Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-18-2019.pdf
PDF · 85.18 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa J. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v X. Z. č.d. 31zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Ferenčíkom so sídlom na Krivej č. 23 v Košiciach proti manželke navrhovateľa R.. L. Q. rod. O. nar. X.X.XXXX bývajúcej v V. č.d. XXX zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Gelenekym so sídlom na Garbiarskej ul. č. 20 v Starej Ľubovni v konaní o rozvod manželstva o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 10.1.2019 č.k. 12Pc/7/2018 - 163 takto
rozhodol:
Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva zamieta.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a jeho manželky uzavreté 22.10.2016, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I. G., vo zväzku č. 7, ročník XXXX, str. X pod poradovým č. XX. O trovách účastníkov konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Nesúhlasila s tvrdením súdu o existencii dôvodov na rozvod manželstva. Uviedla, že je pravdou, že s navrhovateľom nežijú v spoločnej domácnosti, ale ich vzťah naďalej trvá, pravidelne sa navštevujú, pomáhajú si a v podstate žijú ako manželia, len nie v spoločnej domácnosti. Konštatovala, že navrhovateľ v konaní nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce a preukazujúce trvalý a hlboký rozvrat manželstva, naopak priznal, že spolu riadne komunikujú, intímne sa stýkajú a spoločne riešia problémy, ktoré bežne vyvstanú v manželstve. Tvrdila, že medzi ňou a navrhovateľom nie sú žiadne konflikty a hádky, čo vyplýva aj z predložených listinných dôkazov, t.j. rozsiahleho prepisu sms komunikácie, ktorý predložila v odvolaní. Zdôraznila, že s navrhovateľom komunikujú predovšetkým prostredníctvom sms správ kvôli charakteru jeho práce, navrhovateľ je vodičom kamiónu a z tohto dôvodu je často na cestách. Tento spôsob komunikácie využívajú od začiatku ich vzťahu. Podľa názoru manželky z tejto komunikácie vyplýva, že je medzi nimi aj naďalej citový vzťah, majú sa radi a pomáhajú si. Ak by bol ich vzťah trvalo rozvrátený, tak by ju navrhovateľ nekontaktoval a nesnažil sa o udržanie vzťahu. Vyslovila tiež názor, že navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva pod nátlakom svojej matky, ktorá vždy chcela aby sa rozviedli a navrhovateľ jej tlaku nevedel a nevie odolať. V závere vyslovila želanie zotrvať v manželstve, pretože toto nie je trvalo rozvrátené a je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia.
3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu manželky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Tvrdenia manželky o tom, že sa naďalej stretávajú a komunikujú spolu označil za pravdivé, ale zdôraznil, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Tvrdil, že s manželkou mieni ostať v priateľskom vzťahu, o čom podľa jeho názoru svedčí aj ňou predložená sms komunikácia. 4. Manželka navrhovateľa v odvolacej replike zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch a vyslovila názor, že aj navrhovateľ má záujem na obnovení manželského spolužitia. Zdôraznila, že medzi nimi nie je len priateľský vzťah ako tvrdí navrhovateľ a napadnutý rozsudok považuje za predčasný, nakoľko súd prvej inštancie mal viesť manželov k obnoveniu ich spolužitia a vyzvať navrhovateľa, aby sa zúčastnil poradenských služieb. 5. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“). 6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa ust. § 388 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 8. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie manželky navrhovateľa je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, lebo nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie. Konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, zistil skutočný stav veci ale z takto zisteného skutočného stavu vyvodil nesprávny právny záver o existencii trvalého rozvratu manželstva účastníkov. 10. Predmetom konania na súde prvej inštancie je rozvod manželstva, ktorého sa podaním doručeným súdu prvej inštancie 2.1.2018 domáhal navrhovateľ na tom skutkovom základe, že ich manželstvo je trvale rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich funkcií. V návrhu uviedol, že s manželkou uzatvorili manželstvo 22.10.2016 v V. po približne dvojročnej známosti. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, bývali v spoločnej domácnosti u rodičov navrhovateľa, kde má navrhovateľ aj teraz trvalé bydlisko a vo februári 2017 začali bývať samostatne v prenajatom byte v Levoči. Manželstvo je bezdetné. Bezprostredne po svadbe začala manželka ignorovať všetkých jeho príbuzných a na vzťahoch s nimi jej vôbec nezáležalo. Z uvedených dôvodov sa začali prejavovať prvé rozpory, pričom tento stav vyvrcholil tým, že navrhovateľ sa v júny 2017 odsťahoval zo spoločnej domácnosti a odvtedy vedú každý svoj samostatný život, ich manželstvo sa nachádza v takom hlbokom, trvalom a nenapraviteľnom rozvrate, že je vylúčené jeho obnovenie. Manželka s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila, pretože napriek odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti plní manželstvo naďalej spoločenské funkcie predpokladané Zákonom o rodine. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie.
11. Odvolací súd uvádza, že z ustanovení Zákona o rodine citovaných v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva a to, či manželstvo má význam pre účastníkov konania a či môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a vyhodnotiť celkový postoj manželov k manželstvu a k výkonu práv a povinností založených uzavretím manželstva, ich vzájomný vzťah, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahu medzi nimi a rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je odôvodnený, len ak sú splnené podmienky ustanovené v § 23 ods. 1 Zákona o rodine, teda ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny kvalifikovaný rozvrat vzťahu medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, t.j. akým spôsobom
a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá, ktoré vyplývajú z čl. 1 a 4 Základných zásad Zákona o rodine a z ustanovení § 18 až 20 Zákona o rodine. Trvalosť rozvratu vzťahov medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do podania návrhu na rozvod manželstva, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov. Znamená to, že manželstvo možno rozviesť, iba ak je rozvod v tom ktorom prípade riešením zodpovedajúcim stanoveným hľadiskám na manželstvo a jeho zánik rozvodom.
12. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Akékoľvek zľahčovanie alebo podceňovanie manželstva treba odmietnuť, preto manželstvo možno skončiť rozvodom iba vtedy, ak tento postup má svoje zákonné opodstatnenie. Odvolací súd dospel po dôslednom preštudovaní obsahu spisu k odlišnému záveru ako súd prvej inštancie, pretože vzhľadom na dôkazy produkované manželkou v priebehu konania, bol v tejto veci jednoznačne preukázaný záver, že vzťahy medzi manželmi nie sú vážne narušené a ani trvalo rozvrátené tak, že by manželstvo neplnilo ten účel, pre ktorý bolo založené. Za trvalý rozvrat manželských vzťahov účastníkov nemožno považovať rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou ich obnovenia. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nesporne vyplynulo, že aj po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti sa manželia naďalej pravidelne stretávajú, komunikujú, trávia spolu čas, intímne sa stýkajú a sú si navzájom oporou. Z listinných dôkazov predložených manželkou vyplýva, že manželia sa intímne stýkali aj v priebehu konania, nota bene manželstvo naďalej plní biologickú funkciu tak, ako to predpokladá Zákon o rodine. Tieto objektívne preukázané skutočnosti výslovne potvrdil navrhovateľ. Odvolací súd neakceptoval ani navrhovateľom tvrdené príčiny rozvratu manželstva, ktoré stroho odôvodnil konfliktami medzi manželkou a jeho rodinou, pretože jednoznačne neodôvodňujú rozvrat manželstva ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi. Ďalšie príčiny rozvratu manželstva navrhovateľ netvrdil ani nepreukázal, obmedzil sa len na konštatovanie, že nechce ,,talianske manželstvo“, pričom vážne vzájomné konflikty manželov z obsahu spisu nevyplývajú. Odvolací súd dospel k záveru, že k rozvratu v manželských vzťahoch nedošlo ani porušením vernosti. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal ním tvrdenú mimomanželskú známosť, napriek tomu, že bolo jeho povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení (§ 32 CMP) a odvolací súd, vzhľadom na listinné dôkazy predložené manželkou, jeho tvrdeniam o novej známosti ani neuveril. Konštatuje, že vzťahy manželov, ktoré sa doposiaľ vytvárali počas ich krátkeho spolužitia, boli a budú nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnenie povinností z nich vyplývajúcich, ako aj správanie manželov súviselo s okolnosťami, ktoré mali svoj pôvod nielen vo vzájomnom vzťahu manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo ich manželstva (konfliktný vzťah manželky s rodinou navrhovateľa). Odvolací súd prihliadol aj na to, že manželka napriek súčasnému správaniu sa navrhovateľa má záujem na udržaní manželstva, tento záujem nie je vzhľadom na konanie manžela (ktorý stretnutia s manželkou vyhľadáva) len jednostranný. Odvolací súd uzatvára, že v tomto konaní nebol zistený trvalý rozvrat v manželských vzťahoch, medzi manželmi ide o rozpory prechodného charakteru s perspektívou obnovenia vzťahov. Z ust. § 23 Zákona o rodine vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva, t.j. či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, t.j. dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Rozvod manželstva je dôvodný, len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z výpovede účastníkov konania vyplýva, že majú medzi sebou problémy, ktoré súvisia predovšetkým s konfliktným vzťahom manželky s rodinou navrhovateľa, doposiaľ sa im ich nepodarilo vyriešiť ale z vyjadrení manželov a dôkazov produkovaných v konaní rezultuje záver, že sa majú radi a snaha manželky navrhovateľa o odstránenie rozporov a obnovenie spolužitia môže ovplyvniť postoj navrhovateľa k manželstvu, preto v tomto štádiu konania nebolo možné konštatovať, že vzťah manželov je neperspektívny. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd odvolacie námietky manželky navrhovateľa za opodstatnené a preto podľa § 388 CSP zmenil rozsudok tak, že návrh zamietol.
13. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.