Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/58/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v spore žalobcu ČSOB Poisťovňa, a.s., IČO: 31 325 416, Žižkova 11, 811 02 Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s. r. o., IČO: 47 239 921, Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava - Ružinov, proti žalovanému D. E., M.A.: XX XXX XXX, U. XX/XX, XXX XX U., zastúpenému Advokátskou kanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, o zaplatenie 563,40 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má p r á v o na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca na Okresnom súde Banská Bystrica, v upomínacom konaní, podal návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým navrhol, aby žalovaný bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť mu istinu 563,40 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 563,40 eur od 01. 01. 2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v plnej výške.

2. Opísal skutočnosti, od ktorých odvodzuje uplatňovaný peňažný nárok nasledovne: Ako žalobca uzatvoril s pani L. Š.u poistnú zmluvu DOMOS KOMPAKT č. XXXXXXXXXX dňa 18. 11. 2016, so začiatkom dátumu poistenia 01. 12. 2016, na základe ktorej vzniklo poistenie domácnosti za podmienok a v rozsahu upravenom v poistnej zmluve. Dňa 04. 12. 2016 došlo k poistnej udalosti, keď v dôsledku vadného ventilu, ktorý praskol, došlo k vytopeniu domácnosti poškodenej p. Š.. Celková výška škody na majetku poistenej bola 563,40 eur. Žalobca túto sumu ako poisťovateľ nahradil p. Š. titulom poistného plnenia. Podľa prešiel na žalobcu nárok na náhradu škody v rozsahu poskytnutého plnenia vo výške 563,40 eur. Šetrením sa zistilo, že vadný výrobok predal poškodenej žalovaný, ktorý uznal reklamáciu za vadný výrobok. S poukazom na ustanovenie , a si preto uplatňuje náhradu škody, ktorá na neho prešla vyplatením poistného plnenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. -0 zo dňa 26. 10. 2018, proti ktorému v zákonnej lehote žalovaný podal kvalifikovaný odpor s odôvodnením, uplatnený nárok neuznal v celom rozsahu a argumentoval nasledovne. Nestotožnil sa s právnym názorom žalobcu, pokiaľ predmetný právny vzťah subsumoval pod všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu ( ) a pod osobitný druh právnej zodpovednosti - škody z prevádzkovej činnosti ( ).

Je zrejmé, že toto subsumovanie je nesprávne, keďže podriadenie právneho vzťahu pod škodu z prevádzkovej činnosti prichádza do úvahy iba v prípadoch, ak je škoda spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. Vo všetkých uvedených prípadoch musí byť naplnené to, že škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou má vplyv na okolie. Prevádzkovou činnosťou sa totiž rozumie sústavne vykonávaná činnosť, ktorá je organizovaná osobou, resp. akákoľvek organizovaná cieľavedomá činnosť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Škoda vyvolaná prevádzkovou činnosťou je dôsledkom špecifického charakteru určitej prevádzky. Právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom nemožno subsumovať pod , keďže žalovaný nevykonával žiadnu prevádzkovú činnosť, pri ktorej by došlo ku škode. Je len maloobchodným predajcom výrobku (nie výrobcom), ktorý bol vadný a ktorý spôsobil škodu. Predmetný výrobok poškodenej neinštaloval.

4. Ak aj predmetný právny vzťah žalobca podriaďuje pod všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu podľa , nie je prítomná zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu, nebolo mu preukázané žiadne porušenie právnej povinnosti, vzniklú škodu žiadnym spôsobom nezavinil a zbavil sa zodpovednosti v zmysle . Ako predajca vypúšťacieho ventilu, ktorý praskol, za to nemôže niesť zodpovednosť s pripísaním mu zavinenia. Pravdou je, že uznal reklamáciu výrobku, avšak to nezakladá jeho zodpovednosť za škodu ani jeho zavinenie, keďže nie je výrobcom daného výrobku a nevykonával ani jeho montáž.

5. Zodpovednosť za škodu nesie iba ten, kto porušil svoju právnu povinnosť, ale porušenie akejkoľvek právnej povinnosti žalovaným nebolo preukázané. Naopak, výrobca ventilu, spoločnosť Slovarm, a.s., uznala svoju zodpovednosť za vadný výrobok, keďže je daná jej objektívna zodpovednosť v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. V súlade s uvedeným žalovaný odkázal spoločnosť ČSOB Poisťovňa, a.s., so svojimi zodpovednostnými nárokmi na výrobcu výrobku, spoločnosť Slovarm, a.s.

6. Podľa názoru žalovaného má byť predmetný právny vzťah subsumovaný pod osobitý zákon, teda o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. V danom prípade bola škoda spôsobená vadným výrobkom, ventilom, pričom škodu spôsobenú vadným výrobkom upravuje práve tento zákon. Ide o osobitý - špeciálny druh zodpovednosti za škodu a v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali sa v prípade škody spôsobnej vadným výrobkom musí aplikovať a nie všeobecná úprava zodpovednosti za škodu. Ani v prípade, ak predmetný právny vzťah bude subsumovaný pod osobitý zákon, teda o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom nebude daná zodpovednosť žalovaného za vadný výrobok - vypúšťací ventil, s poukazom na ustanovenie a 4 citovaného zákona, pretože v zmysle predmetného zákona za škodu spôsobenú vadným výrobkom zodpovedá iba výrobca vadného výrobku a výrobcom v zmysle predmetného zákona sa rozumie ten, kto výrobok vyrobil, vyťažil alebo inak získal alebo kto sa za výrobcu vydáva označením výrobku svojím menom, ochrannou známkou alebo iným rozlišovacím znakom, ktorý ho identifikuje ako výrobcu alebo ktorý ho odlišuje od iného výrobcu. Ako vyplýva z uvedenej definície žalovaný nie je v zmysle zákona výrobcom výroku, a preto nie je daná jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Žalovaný voči spotrebiteľom jednoznačne vystupuje ako predajca výrobku a svojich zákazníkov informuje o tom, kto je výrobcom výrobku. V zmysle predmetného zákona teda žalovaný ako predajca nenesie za vadný výrobok žiadnu zodpovednosť, nesie ju iba výlučne výrobca výrobku.

7. Navyše v zmysle § 1 ods. 2 predmetného zákona výrobca zodpovedá za škodu na veci inej, ako je vadný výrobok, len ak je škoda vyššia ako 20 000 Sk (663,80 eur). Vadný výrobok podľa tvrdení poisťovne však spôsobil škodu na iných veciach iba v sume 563,40 eur, preto zodpovednosť za škodu nie je daná ani z tohto dôvodu. To, že spoločnosť Slovarm, a.s. je výrobcom výrobku, preukazuje priložený reklamačný list, faktúra a certifikát zhody, kde je všade uvedený výrobca Slovarm, a.s.

8. Nie je pravdou to, čo tvrdí žalobca, že žalovaný nijako nereagoval na predžalobnú výzvu. Žalovaný komunikoval so žalobcom a reagoval na jeho predžalobnú výzvu sám a následne aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalobca na list právneho zástupcu žalovaného odpovedal tak, že berie stanovisko žalovaného na vedomie a že v nadväznosti na uvedené v odpovedi sa obráti na výrobcu výrobku. Žalovaný mal teda za to, že vzhľadom na argumenty uvedené v odpovedi, žalobca uznal, že zodpovedný je v predmetnej veci výrobca výrobku, teda Slovarm, a.s., a že od neho pohľadávku ďalej nebude vymáhať. Následne už žalobca žalovaného nekontaktoval, iba podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, nakoľko nie je vo veci daná jeho zodpovednosť za škodu.

9. Žalobca sa k podanému odporu proti platobnému rozkazu písomne vyjadril a poukázal na skutočnosť, že žalovaný v podanom odpore nerozporuje žiadnu zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom, t. j. žalovaný nepopiera predaj závadného výrobku a rovnako tak nerozporuje tú skutočnosť, že táto súčiastka spôsobila vznik škody. Uvedenému výkladu svedčia i tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca si mal škodu uplatniť u výrobcu daného výrobku. Rešpektujúc zásadu „Iura novit Curia“ poukázal žalobca na ustanovenie podľa ktorého: „Výrobca zodpovedá za škodu na veci inej, ako je vadný výrobok, podľa odseku 1, len ak je škoda vyššia ako 20 000 Sk (663,88 eur)“. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že škoda rozsahu 563,40 eur výslovne vylučuje priamu zodpovednosť výrobcu za vzniknutú škodu.

10. Právna norma o zodpovednosti výrobcu reflektuje nevyhnutnosť chrániť spotrebiteľa a uľahčiť mu domáhania sa náhrady škody a to tak, že si túto za splnenia zákonných náležitostí môže uplatniť škodu priamo u výrobcu vadného výrobku. V žiadnom prípade však nemôže byť spotrebiteľ znevýhodnený a krátený na svojich právach, a to najmä v situácii, kedy je zrejmé, že priamy nárok poškodeného voči výrobcovi nie je daný. Prijatím argumentácie žalovaného by poškodený spotrebiteľ nepochybne znevýhodnený bol, nakoľko podľa jeho výkladu by nebolo pasívne legitimovaného subjektu na náhradu škody, čo považujeme za neprípustné a neodôvodniteľné. V danom prípade je zrejmé, že jedinou prekážkou uplatnenia si škody voči výrobcovi je zákonný limit výšky škody najmenej 663,88 eur.

11. Žalobca opakovane zdôraznil, že on nemá priamy nárok voči výrobcovi, čo však neznamená, že žalovanému takýto priamy nárok voči výrobcovi nevznikne a tvrdil, že problematiku vadných výrobkov je možné rozdeliť na vzťahy medzi spotrebiteľom a výrobcom (B2C) a vzťahy medzi článkami obchodného reťazca navzájom (B2B). Akékoľvek vzťahy B2B však nemôžu ísť na škodu spotrebiteľa. Je preto výlučne na žalovanom, aby na základe vlastných obchodných vzťahov riešil vzniknutú situáciu s výrobcom.

12. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní označených strán sporu o zaplatenie 563,40 eur s príslušenstvom, postúpil tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému vec na jej prejednanie podľa v spojení s , nakoľko žalobca v zmysle o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa .

13. Žalobca sa z neúčasti na pojednávaní písomne ospravedlnil, a to najmä s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania, keď z doložených listinných dôkazov a vyjadrení považoval nárok za nesporný a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Doručenie predvolania bolo riadne vykázané, preto súd konal v neprítomnosti žalobcu s poukazom na ustanovenie .

14. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom poistnej zmluvy č.: XXXXXXXXXX Domos Kompakt - poistenie budovy, domácnosti a zodpovednosti za škodu zo dňa 18. 11. 2016, zápisom o škode na veciach hnuteľných a nehnuteľných zo dňa 06. 12. 2016, reklamačným listom zo dňa 08. 12. 2016, odovzdávacím protokolom č. 20160001 zo dňa 06. 12. 2016, likvidačným protokolom č. 2167024072 zo dňa 12. 12. 2016, výpisom z účtu, výzvou na zaplatenie regresného nároku zo dňa 12. 12. 2016, Sk - Certifikátom zhody SK03-ZVS-0368, odpoveďou na list „Urgencia - evidencia pohľadávky“ zo dňa 07. 03. 2018 a zistil nasledovný skutkový stav:

15. Žalovaný sa v celom rozsahu pridržiaval argumentácie uvedenej v podanom odpore proti platobnému rozkazu, nárok žalobcu v celom rozsahu neuznal, neosvojil si jeho právnu argumentáciu opierajúcu sa o ustanovenie , teda že každý zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením právnej povinnosti a jednak o ustanovenie , že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému prevádzkovou činnosťou, čo je bližšie ozrejmené v bode 3 odôvodnenia. Právny vzťah medzi stranami nemožno podriadiť pod , keďže žalovaný nevykonával žiadnu prevádzkovú činnosť, pri ktorej by jej špecifickým charakterom došlo ku škode. Je iba maloobchodným predajcom výrobku, nie výrobcom výrobku, ktorý bol vadný a ktorý spôsobil škodu. Predmetný výrobok, vypúšťací ventil, predal v takom stave, v akom si ho zabezpečil od dodávateľa, nemal ani tušenie, že ventil je poruchový. Reklamáciu nemôže uplatniť priamo u výrobcu, ale len u svojho dodávateľa, príslušného veľkoskladu, čo aj vykonal a výrobca uznal výrobnú chybu. Poškodenej vypúšťací ventil neinštaloval a dodal, že žalobca do jedného týždňa škodovú udalosť uzavrel so záverom, že je zodpovedný za vzniknutú škodu, preto výrobca neposlal svojho technika, ale on sa domnieva, že nemusel to byť ani zlý výrobok, ale mohla byť chyba aj v neodbornej montáži vypúšťacieho ventila Taktiež k vytopeniu mohlo dôjsť aj z toho dôvodu, že ventil bol namontovaný v novostavbe, ktorá sa nevykurovala, ale tieto okolnosti neboli predmetom šetrenia zo strany žalobcu. Za danej situácie u žalovaného nebolo preukázané žiadne zavinenie či už úmyselné alebo z nedbanlivosti. Žalobca nepreukázal na strane žalovaného žiadne porušenie právnej povinnosti.

16. Subjektom, ktorý uznal zodpovednosť za vadný výrobok uvádzaný na trh výrobcom je SLOVARM, a.s., Košická 52, 821 08 Bratislava, ktorý bol vyrobený vo výrobni SLOVARM, a.s.. prevádzka Myjava, kpt. M. Uhra 57/3, 907 01 Myjava a zodpovednosť za škodu spôsobenú vadným výrobkom vyplýva zo o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. V predmetnom prípade bola škoda spôsobená vadným výrokom, pričom za škodu spôsobenú vadným výrobkom zodpovedá výrobca, nikdy nie predajca. Týmto žalovaný namietal i pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Žalovaný reagoval na vzniknutú škodu a odkázal žalobcu, aby si nárok uplatnil vo vzťahu k výrobcovi. Žalobca na list právneho zástupcu žalovaného odpovedal tak, že berie stanovisko žalovaného na vedomie a že sa obráti na výrobcu výroku. Žalovaný mal teda za to, že vzhľadom na argumenty žalobca uznal, že zodpovedný je v tejto veci výrobca výrobku. Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť.

17. Podľa , , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

18. Podľa , , , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

19. Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, výrobca zodpovedá za škodu spôsobenú vadným výrobkom na zdraví alebo na živote poškodeného alebo na veci inej, ako je uvedený vadný výrobok, ak je obvykle určená na osobné použitie alebo na osobnú spotrebu, ktorá poškodenému slúžila prevažne na tento účel, ak poškodený preukáže, že výrobok je vadný, škodu a príčinnú súvislosť medzi vadným výrobkom a škodou. Výrobca zodpovedá za škodu na veci inej, ako je vadný výrobok, podľa odseku 1, len ak je škody vyššia ako 20 000 Sk (663,88 eur).

20. Podľa zákona č.. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, výrobca podľa tohto zákona je ten, kto výrobok vyrobil, vyťažil alebo inak získal alebo kto sa za výrobcu vydáva označením výrobku svojím menom, ochrannou známkou alebo iným rozlišovacím znakom, ktorý ho identifikuje ako výrobcu alebo ktorý ho odlišuje od iného výrobcu.

21. Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

22. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

23. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými,prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

24. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Jednak ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie , podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

25. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žaloba žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého žalobca za žalovaného neoznačil.

26. Súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou poučovať žalobcu o tom, koho má žalovať alebo kto má v konaní vystupovať ako účastník konania, či už na strane žalobcu alebo žalovaného. Toto poučenie by zjavne vybočovalo z medzi procesných pravidiel sporu, oslabovalo by úlohu súdu ako nestranného orgánu a založilo by tak nerovnosť medzi účastníkmi konania. (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. .

27. Žalobca sa dožadoval plnenia od žalovaného, náhrady škody s poukazom na ustanovenie , a . Je povinnosťou každého počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí. Nie každé spôsobenie škody však vedie k povinnosti nahradiť ju. Na vznik zodpovednosti sa vyžaduje protiprávnosť konania, za škodu môže niekto zodpovedať aj preto, lebo sa správal nepozorne či neopatrne. Prevenčná povinnosť podľa je právnou povinnosťou, ktorej porušenie vedie k zodpovednosti podľa . Zodpovednosť za porušenie prevenčnej povinnosti je subjektívnou, s prezumovaným zavinením. Prevenčná povinnosť a posúdenie následkov jej porušenia prichádza do úvahy iba vtedy, ak konaním alebo opomenutím nebola porušená iná zákonná norma. Ak určitým správaním došlo k porušeniu konkrétnej zakazujúcej normy, nebude potrebné skúmať, či bola porušená aj prevenčná povinnosť. Požiadavka protiprávnosti bude splnená tým, že došlo k porušeniu osobitného zákazu.

28. Žalovaný žiadnu zákonnú normu neporušil, nekonal zavinene a to ani nevedome nedbanlivo. Nevedel a ani nemohol vedieť, že by jeho činnosť, predaj v maloobchode napĺňala znaky porušenia prevenčnej povinnosti. Naopak vynaložil ako obchodník takú mieru starostlivosti, ktorú by vynaložila priemerná rozumná osoba pri vykonávanej činnosti. V konečnom dôsledku to znamená, že sa správal tak, ako ukladá , s prihliadnutím na jeho osobnú situáciu. Správaním žalovaného nebola porušená konkrétna právna norma, nemôže niesť zodpovednosť za škodu, lebo žalobca nepreukázal, že žalovaný pri svojej činnosti nevyvinul objektívne dostatočnú starostlivosť vyžadovanú .

29. Normatívna konštrukcia zakladajúca povinnosť nahradiť škodu spôsobenú inému vychádza z ustanovenia a . V prvom odseku je vyjadrená zásada, že každý zodpovedá za škodu,

ktorú spôsobil inému porušením právnej povinnosti. V treťom odseku je vyjadrená doplňujúca zásada, v zmysle ktorej sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa tejto konštrukcie žalobca je subjektom, ktorý preukazuje porušenie právnej povinnosti inou osobou - žalovaným, ďalej to, že mu v majetkovej sfére vznikla škoda a že medzi právnym deliktom a škodou je príčinná súvislosť. Na základe preukázania týchto skutočností je žalovaný povinný škodu nahradiť. Takýto následok žalovaný vylúčil, lebo preukázal, že škodu nezavinil.

30. Pri určovaní povinnosti nahradiť škodu podľa ustanovenia , vyžaduje sa aby boli naplnené nasledovné predpoklady a to: protiprávny úkon (právny delikt), škoda, príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou, zavinenie, iné než nedbanlivosť. Z vyššie uvedeného je zrejme, že neboli naplnené predpoklady pre založenie povinnosti nahradiť škodu, žalobca nepreukázal akého protiprávneho konania sa dopustil žalovaný a ani nepreukázal príčinnú súvislosť medzi jeho protiprávnym konaním a škodou.

31. Podľa , pre vznik zodpovednostných následkov postačuje, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil nejakú právom uloženú povinnosť. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania a neprihliada sa ani na zavinenie škodcu, ide o zodpovednosť za výsledok. Súd predpokladá, že žalobca len z opatrnosti uplatnil nárok aj podľa , pričom je zjavné, že žalovaný, vzhľadom na predaj v obchode nevykonáva činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu, ktorá bližšie bola rozvedená v bode 3 odôvodnenia.

32. Súd má zato, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov založenia zodpovednosti žalovaného na náhradu škody, či už vo všeobecnej alebo osobitnej rovine, neuniesol dôkazné bremeno a súd žalobu zamietol aj preto, že žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti.

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal úspech vo veci vo výške 100 %, preto žalobca bol zaviazaný nahradiť trovy konania vo výške 100 %.

34. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).