Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-27-2019.pdf
PDF · 100.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4T/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Králikovej a prísediacich U.. U. Q. Y. G.. T. O. na hlavnom pojednávaní dňa 01. 07. 2019 v Revúcej, takto
rozhodol:
Obžalovaný
Y. C., A.. XX.XX.XXXX Q. H. X., trvale bytom A. O. XX, okres Rimavská Sobota, rozvedený, bez zamestnania, t.č. vo väzbe v ÚVV Banská Bystrica,
u z n á v a s a z a v i n n é h o ,
že
1)
- dňa 04.12.2018 vo večerných hodinách v presne nezistenom čase v rodinnom dome so súpisným číslom XX Q. E. L. Q. - Š., v okrese Revúca, sa vyhrážal svojej manželke G. C., A.. XX.XX.XXXX tým, že zabije ju, ich deti aj celú jej rodinu, pri čom boli prítomní Š. Š., G. Š., G. C. Y. U. C., čím u Ivety Farkašovej a jej rodiny vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,
- dňa 05.12.2018 v čase asi o 16.30 hod. neoprávnene proti vôli oprávnených užívateľov rodinného domu so súpisným číslom XX Q. E. L. Q. - Š. v okrese Revúca, a to G. C., A.. XX.XX.XXXX, G. Š.B., A.. XX.XX.XXXX, Š. Š., A.. XX.XX.XXXX Y. P. T. O. Š., A.. XX.XX.XXXX vošiel na dvor uvedeného domu tým spôsobom, že prešiel cez zatvorenú neuzamknutú bránku oplotenia, kde aj napriek výzvam G. C. Y. Š. Š., aby z dvora rodinného domu odišiel, na túto ich výzvu nereagoval, na dvore zotrval do doby, keď Y. C. domáce osoby G. C., G. Š. Y. O. Š. vytlačili rukami von z dvora, pričom páchateľ opakovane vykrikoval na G. C., že ju zabije, ako aj celú jej rodinu a podpáli im celý dom, následne sa po odchode Y. C. k uvedenému rodinnému domu znova vrátil a z ulice vykrikoval na G. C., že zabije ju, aj jej celú rodinu, že počas zajtrajšieho dňa sa vráti a všetkých ich pozabíja, pri čom boli prítomní Š. Š., G. Š., G. C. Y. O. Š., čím u G. C. a jej rodiny vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie, pričom uvedenými skutkami nedošlo k ublíženiu na zdraví,
2)
-dňa 18.03.2019 v čase asi o 23.00 hod. na ceste pred rodinným domom č. XX v obci L. Q. - Š., okres Revúca, spoza brány rodinného domu kričal na G. Š., A.. XX.XX.XXXX Y. Š. Š., A.. XX.XX.XXXX, obaja trvalé bytom L. Q. - Š. XX, ktorí sú zároveň rodičia jeho manželky G. C., A.. XX.XX.XXXX, trvalé bytom L. Q. - Š. XX, aby mu priniesli ukázať jeho maloleté deti, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti, tiež najmenej dvakrát zopakoval, aby stiahli obvinenia proti nemu na polícii, teda aby „zmenili svoje svedecké výpovede" v trestnej veci vedenej proti nemu na Okresnom riaditeľstve PZ v Revúcej pod ČVS: E.-XXX/
VYS- H.-XXXX, lebo ak tak neurobia, tak ich zabije a podpáli im dom a týmto svojim konaním vzbudil u poškodených G. Š. Y. Š. Š. dôvodnú obavu o ich život a zdravie,
t e d a
1)
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe a verejne,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného, neoprávnene tam zotrval a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a voči chránenej osobe,
2) hrozbou násilia iného nútil, aby niečo konal, a taký čin spáchal na chránenej osobe,
č í m s p á c h a l
1)
- pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b), e) Trestného zákona,
- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona
2) zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
rozhodol:
podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení dvoch poľahčujúcich okolnosti podľa § 36 písm. l), n) Trestného zákona a pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na obžalovaného Y. C. obžalobu za skutky, ktorými mal naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b), e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a ďalším skutkom pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Obžalovaný odpovedal "áno" na otázky
- podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku, či rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu,
- podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Tr. poriadku, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku, či rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/, e/ Trestného zákona, zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona,
- podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Tr. poriadku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu a
- podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku, či sa priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/, e/ Trestného zákona, zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
Prokurátor Okresnej prokuratúry navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov, kladených mu za vinu. Súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní a zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie súvisiace s priznanými skutkami a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného, súd ho uznal vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/, e/ Trestného zákona, zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. Podľa správy o povesti z miesta bydliska obžalovaný je rozvedený, je otec troch maloletých detí, ktoré spolu s jeho bývalou manželkou žijú v obci L. Q.. V komisii na ochranu verejného poriadku prejednávaný nebol, ďalej bližšie hodnotený nie je.
Obžalovaný má v registri trestov 6 záznamov, z toho dve odsúdenia súdmi Slovenskej republiky, v obidvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Posledné štyri záznamy sa týkajú majetkovej trestnej činnosti spáchanej na území Spolkovej republiky Nemecko. V registri priestupkov má 2 záznamy jednak za drobnú krádež, jednak za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Podľa lustrácie v registri Generálnej prokuratúry SR proti obžalovanému nie je aktuálne vedené žiadne ďalšie trestné stíhanie.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to že sa obžalovaný k spáchaniu trestných činov priznal a ich spáchanie úprimne oľutoval, a podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona, a to že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Pokiaľ ide o prvú súdom priznanú poľahčujúcu okolnosť, súd uvádza, že obžalovaný spáchanie prejednávaných trestných činov v zmysle podanej obžaloby v konaní pred súdom od začiatku nepopieral a tieto v celom rozsahu priznával už v priebehu rozhodovania súdu o ďalšom trvaní jeho väzby, a rovnako tak aj v priebehu bezprostredne nasledujúceho hlavného pojednávania, kedy učinil vyhlásenie o uznaní viny. Ďalší sebakritický postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, prejav jeho úprimnej ľútosti počas záverečnej reči svojho obhajcu, a jeho následnú verbalizáciu počas vlastnej záverečnej reči, súd premietol do vzhliadnutia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona. Pokiaľ ide o druhú, v konkrétnom prípade, súdom priznanú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona, a to že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, súd uvádza, že už priebehu prípravného konania obžalovaný popisoval rodinné nezhody spojené s odchodom jeho manželky a ich maloletých detí zo spoločnej domácnosti, ktoré v spojení s ďalšími dôkazmi, vrátane pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu, sp. zn. 8P/61/2018 o rozvode manželstva, umožnili súdu už v priebehu prípravného konania v čase rozhodovania o návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach prejednávaného prípadu. Obžalovaný, ako väzobne stíhaný, predovšetkým v konaní pred súdom, svojou aktívnou účasťou, napomohol objasňovaniu trestnej činnosti a umožnil súdu rozhodnutie o jeho vine bez vedenia rozsiahleho, prokurátorom navrhovaného dokazovania, najmä osobnými výsluchmi desiatich svedkov za účasti tlmočníka, ktorých výpovede, rovnako tak, ako výpoveď obžalovaného, s prihliadnutím na potrebu ich tlmočenia medzi slovenským a maďarským jazykom, spolu s ďalšími navrhovanými dôkazmi by nebolo možné podľa zásad kontradiktórneho procesu vykonať na jedinom hlavnom pojednávaní, vedenom v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Naopak potrebou nariadenia každého ďalšieho hlavného pojednávania by sa výrazným spôsobom prispelo k navyšovaniu nákladov predmetného trestného konania, či už na trovách povinnej obhajoby, alebo eskortovaní obžalovaného z ústavu na výkon väzby v Banskej Bystrici na Okresný súd Revúca. Za uvedených okolností konkrétneho prípadu súd preto aj popri poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona, keďže
zároveň napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, predovšetkým súdu, plne si uvedomujúc nemožnosť duplicitného zohľadňovania rovnakej okolnosti v zmysle ustanovenia § 38 ods. 1 Trestného zákona.
Pokiaľ ide o zistenie priťažujúcich okolností, bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, a to že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona súd neprihliadol, jednak preto že dve odsúdenia súdmi Slovenskej republiky má obžalovaný zahladené, a jednak preto, že právoplatné odsúdenie iného členského štátu sa v zmysle ustanovenia § 7b ods. 2 Trestného zákona zohľadňuje rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, len ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, čo v konkrétnom prípade napr. za podvod s verejnými, sociálnymi alebo rodinnými dávkami splnené nebolo, ako aj preto, že aj ďalšie odsúdenia obžalovaného na území Spolkovej republiky Nemecko sa týkajú iba majetkovej trestnej činnosti. Pri prevahe poľahčujúcich okolností súd v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona pristúpil k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (4 roky až 10 rokov) na 4 roky až 8 rokov. Nakoľko obžalovaný sa dopustil troch úmyselných trestných činov, z ktorých dva sú zločinmi, a boli spáchané dvomi skutkami, súd pri ukladaní úhrnného trestu za zbiehajúcu sa trestnú činnosť ďalej postupoval podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, v zmysle ktorého sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. V konkrétnom prípade tak došlo k zvýšeniu upravenej (zníženej) hornej hranice trestnej sadzby zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona (najskôr v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona spôsobom uvedeným v § 38 ods. 8 Trestného zákona z výmery 4 roky až 10 rokov na výmeru 4 roky až 8 rokov) o jednu tretinu na výmeru 4 roky až 10 rokov a 8 mesiacov.
Postupujúc ďalej podľa základných zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona, zohľadňujúc pritom funkciu generálnej a individuálnej prevencie trestu, ktorá má predovšetkým zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a vyjadrí aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, súd dospel k záveru, že by použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody hoci aj na úplne dolnej hranici vo výmere 4 roky za zistených skutkových okolností, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a minulo by sa zákonom sledovanému účelu trestu, ktorý podľa názoru súdu možno dosiahnuť aj trestnom kratšieho trvania, a to analogickým použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, poukazujúc pritom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017 (R 44/2017) (ďalej len „Stanovisko R 44/2017“), keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku učinil vyhlásenie o vinne zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, ktoré vyhlásenie obžalovaného bolo po kladnom vyjadrení prokurátora súdom prijaté, čím sa obžalovaný nielen vzdal vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní, ale jeho prijatím súčasne nastali účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku (tzn. neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu). Z odôvodnenia tohto stanoviska ďalej vyplýva, že potom je namieste, aby aj súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie a pri použití argumentu a minori ad maius (od menšieho k väčšiemu) k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o druhu a výmere treste, možnosť mimoriadneho zníženia trestu je tu preto ešte dôležitejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
Uvedenému korešponduje aj ústavné právo obžalovaného na rovnaké zaobchádzanie, keďže Trestný poriadok stanovuje len pravidlá, za ktorých prokurátor môže pristúpiť ku konaniu o dohode o vine a treste, a to aj po začatí hlavného pojednávania v konaní pred súdom za situácie, že podmienky pre jeho vykonanie splnené boli, a to aj dodatočne, neustanovuje však, že by tak prokurátor urobiť musel, o to viac za situácie, ako je tomu v konkrétnom prípadne, kedy prejednávanou trestnou činnosťou nebola spôsobená žiadna škoda a obžalovaný sa dopustil iba verbálnych útokov bez fyzického násilia, keď zo strohého stanoviska prokurátora nie je možné zistiť, prečo tak nekonal, hoci v konaní o dohode o vine a treste je možné pri treste odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného
zákona uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Z odôvodnenia Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017 (Stanovisko R 44/2017) ďalej vyplýva, že na dotknuté priznanie (uznanie viny), ak je spojené s úprimným oľutovaním činu je možné ďalej prihliadnuť, ako na poľahčujúcu okolnosť, a to napriek mimoriadnemu zníženiu trestu, nakoľko poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona integruje aj iný (ďalší) obsahový prvok - úprimné oľutovanie činu (napr. pri využití práva záverečnej reči a posledného slova) a trest sa mimoriadne znižuje na základe podobnej, ale kvalitatívne odlišnej okolnosti - vytvorenia možnosti obvineným (obžalovaným) pre zjednodušený procesný postup (podobne je tomu pri dohode o vine a treste). Nejde teda o blokáciu z hľadiska ustanovenia § 38 ods. 1 Trestného zákona medzi poľahčujúcou okolnosťou a okolnosťou, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby.
Poukazujúc na uvedené, rešpektujúc tiež ústavné právo obžalovaného na rovnaké zaobchádzanie, teda rešpektovanie zákazu diskriminácie, v dôsledku jeho postoja k spáchanej trestnej činnosti a jeho prejavenú úprimnú ľútosť vo vzťahu k nej aj učineným vyhlásením o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré bolo následne súdom prijaté, súd s prihliadnutím na zistené skutkové okolnosti pristúpil k uloženiu trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu odňatia slobody ustanoveného Trestným zákonom zníženého o jednu tretinu, keďže obžalovaný sa dopustil vo vzťahu k poškodeným iba verbálnych útokov, po tom, čo sa v dňoch 04.12.2018 a 05.12.2018 nestretol so svojimi maloletými deťmi, ktorým doniesol darčeky k nadchádzajúcemu sviatku „Mikuláša“, rovnako aj dňa 18.03.2018 po tom, čo sa mu nepodarilo stretnúť s bývalou manželkou G. C. v snahe urovnať ich vzájomné rodinné nezhody a dosiahnuť obnovenie spoločnej domácnosti, pri ktorých verbálnych útokoch nielenže nikoho nezranil, ale nikoho ani fyzicky nenapadol, je uloženie trestu odňatia slobody hoci na úplnej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 4 roky zjavne neprimerané. Účelu trestu sledovanému Trestným zákonom podľa názoru súdu zodpovedá uloženie trestu odňatia slobody zníženého o jednu tretinu pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri analogickom použití ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, a to vo výmere 32 mesiacov, avšak ako trestu nepodmienečného, keďže bolo preukázané, že obžalovaný sa protispoločenského konania verbálnymi útokmi dopustil už aj v minulosti a tieto sa vo veľmi krátkom čase vo svojej závažnosti a intenzite stupňujú, čomu nasvedčuje právna kvalifikácia skutkov a uznanie viny z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/, e/ Trestného zákona, v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. Iba nepodmienečný trest odňatia slobody je za takejto situácie pre obžalovaného dostatočným zvýraznením nebezpečnosti spáchaných trestných činov nielen pre spoločnosť, ale i jeho vlastnú rodinu a snáď povedie k jeho prevýchove. Vzhľadom už na uvedené okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, súd považuje takto vymeraný nepodmienečný trest odňatia slobody za dostatočný a spravodlivý, napĺňajúci účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ho preto zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Predmetný rozsudok neobsahuje výrok o náhrade škody, keďže ani jeden z poškodených si do skončenia vyšetrovania nárok na náhradu škody v trestnom konaní vôbec neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.