Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/141/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

9

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky A. B., C. D., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom E., F. XXX/XX, t.č. bytom G. H. A., I. E. XX/XX, zastúpenej v konaní JUDr. Zuzanou Lukačovičovou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, Bratislavská 354/32 a manžela navrhovateľky C. B., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom E., F. XXX/XX, v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému J. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto

rozhodol:

2

Manželstvo účastníkov A. B., C. D. a C. B., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev K. L. H., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX, s a r o z v á d z a .

Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia :

„ Maloletý J. B., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloletého J. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.

Otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého J. sumou vo výške 150,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.“

Styk otca s maloletým J. s a n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

6

1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s jej manželom a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému J., ktorého navrhovala zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jeho výživu. Najprv navrhovala výživné vo výške 220,-Eur mesačne, potom na pojednávaní uzavrela s otcom dieťaťa rodičovskú dohodu. Navrhovateľka uviedla, že s manželom sa zoznámili v roku 2006 v práci, spočiatku boli kamaráti a v roku 2012 nadviazali vzťah a začali spolu bývať. Manželstvo uzavreli po 3-ročnej známosti z lásky a v úmysle založiť rodinu. Navrhovateľka uviedla, že spočiatku bolo ich manželstvo harmonické a v roku 2017 sa im narodil syn J., z ktorého narodenia sa veľmi tešili. Ich manželské problémy začali až po narodení syna. Ten bol veľmi plačlivé bábätko. Ona robila, čo bolo v jej silách, aby sa upokojil. Manžel ju však často obviňoval, že sa o dieťa nevie riadne postarať, že je zlá matka a zlá manželka a ona sa pre jeho správanie cítila zle a smutno a necítila sa pri ňom dobre. Manžel jej dával za vina aj to, keď syn spadol a buchol sa a ona tak žila v dennom strese. Uviedla, že manželovo správanie ku nej prešlo až za hranice slušnosti, kedy jej začal vulgárne nadávať a potom sa hádali. Po skončení rodičovskej dovolenky a jej nástupe do práce sa k jeho správaniu pridala aj žiarlivosť a neustále ju podozrieval. Z jeho správania bola nešťastná. Postupom času sa každý uzatvorili do seba a začali sa od seba vzďaľovať. Ich manželské problémy vyvrcholil tým, že ona už nevládala takto žiť a v 02/2023 sa spolu so synom odsťahovala do podnájmu. Manžel ju aj bol prehovárať, aby sa k nemu vrátila, ale ona už nemala o obnovenie spolužitia záujem. Teda oni už žijú takmer rok oddelene, nič spolu neplánujú a každý si svoj život organizuje sám. Ich city ochladli, intímne sa nestýkajú od 11/2022. Pre manželovo správanie bola nútená opustiť spoločnú domácnosť a ich manželstvo je už len formálnym zväzkom. Komunikujú spolu len ohľadom ich syna. Navrhovateľka trvala na rozvode manželstva.

2. Manžel navrhovateľky nesúhlasil s rozvodom manželstva. On mal záujem o záchranu manželstva a aj návštevu poradne. Manžel navrhovateľky zhodne uviedol, že ich manželstvo už nie je harmonické, lebo navrhovateľka odišla z domácnosti. On uviedol, že oni sa ani nehádali, keďže on nie je hádavý typ, a že len nejaké veci pripomienkoval. A ani ponižovačky neboli na dennej báze, len nejaké jeho pripomienky. Uviedol, že po narodení syna to bolo náročné, chodili s ním na lekárske vyšetrenia a potom bol maloletému diagnostikovaný autizmus. Najväčšie problémy však podľa neho nastali po nástupe navrhovateľky do práce, kde sa ona spriahla s kamarátkami a tie ju začali poučovať o manželovi a pod. Manžel navrhovateľky ich manželský vzťah zhodnotil tak, že spočiatku bol ich vzťah bezproblémový, po narodení syna to začalo byť menej harmonické a po navrhovateľkinom nástupe do práce sa situácia zhoršila. Uviedol, že manželka sa nestarala o domácnosť, teda nevarila pre nich všetkých, ale len pre seba a syna, že sa nevenovala dieťaťu, ich rodinné problémy neriešila s ním, ale s jej rodičmi. Ďalej uviedol, že navrhovateľka si často robila nechty, chodila na posedenia, ale s nimi, teda s ním a so synom prestala chodiť na spoločné rodinné výlety, ale z práce na výlet išla. On chodil na výlety, prechádzky, kúpaliská, do zoo so synom sám, venoval sa mu. Vnímal, že navrhovateľka sa začala ochladzovať voči nim ako rodine, že je taká necitlivejšia, že syna ani neuspávala a syn chodil spávať s ním a nie s navrhovateľkou. Uviedol, že navrhovateľka mu začala hovoriť o iných chlapoch, čím sa on cítil ponižovaný z jej strany. Pre prípad rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu manžel navrhovateľky a otec dieťaťa nesúhlasil s matkou navrhovaným výživným, ktoré by bolo pre neho likvidačné. V úvode najprv uviedol, že by najradšej neplatil žiadne výživné, pretože aj on sa chce o syna starať a podieľať sa na jeho výchove a poukázal na to, že aj doposiaľ fungovali tak, že syn bol aj u neho, aj u navrhovateľky, a že to bolo časovo pol na pol. Najprv navrhoval zveriť maloletého do spoločnej starostlivosti oboch rodičov. Uviedol, že po rozchode fungovali tak, že maloletého si flexibilne striedali a priznal, že viac toho prespávania maloletého bolo u matky. Počas pracovných dní syn väčšinou u neho neprespáva, pretože on chodí do práce, ale ak má voľno alebo dovolenku, zoberie si ho a syn vtedy u neho aj prespí. So synom je každý víkend a striedajú si ho a vedia sa s matkou dieťaťa dohodnúť. V týždni jeho rannej alebo nočnej pracovnej zmeny je s ním poobede, aj ho chodí vyberať zo školy a večer ho vráti matke, vedia sa o tom dohodnúť a komunikujú cez telefón. Nakoniec, s poukazom na jeho prácu, keďže pracuje v 3-zmennej prevádzke a v čase poobednej a nočnej zmeny by nemohol vykonávať plnohodnotnú starostlivosť o maloleté dieťa, uzavrel otec maloletého s matkou dieťaťa rodičovskú dohodu, kde sa rodičia dohodli na zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 150,-Eur mesačne. Styk s maloletým žiadal neupraviť a ponechať na ich mimosúdnej dohode tak, ako to bolo doposiaľ s tým, že on by si dieťa vyzdvihoval u matky alebo v školskom zariadení a po ukončení styku by si matka maloletého vyzdvihovala u neho.

3. Kolízny opatrovník súhlasil s uzavretou rodičovskou dohodou a odporučil ju schváliť. Predložil súdu záznam z terénnej sociálnej práce a konštatoval, že matka dieťaťa má vytvorené vo svojej domácnosti podmienky pre starostlivosť o dieťa, a že s návrhom na zverenie maloletého do jej starostlivosti budú súhlasiť, ak sa rodičia nedohodnú inak.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, SL, RL, potvrdenie o poslednom pobyte, lustrácie rodičov v RO a v SP, potvrdenie o príjme otca, pracovný posudok, potvrdenie o príjme matky, čestné vyhlásenie, záznamy KO z terénnej sociálnej práce a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :

5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 26.9.2015, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX. U oboch manželov sa jedná o ich prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko bolo v obvode tunajšieho súdu. Z manželstva manželov pochádza jedno dieťa, maloletý J., nar. X.X.XXXX.

6. Účastníci uzavreli manželstvo v roku 2015 na základe vzájomnej citovej náklonnosti po 3-ročnej známosti. Z ich vzťahu pochádza jedno maloleté dieťa. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické, po narodení syna sa začalo zhoršovať a úplne sa narušilo po nástupe navrhovateľky do práce. Maloletý J. bol dieťa náročné na starostlivosť, bol mu diagnostikovaný aj autizmus. Navrhovateľka ťažko a zle znášala opakované výčitky a pripomienky manžela, že vraj je zlá matka a zlá manželka a takéto ponižujúce správanie manžela voči nej spôsobovalo u nej ochladenie citu voči manželovi a prestala chcieť s ním tráviť čas. Asi aj preto prestala s ním chodiť na spoločné rodinné výlety, ako na to poukazoval manžel navrhovateľky. Manžel navrhovateľky pociťoval podstatné zhoršenie manželského vzťahu po nástupe navrhovateľky do práce po ukončení rodičovskej dovolenky a domnieva sa, že navrhovateľka bola ovplyvnená jej kamarátkami z práce, ktoré ju mali začať poučovať a pod. a pociťoval stratu jej záujmu o spoločný rodinný život. V dôsledku všetkých týchto manželských problémov sa navrhovateľka aj so synom v 02/2023 odsťahovala zo spoločnej domácnosti a odvtedy manželia už definitívne spolu nežijú, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas, intímne sa prestali stýkať už niekoľko mesiacov predtým. Už takmer rok si každý žije svoj vlastný život. Ohľadom maloletého J. vedia rodičia spolu komunikovať, otec sa s maloletým často stretáva a venuje sa mu.

7. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :

8. Podľa -3 , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

11. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

12. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu oboch manželov mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Napriek tomu, že manžel navrhovateľky nesúhlasil s rozvodom, podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Obaja manželia pociťujú narušenie ich vzťahu a konštatujú, že manželstvo už nie je harmonické, keďže od 02/2023 už manželia nežijú spolu, kedy sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Hoci manžel navrhovateľky prejavil záujem o záchranu manželstva a návštevu manželskej či psychologickej poradne, navrhovateľka trvá na rozvode manželstva. Manželia už od 02/2023 definitívne nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas, intímne sa prestali stýkať už niekoľko mesiacov predtým. Už takmer rok si každý žije svoj vlastný život. Keďže bol preukázaný hlboký a trvalý rozvrat manželstva, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je rozvrátené, je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej obojstrannej citovej náklonnosti. Súd tiež poukazuje na to, že manželstvo je dvojstranným zväzkom založeným na dobrovoľnosti a podľa názoru súdu nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v nefunkčnom manželstve, pričom navrhovateľka, napriek vyjadreniu manžela, trvala na rozvode manželstva.

13. Podľa s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

14. Podľa až 6 v platnom znení, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

15. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

16. Podľa § 62 ods.1- 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

17. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená.

18. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému J. na čas po rozvode.

19. Zákon o rodine predpokladá, že rodičia sa vedia dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu a táto dohoda, pokiaľ je v súlade so zákonom a v záujme maloletého dieťaťa, by mala mať prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu a podlieha schváleniu súdu.

20. V danej veci sa rodičia, aj s poukazom na pracovný režim otca dieťaťa, ktorý pracuje v 3- zmennej prevádzke, ktorý mu neumožňuje samostatnú plnohodnotnú starostlivosť o maloleté dieťa, dohodli na zverení maloletého J. do osobnej starostlivosti matky. Kolízny opatrovník súhlasil s uzavretou rodičovskou dohodou a odporučil ju schváliť. Poukázal na to, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa.

21. Maloletý J. býva s matkou a s otcom sa často stretáva. Počas pracovných dní v týždni rannej alebo nočnej pracovnej zmeny otca sa s ním otec stretáva dohodnuté dni poobede, aj ho chodí vyzdvihovať zo školy a večer ho odovzdá matke a stretáva sa s ním každý víkend, maloletý u neho aj prespáva, rodičia si ho striedajú a vedia sa dohodnúť. Rodičia zhodne žiadali, aby sa styk otca s maloletým súdne neupravoval a bolo to naďalej ponechané na ich mimosúdnej dohode s tým, že sa dohodli, že otec si dieťa na začiatok realizácie styku vyzdvihne v mieste bydliska matky alebo v školskom zariadení dieťaťa, podľa ich dohody a po ukončení styku ho otec odovzdá matke v mieste bydliska otca, ak sa rodičia nedohodnú inak s tým, že ukončenie styku bude najneskôr do 19.00 hod.

22. V súčasnosti má maloletý J. 6 M. 3 rokov a je žiakom prípravného ročníka špeciálnej základnej školy, kde školné predstavuje 15,-Eur mesačne. Stravuje sa v školskej jedálni, ktoré má na základe štátnych dotácii bezplatné. Maloletý má diagnostikovaný M. a navštevuje N., H. a B. ambulanciu, ktoré kontroly sú bezplatné.

23. Matka spolu s maloletým J. býva v prenajatom byte, kde náklady bývania predstavujú 400,- Eur mesačne. Je zamestnaná ako operátor výroby s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 09/2023 do 12/2023 vo výške XXX,XX Eur. Matka je spoluvlastníčkou bytu, v ktorom býva otec maloletého a ešte vlastní garáž a XX-XXXXX auto zn. D. M.. Okrem maloletého J. nemá matka iné vyživovacie povinnosti.

24. Otec maloletého býva v 3-izbovom byte, ktorý majú s matkou dieťaťa v spoluvlastníctve. Na náklady bývania platí 254,-Eur mesačne a spláca hypotekárny úver po 214,-Eur mesačne. Otec maloletého je zamestnaný ako operátor logistiky a priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 12/2022 do 11/2023 vo výške X.XXX,XX Eur. Otec má

s matkou dieťaťa v podielovom spoluvlastníctve ten 3-izbový byt, v ktorom býva a má XX-XXXXX auto zn. O. I.. Okrem maloletého J. nemá otec iné vyživovacie povinnosti.

25. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. V danej veci súd v zmysle v spojení s rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva odvolania, toto právo nemajú.

Po schválení dohody rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( ).

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom ( ). Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( Zákona o rodine).