Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6C-37-2018.pdf
PDF · 76.27 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/37/2018
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobkyne: D. R., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Q. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. Z. J., právne zastúpená JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, IČO: 33 916 071, proti žalovaným: I. E.S. R., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. G. H. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. Z. J., II. W. R., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. G. H. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. Z. J., III. E. R., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. L. F., XXX XX Ž., XXX XX Ž., Š. Z. J., všetci žalovaní právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Schvaľuje medzi stranami sporu zmier v nasledovnom znení: Strany sporu medzi sebou zrušujú podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Ž., obec Ž., okres Ž., evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, ako:
- stavba rodinného domu súp. č. XXXX postavená na pozemku parcela P.-B. Č.. XXXX/X,
- pozemok parcela P.-B. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 233 m2 a
- pozemok parcela P.-B. Č.. XXXX/XX - záhrady o výmere 451 m2, ďalej k stavbám - dvom garážam bez súp. č. stojacim na pozemku parcela P.-B. Č.. XXXX/X, nachádzajúcim sa v k. ú. Ž., obec Ž., okres Ž., neevidovaným v katastri nehnuteľností a k oploteniam:
- oplotenie uličné k pozemkom parcela P.-B. Č.. XXXX/X a parcela P.-B. Č.. XXXX/X,
- oplotenie oddeľujúce predzáhradku parcela P.-B. Č.. XXXX/X a
- oplotenie záhrady parcela P.-B. Č.. XXXX/XX a
toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadavajú tak, že uvedené nehnuteľnosti nadobúda do výlučného vlastníctva žalobkyňa.
Žalobkyňa sa zaväzuje zaplatiť každému zo žalovaných I. až III. primeranú náhradu za ich spoluvlastnícky podiel v sume 29.750,- eur do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 17.05.2018 podanou na Okresnom súde Žilina dňa 17.05.2018 sa žalobkyňa proti žalovaným I. až III. domáhala vydania rozsudku, ktorým by bolo zrušené ich podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku tohto rozsudku (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) a vyporiadané tak, že by sporné nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva, pričom by bola súčasne zaviazaná zaplatiť žalovaným I. až III. primeranú náhradu každému v sume 16.750,- eur.
2. Na pojednávaní dňa 02.07.2019 ešte pred jeho otvorením strany sporu navrhli súdu schváliť medzi nimi uzavretý zmier v znení, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Strany sporu sa v zmieri však nedohodli o náhrade trov konania a žiadali tak súd, aby o tejto otázke rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, pričom každá zo strán sporu žiadala priznať voči protistrane nárok na náhradu trov konania.
3. Podľa ust. § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
4. Podľa ust. § 141 ods. 1 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
5. Podľa ust. § 148 ods. 1 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
6. Podľa ust. § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
7. V zmysle ust. § 148 CSP súd môže schváliť súdny zmier ak to nie je v rozpore s právnymi predpismi. Pod týmto treba rozumieť predovšetkým prípustnosť hmotnoprávnej dispozície predmetom sporu. Z hľadiska procesných dôsledkov má zmier účinky rozsudku, preto sa vyžaduje jeho schválenie súdom. Tieto dôsledky však umožňujú súdu, aby schválil iba zmier o takom predmete konania, o akom by inak mal právomoc rozhodnúť. Ak je navrhovaný zmier v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd ho v zmysle ust. § 148 ods. 2 CSP. schváli vždy a contrario.
8. Súd mal za to, že v konaní boli splnené všetky podmienky stanovené v ust. § 148 CSP, aby mohol byť schválený zmier uzavretý medzi stranami sporu a ako ho tieto navrhli schváliť na pojednávaní dňa 02.07.2018, t. j., že súd mal právomoc rozhodnúť o tomto predmete konania a že uzavretý zmier ako hmotnoprávna dohoda medzi stranami sporu nie je ani v rozpore so všeobecne záväznými právnymi prepismi. Preto súd schválil medzi stranami sporu zmier tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
9. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
10. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP, pričom dospel k záveru, že ani jednej strane sporu nemožno prisúdiť plný procesný úspech. považoval žalobcu za plne úspešného v spore. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno strane sporu priznať plný procesný úspech v takom prípade, ak ako podielový spoluvlastník dosiahla v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšala s druhým spoluvlastníkom / spoluvlastníkmi dohodnúť a aký následne navrhla v súdnom konaní. Možno konštatovať, že medzi stranami sporu bola na začiatku sporu sporná otázka hodnoty sporných nehnuteľností, z ktorej by sa vychádzalo pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa produkovala tvrdenia o hodnote sporných nehnuteľností vo výške 134.000,- eur, pričom žalovaní I. až III. produkovali tvrdenia o hodnote sporných nehnuteľností vo výške viac ako 250.000,- eur. Napokon strany sporu pri uzavretí zmieru o predmete sporu vychádzali z hodnoty sporných nehnuteľností vo výške 238.000,- eur. Ani jedna strana sporu tak nenavrhovala také vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k sporným nehnuteľnostiam, k akému došlo v ich zmieri schválenom súdom týmto uznesením, a preto súd dospel k záveru, že ani jedna strana sporu nebola vo veci plne úspešná. Rovnako nebolo možné hovoriť ani o určitom pomere úspechu strán sporu vo veci. Na základe toho potom súd v zmysle ust. § 255 ods. 2 druhá časť vety CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu s výnimkou časti výroku o náhrade trov konania odvolanie nie je prípustné (ust. § 355 ods. 2 v spojení s ust. § 357 CSP). Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).