dôvodu, že tohto dňa bol kontrolovaný hliadkou pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín a bolo zistené, že sa na území SR nachádza neoprávnene. V čase podania vysvetlenia do Zápisnice o výsluchu dňa 19.01.2021 žalobca prejavil vôľu požiadať o udelenie azylu. Z tohto dôvodu bolo konanie o administratívnom vyhostení prerušené a žalobca bol dňa 20.01.2021 prevezený do PZ Humenné. Tohto dňa do zápisnice o podaní vyhlásenia bolo prijaté vyhlásenie žalobcu ako cudzinca, v ktorom požiadal o udelenie azylu z dôvodu obavy o život kvôli občianskej vojne v Líbyi. Následne bol žalobca dňa 16.02.2021 presunutý do PZ Humenné a odtiaľ do pobytového tábora Rohovce. Dňa 18.02.2021 bol zaznamenaný jeho svojvoľný odchod z tohto pobytového tábora, keď žalobca šiel do zahraničia. Konanie o udelenie azylu, ktoré bolo vedené Migračným úradom Ministerstva vnútra SR pod číslom ČAS : MU-PO-8/2021-Ž bolo zastavené dňa 16.02.2021 podľa zákona číslo o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konanie o zastavení nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2021 a právoplatne bolo ukončené dňa 25.03.2021.

3. Dňa 26.07.2021 bol žalobca transferovaných územia Švajčiarska späť na územie Slovenskej republiky . Tohto dňa bol upovedomený o začatí konania vo veci zaistenia účastníka konania podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účely zistenia tie skutočnosti, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho o úteku. Žalobca sa okamihom vstupu na územie Slovenskej republiky automaticky považoval za žiadateľov o udelenie azylu podľa § 4 ods. 6 zákona o azyle. Žalobca do zápisnice o podaní vysvetlenia dňa 26.07.2021 číslo : PPZ-HCP-PO9-32-009/2021-AZ uviedol, že po podaní žiadosti o azyl strávil v pobytovom tábore Rohovce približne 2 dni a potom ušiel do zahraničia, pričom dôvodom jeho úteku to bolo to, že v skutočnosti o udelenie azylu na Slovensku nemal záujem od začiatku sa totiž chcel dostať do Rakúska. Počas pobytu v zahraničí nekontaktoval Migračný úrad Slovenskej republiky ani akýkoľvek iný štátny orgán Slovenskej republiky, alebo iný subjekt na území Slovenskej republiky, ani nezisťoval stav svojej žiadosti o udelenie azylu na území SR z dôvodu, že udelenie tohto azylu nikdy nemal záujem a k podaniu žiadosti bol donútený políciou. Toho istého dňa bol žalobca o 18. hodine zaistený ako žiadateľ o udelenie azylu a bolo vydané rozhodnutie o zaistení podľa § 88 a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov . Dĺžka doby zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný najviac do 26.10.2021. Zároveň bol žalobca umiestnený v Útvare policajného zaistenia cudzincov Sečovce a bolo začaté v poradí už druhé konanie o udelenie azylu pod číslom : MU-PO-202/2021- Ž. Dňa 25.10.2021 bol vydaný príkaz na prepustenie žalobcu ako zaistenej osoby zo zariadenia podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a žalobca bol umiestnený do záchytného tábora Humenné, a dňa 04.11.2021 bol presunutý do pobytového tábora Rohovce. Počas pobytu v tomto pobyt celom tábore viackrát požiadal o udelenie priepustky. Dňa 09.11.2021 požiadal o krátkodobú priepustku a viac sa už do pobytového tábora Rohovce nedostavil. Konanie o žiadosti o udelenie azylu bolo zastavené dňa 22.11.2021 podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2021 samotné konanie o azyl bolo právoplatne skončené dňa 20.12.2021.

4. Dňa 24.10.2023 bol žalobca opätovne podľa Dublinského dohovoru transferovaných na území Slovenskej republiky, a to z územia. Vstupom žalobcu na územie Slovenska sa automaticky považoval za žiadateľa o udelenie azylu podľa § 4 ods. 6 zákona o azyle. Dňa 24.10.2023 do zápisnice o podaní vysvetlenia na OHK PZ Košice - letisko uviedol, že : „ z územia Slovenskej republiky odišiel z dôvodu, že nezvládol ostať v tábore a odišiel hľadať svojich súrodencov do Rakúska, Švajčiarska, Holandska ..., kde ostal nelegálne pracovať a po jeho zadržaní bol políciou vrátený na územie Slovenska „. Bolo začaté ďalšie (v poradí tretie konanie) konanie o udelenie azylu pod MU-PO-336/2023-Ž. Dňa 25.10.2023 bol žalobca umiestnený do záchytného tábora Humenné a dňa 22.11. 2023 bol premiestnený do pobytového tábora Rohovce, kde viackrát požiadal o udelenie priepustky. Dňa 25.03.2024 po požiadaní krátkodobej priepustky sa viac do pobytového tábora Rohovce nevrátil . Bol teda zaevidovaný jeho svojvoľný odchod z pobytového tábora a konanie o udelenie azylu bolo skončené vydaním rozhodnutia Migračného úradu Ministerstva vnútra a to dňa 07.03.2024 pod číslom: ČAS: MU-PO-336/2023-Ž, ktorým bolo rozhodnuté, tak, že účastníkovi konania sa azyl neudeľuje podľa § 13 ods. 1, doplnková ochrana sa mu neposkytuje podľa § 13c ods. 1, azyl nebol udelený podľa § 13 ods. 1 písm. b), doplnková ochrana neposkytnutá podľa § 13c ods. 1 písm. b) zákona o azyle . Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2024.

5. Dňa 30.04.2024 bol žalobca transferovaných na územie Slovenskej republiky z územia Nemecka podľa Dublinského dohovoru. Lustráciou správny orgán, ktorý prevzal žalobcu zistil, že v prípade žalobcu bola Slovenská republika v rámci dublinských konaní požiadaná zo zahraničia o prevzatie žalobcu späť na územie Slovenskej republiky a šiestich prípadoch - dňa 23.02.2021 požiadaná Rakúskom, dňa 10.03.2021 požiadaná Švajčiarskom, dňa 19.07.2021 požiadaná Nemeckom, dňa 25.01.2022 Luxemburskom, dňa 27.06.2022 Holandskom a dňa 28.03.2024 Nemeckom. Toho istého dňa bolo začaté konanie vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 83 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, o ktorom bol žalobca upovedomený. Do zápisnice o podaní vysvetlenia číslo : PPZ-HCP- PO9-5-014/2024-AV žalobca uviedol svoju pravú identitu a štátnu príslušnosť : A. B. , narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Tunisko, ktorý aj predložil fotokópiu svojho cestovného pasu Tuniska číslo C. XXXXXX. V priebehu konania žalobca predložil aj fotokópiu občianskeho preukazu číslo XXXXXXXX, ktorý obsahoval rovnaké osobné údaje ako v uvedenom cestovnom pase. Žalobcovi bolo zároveň uložené napomenutie, nakoľko svojim neoprávneným pobytom spáchal priestupok v zmysle § 118 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Nakoľko bolo u žalobcu zistené naplnenie dôvodov administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov , dňa 30.04.2024

vydal správny orgán rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie slovenských Slovenskej republiky a všetkých členských štátov pod číslom PPZ-HCP-PO9-5-015/2024- AV. Zároveň bol vylúčený odkladný účinok rozhodnutia. Žalobca predmetné rozhodnutie prevzal, avšak ho odmietol podpísať. Výkonom rozhodnutia o administratívnom vyhostení bol poverený útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.

6. Dňa 30.04.2024 bolo začaté správne konanie vo veci zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účely administratívneho vyhostenia.

7. Dňa 14.05.2024 v čase o 9:30 hod žalobca počas pobytu v ÚPZC Sečovce podal opakovanú žiadosť o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život . U žalobcu ide v poradí už o štvrtú žiadosť o delenie azylu na území Slovenskej republiky.

8. Dňa 24.06.2024 bol žalobca upovedomený o začatí konania vo veci zaistenia účastníka konania podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko ide o štátneho príslušníka tretej krajiny za zisteného podľa § 88 ods. 1 písm. b), ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, nakoľko existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Do zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 24.06.2024 číslo: PPZ-HCP-PO9-5-047/2024- AV sa okrem iného žalobca vyjadril aj k jeho štvrtej žiadosti o azyl ako aj ku skutočnosti, že sa domov nechce vrátiť a žiadosť o azyl podal za účelom, aby zo Slovenska nebol vyhostený. Toho istého dňa bolo vydané žalovaným rozhodnutie o zaistení tak ako to súd popísal v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku.

II.

Správna žaloba

9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha prepustenia zo zaistenia, v ktorom sa nachádza na základe rozhodnutia žalovaného číslo PPZ-HCP -PO9- - a v zo dňa 24.06.2024 . V správnej žalobe popisuje skutkový stav pred vydaním pred jeho zaistením. Má za to, že rozhodnutie o zaistení vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, z nesprávnych skutkových zistení a jeho držanie v zaistení je za neúčelné. Taktiež je toho názoru, že žalovaný prijal nesprávny záver o účelovosti žalobcovi žiadosti o azyl, ktorý vyvodil zo skutočnosti, že sa žalobca pred vydaním rozhodnutia o zaistení zo dňa 24.06.2024 už nachádzal v zaistení realizovanom za účelom administratívneho vyhostenia. Z rozhodnutia o zaistení žalobca taktiež nie je zrejmá žiadna právna úvaha žalovaného v zmysle článku 3 Európskeho dohovoru ohľadom reálnosti a prípustnosti vykonania následného administratívneho vyhostenia . Žalobcu poukázal na to, že migračný úrad nerozhodol vo veci žalobcu do šesťdesiatich dní odo dňa začatia azylového konania, a teda nezamietol žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú a po tejto lehote už ani nemôže v zmysle zákona o azyle. Žalovaný sa taktiež v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s tou skutočnosťou, že zákonom o azyle stanovených prípadoch je žiadateľ o azyl oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky aj v prípade, že mu bolo vydané negatívne rozhodnutie o azylovej veci z odkladným účinkom, a že je oprávnený sa zdržiavať na území SR aj v ďalšom priebehu jeho azylovej veci - počas súdneho konania o preskúmanie rozhodnutia migračného úradu. Taktiež má žalobca za to, že žalovaný nedostatočne odôvodnil dĺžku doby zaistenia žalobcu, pričom takéto pochybenie podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou zaistenia.

III.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.08.2024 podrobne a rozsiahlou sa vyjadril ku žalobným dôvodom uvedeným v správnej žalobe. Má za to, že je potrebné žalobu zamietnuť a nepriznať účastníkom náhradu trov konania. Tvrdenia žalobcu uvedené v správnej žalobe nie sú spôsobilé zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazuje na rozhodnutia iných súdov, k tomuto žalovaný uviedol, že tieto rozhodnutia s prejednávanou vecou buď nesúvisia alebo sú účelovo interpretované, tak aby spochybnili napadnuté rozhodnutie žalovaného. Žalovaný sa pri vydávaní rozhodnutia o zaistení žalobcu zo dňa 24.06.2024 dôsledne zaoberal skutkovým stavom veci a na základe získaných podkladov uzavrel, že žalobca je chronologickým neúspešným žiadateľom o azyl ( v poradí už štvrtá žiadosť ), ktorými sa zabezpečuje a legalizuje svoj pobyt na jednotlivých územiach členských štátov Európskej únie. V rámci azylových konaní ani v jednom prípade nezotrval

na území Slovenska až do právoplatného konca azylového konania a vždy z územia Slovenska ušiel do zahraničia, odkiaľ bol pravidelne v rámci dublinských transferov vracaný späť. Nesúhlasí s tým, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V rozhodnutí o zaistení sú náležitým spôsobom prezentované skutočnosti na základe, ktorých je nespochybniteľne preukázané, že u žalobcu existuje dôvodné podozrenie o tom, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddiele oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie. Žalovaný poukázal na to, že žalobca správnej žalobe neuvádza ani jedinú zmienku o tom, prečo by nemal byť žalobca vyhostiteľný. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že vychádzal nielen zo skutočnosti, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu počas prebiehajúceho konania o vyhostení, ale zároveň žalovaný hodnotil aj minule správanie sa žalobcu počas konaní o jeho predchádzajúcich žiadostiach o azyl. Podľa názoru žalovaného je možné dôvodne predpokladať, že nezistením žalobcu by došlo k zmareniu účelu zaistenia a následného vyhostenia, a to útekom žalobcu do zahraničia, čo by opätovne viedlo k zastaveniu azylového konania a pre presunutím žalobcu do azylového zariadenia by taktiež bezpochyby došlo k opätovnému úteku žalobcu z územia Slovenskej republiky. Žalovaný vyhodnotil osobu žalobcu ako nedôveryhodnú, nakoľko bol na územie Slovenskej republiky vrátený v rámci dublinských transferov - celkovo 6 krát. Taktiež bol žalobca vyhodnotený ako nedôveryhodný v rámci predchádzajúcich azylových konaní, keď po jeho úteku tieto konania boli zastavené a v treťom azylovom konaní mu azyl nebol udelený. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaný neuplatnil voči žalobcovi iné menej závažné prostriedky, než zaistenie k tomuto žalovaný uviedol, že po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobcu nebolo možné splniť podmienky pre ich aplikáciu žalovaný podľa § 89 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Prihliadol pri tom na pomery žalobcu a mieru ohrozeniu účelu zaistenia. S prihliadnutím teda na osobu žalobcu na jeho správanie sa počas predchádzajúcich azylových konaní, kedy pobyt v pobytovom tábore zneužil a ušiel do zahraničia, vyhodnotil žalovaný celú situáciu tak, že žalobcovi neuložil ani jedno z povinností podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Z identických dôvodov taktiež žalovaný nevidel priestor pre umiestnenie žalobcu v azylových zariadeniach Ministerstva vnútra SR. Preto tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal mierou uplatnenia miernejších opatrení neobstojí. Žalovaný teda po vyhodnotení všetkých skutočností mal za to, že žalobca nie je schopný splniť podmienky pre aplikáciu miernejších alternatív zaistenia, taktiež sa nemožno stotožniť ani s námietkou žalobcu o tom, že nebola odôvodnená dĺžka doby zaistenia. Žalovaný má za to, že určením 6 mesačnej lehoty zaistenia postupoval správne, túto lehotu jednak odôvodnil v samotnom napadnutom rozhodnutí, kde detailne vyhodnotil osobu žalobcu, ako aj poukázal na doterajšie žalobcovi správanie a konanie. Samotná skutočnosť že migračný úrad doposiaľ nevydal meritórne rozhodnutie vo veci žalobcovej žiadosti o udelenie azylu, len potvrdzuje správnosť postupu žalovaného pri určení 6 mesačnej lehoty zaistenia. Pristúpením ku kratšej lehoty by bol ohrozený samotný účel zaistenia a došlo by k situácii, keď by opakovane musel žalovaný predlžovať zaistenie žalobcu. Žalovaný taktiež v konaní skúmal trvanie účelu zaistenia a za týmto účelom dňa 19.08.2024 kontaktoval Migračný úrad Ministerstva vnútra SR, kde sa informoval ohľadom prebiehajúceho konania o žalobcovej žiadosti o azyl kde mu bola poskytnutá informácia o tom, že o tejto jeho žiadosti o azyl doposiaľ nebolo rozhodnuté.

IV.

Konanie pred správnym súdom

11. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 28.08.2024, na ktorom prejednal vec v neprítomnosti zástupcu žalovaného. Zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní ospravedlnili už v podanej žalobe, a to z dôvodu pracovnej vyťaženosti zamestnancov kancelárie. Žalobca už v podanej žalobe súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

12. Súd pred rozhodnutím vo veci zisťoval na migračnom úrade Ministerstva vnútra Slovenskej republiky stav konania o žiadosti o žalobcovi žiadosti o udelenie azylu, kde mu bolo oznámené, že o tejto jeho žiadosti ešte nebolo rozhodnuté.

13. Zástupca žalovaného zotrval na pojednávaní na stanovisku, ktoré zaslali súdu v písomnom vyjadrenie a žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Správny súd posudzoval správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi ( ) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia o zaistení podľa ods 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a

administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

V.

Relevantná právna úprava

15. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie,

17. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4.

18. Podľa § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, na konanie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 88 ods. 4, 5, 7, 8 a 12.

19. Podľa § 88a ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, ustanovenia § 89 až 100 sa primerane vzťahujú aj na žiadateľa o udelenie azylu.

20. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

21. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

22. Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.

23. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

VI.

Práve posúdenie veci správnym súdom

24. Správny súd úvodom považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobca sa správnou žalobou podanou podľa domáha prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho prieskumu

nie je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ktoré je podkladom jeho zaistenia, ale posúdenie, či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie prestalo napĺňať stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia [v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie jeho účelu počas celej doby zaistenia].

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v jednom z posledných rozsudkov zo 4. augusta 2023 sp. zn. , ktorý bol zverejnený aj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2024 pod č. 69/2023 konštatoval, že v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia (podanej podľa ) správne súdy nepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia o zaistení, resp. o predĺžení zaistenia, ale najmä skúmajú, či dôvody zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia trvajú.

26. Ak teda žalobca mienil podať správnu žalobu podľa , ktorej by bolo možné priznať úspech, jeho námietky sa mali zamerať na tvrdenie nezákonnosti trvania zaistenia a to z dôvodu, že neexistuje (resp. že žalovaný primárne neosvedčil existenciu) dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

27. Žalobca sa však v žalobe obmedzil práve na argumentáciu smerujúcu voči zákonnosti rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, pričom aj tie námietky, ktoré v žalobe obsiahol, sú iba rozsiahle citácie zákonných ustanovení a judikatúry a všeobecné konštatovania o nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným ako aj o nesprávnych skutkových zisteniach, ktoré bez ďalšieho poskytnutia konkrétnych skutočností týkajúcich sa žalobcu a jeho žiadosti o udelenie azylu nemôžu byť relevantné. Jedinou námietkou smerujúcou voči zaisteniu žalobcu ako takému je všeobecné tvrdenie o tom, že držanie žalobcu sa v zaistení stalo neúčelným.

28.Námietky smerujúce voči rozhodnutiu o zaistení podľa zákon o pobyte cudzincov by boli v celom rozsahu a riadne posúdené správnym súdom iba za predpokladu, že by boli obsiahnuté v správnej žalobe podanej podľa ustanovenia . Súd poukazuje na to, že zákonodarca zámerne odlišuje typy správnych žalôb vo veci zaistenia cudzincov a hoci výsledný efekt môže byť pre žalobcu v oboch prípadoch totožný (prepustenie zo zaistenia), námietky, ktorými tak môže dosiahnuť, sa pre oba druhy žalôb podstatne líšia.

29. Hoci nebolo možné priznať žiadnej z námietok prezentovaných žalobcom v znení ako ich naformuloval (nesprávne právne posúdenie, nesprávne skutkové zistenia, neodôvodnenie dĺžky doby zaistenia ), relevanciu a posúdiť ich ako dôvodné , správny súd si je vedomý, že správnu žalobu vo veciach zaistenia má posudzovať neformálne a nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, čo znamená, že môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne dôvody, ako na tie, ktoré boli uvedené v správnej žalobe. Neformálny prístup sa prejavuje napríklad v tom, že pri preskúmavaní vecnej stránky správnej žaloby možno logicky vychádzať z toho, že žalobca s trvaním jeho zaistenia nesúhlasí, a to aj vtedy, ak by takýto záver nebol explicitne vyjadrený v žalobe, resp. by táto neobsahovala náležité odôvodnenie. Správny súd síce nie je povinný tieto dôvody vyhľadávať namiesto žalobcu, ale musí prihliadnuť na také, ktoré už vyplývajú z judikatúry. Ani na základe vlastnej činnosti však správny súd žiaden dôvod pre konštatovanie nezákonnosti resp. neexistencie trvania účelu zaistenia ku dňu rozhodovania nedetegoval.

30. Pokiaľ ide o námietku toho, že ďalšie držanie žalobcu v zaistení je neúčelné, túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

31. Žalobca bol zaistený žalovaným podľa ustanovenia § 88a ods.1 písmeno c) zákona o pobyte cudzincov. Predpokladom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je podľa názoru správneho súdu vznik špecifickej situácie, ktorá je zapríčinená podaním žiadosti o udelenie azylu cudzincom, zo správania ktorého možno dôvodne predpokladať, že ju podal iba so zámerom oddialiť alebo úplne zmariť jeho administratívne vyhostenie. Tým, že naplnenie účelu zaistenia je determinované postojom a správaním cudzinca – žiadateľa o azyl ku podanej žiadosti, je primárne na cudzincovi, aby až do momentu rozhodnutia o nej minimálne tvrdil, že uňho už od začiatku existovali alebo následne nastali také okolnosti, ktoré mali za následok, že o udelenie azylu žiada v úprimnej snahe zotrvania na území Slovenskej republiky, pretože do krajiny, kam má byť vyhostený, sa vrátiť nemôže

alebo nechce. Žalovaný v rámci konania o zaistení neposudzuje splnenie podmienok a dôvodnosť podanej žiadosti o azyl, to patrí výlučne migračnému úradu, môže posúdiť iba okolnosti a vnútorné pohnútky, ktoré viedli žalobcu ku jej podaniu, a či nebola s ohľadom na jeho správanie podaná zrejme obštrukčne v záujme oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie. Účel zaistenia podľa vyššie citovaného ustanovenia je teda daný v období, kedy migračný úrad posudzuje jeho žiadosť o udelenie azylu a zároveň neboli zistené skutočnosti, že by cudzinec prejavil úprimnú snahu zotrvania na území Slovenskej republiky v dôsledku udelenia azylu. Správny súd je toho názoru, že v prípade zaistenia podľa citovaného ustanovenia sa v priebehu zaistenia neskúma aj vyhostiteľnosť cudzinca [ktorá sa mala skúmať v priebehu predošlého zaistenia podľa § 88 ods. 1písm. b) zákona o pobyte cudzincov], pretože tá sa momentom podanej žiadosti o udelenie azylu stala až druhoradým účelom a do poľa záujmu sa (prípadne) dostane opätovne až po rozhodnutí migračného úradu o nej. Vo vzťahu k vyhosteniu cudzinca sa v čase rozhodovania o zaistení skúma iba splnenie podmienky, či je cudzinec v čase jeho zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov zaistený buď podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Inými slovami, zo znenia ustanovenia nevyplýva, že by sa tieto dva účely mali v prípade trvania zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov kumulovať.

32. Súd poukazuje na to, že žalobca môže podať žiadosť o udelenie azylu kedykoľvek a realizuje tým svoje právo, ktoré nie je nijako lehotované alebo limitované, a ktoré mu zákon o azyle priznáva. Túto skutočnosť je potrebné zohľadňovať v kontexte ďalších skutočností, ktoré v priebehu zaistenia žalobcu vyšli najavo, ako napríklad časový horizont blížiaceho sa zrealizovania administratívneho vyhostenia, no podkladom by mali byť predovšetkým vlastné tvrdenia žalobcu, ktoré sám prezentoval napríklad v rámci výsluchov predchádzajúcich jeho zaisteniam resp. predĺženiam zaistenia a podľa názoru súdu aj jeho správanie sa počas predchádzajúcich azylových konaní vo vzťahu k jeho predchádzajúcim žiadostiam o azyl, ak samozrejme takáto situácia u toho ktorého žiadateľa nastala. Pokiaľ sa však žalobca správa tak, že opakovane podáva žiadosti o azyl stále z iného dôvodu a počas azylových konaní ujde z územia SR, nemôže byť preňho prekvapivé, ak žalovaný vyhodnotí jeho konanie, t. j. podanie žiadosti, s ohľadom na uvedené, ako účelové.

33. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný dospel k záveru o účelovosti žalobcovej žiadosti o azyl na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, predovšetkým na základe jeho vyjadrení k predchádzajúcom opakovaným žiadostiam o azyl uvedených v zápisniciach o podaní vysvetlenia tak, ako to aj žalovaný uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, keď pri každej z podaných žiadosti o azyl uviedol iný dôvod svojej žiadosti o azyl. Súd poukazuje aj na to, že žalobca pri podaní vysvetlenia do zápisnice dňa 26.07.2021 č. PPz-HCP-PO9-32-009/2021-AV uviedol, že nemá záujem o azyl a nechce azyl na území SR, a následne opakovane žiadal o azyl stále z iného dôvodu, čo taktiež vedie k záveru o účelovosti jeho terajšej žiadosti o azyl. A naviac, žalobca bol už raz neúspešný s jeho žiadosťou o azyl (v poradí tretia žiadosť), kde v tomto azylovom konaní bol vyhodnotený Migračným úradom Ministerstva vnútra SR ako nedôveryhodný.

34. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu ktoré uviedol pri každej jednej žiadosti o udelenie azylu, z jeho postoja k týmto žiadostiam a s prihliadnutím na jeho odchody z územia SR počas predchádzajúcich azylových konaní ako aj s poukazom na už existujúce rozhodnutia o neudelení azylu (bod 4 odôvodnenia rozsudku), berúc do úvahy to, že doposiaľ nebolo o štvrtej žiadosti žalobcu o azyl rozhodnuté tieto všetky skutočnosti v zásade spoľahlivo odôvodňujú záver, že účel zaistenia žalobcu je osvedčený a v priebehu zaistenia nebol nijako spochybnený alebo vyvrátený zo strany žalobcu. Súd sa teda stotožnil so záverom žalovaného o tom, že existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azyl iba so zámerom oddialiť resp., zmariť jeho administratívne vyhostenie. Žalobca totiž nemôže byť administratívne vyhostený pokým migračný úrad o jeho žiadosti nerozhodne.

35. Nezákonnosť ďalšieho trvania zaistenia by mohla vzniknúť aj v prípade, ak by bol žalobca zaistený dlhšie, ako pripúšťajú príslušné ustanovenia zákona o pobyte cudzincov. Čo sa týka maximálnej prípustnej lehoty zaistenia cudzinca na účel podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov túto lehotu odvíja od premisy, že dôvody pre zaistenie cudzinca podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov trvajú a zároveň toto zaistenie neprekročilo 6 mesiacov. Keďže žalobca bol na uvedený účel prvýkrát zaistený dňa 24.06.2024, maximálna lehota zaistenia uplynie v jeho prípade 24.12 2024, t. j. v deň určený žalovaným v rozhodnutí zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Čo sa týka trvania dôvodov zaistenia, pod tými možno rozumieť skutočnosti, ktorých vznik či existencia viedli k zaisteniu. Do určitej miery sa

prelínajú s účelom zaistenia, ktorého trvanie je v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov potrebné skúmať počas celej doby zaistenia, pretože dôvody osvedčujú naplnenie účelu zaistenia. V uvedenom prípade dôvody predstavujú pretrvávajúce vnútorné postoje žalobcu k ním podanej žiadosti o azyl, ktorú žalovaný a rovnako tak správny súd vyhodnotili ako účelovú, s cieľom oddialiť resp. vyhnúť sa jeho administratívnemu vyhosteniu. Tým je naďalej naplnený aj účel zaistenia, čo však správny súd konštatoval už vyššie.

36. Záverom a vo vzťahu k prípadnému nahradeniu zaistenia v priebehu jeho trvania niektorou z alternatív upravených v § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov správny súd poukazuje na ustanovenie § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého o uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. To však iba za predpokladu dodatočného osvedčenia podmienok pre ich uloženie, pričom žalovaný pri určovaní druhu a spôsobe uloženia alternatív zaistenia prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. V zmysle § 89 ods. 3 prvej vety citovaného zákona môže policajný útvar uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, žalovaný v prípade osoby žiadateľa o azyl nevyhodnocuje jeho pomery, teda či má dostatočné finančné prostriedky a zabezpečené ubytovanie, ale vyhodnocuje ostatné aspekty, teda jeho osobu (predovšetkým jeho postoje a správanie) a mieru ohrozenia účelu zaistenia.

37. V kontexte prejednávanej veci, kedy jeho zaistenie je celé založené práve na jeho účelovom správaní v záujme zmariť resp. oddialiť jeho administratívne vyhostenie, možno konštatovať, že podmienky uloženia miernejších donucovacích opatrení na strane žalobcu nie sú splnené. Ku rovnakým záverom napokon dospel aj žalovaný v rozhodnutí o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov.

38. S ohľadom na uvedené je správny súd toho názoru, že žalovaný naplnenie účelu zaistenia riadne osvedčil logickými úvahami vychádzajúcimi z vlastných vyjadrení žalobcu, z jeho predchádzajúceho správania sa počas predchádzajúcich azylových konaní ako aj z jeho postoja k vlastným žiadostiam o azyl po odchode z územia SR, keď nikdy v týchto veciach nekontaktoval Migračný úrad SR ani sa o svoju žiadosť o azyl nezaujímal, účelnosť zaistenia podľa § 88a ods.1 písmeno c) zákona o pobyte cudzincov kontinuálne existuje doposiaľ o jeho žiadosti o azyl nebolo rozhodnuté a zároveň nebolo v konaní zistené, že by ku dňu rozhodovania správneho súdu odpadla.

39. Žalobca v správnej žalobe neprispel žiadnymi námietkami, ktoré by založili aspoň pochybnosť súdu, že jeho žiadosť nebola podaná účelovo v snahe vyhnúť sa výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení.

40. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa správnu žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol.

41. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa tak, že žalobcovi podľa (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.