Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/68/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti A.: A., nar. XX. XX. XXXX, B., nar. XX. XX. XXXX, B., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C., D. E. XXX/XX, zastúpenej Mgr. Michalom Durajom, advokátom, so sídlom XXX XX F., A. XXXX a otca G. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX H., I. XXXX/XX, prechodne bytom XXX XX A. D. J., B. X, v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. -149 zo dňa 26. apríla 2022

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline zaviazal otca platiť zvýšené výživné na maloletého A. v sume 170,- Eur mesačne, na maloletého B. v sume 160,- Eur mesačne a na maloletú B. v sume 140,- Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred, s účinnosťou od 16.10.2020. Na zameškanom výživnom povolil otcovi splátky po 20,- Eur mesačne na každé dieťa splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky. Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

2. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. -106 zo dňa 16.05.2018) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. Prihliadol v prvom rade na zmenu pomerov, ktorá nastala na strane maloletých detí jednak v dôsledku ich fyzického vyspievania, ako i v súvislosti s úhradou nákladov spojených s nástupom do školy, resp. predškolských zariadení. Matka v čase predchádzajúcej úpravy bola na rodičovskej dovolenke, v súčasnej dobe je nezamestnaná. Nárok na podporu v nezamestnanosti jej nevznikol, nakoľko nemala odpracovaný potrebný počet dní. Otec v čase predchádzajúcej úpravy pracoval v spoločnosti STD DONIVO a.s. s priemerným čistým mesačným príjmom vrátane cestovných náhrad 1.537,80 Eur. V súčasnej dobe pracuje v spoločnosti Euroway, s.r.o. ako vodič nákladnej kamiónovej dopravy, kde podľa potvrdenia dosahuje priemerný mesačný príjem v období od 05/2020 do 01/2021 541,28 Eur a cestovné náhrady v priemere mesačne 845,50 Eur. V období od februára 2021 do februára 2022 bol priemerný čistý príjem otca 652,78 Eur a cestovné náhrady v priemere 988,70 Eur. Na zameškanom výživnom za obdobie od 16.10.2020 (od podania návrhu) do rozhodnutia súdu, ktoré

otcovi vzniklo z titulu zvýšenia, povolil otcovi splátky po 20,- Eur na každé dieťa splatné spolu s bežným výživným, keď prihliadol na možnosti a schopnosti otca ako i na počet vyživovacích povinností.

3. O trovách konania rozhodol podľa ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec maloletých detí. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť s tým, že bol ochotný platiť výživné na maloletého A. v sume 180,- Eur mesačne, maloletého B. v sume 150,- Eur mesačne a na maloletú B. 130,- Eur mesačne, počnúc dňom rozhodnutia súdu prvej inštancie. Mal za to, že v čase podania návrhu matkou ešte neboli dané dôvody pre zvýšenie výživného. Konanie pred súdom prvej inštancie trvalo 18 mesiacov, pričom si ale nebol vedomý, že by prieťahy v konaní spôsobil on svojim konaním.

5. Matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že u všetkých troch maloletých detí došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov, pričom sa zvýšili ich životné náklady či už v súvislosti s návštevou základnej školy u chlapcov alebo s návštevou materskej škôlky u B., ktorá však od septembra bude už tiež navštevovať základnú školu, čo si zároveň vyžaduje vozenie detí, nakoľko škola, ako aj materská škôlka, sú na druhej strane mesta. Viackrát sa snažila zamestnať, ale s prihliadnutím na to, že má tri maloleté deti, si nevedela nájsť zamestnanie. Poukazovala taktiež na zvýšenie nákladov, ktoré nastali u maloletých detí v súvislosti s nástupom na základnú školu, keď musí platiť deťom v škole stravovanie, ktoré mali v minulosti zadarmo.

6. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Vo svojich ďalších vzájomných vyjadreniach rodičia zotrvali na svojich prednesoch. Otec naviac poukazoval na to, že mu má pribudnúť ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré očakáva so svojou súčasnou partnerkou, s ktorou plánuje svadbu, pričom zároveň poukazoval na nedostatočnú starostlivosť o maloleté deti zo strany matky. Na druhej strane matka nesúhlasila s tvrdeniami otca týkajúcimi sa jednak jej starostlivosti ako i rodinných pomerov, na ktoré poukazoval otec.

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. , a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

9. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

10. Zákonná úprava v citovanom ustanovení umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti v prípade, keď od poslednej úpravy výživného dôjde medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, kedy už pôvodné rozhodnutie o výživnom nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletých detí), a to v dôsledku fyzického vyspievania, zvyšovania nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a pod., ako aj na strane povinného (v tomto prípade otca) v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného zníženia jeho príjmu, zúženia, resp. rozšírenia okruhu vyživovaných osôb a pod.. Musí však vždy ísť o zmenu trvalého charakteru, pričom povinnosťou súdu je porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré tu existujú v čase rozhodovania o zmenenej vyživovacej povinnosti. Na druhej strane ale súd rozhodujúci o zmene vyživovacej povinnosti už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu už právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

11. Vychádzajúc z týchto skutočností potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu matky skúmal, či od poslednej úpravy výživného (rozsudok tamojšieho súdu č.k. -106 zo dňa 16.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.06.2018) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď čiastočne návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal i to, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil tak, ako to podrobne odôvodnil v odsekoch 21. a 22. odôvodnenia rozsudku, s ktorými dôvodmi sa napokon i odvolací súd v celom rozsahu stotožnil ( ). Je nepochybné (tak, ako to napokon správne konštatuje i súd prvej inštancie), že od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletých detí, a to už len v dôsledku ich fyzického vyspievania a s tým súvisiacim zvyšovaním nákladov potrebných na zabezpečenie ich základných životných potrieb. Za takéhoto stavu zvýšenie výživného o 25,- Eur mesačne u maloletého A. a maloletého B., resp. 30,- Eur u maloletej B. považoval i odvolací súd za primerané, odzrkadľujúce zvýšenie životných nákladov po uplynutí doby cca 2,5 roka, a preto rozsudok, ktorým súd prvej inštancie konštatoval zmenu pomerov od podania nákladu matkou, ako vecne správny potvrdil.

13. Pokiaľ otec vo svojich vyjadreniach poukazoval na príčiny rozvratu manželstva, rodinné vzťahy a rodinné zázemie matky, týmito skutočnosťami sa odvolací súd nezaoberal, keďže pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku boli irelevantné.

14. Pri rozhodovaní súd vychádzal vždy zo skutočností, ktoré tu existujú v čase rozhodovania, čo plne platí i v odvolacom konaní, a preto ani odvolací súd nemohol prihliadnuť na zmenu pomerov, ktorá by tu mala nastať v budúcnosti a na ktorú poukazoval otec v súvislosti s rozšírením okruhu vyživovacích osôb. Ani samotné rozšírenie okruhu vyživovaných osôb na strane povinného samo o sebe ešte nemusí viesť k zmene rozhodnutia o výživnom, lebo i takúto skutočnosť potom musí súd vyhodnotiť s prípadnou zmenou pomerov na strane všetkých účastníkov konania (ale to všetko tak, ako je to už vyššie uvedené až v prípade, že takáto zmena nastane).

15. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. s použitím ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).