Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/82/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, sídlo ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, patriacej do pôsobnosti pobočky Komárno, sídlo Petőfiho 7, Komárno, proti povinnému: MICROBURST s. r. o., sídlo Gazdovská 772/21, Komárno, IČO: 46 246 169, o vymoženie peňažného plnenia vo výške 34,83 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. - 12 z 11. decembra 2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. - 12 z 11. decembra 2017 p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví, rozhodol tak, že exekúciu zastavuje (I. výrok), a že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov exekúcie, o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník osobitným uznesením.

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , veta druhá, veta prvá o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), a .

3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil tým, že súdna exekútorka dňa 02.10.2017 predložila súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zistenia nemajetnosti povinného. Navrhla, aby súd exekúciu z dôvodu nedostatku majetku povinného zastavil. Zároveň si uplatnila náhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že súdna exekútorka vykonala šetrenie majetku povinného a zistila, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou, preto súd v súlade § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu prvým výrokom uznesenia pre nemajetnosť povinného zastavil. K výroku o náhrade trov exekúcie uviedol, že v súlade s § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 k náhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného. O výške náhrady trov exekúcie, ktorú je oprávnený povinný zaplatiť súdnej exekútorke, rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia.

4. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním oprávnený ako odvolateľ.

5. Oprávnený odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvej inštancie nevzal pri rozhodovaní do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu preukazujúceho a

odôvodňujúceho zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Súd pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie nevzal do úvahy dĺžku trvania exekučného konania, pričom poukázal na ustanovenie o sociálnom poistení, podľa ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Je preto možné predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného počas 10 ročnej lehoty, v ktorej môže byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie. Povinný zatiaľ nezanikol, preto môže vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Povinný ako právnická osoba by mal mať obchodný podiel, ktorý podlieha exekúcii. Súdny exekútor nepristúpil k predaju obchodného podielu. Namietal, že pri rozhodovaní nebol dostatočne zistený skutkový stav. Z dôvodov uvedených v odvolaní sa oprávnený odvolacím návrhom domáhal, aby odvolací súd uznesenie zrušil.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( - ďalej len „“ alebo „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, že má vyžadované náležitosti, prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) v medziach daných rozsahom odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( ), a po preskúmaní napadnutého uznesenia a postupu, ktorý mu predchádzal, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho podľa potvrdil.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 15.11.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 22.11.2012 súd prvej inštancie udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia oprávneného - číslo 700-1212056812-GC04/12 z 09.10.2012. V priebehu exekučného konania súdny exekútor, poverený vykonaním exekúcie, podal na súd prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania zo dňa 20.09.2017. Súdny exekútor podnet odôvodnil tým, že preverením majetkových pomerov povinného zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti a nie je evidovaný ako vlastník a ani držiteľ motorového vozidla. Povinný nemá evidovaný žiadny bankový účet, prípadne, ak bankové účty má, tieto sú bezobratové. Povinný nepoberá mzdu ani žiadny iný príjem. Povinný na predvolania a výzvy súdnej exekútorky nereagoval a pohľadávka od začatia exekučného konania nebola uhradená ani čiastočne. Povinný teda nedisponuje majetkom, ktorý by bol vhodný na exekúciu a nie je ani v budúcnosti predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného, pohľadávka oprávneného je nevymožiteľnou. K podaniu (podnetu na zastavenie exekúcie) pripojil súdny exekútor zoznam vykonaných lustrácií. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

11. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku o zastavení exekúcie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj

správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s tou časťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorou súd prvej inštancie odôvodnil výrok o zastavení exekúcie, a preto s poukazom na ustanovenie sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v uvedenom rozsahu, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

15. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní uvádza, že v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie [§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku] musí exekučný súd vždy v konkrétnom prípade zvážiť okolnosti tohto prípadu a posúdiť situáciu so zreteľom na základné procesné princípy a zásady. Exekučný súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť na podnet (najčastejšie od exekútora), nie je však vylúčené, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie pre nemajetnosť aj ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak.

16. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že súdny exekútor preukázal dostatočným spôsobom nemajetnosť povinného, keďže odkedy mu bolo doručené vydané poverenie na vykonanie exekúcie dňa 17.01.2013 (č. l. 7), nebol pri lustráciách vykonaných súdnym exekútorom za účelom zistenia exekvovateľného majetku povinného do podania podnetu súdneho exekútora zo dňa 20.09.2017 na zastavenie exekúcie zistený žiaden majetok povinného, z ktorého by bolo možné exekúciu ukončiť vymožením. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, ku ktorému dospel predovšetkým na základe výsledkov vykonaných lustrácii majetku povinného, ktorých zoznam je obsiahnutý v súdnom spise (č. l. 11), a ktorý súdny exekútor pripojil k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Z uvedených výsledkov vykonaných lustrácii majetku povinného (bankové účty, motorové vozidlá, Sociálna poisťovňa) vyplýva, že bolo správne skutkové zistenie súdu prvej inštancie o takej nemajetnosti povinného, ktorá nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, ktoré založil na tom, že vykonanými šetreniami nebol zistený žiadny majetok povinného, ktorý by bol postihnuteľný v exekúcii. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v exekučnom konaní nebol zistený žiadny majetok povinného, ktorý by po speňažení postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie a dopĺňa, že nezistil v prejednávanej veci žiadne také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že v danom prípade bola dôvodom na zastavenie exekúcie skutočnosť, že majetok povinného práve v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nestačil ani na úhradu trov exekúcie [§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku].

17. o sociálnom poistení (ďalej len „“) síce v ustanovení ustanovuje lehotu na vykonanie právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, a to v dĺžke 10 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Z uvedeného ustanovenia zákona o sociálnom poistení pri použití žiadnej relevantnej výkladovej metódy nemožno dospieť k takému výkladu, podľa ktorého uvedené ustanovenie určuje lehotu, v ktorej možno predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného. Uvedené ustanovenie výlučne ohraničuje dĺžku lehoty, v ktorej môže byť (nútený) výkon právoplatného rozhodnutia oprávneného uskutočňovaný - to však nevylučuje, že na to, aby prebiehal nútený výkon právoplatného a vykonateľného rozhodnutia oprávneného, musia byť splnené aj ostatné právnym poriadkom ustanovené podmienky, medzi ktoré v prípade, ak je rozhodnutie oprávneného vymáhané podľa Exekučného poriadku, patrí aj podmienka, že v tom-ktorom okamihu vykonávacieho konania nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučný súd je totiž povinný ex offo počas celého exekučného konania skúmať, či nie sú naplnené dôvody zastavenia exekúcie, ktorá povinnosť exekučného súdu vyplýva z ustanovenia Exekučného poriadku. V prípade, ak exekučný súd kedykoľvek počas výkonu exekúcie zistí naplnenie dôvodov na zastavenie exekúcie (ktoré sú kogentne upravené v ustanovení Exekučného poriadku), je povinný podľa Exekučného poriadku aj bez návrhu exekúciu zastaviť.

18. Odvolací súd zastáva právny názor, že je vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súdny exekútor preskúmal

majetkové pomery povinného a až na základe výsledkov vykonaných majetkových lustrácií zisteného skutkového stavu, v ktorom v priebehu trvania exekúcie nenastala žiadna zmena spočívajúca v tom, že by povinný nadobudol akýkoľvek exekvovateľný majetok, z ktorého bolo možné vyvodiť záver o aspoň takej majetnosti povinného, ktorá by postačovala na úhradu trov exekúcie (keďže ani časť vymáhanej peňažnej pohľadávky a jej príslušenstva sa nepodarilo vymôcť, a to ani vzhľadom na relatívne nízku vymáhanú sumu a dlhšie časové obdobie vykonávania exekúcie), podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie.

19. Odvolacie námietky oprávneného o tom, že je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného počas 10-ročnej lehoty stanovenej zákonom o sociálnom poistení na vykonanie exekučného titulu, čím by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie, sú len ničím nepreukázané tvrdenia oprávneného (oprávnený žiadnym konkrétnym dôkazom predpoklad budúcej zmeny majetkových pomerov nepreukázal). V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje aj na skutočnosť, že podľa v spojení s súd musí vždy vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie z ničím nepodložených domnienok, ktoré by v budúcnosti ani vôbec nemuseli nastať.

20. Na dôvažok odvolací súd ďalej ešte uvádza, že exekučný súd bol povinný prihliadnuť na zákonné prekážky výkonu exekúcie takým spôsobom, aby súčasne účastníkom konania svojím rozhodnutím neodňal možnosť konať pred súdom, a aby bola exekúcia zastavená v momente, kedy jej pokračovaniu bránia zákonné dôvody. V exekučnom konaní má súd totiž postupovať z úradnej povinnosti v tých prípadoch, v ktorých mu dáva právomoc rozhodnúť aj bez návrhu, a práve o taký prípad ide aj pri rozhodovaní o zastavení exekúcie, ktorú exekučný súd môže zastaviť aj bez návrhu (, Exekučného poriadku). Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá procesnú prekážku, keďže exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť vedenia exekúcie v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.

21. Práve nemajetnosť povinného je pritom jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie, ustanoveným v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v prípade ktorého zistenia je exekučný súd povinný exekúciu zastaviť. Jedná sa o osobitný spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu, ktorý existenciu dôvodov na jej zastavenie skúma na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie, je súd povinný exekúciu zastaviť a to aj bez zreteľa na návrh, či súhlas (prípadne aj nesúhlas) účastníka konania, osobitne oprávneného.

22. Odvolací súd zdôrazňuje aj teleologický výklad ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keď účelom uvedeného ustanovenia je zabrániť, aby boli proti osobám po celú dobu ich života (v prípade fyzických osôb), resp. po celú dobu ich existencie (v prípade právnických osôb) vedené zjavne bezúspešné exekúcie, ktoré potom len nehospodárne a bezvýsledne zaťažujú justičný systém. Naviac, v prípade právnických osôb, akou je aj povinný, je zmena majetkových pomerov nemajetného povinného, ktorá nemajetnosť pretrváva určité dlhšie časové obdobie (ktorého dĺžku vzhľadom na súčasný vývoj exekučného práva možno v prípade právnických osôb ustáliť na 30 mesiacov), smerom do budúcnosti vysoko nepravdepodobná (táto nepravdepodobnosť zmeny je oveľa vyššia v porovnaní s fyzickými osobami). V prejednávanej veci pritom medzi začatím exekúcie (ktorá začala vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 22.11.2012, doručené súdnemu exekútorovi dňa 17.01.2013) a vydaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (dňa 11.12.2017) uplynula doba viac ako piatich rokov (teda dvojnásobne dlhšia ako uvedená 30 mesačná doba, ktorá sa javí v prípade právnických osôb ako dostatočná na posúdenie, či sú majetkové pomery nemajetného povinného nemenné, resp. s predpokladom zmeny), počas ktorej pretrvávala taká nemajetnosť povinného, že jeho majetok nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie (teda príslušenstvo pohľadávky a ani samotná pohľadávka nebola vymožená počas tejto doby ani len sčasti, a to ani napriek relatívne nízkej hodnote pohľadávky).

23. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy oprávnený má záujem, aby exekúcia napriek (aktuálnej) nemajetnosti povinného nebola zastavená, čoho sa svojím odvolaním domáha v prejednávanej veci aj oprávnený. Jedná sa najmä o prípady, kedy oprávnený očakáva, že povinný

nadobudne určitý majetok v budúcnosti (napr. dedením, darovaním). V tomto smere je potrebné poukázať najmä na zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale predovšetkým uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Je potrebné zabrániť nedôvodnému nárastu trov exekúcie, ktoré by v konečnom dôsledku aj tak zaplatil v prípade nemajetnosti povinného oprávnený. Právny záujem na vymožení pohľadávky oprávneného totiž prevyšuje nad záujmom súdneho exekútora na vymožení trov exekúcie.

24. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené poznamenáva, že uskutočňovanie ďalších úkonov exekučnej činnosti v prípade dostatočne dlho pretrvávajúcej takej nemajetnosti povinného, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, by neviedlo k účelnému vymáhaniu pohľadávky a uspokojeniu oprávneného, ale iba k zbytočnému navyšovaniu trov exekúcie, čo by v konečnom dôsledku mohlo byť na ťarchu oprávneného. Pokračovanie v exekúcii by bolo v rozpore aj so zásadou hospodárnosti konania, a to najmä vzhľadom na dobu pretrvávajúcej nemajetnosti povinného, počas ktorej sa napriek veľmi nízkej hodnote vymáhanej pohľadávky túto a ani jej príslušenstvo nepodarilo vymôcť ani sčasti, čo svedčí o nemožnosti reálneho uspokojenia pohľadávky oprávneného.

25. Vo vzťahu k oprávneným namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného odvolací súd uvádza, že dôvodnosť tohto odvolacieho dôvodu nezistil. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že súd prvej inštancie po doručení podnetu súdneho exekútora dôsledne pristúpil k preskúmaniu súdnym exekútorom tvrdenej a relevantným dôkazom (zoznamom vykonaných lustrácií majetku povinného) podloženej nemajetnosti povinného v takom rozsahu, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Všetky tieto lustrácie majetkovej podstaty skončili s negatívnym výsledkom. Zisťovanie stavu majetkovej podstaty povinného v uvedenom rozsahu aj s prihliadnutím na ich dlhotrvajúci charakter (keď tento dlhodobý stav viedol k samotnému podaniu podnetu súdnym exekútorom na zastavenie exekúcie) je nutné považovať v intenciách prejednávanej veci za primerané a dostatočné pre náležité zistenie skutkového stavu veci. Záverom len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že oprávnený síce namieta v odvolaní nesprávnosť postupu súdneho exekútora, keď tento nepristúpil napr. k predaju obchodného podielu povinného, avšak oprávnený žiadnym relevantným dôkazom neosvedčil, že by povinný vôbec nejaký obchodný podiel vlastnil. S prihliadnutím na vykonaný rozsah zisťovania skutkového stavu nemožno potom skutkové tvrdenia oprávneného vyhodnotiť inak ako neosvedčené, a preto aj nedôvodné vo vzťahu k napadnutému uzneseniu.

26. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti odvolaním I. výroku napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie, ktorá je dôvodom na potvrdenie tohto výroku ( ). 27. K II. výroku napadnutého uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolací súd uvádza, že tento je od konečného výroku o zastavení exekúcie závislý a jeho právna opodstatnenosť je vždy nerozlučne spojená s trvaním konečného výroku. Existencia alebo neexistencia výroku o trovách exekúcie nevyhnutne závisí od spôsobu rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného voči výroku o zastavení exekúcie. V prípade, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie zruší, zruší zároveň aj výrok o trovách exekúcie. Ak by naopak rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie bolo odvolacím súdom potvrdené, odvolací súd potvrdí aj rozhodnutie o trovách exekúcie, hoci samotné rozhodnutie o trovách exekúcie nebude vzhľadom na neprípustnosť odvolania proti výroku o trovách exekúcie ( v spojení s Exekučného poriadku, podľa ktorého bolo proti výroku o náhrade trov konania v súvislosti so zastavením exekúcie podľa Exekučného poriadku prípustné odvolanie len ak takéto rozhodnutie bolo vydané sudcom pred 01.11.2013 a odvolateľ odvolanie podal pred 01.11.2013 - o takýto prípad však v prejednávanej veci nejde) predmetom podrobnejšieho skúmania odvolacím súdom, keďže opačný postup odvolacieho súdu by bol v rozpore s právnou úpravou odvolacieho konania, ktorá vyníma rozhodnutie o trovách exekúcie z odvolacieho prieskumu. Samotný výrok rozhodnutia o náhrade trov exekúcie naviac nemohol byť predmetom podrobnejšieho meritórneho prieskumu odvolacím súdom ani vzhľadom na absenciu akýchkoľvek odvolacích dôvodov oprávneného smerujúcim práve voči výroku o náhrade trov exekúcie.

28. Odvolací súd preto (bez bližšieho skúmania, z dôvodov už uvedených predchádzajúcom bode odôvodnenia) potvrdzuje aj na I. výroku napadnutého uznesenia závislý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, t. j. potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako celok.

29. Ako obiter dictum ale odvolací súd k rozhodovaniu o náhrade trov exekúcie pri zastavení exekúcie uvádza nasledovné. je vo vzťahu k špeciálnym predpisom, a preto majú ustanovenia Exekučného poriadku vždy prednosť pred ustanoveniami všeobecného procesného predpisu, a to najmä ak ide o procesnoprávny inštitút upravený obidvomi procesnými predpismi. V prípade trov konania ide nepochybne o inštitút, ktorý je upravený tak v Exekučnom poriadku ako aj v . upravuje uvedený inštitút odlišne a samostatne (trovy exekúcie). Vzhľadom na uvedené preto neprichádza do úvahy v prípade trov exekúcie uplatňovať všeobecný procesný predpis - . Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn. zo dňa 30.06.2005, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2007 pod číslom 36, podľa ktorého proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku vykazuje zásadné odchýlky od procesu rozhodovania o trovách konania podľa všeobecného procesnoprávneho kódexu (ktorým je v súčasnosti , predtým ) a použitie ustanovení všeobecného procesnoprávneho kódexu o trovách konania i v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku zásadne neprichádza do úvahy. Z uvedeného dôvodu nemožno pri rozhodovaní o trovách exekúcie, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, aplikovať ustanovenie a (o trovách civilného sporového konania), ale je nutné postupovať podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, a teda jediným výrokom rozhodnúť o tom, kto voči komu má nárok na náhradu trov exekúcie a aj v akej výške.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia v spojení s mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, v zmysle rozhodol tak, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

32. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.