Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Pc/2/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci navrhovateľa: T.. L. X., B..XX.XX.XXXX, O. X. H. X. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. C. U. a oprávnenej: X.. H. X., B..XX.XX.XXXX, O. X. H. X.W. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. C. U., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11.12.2018 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 14.01.2019 domáhal voči oprávnenej - dcére navrhovateľa zrušenia vyživovacej povinnosti s účinnosťou od podania návrhu. Návrh odôvodnil tým, že vyživovacia povinnosť voči oprávnenej bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 27.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2009. V tom čase mal. dcéra bola týmto rozsudkom zverená do osobnej starostlivosti matky a navrhovateľ bol zaviazaný platiť na maloletú dcéru výživné vo výške 180,- EUR mesačne. V skutočnosti oprávnenej poukazoval vyššie čiastky ako súdom stanovené. Oprávnená mu počas vyživovacej povinnosti zatajila skutočnosť, že niekoľkokrát prerušila štúdium a zarábala si na živobytie P. G., X.. Navrhovateľ disponuje informáciou, že počas tohto obdobia žila v prenájme so svojim priateľom, kde riadne pracovala a platila za prenájom bytu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že oprávnená dňa 15.02.2017 ukončila denné štúdium na Univerzite vo P.. Po ukončení štúdia vo P. začala diaľkovo navštevovať Masarykovu univerzitu v X. a presťahovala sa do X., kde žila a riadne pracovala. V súčasnosti študuje diaľkovo na Univerzite v X., pracuje a žije v Ž.N., kde sa v lete presťahovala do vlastného bytu, ktorého je vlastníkom na základe darovacej zmluvy zo dňa 28.09.2010, čo preukazoval výpisom z LV č. XXXX. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je oprávnená schopná sa sama živiť a vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nej zanikla. Navrhovateľ žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k oprávnenej určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. -36 zo dňa 27.10.2009 s tým, že náhradu trov konania si neuplatnil.

2. Oprávnená sa k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti a k jeho prílohám, ktoré jej boli doručené do vlastných rúk dňa 25.02.2019 spolu s procesnými poučeniami písomne vyjadrila podaním, doručeným súdu dňa 04.03.2019. Vo svojom vyjadrení uviedla, že s návrhom na zrušenie výživovacej povinnosti nesúhlasí, pretože obsahuje viaceré mylné informácie, ktoré nie sú pravdivé a sú len domnienkami navrhovateľa. Oprávnená vo svojom vyjadrení poukázala na to, že po rozvode rodičov ako 15-ročná bola zverená do starostlivosti matky. Otec pravidelne platil predpísané výživné na účet matky oprávnenej 180,- EUR mesačne od 10.12.2009 do 11.09.2012. Iba v jednom prípade 03.11.2010 poukázal vyššiu čiastku 220,- EUR. Od 11.10.2012, keď začala študovat' v zahraničí, na Uni Wien vo P., začal poukazovat' na matkin účet 190,-EUR mesačne a poukazoval ich do 13.01.2017. Bola to vyššia čiastka o 10,-

EUR mesačne, s tým, že náklady na štúdium, bývanie, stravu boli vysoké cca 650,- EUR mesačne. Oprávnenú veľmi podporovala jej matka a bolo prirodzené, že aj oprávnená sama sa snažila privyrobiť si a pomôcť rodičom. O to viac, že matka má už od r. 1985 diagnostikované ochorenie sclerosa multiplex a po 34 rokoch je odkázaná na invalidný vozík. Napriek tomu, že je invalidná dôchodkyňa, neprestala pracovat' a pracuje stále na plný úväzok. Oprávnená ďalej uviedla, že v G. pracovala na dohodu ako brigádnik, do tej miery, ako to určujú a dovoľujú legislatívne predpisy v G. pre študentov. Štúdium bolo náročné, preto mohla pracovať len toľko, aby svoje štúdium nezanedbávala. Preto zvýšená čiastka podľa vyjadrenia oprávnenej aj vzhľadom na jej dospelosť a na náklady na štúdium nepredstavuje obrovské zvýšenie. Od februára 2017 do januára 2018 posielal navrhovateľ na účet oprávnenej výživné v sume 190,- EUR mesačne. Od februára 2018 si navrhovateľ prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej, čo predstavuje sumu 180,- EUR x 14 mesiacov = 2.520,- EUR. Oprávnená sa s ním snažila komunikovať, tvrdil však, že nemá peniaze. Oprávnená mu preto oznámila, že podá na neho trestné oznámenie pre neplnenie si svojej zákonnej povinnosti. Pravdepodobne preto sa rozhodol podať uvedenú žiadosť o zrušenie vyživovacej povinnosti. Oprávnená ďalej uviedla, že po ukončení štúdia na gymnáziu začala študovat' na Uni Wien vo P. v bakalárskom programe anglické a americké štúdiá (English and American Studies). Bola riadnou študentkou denného štúdia a štúdium trvalo od zimného semestra 2012 do zimného semestra 2016, ktorý ukončila získaním titulu BA. 15.02.2017. Aj keď štúdium trvalo 9 semestrov, nikdy ho neprerušila, vždy bola riadnou študentkou denného štúdia. Následne sa prihlásila na magisterské (Master v origináli) štúdium v odbore anglický jazyk a lingvistika (letný semester 2017) a na magisterské štúdium tlmočníctvo a prekladateľstvo angličtina-nemčina (zimný semester 2017 a letný semester 2018). Štúdium nedokončila a k 23.08.2018 prestala byť riadnou študentkou P. D.. Paralelne so štúdiom vo P. začala v zimnom semestri 2015 externé štúdium bakalárskeho programu žurnalistiky na Masarykovej univerzite v X., v ktorom v letnom semestri 2018 získala titul Bc. Vzhl'adom na skutočnosť, že magisterské štúdium nie je możné študovať diaľkovo, od tohto akademického roka študuje v magisterskom programe odbor mediálne štúdia a žumalistika, kde je aktuálne riadnou študentkou 4. ročníka denného štúdia v letnom semestri 2019. Popri silnej matkinej podpore oprávnenú v štúdiu žurnalistiky zo začiatku podporoval aj navrhovateľ. Od roku 2012 nikdy neprestala byť riadnou študentkou denného štúdia. Ako už vyššie uviedla, počas štúdia v zahraničí pracovala na dohodu ako brigádnik v spoločnosti GVO, avšak len do tej miery, ako to dovoľujú legislatívne predpisy v G. pre študentov. V období, ktoré navrhovateľ uvádzal v návrhu, sa oprávnená skutočne presťahovala do X., odkiaľ dochádzala do P. i do X., bývala so svojím priateľom v prenajatom byte a pracovala opätovne na dohodu v súkromnej jazykovej škole Bilingvi v X., ktorá spadá pod spoločnosť U. W. U..G..C.. V prílohe k vyjadreniu priložila Dohody o vykonaní práce. V máji 2018 mala zdravotne ťažko postihnutá matka úraz (zlomenina bedrového krčku), ktorý ju úplne pripútal na 4 mesiace na invalidný vozík a potrebovala a stále potrebuje oprávnenej pomoc. Preto v júni 2018 ukončila svoj pobyt v X. a v júli 2018 sa vrátila domov, do bytu, ktorého je vlastníkom a matka má v ňom právo dožitia. Od septembra 2018 popri štúdiu v X., sa opätovne na dohodu zamestnala v reštaurácii O. v Ž.N.. Rovnako tak od októbra 2018 vykonáva osobnú asistenciu pre svoju matku v činnostiach, ktoré stanovuje legislatíva pre rodinného príslušníka. Na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie je registrovaná na Daňovom úrade v Ž.. Na záver uviedla, že s uvedeným návrhom nesúhlasí a žiadala o zmenu navrhovaného rozsudku v znení, že vyživovacia povinnost' zostane minimálne zachovaná, kým nedokončí štúdium resp. kým nedovŕši 25 rokov, alebo bude navýšená. Zároveň uviedla, že v najbliżšej dobe podá trestné oznámenie na navrhovateľa za neplnenie si vyživovacej povinnosti za obdobie február 2018 dodnes a o vyplatenie nezaplateného vyživného. Na záver uviedla, že navrhovateľ má do dnešného dňa, 10 rokov po rozvode, stále trvalý pobyt v byte, ktorého je oprávnená vlastníkom. Vie, že aktuálne žije v L., ale nepozná jeho adresu a komunikácia viazne. Chcela mu doručit' výzvu na doplatenie výživného, ale posielať ju na totožnú adresu je zbytočné, lebo poštu si navrhovatel' nepreberá. Aj preto je rozhodnutá mu trvalý pobyt na D.. X. XX, Ž. bezodkladne zrušiť.

3. Navrhovateľ sa k vyjadreniu oprávnenej, ktoré mu bolo doručené do vlastných rúk spolu s prílohami dňa 20.05.2019, v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia vo vyjadrení nijako nerozporoval.

4. Súd vo veci nariadil a dňa 28.06.2019 vykonal pojednávanie v súlade s ust. za prítomnosti oboch účastníkov konania, ktorí pred súdom zotrvali na svojej skutkovej argumentácii.

5. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že forma štúdia dcéry v X. bola alternatívou na neschopnosť dokončiť štúdium vo P., ktorá sa nepopisuje od roku 2018, ale už skôr a mala to byť alternatíva na možné

pokračovanie štúdia, ak neuspeje vo P. v štúdiu. Po 6-tich rokoch štúdia vo P. a po ukončení s titulom Bc., kde dva roky opakovala štúdium dennou formou, a popri tom zarábala peniaze na financie, na existenciu P. G., či na platenie prenájmu a na svoju existenciu - živobytie v G.. Určité príspevky navrhovateľa a jeho ex manželky nestačili na požiadavky vtedy plnoletej osoby, na fungovanie v G. ako takom. Ako už uviedol, X. bolo alternatívou a v ktorom naďalej pokračovala a nemala problém s ukončením ďalšieho semestra, akéhokoľvek semestra, nakoľko išlo o opakovanie štúdia, ktoré bolo v G.. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v Rakúsku študovala skoro to isté, čo v X.. Čiže nemala s tým absolútne žiadny problém. Čo sa týka štúdia v X., po ukončení titulu Bc., vo P., sa rozhodla pokračovať v štúdiu v X., ako spomínala Mgr. štúdium. Podľa názoru navrhovateľa k štúdiu na Masarykovej univerzite v X. bola dcéra dotlačená matkou, ktorá je veľmi ambiciózna, pričom podľa jeho vyjadrenia dcéra po ukončení denného bakalárskeho štúdia vo P. a externého bakalárskeho štúdia v X., už bola rozhodnutá žiť občianskym životom či už v G.u, či Česku alebo kdekoľvek inde, nakoľko štúdium ukončila titulom Bc. a v štúdiu nechcela ďalej pokračovať. Tak, ako uvádza potvrdenie Masarykovej univerzity v X., že je riadnou študentkou denného štúdia v X., je to forma prezenčná, kde dennodenne nedochádza do školy, ale chodí raz týždenne soboty na formu prednášok a cvičení a popritom pracuje. Navrhovateľ ďalej uviedol, že oprávnená si vo P. platila nájom bytu, ktorý bol v hodnote 400,- a viac EUR, nakoľko sa presťahovala z jedného bytu do druhého. Potom v X., kde sa presťahovala z toho dôvodu, že mala priateľa, ktorý sa nedokázal zamestnať v Ž., a preto sa presťahovala do X., kde si prenajali jednoizbový byt, za ktorý platili 450,- a viac EUR. Navrhovateľov príspevok ako výživné bol 180,-EUR, koľko prispievala matka na výživné navrhovateľ nevedel, nakoľko sa o to nezaujímal. Jeho povinnosťou bolo svojej dcére vyjsť v ústrety kedykoľvek a v čomkoľvek. Do 10-teho mesiaca v roku 2018, kde jej umožnil bývať tu v Ž., v jeho dome v L. S. bez nároku na nájom, ale nakoľko zistil, že to bolo zištné zo strany dcéry, pretože jej priateľ nemal možnosť bývať v Ž. s ich dvoma psami, kde mu zničili majetok. Týmto chcel poukázať na tú skutočnosť, že jeho dcéra sa presťahovala z X. opätovne do Ž. a do prenajatého bytu, pričom má svoje vlastné bývanie v byte na X. D.. Č.. XX P. Ž. a po nezhodách s matkou a nedovolení zo strany matky užívať vlastný byt, nakoľko má v danom byte psy, tieto vyhodené peniaze navyše, ktoré nemuseli byť vyhodené za ďalšie bývanie, keďže oprávnená má bývanie na X. Č.. XX a po nezhodách s dcérou a vyhodení ich aj s jej priateľom z prenajatého domu, nakoľko sa navrhovateľovi nepáčilo, v akom stave bol dom, ktorý im poskytol, nastala aj situácia, že dcéra prestala s ním komunikovať, a na základe aj e-mailu, ktorý bol uvedený v spise s navrhovateľom nekomunikuje do dnešného dňa. Navrhovateľ vo svojej výpovedi ešte poznamenal, že dcére poukazoval výživné o 10,-EUR vyššie ako bolo nutné. Výlohy so sťahovaním dcéry do P., Z. P. J. X. a následne aj do Ž., hradil navrhovateľ, pretože boli takou jeho vnútornou povinnosťou, pričom od nej nežiadal vôbec nič, nežiadal ani nájomné za pobyt, ktorý absolvovala aj s priateľom v jeho dome, ale ho uráža jej správanie, ktoré sa voči nemu opakovalo už druhýkrát, nakoľko podľa jeho vnútorného pocitu je strojom na peniaze, a nie otec, na základe toho sa rozhodol podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ ďalej uviedol, že jeho dcéra oponuje tým, že v rámci zákonov SR zarába len do možnosti brigádnickej činnosti, resp. dohody, čo sa podľa neho nezakladá na pravde. Táto činnosť je riešená vždy dohodou alebo brigádnickou činnosťou v zmluve, ktorá je teda upravená do výšky možnosti a je zákonom teda určená, a to výhodne pre zamestnávateľa, ale aj pre zamestnanca a zvyšok ide do ruky pracovníčky. Potvrdilo sa to aj na základe tvrdení dcéry, nakoľko isté mesiace zarábala vyššiu sumu ako navrhovateľ dokázal zarobiť na Slovensku, bolo to nad 900,-EUR mesačne, nad čím sa navrhovateľ pozastavil, pretože vedel, že je to možné, ale že to bude až taká suma, tak to ho neprekvapilo, nakoľko to bola práca v G. a následne práca v X.. Momentálne pracuje brigádnicky, resp. na dohodu v reštaurácií O., kde navrhovateľ majiteľku osobne pozná, pretože s ňou v minulosti spolupracoval, takže podľa názoru navrhovateľa určite zarába vyššie peniaze ako je 300,- EUR mesačne. Navrhovateľ na záver poznamenal, že cez jeho osobu ako živnostníka, jeho dcéra pri práci v X. riešila aj spôsob odmeny cez jeho živnosť, čiže vie, že jej príjem prerastá sumu, ktorá je zákonná, ktorá prerastá aj možnosti nájmu 400,-EUR a viac, nakoľko by nemohla normálne žiť a fungovať, nakoľko je dospelá osoba a má požiadavky, či už na seba alebo na vzťah, v ktorom žije.

6. Oprávnená vo svojej výpovedi uviedla, že štúdium P. X. bolo jej rozhodnutím a nejednalo sa o alternatívu na neschopnosť dokončiť štúdium v G.. Je pravdou, že bakalára študovala 4,5 roka a počas štúdia Bc., vo P. začala paralelne študovať externé štúdium v X. Bc.. Taktiež je pravdou, že vo P. zarábala, ale pravidelne na život jej prispieval nielen otec, ale aj jej matka, keďže popri štúdiu nepracovala viac ako 10 až 15 hodín týždenne. Boli aj mesiace, keď si zarobila viac, lebo mala viac času, vtedy jej príjem mohol byť vo výške 900,-EUR až 1.000,-EUR, ale toto sa jednalo tak o 4 mesiace v roku. Vo svojej výpovedi k predchádzajúcemu štúdiu uviedla, že odbory vo P. H. P. X. vôbec nie sú rovnaké, keďže vo P. študovala jazyky a v X. študuje žurnalistiku. Takže žiadne študijné predmety sa jej neopakovali,

takže si nemyslí, že štúdium v X. bolo pre ňu ľahšie. Taktiež pre toto štúdium sa rozhodla z vlastného presvedčenia, pretože práca s médiami ju baví a napĺňa, takže si myslí, že jej matka nebola za týmto rozhodnutím. Keď dokončila Bc. štúdium vo P., usilovala sa o Mgr. štúdium vyše roka, ale uznáva, bolo to pre ňu náročné, tak toto štúdium ukončila. Presne vtedy, keď ukončila Mgr. štúdium vo P., začala študovať denné Mgr. štúdium v X., B. T. D.. Stále bola študentom denného štúdia. Je pravdou, že nedochádza dennodenne do X., ale cestuje tam každý týždeň na štvrtok, piatok a sobotu, podľa toho, aký má rozvrh. Oprávnená ďalej uviedla, že je pravdou, že sa z P. presťahovala do X., ale nájom nemal hodnotu 450,- EUR ako uviedol navrhovateľ, ale 390,-EUR, a keďže priateľ oprávnenej pracoval na plný úväzok a ona bola podporovaná svojimi rodičmi a taktiež pracovala brigádne, takže si s priateľom mohli tento prenájom dovoliť. Taktiež je pravdou, že spolu s priateľom mali možnosť dva mesiace bývať v otcovom dome, nezištne po návrate do Ž., za čo je navrhovateľovi stále vďačná, ale nemyslí si, že dom po odchode z neho nechali v poškodenom stave. Sama ho bola upratovať s priateľom tesne predtým ako od neho odišli. V Ž. nie je pravda, že by nežila so svojou mamou, v súčasnosti býva u svojej mamy. Príležitostne bývala s priateľom v prenajatom byte, ktorého nájom oprávnená nehradila, prispievala priateľovi jedine 100,-EUR na život, keď potreboval pomoc, pretože oprávnená mala bývanie zadarmo. Oprávnená ďalej uviedla, že je pravdou, že so svojim otcom nekomunikuje, ale to len preto, že si svoju vyživovaciu povinnosť už dlhšie neplní, a to nie je teraz otázka peňazí, ale princípu. Taktiež ako bolo uvedené, pracuje momentálne aj v Ž., avšak na dohodu na brigádnický pomer. Jej zárobok nie je vyšší ako 200,- EUR, pretože v Ž. brigádnici nedostanú viac ako 3 eurá na hodinu, a keďže je stále študentom, nemá možnosť pracovať každý deň.

7. Podľa (ďalej len ) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

8. Podľa Čl. 8 na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.

9. Podľa súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.

10. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

12. Podľa súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

13. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 27.10.2009, právoplatným a vykonateľným dňa 03.12.2009, lustráciou v sociálnej poisťovni na navrhovateľa a oprávnenú, potvrdením o štúdiu na Univerzite vo P., potvrdením Masarykovej univerzity v X. o štúdiu zo dňa 11.07.2018 a zo dňa 28.02.2019, Dohodou o brigádnickej práci študentov zo dňa 20.10.2016, zo dňa 19.10.2017, zo dňa 18.09.2018 a zo dňa 02.01.2019, Zmluvou o výkone osobnej asistencie zo dňa 01.10.2018, výpismi z účtov oprávnenej a matky oprávnenej, darovacou zmluvou zo dňa 28.09.2010 ako aj celým spisovým materiálom.

14. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 27.10.2009, právoplatným a vykonateľným dňa 03.12.2009, bol navrhovateľ zaviazaný povinnosťou platiť na oprávnenú (v tom čase na maloletú) výživné vo výške 180,- EUR mesačne do 10-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky oprávnenej, a to v zmysle schválenej rodičovskej dohody, na základe ktorej bola mal. oprávnená zverená do osobnej starostlivosti jej matke.

15. Podľa potvrdenia Masarykovej univerzity v X. o štúdiu zo dňa 11.07.2018 oprávnená navštevovala v akademickom roku 2018/2019 1. semester magisterského štúdia v prezenčnej, t.j. dennej forme od 12.07.2018 do 28.02.2019 (č.l. 48 spisu) a podľa potvrdenia Masarykovej univerzity v X. o štúdiu zo dňa 28.02.2019 oprávnená navštevuje v akademickom roku 2018/2019 2. semester magisterského štúdia v prezenčnej, t.j. dennej forme od 01.02.2019 do 31.08.2019 (č.l. 49 spisu). Oprávnená študuje na Fakulte sociálnych štúdií na Masarykovej univerzite v X. v prezenčnej forme štúdia v 2. semestri magisterského

študijného programu Mediálne a komunikačné štúdia. Aktuálne je študentkou 4. ročníka denného štúdia v letnom semestri. Túto skutočnosť mal súd preukázanú aj výsluchom oprávnenej.

16. Podľa vykonanej lustrácie v sociálnej poisťovni na oprávnenú ako aj z predložených Dohôd o brigádnickej práci študentov zo dňa 20.10.2016, zo dňa 19.10.2017, zo dňa 18.09.2018 a zo dňa 02.01.2019 (č.l. 50 - 62 spisu) vyplýva, že oprávnená vykonávala a v súčasnosti aj vykonáva pracovnú činnosť zamestnanca, ktorý má štatút študenta a jej vymeriavací základ za obdobie od 01/2017 do 06/2018 bol 200,- EUR mesačne a v období od 09/2018 do 04/2019 bol v priemere vo výške 127,305 EUR mesačne (lustrácia v SP na č.l. 75 - 77 spisu).

17. Podľa Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23. Podľa § 77 ods. 1 citovaného zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa , o rodine dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynutý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

25. Podľa Z .z. o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

26. Podľa konanie sa začína len na návrh.

27. Podľa účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

28. Podľa rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

29. Podľa rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

30. Podľa veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

31. Súd vychádzal v súlade s ust. zo zisteného skutočného stavu veci. Súd si v súlade s ust. osvojil zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, nakoľko nemal pochybnosti o ich pravdivosti a neboli v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd v konaní postupoval v zmysle ustanovenia , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Súd tak pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že oprávnená vzhľadom k tomu, že sa sústavne pripravuje štúdiom na vysokej škole na svoje budúce povolanie, má štatút študenta, ako bolo preukázané z predložených listinných dokladov, a teda nie je schopná sa sama živiť. Preto otec a matka oprávnenej ako jej rodičia majú k nej naďalej vyživovaciu povinnosť podľa ust. Zákona o rodine. Matka oprávnenej si voči svojej dcére plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Otec oprávnenej bol rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 27.10.2009, právoplatným a vykonateľným dňa 03.12.2009 zaviazaný voči oprávnenej výživným vo výške 180,- EUR mesačne, pričom od februára 2017 do januára 2018 navrhovateľ posielal na účet oprávnenej výživné v sume 190,- EUR mesačne. Od februára 2018 si navrhovateľ prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej, čo predstavuje nedoplatok na výživnom v sume 180,- EUR x 14 mesiacov = 2.520,- EUR. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané z písomných aj ústnych vyjadrení účastníkov konania, ktoré medzi nimi neboli sporné.

32. Rozhodujúcim momentom pre zánik vyživovacej povinnosti zo strany rodiča zákon aj prax spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o obnove vyživovacej povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká automaticky (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa), v prípade uzavretia manželstva potomkom má prednosť vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, kým rodičovská povinnosť má podpornú funkciu, a to v prípade, keď manžel nie je spôsobilý zabezpečiť všetky odôvodnené potreby. Vyživovacia povinnosť absolútne zaniká zánikom príslušného rodinnoprávneho vzťahu (smrťou, zapretím otcovstva, osvojením, v prípade zrušenia osvojenia sa však obnovuje).

33. V prejednávanej veci súd vykonal vo veci dokazovanie podľa vyššie uvedených zásad a dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné hmotnoprávne podmienky, a to zmena pomerov na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa ako otca voči oprávnenej. V konaní mal súd nepochybne preukázané, že oprávnená naďalej pokračuje v štúdiu na vysokej škole, a to dennou formou štúdia, je študentom 4. ročníka magisterského štúdia, a teda pripravuje sa na svoje budúce povolanie. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že oprávnená nie je schopná sama sa živiť, nakoľko v súčasnej dobe navštevuje štvrtý ročník denného štúdia na Fakulte sociálnych štúdiií na Masarykovej univerzite v X., a to Mediálne a komunikačné štúdiá. To, že si brigádnicky privyrába ešte neodôvodňuje zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Od posledného rozhodnutia nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zrušenie vyživovacej povinnosti. Zrušenie vyživovacej povinnosti je návrhové konanie, to znamená, že súd je návrhom na zrušenie výživného viazaný a tento nemôže modifikovať prípadným znížením výživného vzhľadom na brigádnický zárobok oprávnenej.

34. V konaní bolo nepochybné, že navrhovateľ so svojou dcérou v spoločnej domácnosti nežije a jej bytová potreba ako jednej z jej základných potrieb je uspokojovaná bývaním v byte spolu so svojou

matkou, ktorá v prevažnej miere nielen náklady na výživu ale i náklady oprávnenej spojené so štúdiom zabezpečuje zo svojich príjmov. Je nesporné, že so štúdiom na vysokej škole sú spojené vyššie výdavky, ktorých krytie musí zabezpečovať rodič. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ si musí počínať tak, aby zabezpečil dostatočný príjem nielen na uspokojenie svojich životných potrieb, ale i potrieb osôb, voči ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť. Podľa názoru súdu navrhovateľ v konaní nepreukázal také správanie oprávnenej, ktoré by odôvodňovalo zrušenie vyživovacej povinnosti, lebo jej priznanie alebo ďalšie trvanie by teda bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine). Je síce pravdou, že oprávnená sa s navrhovateľom nekontaktuje, avšak to je len dôsledok predchádzajúcich nedorozumení ohľadom ich vzájomných vzťahov, rozporov medzi rodičmi, teda matkou oprávnenej a navrhovateľom a v neposlednom rade aj z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľa od februára 2018, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania pred súdom. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu zamietol.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa ustanovenia odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.