Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoKR/3/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobcu: Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX P. č. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou Bakovou, so sídlom A. Józsefa 1, Dvory nad Žitavou, IČO: 33 661 910, proti žalovanému: LawService Recovery, k. s., správca konkurznej podstaty úpadcu: T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX P. č. XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., so sídlom: Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -146 zo dňa 21.11.2018 v časti výroku o nároku na náhradu trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -146 zo dňa 21.11.2018 v napadnutej časti m e n í tak, že žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra výrokom I. rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -146 zo dňa 21.11.2018 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd rozsudkom určil, že majetok žalobcu, ktorý je podielovým spoluvlastníctvom stavby súp. č. XXX vedeného na LV č. XXX pre kat. úz. P. a pozemku parc. č. XXX/X vedeného na LV č. XXX pre kat. úz. P., vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nespĺňa podmienky zápisu podľa § 79 ods. 1 druhá veta ZoKR do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa za účelom jeho speňaženia v konkurznom konaní sp. zn. .

2. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol výrokom II. rozsudku tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. S poukazom na ustanovenie a skonštatoval, že žalovanému, ktorý síce mal v konaní plný úspech, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko dospel k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia . Tieto videl v tom, že trovy právneho zastúpenia žalovaného nepovažoval za účelne vynaložené, nakoľko žalovaný sa dal zastúpiť advokátskou kanceláriou aj napriek tomu, že štatutárny zástupcovia žalovaného majú právnické vzdelanie 2. stupňa a preto si žalovaný nebol povinný zvoliť advokáta podľa . Súd prvej inštancie zároveň poukázal na okolnosť, že konateľ advokátskej kancelárie je zároveň konateľom správcu konkurznej podstaty.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie výlučne v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na dôvody uvedené v odôvodnení výroku napadnutého rozhodnutia o trovách konania je možné považovať trovy právneho

zastúpenia správcu konkurznej podstaty advokátom za neúčelne vynaložené. Správcovi konkurznej podstaty patria rovnaké práva a povinnosti, ako majú aj iní účastníci občianskeho súdneho konania, a teda aj právo dať sa zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť aj advokát. Keďže žalovaný sa advokátom zastúpiť dal, je s tým logicky spojený aj vznik jeho povinnosti zaplatiť za poskytnuté právne služby odmenu. Vzhľadom na to, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty má rovnaké práva a povinnosti ako majú iní účastníci súdnych konaní, má právo, aby mu súd v nadväznosti na jeho procesný úspech v konaní priznal voči neúspešnej strane sporu náhradu trov konania, a to aj trov právneho zastúpenia. Žalovaný sa odvolal na SR, ktorý garantuje každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ktoré v sebe zahŕňa aj právo strany sporu rozhodnúť sa, či sa dá zastúpiť v konaní. Zo žiadnej právnej úpravy nie možné vyvodiť záver, že by sa strana sporu nemohla dať v konaní zastupovať advokátom, a to aj napriek tomu, že štatutárni zástupcovia majú právnické vzdelanie 2. stupňa. Strana sporu nemusí svoje práva a povinnosti v konaní vykonávať sama, a to bez ohľadu na to, či má právnické vzdelanie, je advokátom, právnikom alebo jej štatutárni zástupcovia majú právnické vzdelanie 2. stupňa. V danej veci mal preto žalovaný rovnakú možnosť voľby ako každý, a to aj v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia. Stranu sporu nie je možné sankcionovať tým, že jej nebude priznaná náhrada zodpovedajúca výške odmeny advokáta s odôvodnením, že sa mohla v konaní brániť sama. Je potrebné prihliadať na skutočnosť, že správca konkurznej podstaty a jeho procesne zastupujúca advokátska kancelária sú dva samostatné právne subjekty, pričom každý z nich je primárne založený s iným cieľom a osobitou mierou zodpovednosti za výkon svojej činnosti. Žalovaný tiež poukázal na ustanovenie o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý ustanovuje, že výkonom jednotlivých úkonov môže správca poveriť aj advokáta. Citované ustanovenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii tak predpokladá, že na strane správcu je plne dôvodná zákonná požiadavka dať sa v súdnom konaní zastúpiť advokátom, za čo správcovi logicky pre prípad procesného úspechu prináleží priznanie náhrady trov konania. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neprihliadal na dôvody, ktoré mohli žalovaného viesť k rozhodnutiu zvoliť si advokáta, ktoré spočívajú hlavne v tom, že ako správca vykonáva svoju činnosť súčasne v rôznych konkurzných konaniach aj účastníkom mnohých sporov vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom, a preto rozhodnutie nechať sa zastúpiť advokátskou kanceláriou možno v tomto prípade považovať za účelné, a to aj vzhľadom na špecializáciu advokáta na danú problematiku a jeho väčšiu mieru objektivity vo vzťahu k prejednávanej veci.

4. Z uvedených dôvodov sa žalovaný svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok o nároku na náhradu trov konania zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Okrem poukazu na vecnú a formálnu správnosť napadnutého rozhodnutia toto vyjadrenie ďalšiu argumentáciu neobsahuje. Žalobca odvolací súd žiadal, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade (ďalej len ), pričom dospel k záveru o potrebe napadnuté uznesenie zmeniť podľa z nasledujúcich dôvodov.

7. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania v prípadoch, keď sa konanie končí vydaním meritórneho rozhodnutia, spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej strane nahradiť trovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa a rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania. Ide však o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v

konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené.

9. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd v danom prípade naplnenie zákonných podmienok na aplikáciu ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania nevzhliadol. V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť, že súd prvej inštancie za jediný dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci nepriznanie náhrady trov konania v merite veci plne úspešnému žalovanému považoval neúčelnosť trov právneho zastúpenia advokátom za situácie, keď sa žalovaný vzhľadom na právnické vzdelanie 2. stupňa jeho štatutárnych zástupcov mohol v konaní brániť sám aj bez pomoci advokáta. Odvolací súd tomu považuje za nevyhnutné uviesť, že prípadná neúčelnosť vynaložených trov konania pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle procesného predpisu nemôže mať charakter dôvodu hodného osobitného zreteľa predpokladaného ustanovením . V prípade neúčelne vynaloženého výdavku vzniknutého v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva totiž vychádzajúc z definície trov konania ustanovenej v o trovy konania vôbec nejde, a preto takýto neúčelne vynaložený výdavok súdom v rámci náhrady trov konania ani nemôže byť priznaný.

10. V súvislosti s účelnosťou trov právneho zastúpenia advokátom vzniknutých žalovanej spoločnosti vykonávajúcej funkciu správcu konkurznej podstaty odvolací súd rovnako dospel k inému právnemu záveru ako súd prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi prezentovanými v odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2015, sp. zn. , ku ktorým Najvyšší súd SR dospel po obdobnej prejednávanej veci pri posudzovaní otázky účelnosti trov právneho zastúpenia advokátom takého účastníka konania charakteru právnickej osoby, ktorej viacerí pracovníci disponujú právnickým vzdelaním. Svoje závery formuloval dovolací súd nasledovne: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“ Dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež konštatuje, že: „Uplatňovanie hore uvedeného názoru súdov (o tom, že účastník konania disponujúci právnym oddelením alebo zamestnávajúci zamestnancov s právnickým vzdelaním nemá nárok na náhradu trov konania za právne zastupovanie v konaní) by de facto znamenalo, že nárok na náhradu trov za právne zastupovanie v konaní nemajú všetky fyzické osoby s právnickým vzdelaním, množstvo korporácií, obchodných spoločností, družstiev, štátnych inštitúcií a organizácií a pod., čo by viedlo k ich diskriminácii a nerovnému postaveniu v konaní“.

11. Odvolací súd zároveň poukazuje tiež aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 24. septembra 2008, v zmysle ktorého „rozhodovanie súdu o náhrade trov v rámci incidenčného sporu sa riadi nepochybne ustanoveniami a nasl. o náhrade trov konania. To v praxi znamená, že ak správca konkurznej podstaty zastúpený v incidenčnom spore advokátom je úspešný, má nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia advokátom". Odvolací súd potom už len dodáva, že charakter incidenčného sporu má aj prejednávaná vec o vylúčenie veci z podstaty.

12. Z dôvodu, že odvolací súd nevidí dôvod na odklon od prezentovaných právnych záverov najvyšších súdnych inštancií, považoval za potrebné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania zmeniť tak, že v merite veci plne úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. Odvolací súd pritom vychádzal z ustanovenia v súvislosti s . O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v súvislosti s a tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému ich náhradu proti žalobcovi, ktorý ani čiastočný úspech nemal, v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne takisto súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.