Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-308-2019.pdf
PDF · 93.52 KB
Case nature
Subarea
24Ek/308/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Česká podnikatelská pojišťovna, a.s., Vienna Insurance Group, se sídlem Pobřežní 665/23, 18 600 Praha 8, Česká republika, IČO: 639 98 530 v konaní zast.: JUDr. Pavlom Novákom, usadeným euroadvokátom so sídlom Fazuľová 1/1, 811 07 Bratislava - Staré Mesto proti povinnému: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX S., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 2.774,- CZK s príslušenstvom a trov exekučného konania, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/308/2019 zo dňa 13. marca 2019, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/308/2019 zo dňa 13. 3. 2019 z a m i e t a .
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/308/2019 zo dňa 13. 3. 2019.
odôvodnenie:
1. Dňa 13.3.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 24Ek/308/2019, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.774,- CZK od 4.1.2011 do zaplatenia.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. g), ods. 4 veta druhá zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.02.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2.774,- CZK s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 5C/117/2008 zo dňa 28.10.2010, ktorý sa stal vykonateľným dňa 3.1.2011. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu aj predmetný exekučný titul s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe, výpis z obchodného registra ČR, plnú moc právneho zástupcu ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe, výpis zo zoznamu advokátov, ktorý je vedený Slovenskou advokátskou komorou, osvedčenie o registrácii DPH právneho zástupcu, poistnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu spolu s prílohami a tiež predexekučnú výzvu spolu s potvrdením o nedoručení z dôvodu, že adresát je neznámy. Ďalej uviedla, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s prílohami zistila, že oprávnený si v súlade s exekučným titulom uplatnil okrem istiny vo výške 2.774 CZK aj úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.774,- CZK od 2.11.2005 do zaplatenia, pričom od vykonateľnosti exekučného titulu, t.j. 3.1.2011 do podania návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. 15.2.2019 uplynuli viac ako tri roky. Rovnako uviedla, že oprávnený síce v súlade s § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku priložil k návrhu na vykonanie exekúcie predexekučnú výzvu zo dňa 28.1.2019, ktorou vyzval povinného na splnenie nároku
vyplývajúceho z predmetného exekučného titulu, avšak táto zásielka sa mu vrátila z dôvodu, že adresát je neznámy. V súvislosti s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku uviedla, že v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu bolo zámerom zákonodarcu zamedziť nárastu úrokov, ktorý vzniká cieleným vyčkávaním oprávneného s podaním návrhu na vykonanie exekúcie zavedením osobitnej civilnoprávnej sankcie v podobe nemožnosti začať exekúciu na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, ktoré vzniklo po vykonateľnosti exekučného titulu. Uvedená zákonná úprava má oprávneného motivovať k tomu, aby návrh na vykonanie exekúcie podal najneskôr do troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a teda aby povinného neprekvapoval po uplynutí relatívne dlhšej doby podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ďalej poukázala na to, že podmienka vyzvania povinného v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie na zaplatenie dlžnej sumy je splnená len v tom prípade, ak sa uvedená výzva dostane do dispozičnej sféry povinného, pretože len tak môže byť naplnený jej vyššie uvedený zmysel. Pričom v predmetnej veci mala za preukázané, že predmetná zásielka podaná na poštovú prepravu pod číslom UC268663520SK sa vrátila oprávnenému s výsledkom doručenia: adresát je neznámy. A preto uvedená skutočnosť zakladá v danom exekučnom konaní fakt, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno, že postupoval v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pretože je jeho povinnosťou preukázať, že povinný bol skutočne vyzvaný na splnenie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, a teda mu bola predmetný výzva aj reálne doručená. Ďalej uviedla, že súd je toho názoru, že nemožno akceptovať situáciu, keď povinný zašle výzvu na splnenie pohľadávky na adresu, na ktorej sa povinný už nezdržiava, a ten sa s jej obsahom v dôsledku toho nemá možnosť oboznámiť. Na záver dodala, že oprávnenému nič nebránilo v tom, aby podal návrh na vykonanie exekúcie už skôr, teda do troch rokov od vykonateľnosti exekučného titulu.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť a žiadal, aby Okresný súd Banská Bystrica vyhovel sťažnosti oprávneného, napadnuté uznesenie zrušil a vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v časti úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.774 CZK od 4.1.2011 do zaplatenia. Svoju sťažnosť odôvodnil predovšetkým tým, že sa nestotožňuje so závermi súdu, nakoľko má za to, že v zmysle § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku si svoju povinnosť splnil zaslaním výzvy. Podľa názoru povinného z uvedeného ustanovenia ani iného zákonného predpisu nevyplýva povinnosť doručiť do dispozičnej sféry povinného výzvu na zaplatenie. V prípade tvrdení súdu o splnení podmienky len v prípade, ak sa uvedená výzva dostane do dispozičnej sféry povinného, by podľa názoru oprávneného zakladala na nerovnom postavení Oprávneného a Povinného kedy by sa povinný mohol úspešne vyhýbať exekučnému konaniu zmenou a nenahlásením zmeny trvalého pobytu, prípadne opakovaným nevyzdvihnutím oznámenej zásielky. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda musel byť Povinnému doručený, rovnako mu bola v zmysle odôvodnenia exekučného titulu doručená aj žaloba, Povinný si teda bol vedomý svojho dlhu voči Oprávnenému a napriek tomu do dnešného dňa svoj záväzok nesplnil. Oprávnený preto využil svoje dispozičné právo a domáhal sa svojho práva priznaného exekučným titulom prostredníctvom súdneho exekútora. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie Oprávnený vyzval Povinného na úhradu dlžnej sumy zaslaním výzvy na adresu trvalého pobytu uvedenú v exekučnom titule, čím si svoju povinnosť splnil. Oprávnený má za to, že nie je možné od Oprávneného spravodlivo požadovať, aby pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie lustroval pobyt povinného a teda vynaložil ďalšie náklady za stavu, kedy už nesie riziko úhrady trov exekúcie v prípade, že exekučné konanie proti povinnému nebude úspešné. Navyše možnosti zisťovania aktuálneho pobytu Oprávneným sú výrazne obmedzené (na rozdiel od možností súdneho exekútora, v prípade ktorého je súčinnosťou napr. na Sociálnu poisťovňu, políciu a pod. vyššia pravdepodobnosť zistenia aktuálnej adresy Povinného, resp. adresy, kde si preberá poštu, je tu aj možnosť doručovania prostredníctvom zamestnávateľa atď.) a v prípade rešpektovania postupu uvedeného v napadnutom uznesením by Oprávnenému „nepomohlo“, ani keby využil svoje nepatrné možnosti a priložil by k návrhu na vykonanie exekúcie spolu s vrátenou zásielkou aj doklad o preverení p?
4. Zároveň si oprávnený dovolil poukázať aj na skutočnosť, že uvedený postup by sa javil ako neprimerane tvrdý aj v prípade, ak by sa zaslaná výzva vrátila z dôvodu: „neprevzatá v odbernej lehote“, kedy by sa rovnako výzva nedostala do dispozície dlžníka - Povinného a predlžovaním doručenia by došlo k zmareniu nároku Veriteľa - Oprávneného na príslušenstvo, resp. by ho donútil podať návrh bez neho. Ďalej uviedol, že v právnom poriadku Slovenskej republiky sú účinky právoplatného súdneho rozhodnutia upravené jednak v procesných normách, jednak v hmotnoprávnych normách. Ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka výslovne ustanovuje, že ak bolo právo priznané rozhodnutím súdu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, kedy sa podľa rozhodnutia malo plniť. Toto ustanovenie
tak posilňuje nárok veriteľa priznaný právoplatným rozhodnutím a dáva mu istotu, že počas 10 rokov sa jeho nárok neoslabí. Tieto účinky sa týkajú celého nároku v tom rozsahu, v akom bol priznaný rozhodnutím, teda aj nároku na príslušenstvo (úroky, úroky z omeškania a náklady, § 121 ods. 3 Obč. zák.). Nesprávnym aplikovaním ustanovenia 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku by tak podľa názoru oprávneného došlo k zákazu vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva, a to napriek tomu, že práve takýto nárok je posilnený účinkami § 110 ods. 1 Obč. zákonníka. Rovnako oprávnený uviedol, že veriteľ, ktorému bol jeho nárok priznaný právoplatným rozhodnutím a ktorý sa tak spolieha na uvedené účinky, by bol podľa názoru súdu normami exekučného práva zbavený možnosti reálne tieto posilnené účinky využiť. Závery súdu v napadnutom Uznesení tak podľa názoru oprávneného oslabujú reálnu uplatniteľnosť a regulačnú účinnosť právnych noriem a taktiež právnu istotu ako atribút právneho štátu. Vyššie uvedené ustanovenie exekučného poriadku nadobudlo účinnosť dňa 01.04.2017. Predmetnej úprave predchádzala úprava uvedená v § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, ktorá Oprávnenému odnímala možnosť domáhať sa vymoženia príslušenstva pohľadávky rovnako v lehote 3 rokov, avšak navyše neobsahovala možnosť zmariť uvedený postup v prípade vyzvania Povinného na úhradu dlhu a súčasného podania návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 3 mesiacov od vyzvania. Predmetná úprava mala byť použitá na exekučné konania začaté po 31. máji 2014. Z uvedeného vyplýva, že až do 31.05.2014 veriteľ exekučného titulu nemal žiaden dôvod ponáhľať sa s návrhom na vykonanie exekúcie, keďže mohol vychádzať zo všeobecných premlčacích lehôt a účinkov právoplatného rozhodnutia v zmysle § 110 ods. 1 Obč. zák., a teda nebolo nič čo by veriteľa „nútilo ponáhľať sa“ s iniciovaním exekúcie.
5. V predmetnom prípade uplynuli veriteľovi relevantné 3 roky na podanie návrhu na vykonanie exekúcie už pred prijatím predchádzajúcej právnej úpravy a za súčasnej neznalosti aktuálneho pobytu Povinného teda úplne stratil možnosť domáhať sa úhrady časti príslušenstva priznaného právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. V prípade vymáhania pohľadávky formou exekúcie Oprávnený znáša riziko, že pri neúspešnej exekúcii bude zaviazaný na úhradu trov súdneho exekútora. Okamžité nepodanie návrhu na vykonanie exekúcie teda nemá za účel nárast príslušenstva (a teda celkovej sumy, ktorú bude musieť Povinný uhradiť), ale je výrazom racionálneho postoja veriteľa, ktorý zvažuje riziko a až pri hrozbe straty práva je ochotný toto riziko podstúpiť. Primárnym dôvodom vymáhania nie je žiadna špekulácia veriteľa, aby sa dlžná suma navýšila, ale to, že dlžník nesplnil svoj záväzok voči veriteľovi. V takom prípade podanie návrhu na vykonanie exekúcie pokojne aj po deviatich a pol roku nie je podľa názoru oprávneného účelovým konaním veriteľa, ale naopak, výrazom jeho ústavne chráneného vlastníckeho práva v podobe judikovaného nároku. Dlžník predsa kedykoľvek môže odvrátiť exekúciu tým, že bude konať podľa práva, teda že svoj záväzok splní. Výkladom súdu ustanovenia 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku by tak podľa názoru oprávneného došlo k zbaveniu veriteľov ich právoplatne judikovaných pohľadávok, teda zbavenia ochrany ich vlastníckeho práva a navyše potvrdeného právoplatným súdnym rozhodnutím.
6. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel súd k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
13. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15. 02. 2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2.774,- CZK s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 5C/117/2008 zo dňa 28.10.2010, ktorý sa stal vykonateľným dňa 3.1.2011. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu aj predmetný exekučný titul s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe, výpis z obchodného registra ČR, plnú moc právneho zástupcu ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe, výpis zo zoznamu advokátov, ktorý je vedený Slovenskou advokátskou komorou, osvedčenie o registrácii DPH právneho zástupcu, poistnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu spolu s prílohami a tiež predexekučnú výzvu spolu s potvrdením o nedoručení z dôvodu, že adresát je neznámy. Následne vyššia súdna úradníčka vydala napadnuté uznesenie.
14. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
15. Podľa § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.
16. Podľa § 53 ods. 4 veta druhá Exekučného poriadku, z dôvodu podľa odsek 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
17. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
18. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky dospel k záveru, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na zdôraznenie ešte uvádza, že v prípade ak oprávnený chcel v exekúcii vymôcť aj úroky z omeškania, ako opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, musel súdu preukázať, že povinného vyzval na splnenie pohľadávky. Oprávnený síce tvrdí, že si svoju povinnosť splnil, keď povinnému zaslal na adresu uvedenú v exekučnom titule výzvu zo dňa 28.01.2019, hoci na uvedenej adrese bol adresát neznámy, pretože nemá povinnosť skúmať, či je adresa v exekučnom titule aktuálna. Výzva sa tak do dispozície povinného nedostala a povinný sa o nej ani nedozvedel. Súd nevyvracia názor oprávneného, že tento nie je povinný zisťovať skutočnú adresu povinného. Overovanie adresy oprávneným pri včas začatej exekúcii (do 3 rokov od vykonateľnosti exekučného titulu) nemá pre konanie zásadný význam. Avšak v prípadoch, keď je návrh podaný po 3 rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu a oprávnený žiada vymôcť aj opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, je namieste, aby si túto adresu vo vlastnom záujme zistil a doručil na ňu povinnému výzvu. Aby výzva, ako jednostranný hmotnoprávny úkon oprávneného smerujúci k splneniu zákonom stanovenej povinnosti podľa § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku vyvolala účinky, musí byť povinnému aj doručená. Za doručenú sa považuje až vtedy, ak mal (povinný) objektívnu možnosť zoznámiť sa s jej obsahom. V posudzovanej veci povinný takú možnosť nemal, pretože bol na adrese uvedenej v exekučnom titule v čase doručovania výzvy neznámy. Oprávnenému preto možno pričítať, že v dôsledku jeho konania (podania návrhu na vykonanie exekúcie po vyše 8 rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu) už nebola adresa povinného podľa exekučného titulu aktuálna, čo malo za následok
nesplnenie povinnosti uvedenej v ustanovení § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku ako podmienky na vymoženie pohľadávky aj s opakujúcim sa príslušenstvom po 3 rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu. Neobstojí tiež jeho tvrdenie, že nemal vedomosť o aktuálnej adrese povinného, keď vychádzal z údajov na exekučnom titule a nepodstatná bola aj jeho námietka, že mu povinný mal aktuálnu adresu oznámiť. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie po vyše 8 rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu v sebe nesie riziko, že povinný zmení adresu, prípade stratí právnu subjektivitu, alebo bude na jeho majetok vedený konkurz a pod.. Oprávnenému muselo byť zrejmé, že pokiaľ mu dobrovoľne povinný pohľadávku neuhradil ani niekoľko rokov od právoplatnosti rozhodnutia, bolo nereálne očakávať, že mu oznámi zmenu adresy. Ak oprávnený tvrdil, že dlžník si má byť vedomý svojho dlhu a má vyvíjať maximálne možné úsilie, aby vyrovnal pohľadávku svojho veriteľa, vrátane poskytovania súčinnosti, na druhej strane treba uviesť, že veriteľ sa má aktívne starať o svoje pohľadávky, čo v tomto prípade znamenalo skôr sa domáhať jej splnenia núteným spôsobom (exekúciou).
19. Sudca ešte v tejto súvislosti podotýka, že ustanovenie o nepriznaní opakujúceho sa plnenia v takýchto prípadoch platilo už aj za predchádzajúcej právnej úpravy (§ 61b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017), čo znamená, že nejde o novú právnu úpravu. Predchádzajúca úprava bola dokonca prísnejšia, pretože veriteľ mohol zvrátiť následky oneskorene podaného návrhu na vykonanie exekúcie len uzavretím dohody o postupnom splnení pohľadávky, ktorú priznáva exekučný titul (podľa súčasnej právnej úpravy existuje aj druhý dôvod - vyzvanie povinného na splnenie). Už vtedy zákonodarca zakotvením uvedeného ustanovenia uviedol, že má predchádzať tomu, aby exekučný titul slúžil veriteľovi ako cenný papier, ktorý si nechá špekulatívne odležať, pokiaľ v neprospech dlžníka narastú úroky a prípadne ďalšie sankcie, a až tesne pred uplynutím premlčacej doby vyvolá exekúciu.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
21. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o podanej sťažnosti sa skončilo zamietnutím sťažnosti oprávneného, nakoľko tento nebol v uvedenej časti konania úspešný, a preto súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.