Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Ek/1426/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 792 752, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinným: 1. P.. U. X., A.. X.X.XXXX, S. W. Č. XX, XXX XX Č., 2. F. M., A.. X.X.XXXX, S. W. C. M. XXXX/X, XXX XX P., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 18.304,80 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským, pod sp. zn. 57EX 369/18 v časti o zaplatenie istiny vo výške 7.325,40 Eur, v časti 6 % ročného úroku zo sumy 7.325,40 Eur od 28.01.2015 do zaplatenia a v časti trov konania v ktorom bol vydaný exekučný titul (vrátane trov právneho zastúpenia) vo výške 966,05 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u je.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 3.10.2018 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 18.304,80 EUR s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, č. k. -13 zo dňa 27.5.2015 v spojení s právoplatným a vykonateľným exekučným titulom

- rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. -72 zo dňa 27.4.2017. Poverením zo dňa 18.10.2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského, so sídlom exekútorského úradu Akademika Hronca č. 3, 048 01 Rožňava, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 57EX 369/18.

2. Povinnému v 1. rade bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 2.11.2018. Dňa 19.11.2018 podal povinný v 1. rade návrh na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodermarskému, t.j. v zákonnej 15-dňovej lehote od dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému v 1. rade. Povinný v 1. rade v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že sa odvoláva voči sume, ktorá je kulminačne absurdne zmnohonásobená oproti pôvodnej istine, pričom uviedol, že úver čerpal vo výške 1.500,- Eur a nesúhlasí s istinou vo výške 18.304,80 Eur a s predbežnými trovami exekúcie vo výške 3.013,80 Eur, resp. 6.027,60 Eur. Podľa jeho názoru je to v rozpore nielen s akýmikoľvek mravmi, ale aj v rozpore so zákonom, pričom to kvalifikuje ako neprimerané obchodné podmienky, dokonca podvod. Na záver povinný v 1. rade uviedol, že nesúhlasí s uvedenou výškou istiny a teda ani s výškou trov exekúcie, pričom je ochotný hradiť primeranú sumu, ktorá neprevýši dvojnásobok pôvodnej istiny.

3. V zmysle exekučného poriadku bol oprávnený vyzvaný súdnym exekútorom výzvou na vyjadrenie sa k podanému návrhu na zastavenie exekúcie a oprávnený mu prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal svoje vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením súdneho exekútora a vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie dňa 16.01.2019 na rozhodnutie. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k návrhu povinného uviedol, že k samotnej výške vymáhaného nároku sa nevie vyjadriť, nakoľko istina vychádza z exekučného titulu a následného poverenia súdu, ktorý preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a vydal poverenie. K výške trov exekučného konania súdny exekútor uviedol, že v súlade so zákonom boli trovy exekučného konania vyčíslené vo výške 10% z vymáhaného nároku pri plnení do 15 dní a vo výške 20% v prípade, že povinný svoju pohľadávku nesplní v lehote 15 dní, pričom ich výpočet bol urobený v súlade so zákonom. Preto tvrdenie povinného o tom, že trovy sú v rozpore so zákonom považuje za účelové, ničím nezdôvodnené povinným.

4. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný v 1. rade predovšetkým namieta výšku vymáhanej pohľadávky, ktorú považuje za neprimeranú. Ohľadne tvrdení povinného v 1. rade uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený uviedol, že je potrebné na prvom mieste podotknúť, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, výšky pohľadávky a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný v 1. rade možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu), pričom možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil. Povinný v 1. rade bol v základnom konaní nečinný a exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenul a neuplatnil v základnom konaní. Povinným v 1. rade tvrdené skutočnosti nie je ani možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Celý § 61k ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje podľa dôvodovej správy nahradenie pôvodného inštitútu „námietok proti upovedomenou o začatí exekúcie.“ Podľa tejto dôvodovej správy práve k § 61k Exekučného poriadku : Povinný má možnosť po doručení upovedomenia navrhnúť zastavenie exekúcie z dôvodov, pre ktoré mohol podať námietky. Takémuto návrhu (podanému v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia) priznáva úprava odkladný účinok. Iné návrhy povinného odkladný účinok nemajú a podliehajú vyjadrenej koncentračnej zásade, ktorá je výnimočne zmiernená nemožnosťou namietané skutočnosti skôr uplatniť (z objektívnych dôvodov). Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnateľne napr. R 47/1970). Obdobne aj Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 15.04.2015 Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu teda, ktoré predchádzalo v tomto prípade vzniku vykonateľného rozkazu o uložení sankcie za priestupok. Povinný má možnosť brániť sa len po doručení predmetného rozhodnutia a namietať tieto okolnosti v základnom konaní. Pokiaľ mal povinný výhrady voči právu priznanému v exekučnom titule, tieto mohol uplatniť len riadnym opravným prostriedkom podaným proti tomuto rozhodnutiu. V exekučnom konaní súd už nemôže posudzovať dôvodnosť, alebo nedôvodnosť práva priznaného v exekučnom titule. Z uvedených dôvodov odvolanie povinného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nie je dôvodné. Ako uviedol napríklad aj Okresný súd Bratislava IV v uznesení sp. zn. - 56 zo dňa 01.12. 2015 ... v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (od 03.09. 2012) a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom spočívajúce vo výške pohľadávky uplatňovanej v súdnom konaní, ktorá je následne vymáhaná v exekučnom konaní, resp. v podobe riešenia otázky platnosti alebo neplatnosti úverovej zmluvy. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mali povinní možnosť uplatniť v základnom konaní včasným podaním opravného prostriedku so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami (námietkami voči zmenkovému platobnému rozkazu). Povinní však možnosť namietať tieto dôvody v námietkach voči zmenkovému platobnému rozkazu nevyužili a exekučný súd aj s poukazom na znenie § 50 ods. 1 EP nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd uvádza, že inštitút námietok nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu. Povinnému bol poskytnutý úver vo výške 7.308,- EUR a nie vo výške 1.500,-EUR ako tvrdí povinný v 1. rade vo svojom návrhu. Úver bol pritom poskytnutý nasledovne: a) časť vo výške 4.908,- EUR bola poskytnutá v rámci započítania so záväzkom povinného v 1. rade podľa čl. 4.1 Zmluvy o revolvingovom úvere (t.j. došlo k úhrade záväzku povinného v 1. rade v uvedenom rozsahu, tzn. zaplatenie odmeny za poskytnutie úveru za celú dobu jeho poskytnutia 42 mesiacov), b) časť vo výške 2.400,-EUR bola poskytnutá vyplatením v prospech účtu povinného v 1. Rade. Rozdiel v sume poskytnutého úveru a sumy vyplatenej na účet spočíva v tom, že povinný v 1. rade ako dlžník bol povinný zaplatiť za poskytnutie úveru zmluvnú odmenu splatnú ku dňu poskytnutia úveru, pričom sa zmluvné strany dohodli na uhradení tejto odmeny započítaním vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka na poskytnutie úveru t.j. sumy 7.308,- EUR oproti pohľadávke veriteľa na zaplatenie odmeny za poskytnutie úveru, t.j. sumy 4.908,-EUR. Po vzájomnom započítaní bola dlžníkovi vyplatená na účet suma 2.400,- EUR. Neznamená to však, že táto suma je sumou poskytnutého úveru. Pri opačnom výklade by potom odmena za poskytnutie úveru nemohli byť považované za uhradené započítaním. Výška záväzku povinného zo zmluvy 12.216,- EUR (istina úveru 7.308,- EUR a zmluvná odmena 4.908,- EUR) zostáva rovnaká bez ohľadu na spôsob splnenia záväzku (či už započítaním alebo jeho splnením bez započítania). Pokiaľ by k započítaniu nedošlo, povinný v 1. rade by musel v deň poskytnutia úveru vo výške 7.308,- EUR zaplatiť oprávnenému ako veriteľovi sumu zmluvnej odmeny 4.908,- EUR a následne splácať istinu úveru 7.308,- EUR v pravidelných mesačných splátkach. Výška zmluvnej odmeny 4.908,- EUR predstavuje úročenie úveru za celú dobu čerpania úveru vo výške 7.308,- EUR, t.j. za dobu 42 mesiacov a nemožno ju považovať za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na obchodnoprávny charakter zmluvného vzťahu nemožno na výšku odplaty aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, teda ustanovenia o obvyklej odplate na finančnom trhu. Oprávnený zdôrazňuje, že povinný v 1. rade a povinný v 2. rade k dnešnému dňu z poskytnutého úveru vo výške 7.308,-EUR uhradili iba celkovo sumu 348,- EUR (čiže iba dve dohodnuté splátky vo výške 178,-EUR), pričom poslednú splátku zaplatil dňa 19.12.2016 t.j. pred dvomi rokmi. Povinný v 1. rade sa svojím návrhom na zastavenie exekúcie snaží docieliť stav, aby napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusel zaplatiť oprávnenému ani len celú istinu úveru, žiadny úrok, žiadne sankcie za omeškanie, ktoré zapríčinil svojím konaním. Uvedené skutočnosti vylučujú, aby takto založený stav bol v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný v 1. rade nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný súd návrh povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Oprávnený navrhuje, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % a ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške 346,74 EUR vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 10.979,40 EUR vo výške 162,32 EUR vrátane DPH /135,27 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 11,05 EUR vrátane DPH /9,21 EUR + 20% DPH/).

5. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

12. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že návrh bol podaný v zákonnej lehote. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie povinní svoju pohľadávku neplnili v zmysle právoplatných a vykonateľných exekučných titulov. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.

13. Súd po doručení návrhu povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie znovu preskúmal exekučné tituly a návrh na vykonanie exekúcie. Súd po opätovnom preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi zistil rozpor návrhu s exekučnými titulmi v časti uplatnenej istiny vo výške 18.304,80 Eur, v časti uplatneného 6 % ročného úroku z omeškania zo sumy 7.325,40 Eur od 28.01.2015 do zaplatenia a v časti uplatnených trov konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul (vrátane trov právneho zastúpenia) vo výške 2.343,67 Eur. Súd mal preskúmaním exekučných titulov preukázané, že zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, č. k. -13 zo dňa 27.5.2015, súd uložil povinným v 1. a 2. rade uhradiť oprávnenému spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu (istinu) vo výške 11.153,40 Eur, spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy od 28.01.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu v sume 37,18 Eur a náhradu trov konania v celkovej výške 1.340,44 Eur. Následne podal žalovaný v 2. rade v zákonnej lehote námietky a žiadal zmenkový platobný rozkaz zrušiť s odôvodnením, že ručil len ako priateľ za záväzok hlavného dlžníka a nie je ochotný za neho platiť žalobcovi škodu. Následne rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. -72 zo dňa 27.4.2017, súd vo výroku II. zrušil zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Galanta č. k. -13 zo dňa 27.5.2015 vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, v časti zmenkovej sumy vo výške 3.828,- Eur, 6 % úroku zo sumy 3.828,- Eur od 28.01.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume 12,76 Eur a náhrady trov v sume 398,81 Eur. Zároveň súd vo výroku I. zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Galanta č. k. -13 zo dňa 27.5.2015 vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ponechal v platnosti v časti zmenkovej sumy vo výške 7.325,40 Eur, 6 % úroku zo sumy 7.325,40 Eur od 28.01.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume 24,42 Eur a v časti náhrady trov v sume 941,63 Eur. Istina, ktorú si tak mohol oprávnený po zohľadnení predmetných exekučných titulov a čiastkovej platby uplatniť, tak mala byť v sume 10.979,40 Eur, pričom oprávnený nesprávne uviedol istinu spolu vo výške 18.304,80 Eur ako aj 6 % ročný úrok zo sumy 7.325,40 Eur od 28.01.2015 do zaplatenia. V nadväznosti na uvedené oprávnený tiež nesprávne uviedol výšku trov konania v ktorom bol vydaný exekučný titul (vrátane trov právneho zastúpenia) v celkovej výške 2.343,67 Eur, pričom správne mala byť uvedená suma 1.377,62 Eur, ktorá pozostáva z trov konania vo výške 1.340,44 Eur a zmenkovej odmeny vo výške 37,18 Eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd zistil, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd exekúciu v časti o zaplatenie istiny vo výške 7.325,40 Eur, v časti 6 % ročného úroku zo sumy 7.325,40 Eur od 28.01.2015 do zaplatenia a v časti trov konania v ktorom bol vydaný exekučný titul (vrátane trov právneho zastúpenia) vo výške 966,05 Eur zastavil v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku Exekučného poriadku.

14. Súd poznamenáva, že vo zvyšnej časti bude pokračovať exekúcia v časti istiny v sume 10.979,40 Eur, v časti úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 11.153,40 Eur od 28.01.2015 do 18.12.2016, 6 % ročne zo sumy 10.979,40 Eur od 19.12.2016 do zaplatenia a v časti trov konania v ktorom bol vydaný exekučný titul (vrátane trov právneho zastúpenia) v celkovej sume 1.377,62 Eur, pričom z tejto zvyšnej časti je exekútor oprávnený vypočítať odmenu a vymôcť si ju od povinných spôsobom ustanoveným v Exekučnom poriadku.

15. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

16. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

17. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

18. Súd nárok na náhradu trov oprávnenému voči povinnému v 1. rade nepriznal, nakoľko v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má nárok len na náhradu účelne vynaložených trov. Keďže oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie v časti, ktorá sa nemala ani začať, nie je v tomto prípade možné oprávnenému priznať náhradu trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.