Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15Co-73-2018.pdf
PDF · 80.53 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/73/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Romana Greguša, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: C. H., nar. 5. XX. XXXX, W. cesta XXXX/XX, W. A., o zaplatenie 343,98 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18Csp/15/2017-47 zo dňa 15. 6. 2018 v časti uloženej povinnosti na plnenie, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18Csp/15/2017 - 47 zo dňa 15. 6. 2018 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 343,98 eura s príslušenstvom tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 167,29 eura spolu s úrokom z omeškania 5,025 % ročne od 20. 4. 2014 do zaplatenia v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a súčasne žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, § 1 ods. 2, § 1 ods. 3 písm. f/, § 9 ods. 1 písm. l/, § 11 ods. 1 písm. b/, d/, § 24 ods. 1, § 25f ods. 6 zák. č. 129/2010 Z. z., § 524 ods. 1, 2 Obč. zákonníka. 3. V odôvodnení ďalej poukázal na to, že právny predchodca žalobcu sa cestou svojho právneho zástupcu žalobou doručenou na súd dňa 13. 2. 2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 343,98 eura s príslušenstvom a trovy konania.
4. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 1. 7. 2013 zmluvu o pôžičke evidovanú pod číslom 20458954 na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 582,80 eura. Žalovaná mala pôžičku splácať v pravidelných 12 mesačných splátkach po 44,40 eura. Do dňa podania žaloby žalovaná uhradila sumu 227,60 eura. V súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve právny predchodca žalobcu dňa 26. 2. 2014 vyzval žalovanú k úhrade nezaplatených splátok, a upozornil ju na možné zosplatnenie dlhu, žalovaná však dlžné splátky neuhradila. Zo zmluvy o pôžičke číslo 3079800311, evidenčné číslo 20458954 zo dňa 1. 7. 2013 mal súd preukázané, že právny predchodcu žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaná uzavreli zmluvu o pôžičke, celková suma pôžičky bola 394,89 eura, mesačná splátka pôžičky bola 44,40 eura, RPMN bola určená vo výške 78,33 %, termín konečnej splatnosti úveru bol uvedený ako 7/2014.
Ďalšie ustanovenia zmluvy a podmienky k zmluve o pôžičke boli písané drobným, takmer nečitateľným písmom. Z predžalobnej upomienky zo dňa 26. 2. 2014 mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 142,08 eura a upozornil ju na možnosť zosplatnenia úveru. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu sumu 227,60 eura. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 5. 2017 mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanej vo výške 392,36 eura žalobcovi. Zmluva o poskytnutí pôžičky uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou. Táto zmluva neobsahuje správne uvedenú ročnú priemernú mieru nákladov tak, ako to predpokladá zákon č. 129/2010 Z. z. v platnom znení. V zmluve je uvedená ročná priemerná miera nákladov vo výške 78,33 %, podľa údajov Národnej banky Slovenska bola v období december 2012, teda v čase, keď bola zmluva uzavretá ročná priemerná miera nákladov vo výške 16,1280 %. Zmluva o poskytnutí pôžičky navyše neobsahuje presne určené termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia tak, ako to predpokladá zákon číslo 129/2010 Z. z. v platnom znení. Výška splátky úveru je uvedená v zmluve len jednou sumou, z ktorej údaje uvedené v § 9 ods.1 písm. l/ zákona číslo 129/2010 Z. z. v platnom znení nevyplývajú. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani presne uvedená konečná splatnosť úveru, teda nie je naplnená dikcia § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd takisto nepovažuje za dojednanie v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Navyše, celá zmluva je písaná drobným, takmer nečitateľným písmom - snahou právneho predchodcu žalobcu nebolo podľa názoru súdu uzavrieť rovnovážny a spravodlivý zmluvný vzťah , ale jednotlivé ustanovenia zmluvy uviesť tak, aby boli pre žalovanú -teda spotrebiteľa- nezrozumiteľné, takýto postup právneho predchodcu žalobcu nie je v súlade s dobrými mravmi. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval zmluvu o poskytnutí pôžičky uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným za bezúročnú a bez poplatkov. Preto, že súd považoval zmluvu o poskytnutí pôžičky za bezúročnú a bez poplatkov, zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi len rozdiel medzi sumou, ktorú právny predchodca žalobcu žalovanej skutočne požičal a sumou, ktorú mu žalovaná vrátil teda sumu 167,29 eura. Vo zvyšnej časti súd žalobu v časti zaplatenia istiny zamietol. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 s prihliadnutím na § 262 ods. l CSP. Úspech sporových strán v konaní bol približne rovnaký, súd preto žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadala, aby odvolací súd tento napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil. V odôvodnení podaného odvolania poukázala na to, že uvedenú sumu bola s donútením svojho bývalého zaťa podpísať pod nátlakom, pričom si nebola a ani si nie je do dnešného dňa vedomá o čo sa vlastne jednalo, nakoľko jej bývalý zať konal veľakrát bez jej vedomia. Mal od nej splnomocnenie v tej dobe bez textu a svojvoľne dopisoval text aký jemu vyhovoval, a práve preto vzniklo celé nedorozumenie a následne aj súdnemu konaniu. 6. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. 7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania žalovanej (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. 8. Podľa ust. § 381 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovanej a odvolacie dôvody dospel odvolací súd k záveru, že podané odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom
rozhodnutí vo veci samej ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali jednak procesných podmienok; pokiaľ ide o preskúmanie veci samej odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je teda vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie bolo ohľadne záveru, že na predmet sporu je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, resp. žalovanou a právnym predchodcom žalobcu podliehajúci úprave spotrebiteľskej zmluvy. Právny predchodca žalobcu uzavrel podľa názoru odvolacieho súdu so žalovanou Zmluvu o pôžičke zo dňa 1. 7. 2013 s uvedením jej špecifikovanej výšky, RPMN, mesačnými splátkami, pričom splatnosť úveru bola k termínu júl 2014. Žalovaná preukázateľne z poskytnutej pôžičky, ktorú súd prvej inštancie považoval za bezúročnú a bez poplatkov, uhradila sumu 227,60 eura, pričom nesplatený zostatok istiny predstavuje sumu 167,29 eura. Na predmetnú sumu spolu so zákonným úrokom z omeškania bola preto súdom prvej inštancie pôvodne zaviazaná. Samotná žalovaná v podanom odvolaní uviedla, že i keď s nepreukázaným donútením bývalého zaťa predmetnú zmluvu o pôžičke podpísala, berúc do úvahy skutočnosť, že realizovala čiastočne plnenie, nie je možné považovať ňou podané odvolanie za právne relevantné majúce za následok možné zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. 11. Odvolací súd teda na záver poukazuje na to, že preskúmaním veci nezistil, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo že by jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).