Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-14-2019.pdf
PDF · 87.15 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/14/2019
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobcu Z. X., bytom Š. XXX/X, XXX XX E., proti žalovanému Aukčný dom, s.r.o., so sídlom Pribinova 462/84, 920 01 Hlohovec, IČO: 36 253 073, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podal dňa 24.6.2019 na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým (vychádzajúc z petitu návrhu) žiadal, aby súd uložil odporkyni „... zdržať sa výkonu záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 36/2013/08 zo dňa 09.05.2008...“ a zakázal „...disponovať, previesť, darovať alebo inak scudziť alebo vykonať akúkoľvek dobrovoľnú ďalšiu dražbu...“ nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX k.ú. E. ako rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parcele č.XXX/X, garáž súp. č. XXX stojaca na parcele č. XXX/X, parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2 a parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 37 m2, Uloženie uvedených povinnosti a zákazu žiadal do právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, aby mu súd uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení požadovaného neodkladného opatrenia.
2. Návrh navrhovateľ odôvodnil tak, že žiada aby: „....Aukčný dom Hlohovec ... mal povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, na základe zmluvy o zriadení na parcelách číslo XXX,XXX kataster H. , obec E. (dom sč. XXX na parc. č. XXX/X, garáž na parc. č. XXX/X a pozemky C.KN parc. č. XXX/ X XXX/X - K. XXX/XX-XXX/XX). A to z dôvodu zlého znaleckého posudku, ktorý dala vyhotoviť Aukčný doma Hlohovec, ktorý je hlboko poddimenzovaný a nesprávne vyhodnotený....Taktiež je tu podozrenie Trestný čin podľa trestného zákona a to Nekalé praktiky.“
3. V prílohe návrhu navrhovateľ predložil oznámenie odporkyne o konaní dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, znalecký posudok vypracovaný znalcom Mgr. Ing. Martinom Královičom, Na Hrebienku 11, Bratislava, za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 25.1.2018 č. 87/2018, a znalecký posudok vypracovaný za tým istým účelom znalcom Ing. Miroslavom Pomffym zo dňa 22.7.2014 č. 66/2014.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. . Podľa § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
5. Podľa cit. ust. § 325 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd zastáva názor, že v danom prípade navrhovateľ neosvedčil existenciu ani jedného z týchto dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho súd návrh ako nedôvodný zamietol. K dôvodom svojho rozhodnutia súd udáva:
6. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXX k.ú. E. je zrejmé, že navrhovateľ spolu so svojou manželkou S.Á. X., r. H., nar. X.X.XXXX, sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, a to rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na parcele č. registra „C“ č. XXX/X, garáže súp. č. XXX stojacej na parcele registra „C“ č. XXX/X, pozemku vedeného ako parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2 a pozemku vedeného ako parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 37 m2.
7. Podľa zápisu na tomto LV č. XXX k.ú. E. „ Časť C: Ťarchy „ všetky nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom v prospech Dexia banky Slovensko a.s., Hodžová 11, Žilina, IČO: 31 575 951 ( podľa výpisu z obchodného registra aktuálny obchodný názov: Prima banka Slovensko a.s.) zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 36/2013/08, V 935/08, na ktorú navrhovateľ v návrhu v súvislosti s výkonom založeného práva a dobrovoľnou dražbou poukazuje.
8. Vychádzajúc z obsahu petitu návrhu navrhovateľ návrhom ( okrem iného) žiada uložiť odporkyni jednak povinnosť „zdržať sa výkonu záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 36/2013/08 zo dňa 9.5.2008.......alebo vykonať akúkoľvek ďalšiu dobrovoľnú dražbu nehnuteľností...“ , a tiež zákaz „ ...disponovať, previesť, darovať alebo inak scudziť...“ nehnuteľnosti. Návrh pritom dôvodí zlým znaleckým posudkom (poddimenzovaným a nesprávne vyhotoveným) a podozrením z trestného činu a nekalými praktikami, bez bližšej konkretizácie.
9. Súd lustráciou v registri Okresného súdu Kežmarok tak, ako to nakoniec vyplýva aj z poznámky na LV č. XXX k.ú. E. zistil, že pod sp.zn. 2C 339/2014 je na tunajšom súde vedené konanie navrhovateľa a jeho manželky ako žalobcom v 1. a 2. rade proti žalovaným 1. Prima banka Slovensko, a.s, Hodžová 11, Žilina, IČO: 31 575 951, a 2. LICITOR group, a.s., Sládkovičová 6, Žilina, IČO: 36 421 561, o určenie hodnoty predmetu dražby.
10. Z obsahu spisu sp.zn. 2C 339/2014 vyplýva, že žalobou v tomto spore sa navrhovateľ spolu s manželkou domáhali uloženia zákazu žalovaným v 1. a 2. rade vykonať dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX k.ú. a na LV č. XXX E., a určenia všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľnosti, ktoré v tom čase mali byť predmetom tretieho kola dobrovoľnej dražby stanovenej žalovaným v 2. rade ako dražobníkom na deň 27.11.2014. Žalobu žalobcovia dôvodili (okrem iného) predovšetkým nesúhlasom so všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti stanovenou pre účely tohto tretieho kola dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti v znaleckom posudku vypracovanom na objednávku žalovaného v 2. rade ako dražobníka dňa 22.7.2014 pod č. 66/2014 znalcom Ing. Miroslavom Pomffym, a to v porovnaní so znaleckým posudkom vypracovaným na objednávku tohto dražobníka pre účely prvého a druhého kola dražby dňa 23.9.2013 pod č. 60/2013 tým istým znalcom. Okresný súd Kežmarok právoplatným rozsudkom zo dňa 28.11.2016 č.k. 2C 339/2014 -138 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.2.2018 č.k. 1Co70/2017-197 žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11. Pokiaľ navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladné opatrenia v prejednávanej veci, v časti uloženia povinnosti odporkyni ako vykonávateľovi dobrovoľnej dražby tých istých nehnuteľnosti, ktorých sa týkalo aj konanie sp.zn. 2C 339/2014, dôvodí rovnakým dôvodom ako v konaní sp.zn. 2C 339/2014, tzn. nesúhlasom so znaleckým posudkom vypracovaným na objednávku dražobníka pre účely dražby (v
danom prípade so znaleckým posudkom zo dňa 25.1.2019 č. 87/2018), súd v celom rozsahu poukazuje na závery súdov prijaté vo vyššie uvedených právoplatných rozhodnutiach, k čomu zdôrazňuje a dodáva:
12. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách„) dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, 11a) ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
13. Podľa § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.
14. Podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
15. Podľa § 12 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.
16. S poukazom na citované ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách súd v prejednávanej veci, vo vzťahu k návrhu navrhovateľa ako vlastníka predmetu dražby na uloženie povinnosti odporkyni ako dražobníkovi nehnuteľnosti zdržať sa vykonania ďalšej dobrovoľnej dražby z dôvodu nesúhlasu navrhovateľa so znaleckým posudkom vypracovaným na objednávku odporkyne ako dražobníka pre účely dražby, poukazuje na záver Krajského súdu v Prešove vyslovený v odôvodnení rozsudku zo dňa 15.2.2018 č.k. 1Co 70/2017-197, ktorým potvrdil správnosť rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 28.11.2016 č.k. 2C 339/2014-138, podľa ktorého: „... treba poukázať na správne závery súdu prvej inštancie vyplývajúce z citovaných ustanovení § 12 ods. 1,5 a § 22 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, z ktorých vyplývajú práva a povinnosti vlastníka dražených nehnuteľnosti a dražobníka, pokiaľ ide o zisťovanie ceny nehnuteľnosti prostredníctvom znaleckých posudkov, a z týchto ustanovení vyplývajú aj možnosti, akým spôsobom dospieť k vypracovaniu takého znaleckého posudku, ktorý stanoví cenu týchto nehnuteľností objektívne. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že dražobník má povinnosť sa vyporiadať s námietkami k znaleckému posudku, ktoré vlastník predmetu dražby vznesie do 10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku, a to v lehote 5 pracovných dní pred konaním dražby. Taktiež je zakotvená možnosť žiadať vypracovanie nového znaleckého posudku, toto oprávnenie je na strane vlastníka predmetu dražby, a zákon stanovuje povinnosť dražobníka zabezpečiť znalecký posudok do 30 dní od doručenia tejto žiadosti, a to od iného znalca. Z uvedeného vyplýva, že existujú dostatočné záruky smerujúce k tomu, aby hodnota nehnuteľnosti bola stanovená objektívne, pričom v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje aj odvolací súd, že stanovenia ceny predmetu dražby prostredníctvom znaleckého dokazovania v súdnom konaní za týchto okolností nie je možné. Zmaril by sa tým zmysel samotného konania v dobrovoľnej dražbe, ktoré má uspokojiť efektívnym spôsobom (vrátane primeraného časového faktora) oprávnené požiadavky veriteľa, ktorého nároky neboli uspokojené, a preto je nutné prikročiť k dobrovoľnej dražbe. Súd v súdnom konaní môže taktiež využiť len ten okruh znalcov, ktorí sú zapísaní v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a nemá iné možnosti ako dražobník, pokiaľ ide o okruh osôb, ktoré prichádzajú do úvahy, aby znalecký posudok podali. V tejto súvislosti nemožno apriórne vychádzať z predpokladu, že znalecký posudok, ktorý ocení nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby
na základe žiadosti dražobníka, bude neobjektívny a jeho objektívnosť možno dosiahnuť len v súdnom konaní...“.
17. Hodnotu nehnuteľnosti pre účely dobrovoľnej dražby teda stanovuje znalec na požiadanie dražobníka postupom upraveným zákonom o dobrovoľných dražbách, ktorý navrhovateľovi ako vlastníkovi predmetu dražby dáva možnosti a dostatočné záruky, aby hodnota jeho nehnuteľnosti pre účely dražby bola stanovená objektívne. Je preto na navrhovateľovi, ktorý nesúhlasí s ocenením jeho nehnuteľnosti v znaleckom posudku predloženom súdu spolu s návrhom zo dňa 25.1.2019 č. 87/2018, aby v procese prebiehajúcej dražby vykonávanej odporkyňou ako dražobníkom, na ktorú v prejednávanej veci poukazuje, využil všetky zákonom o dobrovoľných dražbách dané možnosti na objektívne určenie hodnoty nehnuteľnosti. Tak ako uviedol Krajský súd v Prešove, stanovenie ceny predmetu dražby prostredníctvom znaleckého dokazovania v procese dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je vecou výkonu práv a povinností dražobníka, znalca a vlastníka predmetu dražby. Súd nemá žiadny zákonný podklad do toho procesu vstupovať, a tým ani dôvod bezodkladne upravovať pomery strán uložením zákazu odporkyni ako dražobníkovi vykonať dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľnosti z dôvodu nesúhlasu vlastníka predmetu dražby so znaleckým posudkom.
18. Súd len dodáva, že vyššie uvedený záver neznamená, že by navrhovateľ nemohol mať právo na náhradu škody, ktorá by mu mohla vzniknúť následkom „nesprávneho„ posudku znalca, ktorý ohodnotí jeho nehnuteľnosti pre účely dobrovoľnej dražby. Ak znalec zavinene poruší svoje povinnosti pri vypracovávaní znaleckého posudku o cene nehnuteľnosti, ktoré súd predmetom dražby, zodpovedá za škodu spôsobenú vlastníkovi nehnuteľnosti podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu. Škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti so zavineným porušením povinností pri vypracovávaní znaleckého posudku znalcom nie sú povinní hradiť ani navrhovateľ dražby a ani dražobník (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1263/2008 zo dňa 28.1.2009, ako aj dôvodovú správu k § 12. ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách ). Porušenie povinností znalcom pri vypracovávaní znaleckého posudku pre účely ohodnotenia predmetu dražby nie je však porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, a teda ani dôvodom pre uloženie zákazu vykonať dražbu, a ani pre prípadné vyhlásenie neplatnosti dražby.
19. Vo vzťahu k uloženiu zákazu výkonu záložného práva súd len dodáva, že vykonávateľom záložného práva je vždy záložný veriteľ, nie dražobník, ktorý dražbu iba organizuje. Preto vo vzťahu k uloženiu povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva odporkyňa ako dražobník nie je pasívne legitimovaná.
20. Odporkyňa ako dražobník organizujúci dražbu nie je pasívne legitimovaná ani pokiaľ ide o uloženie zákazu „...disponovať, previesť, darovať alebo inak scudziť...“ nehnuteľnosti. Podľa zákona o dobrovoľných dražbách dražobník je osoba, ktorá iba organizuje dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti. Tento zákon, a ani iný zákon, dražobníkovi dobrovoľnej dražby nedáva oprávnenie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby, ktorú organizuje, prevádzať, darovať a ani scudzovať.
21. Pokiaľ navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladné opatrenia v prejednávanej veci dôvodí aj podozrením z trestného činu, a to nekalými praktikami, a to bez uvedenia akýchkoľvek ďalších skutočností, súdu neostávalo nič iné, iba návrh na nariadenie neodkladného opatrenie pre neosvedčenie existencie dôvodu na jeho nariadenie vo vzťahu aj k tomuto tvrdeniu navrhovateľa zamietnuť.
Poučenie:
Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, v dvoch vyhotoveniach ( § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku...
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.