Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/63/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, V., zastúpenej JUDr. Zuzanou Havašovou, advokátkou so sídlom Mengusovce 15, proti žalovanej: H. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, V., prechodne bytom P. XXX/X, W. F., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. SIDOR, s.r.o. so sídlom Zdravotnícka 4373/6, Poprad, IČO: 36 866 156, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 28.03.2019, č. k. - 338, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Mení sa uznesenie vo výroku II. tak, že stranám sporu sa náhrada trov prvoinštančného konania nepriznáva.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol takto, že cit.:

,,I. Konanie z a s t a v u j e. II. P r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ 2. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil tak, že v konaní bola žalobkyňa stranou sporu, ktorá zavinila zastavenie konania tým, že zobrala žalobu späť v celom rozsahu. K späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že povinný z exekúcie V. Q. uhradil pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní. K zastaveniu konania nedošlo z dôvodov uznania nároku žalobkyne žalovanou. Žalovanej tak prináleží náhrada trov konania. Preto súd rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške trov konania priznaných žalovanej rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku II. o náhrade trov konania podala odvolanie v zákonnej lehote žalobkyňa. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle (ďalej len „“). Namietala, že nemožno jej pričítať procesné zavinenie na zastavení konania, hoci zobrala žalobu späť v celom rozsahu. Žalobu podala v súvislosti s pohľadávkou žalovanej vymáhanej v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Dušana Sopka proti povinnému V. Q., ktorý je R.. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nie je povinná z exekúcie, nemohla ovplyvniť vymáhanie predmetnej pohľadávky, priebeh exekučného konania, ani prípadné uhradenie vymáhanej sumy. Teda žalobkyňa, hoci vzala žalobu o vylúčenie veci z exekúcie späť, nemohla zaviniť zastavenie konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie vo výroku II. a vrátil súdu prvej inštancie vec na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a , bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie v napadnutej časti je potrebné zmeniť.

5. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že v predmetnom prípade sa žalobkyňa žalobou domáhala voči žalovanej vylúčenia nehnuteľností špecifikovaných v žalobe, vylúčenia z exekúcie predajom týchto nehnuteľností na vymoženie pohľadávky (trov právneho zastúpenia v prvoinštančným konaní 6.368,08 eura, trov konania v prvoinštančným konaní 78,20 eura, trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní 553,84 eura, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 305,40 eura, súdny poplatok za vydanie poverenia 16,50 eura) žalovanej voči povinnému V. Q.. Exekúcia voči povinnému bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Sopkom pod sp. zn. EX 56/16 na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. -460 zo dňa 03.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 30.05.2016.

6. Žalobkyňa vzala žalobu späť vzhľadom na skutočnosť, že povinný z exekúcie V. Q. dňa 25.02.2019 uhradil sumu vymáhanú v exekučnom konaní, veci, ktoré žiada žalobkyňa vylúčiť z exekúcie v tomto konaní už nebudú postihnuté exekúciou a táto žaloba je bezpredmetná. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobkyňa procesne nezavinila zastavenie konania. Žalovaná súhlasila so späťvzatím žaloby a navrhla, aby súd žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci aplikácie právnej úpravy obsiahnutej v ust. . Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania je kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ust. (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa).

10. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

11. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, , autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).

12. Procesne úspešná síce v spore bola žalovaná a preto nárok na náhradu trov konania v zmysle vznikol jej, avšak odvolací súd má za to, že sú tu dôvody pre aplikáciu .

13. Odvolací súd pri aplikovaní voľnej úvahy súdu, ktorá je v danom prípade prípustná, konštatuje, že v danej veci existujú výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní prihliadnuť. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa odvolací súd vychádza zo samotného charakteru konania o vylúčenie veci z exekúcie, preto je potrebné vziať do úvahy, že k zastaveniu konania došlo pre správanie sa tretej osoby, v exekučnom konaní povinného, ktorý uhradil dlžnú pohľadávku, a preto nemožno konštatovať, že by bola priamo žalobkyňa zodpovedná za to, že došlo k zastaveniu konania. Uvedenú skutočnosť preto odvolací súd hodnotí ako dôvod hodný osobitného zreteľa a to s prihliadnutím na povahu a konkrétne okolnosti, a tiež s prihliadnutím na výsledok vyplývajúci z exekučného konania, v ktorom žalovaná bola oprávnenou a došlo k uhradeniu jej pohľadávky.

14. V danom prípade odvolací súd taktiež zohľadnil okolnosti v prejednávanej veci v tom zmysle, že spor sa týka strán sporu, ktoré sú blízke príbuzné, v exekučnom konaní bol povinným otec žalobkyne a oprávnená matka žalobkyne, a preto v záujme zamedzenia ďalšieho sa zhoršovania vzájomných príbuzenských vzťahov je toho názoru, že je dôvodné nepriznať procesne úspešnej žalovanej náhradu trov prvoinštančného konania.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto dôvodné a spravodlivé, aby každá strana si sama znášala trovy, ktoré im v tomto (zastavenom) konaní vznikli, a sú tak splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. 257 a nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán.

16. Odvolací súd má za to, že na základe použitej sudcovskej úvahy v spojení s účelom práva na náhradu trov konania, nepriznanie tohto nároku, i keď je výnimočným, v tomto prípade obstojí, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa zmenil a stranám sporu náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . V danej veci odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu o trovách prvoinštančného konania prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa na základe vlastnej úvahy. Z uvedeného dôvodu by odvolací súd nepovažoval za spravodlivé, pokiaľ by zaviazal žalovanú ako stranu neúspešnú v odvolacom konaní na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni.

18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).