Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-201-2018.pdf
PDF · 136.14 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/201/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Adamečkovou, v sporovej veci žalobcu: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX T. - H., zastúpený: Winton s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 243 proti žalovanému: H.. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, XXX XX T. - S., zastúpený: JUDr. Ing. Ľudmila Bílá, advokátka, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 09 Bratislava, IČO: 47 243 945 o zaplatenie 2.800,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.800,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.800,- EUR od 01.06.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 15.05.2018 postúpeným na tunajší súd dňa 14.08.2018 sa žalobca domáhal rozhodnutia, v ktorom súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.800,- EUR spolu s príslušenstvom a nahradiť žalobcovi trovy konania titulom nároku na zaplatenie dojednanej odplaty za prevod obchodného podielu v spoločnosti ROTY s.r.o., so sídlom Jégeho 16999/8, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44 718 314 (ďalej tiež ako „ROTY s.r.o.“).
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 27.04.2017 uzavrel so žalovaným Zmluvu o prevode obchodného podielu (ďalej tiež ako „Zmluva o prevode obchodného podielu“), na základe ktorej previedol na žalovaného časť obchodného podielu vo veľkosti 20 % zo základného imania obchodnej spoločnosti ROTY s.r.o. v nominálnej hodnote 1.000,- EUR. Za prevod uvedeného obchodného podielu sa žalovaný zaviazal podľa článku V, bod 3 a článku V bod 1 písm. b) Zmluvy o prevode obchodného podielu uhradiť žalobcovi sumu vo výške 2.800,- EUR najneskôr do 31.05.2017. Žalovaný však dojednanú cenu za prevod obchodného podielu žalobcovi do dnešného dňa aj napriek niekoľkým výzvam neuhradil.
3. Okresný súd Banská Bystrica v tejto veci vydal dňa 06.06.2018 Platobný rozkaz, č.k. 2Up/346/2018, voči ktorému podal žalovaný odpor doručený súdu dňa 11.07.2018. Žalovaný považuje žalobný návrh za nedôvodný, nakoľko pohľadávka žalobcu bola započítaná jednostranným zápočtom, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 05.03.2018. Pohľadávka žalovaného vznikla z titulu Zmluvy o prevode obchodného podielu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému v zmysle článku IV bod 4 Zmluvy o prevode obchodného podielu, že v prípade vzniku pohľadávky, ktorá súvisela s konaním žalobcu pred prevodom obchodného podielu v spoločnosti ROTY s.r.o., žalobca tieto pohľadávky uhradí priamo veriteľovi - tretej
osobe alebo žalovanému. Po prevode obchodného podielu si voči spoločnosti ROTY s.r.o. prihlásili veritelia svoje pohľadávky za obdobie pred prevodom obchodného podielu, a tieto neboli vedené v účtovníctve spoločnosti ROTY s.r.o., žalovaný si započítal uvedenú výšku pohľadávok voči žalobcovi v zmysle článku IV bod 5 Zmluvy o prevode obchodného podielu. Tieto pohľadávky, ak by boli známe v čase prevodu obchodného podielu, mali by významný vplyv na cenu za prevod obchodného podielu tvorenú rozdielom medzi aktívami a pasívami spoločnosti ROTY s.r.o., poprípade na rozhodnutie žalovaného, že uvedený obchodný podiel žalovaný vôbec nenadobudne. Žalobca sám prehlásil, že spoločnosť ROTY s.r.o. nemá záväzky voči veriteľom, žalovaný nebol spoločníkom spoločnosti a ani neviedol účtovníctvo. V prípade uplatnenia si takýchto pohľadávok veriteľmi voči spoločnosti ROTY s.r.o. sa žalobca zaviazal, že ich uhradí buď veriteľovi alebo žalovanému alebo sa zníži cena za obchodný podiel spoločnosti ROTY s.r.o. formou zápočtu záväzkov.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Žalobca považuje započítanie za neplatný právny úkon, ktorý nemohol vyvolať zánik pohľadávky žalobcu z nezaplatenej kúpnej ceny za prevod obchodného podielu. Žalobca má za to, že nejestvujú žiadne pohľadávky žalovaného spôsobilé započítania. Pohľadávky, na ktoré poukazuje žalovaný, nie sú pohľadávky žalovaného voči žalobcovi a preto ich započítanie v dôsledku absencie vzájomnosti nie je legitímne. Ak by aj žalovaný mal nejaké pohľadávky, tak na ich úhradu žalobcu nikdy nevyzval, a to aj napriek tomu, že k prevodu obchodného podielu došlo ešte dňa 27.04.2017, pričom započítanie žalovaný zrealizoval až 26.02.2018 ako reakciu na predžalobnú výzvu zo strany žalobcu. S ohľadom na uvedené je dôvodné sa domnievať, že uvedeným konaním sa žalovaný iba snaží špekulatívne a účelovo vyhnúť zaplateniu dojednanej ceny za prevod obchodného podielu. Žalovaný síce tvrdí, že žalobca je povinný uhradiť údajné záväzky spoločnosti ROTY s.r.o., avšak nedoložil žiaden dôkaz podľa ktorého by v zápočte uvedené záväzky mali existovať. V zmysle Obchodného zákonníka za záväzky spoločnosti ručí primárne spoločnosť, pričom spoločníci ručia solidárne a len do výšky nesplatenej časti svojho vkladu. Pri prevode obchodného podielu prechádza ručenie za záväzky spoločnosti na nadobúdateľa obchodného podielu až vykonaním zápisu do obchodného registra, t.j. v tomto prípade žalobca ručil za záväzky spoločnosti ROTY s.r.o. do 19.05.2017. Žiadne z prehlásení v Zmluve o prevode obchodného podielu nenapĺňajú ani zákonné znaky ručenia ani znaky uznania záväzku, a preto na ich základe žalovaný nemôže byť oprávnený započítať pohľadávku žalobcu uplatnenú v tomto konaní. Žalovaný v Zmluve o prevode obchodného podielu tiež vyhlásil, že bol oboznámený s majetkovým stavom a hospodárskymi výsledkami spoločnosti ROTY s.r.o., z čoho možno predpokladať, že bol uzrozumený aj s prípadnými záväzkami spoločnosti. Napriek uvedeným skutočnostiam žalobca tiež poukazuje na to, že zápočet žalovaného neobsahuje dostatočne určitý a preukázaný výpočet pohľadávok žalobcu pre účely ich platného zápočtu. Zo znenia článku IV bod 1 Zmluvy o prevode obchodného podielu je zrejmé, že žalovaný mal nesporne vedomosť o tom, že spoločnosť ROTY s.r.o. má v čase prevodu obchodného podielu neuhradené záväzky voči prenajímateľovi obchodných priestorov z titulu nájomnej zmluvy. Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.02.2010. Žalovaný bol priamo v Zmluve o prevode obchodného podielu uzrozumený s existenciou pohľadávok voči prenajímateľovi nebytových priestorov, pričom žalobca za tieto záväzky zmluvne neprebral zodpovednosť. V zápočte absentuje spôsob výpočtu zmluvnej pokuty a tiež preukázanie oprávnenosti vzniku nároku na túto zmluvnú pokutu, čo má za následok neurčitosť a nepreukázanosť danej pohľadávky. V zápočte sú uvedené údajné pohľadávky, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nezdokladoval. Je na žalovanom, aby preukázal existenciu, titul, výšku aj splatnosť údajných pohľadávok voči spoločnosti ROTY s.r.o.
5. Dňa 12.11.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu, v ktorom žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu o neexistencii pohľadávky žalovaného voči žalobcovi nie je pravdivé, nakoľko žalobca už v čase prevodu obchodného podielu vedel, že vzniknú spoločnosti ROTY s.r.o. záväzky, na ktorých plnenia sa žalovanému priamo v zmluve zaviazal. Sporové strany sa dohodli, že cena za obchodný podiel bude predstavovať rozdiel medzi aktívami a pasívami spoločnosti, pričom žalobca aj napriek tomu, že viedol ako konateľ spoločnosti účtovníctvo a mal poznať hospodárenie spoločnosti, žalovanému uviedol, že aktívami je len hmotný majetok spoločnosti a pasívami je zostatok podnikateľského úveru v spoločnosti Q. T., a.s. a dlh na istine nájmu u veriteľa, spoločnosti 7D, a.s., so sídlom Koprivnická 9A-9G, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 36 860 867 (ďalej tiež ako „7D, a.s.“). Žalobca očakával, že spoločnosti ROTY s.r.o. vzniknú záväzky z obchodného styku pred prevodom obchodného podielu, ktorých výšku neuviedol, avšak zaviazal sa ich uhradiť. S takýmto
postupom tvorby ceny za prevod obchodného podielu žalobca súhlasil, a to aj za prítomnosti E.. D. T., ktorý bol prítomný pri rokovaní o prevode obchodného podielu a administratívne pripravoval podklady na prevod obchodného podielu. Tvrdenie žalobcu, že zápočet neobsahuje dostatočne určitý a preukázaný výpočet pohľadávok pre účely platného zápočtu je zavádzajúce, nakoľko žalovaný v zápočte uviedol presnú sumu záväzku, označil veriteľa ako aj obdobie, za ktoré pohľadávka vznikla. Nedostatočne určitý výpočet pohľadávok žalobcu nie je možné vykladať na ťarchu žalovaného, nakoľko žalobca sa do dňa doručenia zápočtu nezaujímal o obsah týchto zápočtov a ich oprávnenosť, pričom si bol vedomý svojej povinnosti uhradenia týchto záväzkov spoločnosti vyplývajúcich zo Zmluvy o prevode obchodného podielu. Výpisom z bankového účtu a faktúrami žalovaný preukazuje, že uvedené záväzky veriteľov boli uhradené z účtu spoločnosti a tiež preukazuje oprávnenosť pohľadávky prenajímateľa obchodných priestorov 7D, a.s. výzvou na úhradu zmluvnej pokuty zo dňa 25.05.2017 spolu s výpočtom zmluvnej pokuty za obdobie od 2013 do prevodu obchodného podielu. Čo sa týka zmluvnej pokuty, síce ide o akcesorický záväzok, ale v Zmluve o prevode obchodného podielu žalobca uviedol, že medzi pasíva spoločnosti patrí len istina z nájmu, nie zmluvná pokuta z titulu omeškania so zaplatením istiny nájmu. Z výpočtu spoločnosti 7 D, a.s. jednoznačne vyplýva, že veriteľ si uplatnil zmluvnú pokutu za obdobia, za ktoré bola spoločnosť v omeškaní s plnením, ktoré však žalobca pri rokovaní o cene žalovanému neuviedol a veriteľ si svoju pohľadávku prihlásil po prevode obchodného podielu.
6. Dňa 08.01.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že práve žalovaný bol ten, kto pripravoval Zmluvu o prevode obchodného podielu, z čoho je zrejmé, že sám mohol ovplyvniť z podstatnej časti jednotlivé ustanovenia zmluvy. Ak si žalovaný nezakomponoval do zmluvy ustanovenia na svoju ochranu, teraz to nemožno dávať na ťarchu žalobcovi, ktorý v tomto záväzkovom vzťahu vystupoval iba ako prijímateľ návrhu na uzavretie Zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorú pripravil žalovaný. V článku IV bod 1 Zmluvy o prevode obchodného podielu je uvedené prehlásenie prevodcov, ktoré si sám žalovaný zakomponoval do Zmluvy o prevode obchodného podielu, takže je dôvodné predpokladať, že pod vymedzením „s výnimkou záväzku voči prenajímateľovi obchodných priestorov…“ bol uzrozumený s tým, čo všetko bolo aj pod týmto vymedzením obsiahnuté. S kúpou obchodného podielu je vždy spojené aj určité podnikateľské riziko, s ktorým musel byť žalovaný uzrozumený a následne toto riziko aj znášať. Žalovaný si mal z dôvodu právnej istoty poriadne overiť, prípadne zabezpečiť v Zmluve o prevode obchodného podielu všetky podklady, aj tie, ktoré sa týkajú účtovníctva a až následne pristúpiť k samotnému uzatvoreniu Zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalobca poukázal na Rozsudok NS SR zo dňa 29.06.2016, 6 Szfž/102/2014.
7. Dňa 26.04.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že Zmluva o prevode obchodného podielu bola pripravovaná spoločne so žalobcom, žalobca mal možnosť sa k obsahu zmluvy vyjadriť, ustanovenia zmluvy mu boli vysvetlené a sám žalobca svojím podpisom prehlásil, že mu je obsah zmluvy známy. Žalobca počas rokovaní zamlčal rozhodujúcu skutočnosť, a to že hrozí riziko uplatnenia si vysokej zmluvnej pokuty prenajímateľa voči spoločnosti ROTY s.r.o., ktorá bola nakoniec uplatnená po prevode obchodného podielu. Žalovaný by nikdy nepristúpil na prevod obchodného podielu na svoju osobu, ak by ho žalobca upozornil na túto skutočnosť. Zamlčanie takejto dôležitej skutočnosti zo strany žalobcu je nutné považovať za účelové, ktorého cieľom bolo uvedenie žalovaného do omylu. K uvedenému sa vyjadril žalobca v podaní doručenom súdu dňa 14.05.2019, v ktorom uviedol, že jedným zo štatutárov prenajímateľa, spoločnosti 7D, a.s. je H.. C. A., ktorý je Z. Ž.. Navyše, v čase od 19.11.2008 do 20.08.2016 bol žalovaný predsedom dozornej rady spoločnosti 7 D, a.s.. S ohľadom na uvedené skutočnosti možno dôvodne predpokladať, že ak by aj spoločnosť 7D, a.s. mala nejakú pohľadávku voči spoločnosti ROTY s.r.o., žalovaný tak z titulu svojej funkcie ako aj vzhľadom na osobu štatutára spoločnosti 7D, a.s. musel mať vedomosť o tejto skutočnosti ešte pred prevodom obchodného podielu. Zmluvná pokuta zo strany spoločnosti 7D, a.s. nebola nikdy uplatnená, nikdy nebola spoločnosti ROTY s.r.o. doručená žiadna upomienka alebo výzva na prípadné uhradenie tejto zmluvnej pokuty. Až dňa 25.05.2017, ako vyplýva z predložených listín, bola spoločnosti ROTY s.r.o. adresovaná výzva na úhradu zmluvnej pokuty. Žalobca nebol oboznámený z obsahom výpočtu samotnej zmluvnej pokuty, keďže tento žalovaný predložil až priamo do konania. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že sa má jednať o zmluvnú pokutu za obdobie rokov január 2013 až október 2016. Je teda evidentné, že časť tohto nároku je už premlčaná. Odhliadnuc od uvedených skutočností žalobca poukazuje aj na to, že v zmysle bodu 6.3 Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi spoločnosťou 7D, a.s. a spoločnosťou ROTY s.r.o. je nájomné splatné mesačne vopred a v termínoch splatnosti podľa Dohody o platbách nájomného, ktorá tvorí prílohu č. 1 k tejto zmluve, pričom, žalovaný nepredložil uvedenú dohodu o platbách nájomného vzhľadom na čo nie je možné ustáliť správny záver o tom, ktorý deň je
potrebné považovať za deň splatnosti nájomného a od toho odvíjajúci sa deň vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Ďalej nie je zrejmé, či žalovaný resp. spoločnosť ROTY s.r.o. tento nárok spoločnosti 7D, a.s. aj skutočne uhradila. Žalobca poukázal na článok IV bod 4 Zmluvy o prevode obchodného podielu, z ktorého explicitne vyplýva, že žalobca sa zaviazal spoločne a nerozdielne s druhým prevodcom uhradiť žalovanému prípadný záväzok spoločnosti ROTY s.r.o. voči tretej osobe, avšak len za situácie, že by tento vznikol po prevode obchodných podielov, i keď za činnosť spoločnosti ROTY, s.r.o. pred týmto prevodom. Z listín, ktoré predložil žalovaný do konania vyplýva, že všetky tieto záväzky spoločnosti ROTY s.r.o. vznikli pred samotným prevodom obchodných podielov s ohľadom na čo nie je možné započítať záväzky tak ako to tvrdí žalovaný.
8. Súd nariadil pojednávanie v tejto právnej veci na deň 02.07.2019. Deň pred pojednávaním, t. j. dňa 01.07.2019 bolo súdu doručené oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia žalovaného právnou zástupkyňou JUDr. Ing. Ľudmilou Bílou, a to na základe plnomocenstva na zastupovanie zo dňa 30.06.2019. Právna zástupkyňa žalovaného zároveň požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, že právne zastúpenie prevzala dňa 30.06.2019 a objektívne nemá možnosť sa oboznámiť s obsahom spisu v danej veci a s vecou samou, nie je zachovaná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania, a zároveň z dôvodu kolízie pojednávaní s pojednávaním nariadeným na Okresnom súde Banská Bystrica o 13:30 hod, kde žalovaní trvajú na osobnej účasti právnej zástupkyne, ktorá nemá reálne osobu, ktorú by splnomocnila zastupovaním. Po tom, ako súd e-mailom informoval právnu zástupkyňu žalovaného, že súd neakceptuje žiadosť o odročenie pojednávania, nakoľko v danom prípade nie je preukázaná existencia takých objektívnych skutočností brániacich žalovanému zvoliť si právneho zástupcu v primeranej lehote po oznámení termínu pojednávania, ktoré by preukazovali, že v danom prípade existuje dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, bola súdu e-mailom doručená žiadosť právnej zástupkyne žalovaného o prehodnotenie žiadosti o odročenie pojednávania. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že je jediným spoločníkom a konateľom advokátskej kancelárie, pričom zamestnáva iba jedného administratívneho pracovníka, ktorý nie je spôsobilý zastupovať klienta na súde, a zároveň predložila výpis z obchodného registra svojej advokátskej kancelárie. Vzhľadom na vypratanie budovy súdu z dôvodu nahlásenej bomby súd telefonicky kontaktoval právnu zástupkyňu žalovaného, ktorej oznámil, že neakceptuje jej žiadosť o odročenie pojednávania a súd vec prejedná. Na pojednávanie sa dostavil žalobca, práva zástupkyňa žalobcu a žalovaný. Žalovaný požiadal súd o odročenie pojednávania, nakoľko jeho právna zástupkyňa prevzala právne zastúpenie dňa 30.06.2019 a nemala dostatok času sa oboznámiť so spisom a ani sa pripraviť na dnešné pojednávanie, a zároveň z dôvodu kolízie pojednávaní. Súd uznesením rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti právnej zástupkyne žalovaného, nakoľko súd mal za to, že nie sú dané dôležité dôvody pre odročenie pojednávania.
9. Súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Cbdo 19/2014 zo dňa 29.07.2015, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného uviedol, že ak účastník konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, príp. v deň pojednávania ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a nedochádza tak k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. V danom prípade sa žalovaný o súdnom konaní dozvedel už dňa 25.06.2018, keď mu bol doručený platobný rozkaz spolu so žalobným návrhom žalobcu. Zároveň, dňa 02.05.2019 sa uskutočnilo predbežné prejednanie sporu, na ktorom súd vyslovil predbežné právne posúdenie veci a žalovaný bol uzrozumený so všetkými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa tohto sporu. Zároveň, priamo na predmetnom predbežnom prejednaní sporu súd nariadil termín pojednávania na deň 02.07.2019 a žalovaný vzal termín pojednávania na vedomie. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný mal dostatok času od začiatku tohto konania, resp. žalovaný mal skoro dva mesiace od predbežného prejednania sporu na to, aby si v prípade jeho záujmu zvolil advokáta v primeranej lehote tak, aby mal advokát dostatok času na prípravu na pojednávanie. Žalovaný v danom prípade nepreukázal a ani netvrdil existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom oznámení termínu pojednávania. Čo sa týka druhého dôvodu, a to kolízie pojednávaní, v tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že pojednávanie v tejto právnej veci bolo nariadené o 09:00 hod., a pojednávanie, na ktoré poukazovala právna zástupkyňa žalovaného sa malo uskutočniť až o 13:30 hod. na Okresnom súde v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ma súd za to, že v danom prípade sa nejedná o kolíziu pojednávaní a bolo objektívne možné zúčastniť sa oboch pojednávaní. Navyše, v čase, keď právna zástupkyňa žalovaného prevzala právne zastúpenie žalovaného v tomto konaní, musela mať vedomosť o tom, že v tejto právnej veci je nariadené pojednávanie na deň
02.07.2019, a teda, že by sa mala v tento deň zúčastniť dvoch pojednávaní. K uvedenému súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný je zodpovedný za to, že si zvolí advokáta včas, a zároveň advokát je zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba v prípade, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom pojednávaní.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených stranami sporu, výsluchom p. E. S., ktorý bol druhým prevodcom obchodného podielu zo Zmluvy o prevode obchodného podielu a výsluchom p. D. T., ktorý pripravoval zmluvnú dokumentáciu týkajúcu sa prevodu obchodného podielu. Z vykonaného dokazovania, prednesu žalovaného a prednesu právnej zástupkyne žalobcu súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 27.04.2017 uzavrel žalobca spolu s p. E. S. na jednej strane ako prevodcovia a žalovaný spolu s p. A. V. ako nadobúdatelia Zmluvu o prevode obchodného podielu, na základe ktorej žalobca previedol časť svojho obchodného podielu v spoločnosti ROTY s.r.o. vo výške 20 % zo základného imania spoločnosti na žalovaného.
V článku V ods. 1 písm. b) Zmluvy o prevode obchodného podielu bolo dojednané, že prevody obchodných podielov podľa tejto zmluvy sa uskutočňujú odplatne. Cena za obchodné podiely sa dohodou zmluvných strán určili nasledovne: za časť obchodného podielu prevodcu v 2. rade vo výške 1000,- EUR (20 % zo základného imania spoločnosti ROTY s.r.o.) v celkovej výške 2.800,- EUR (slovom: dvetisícosemsto eur).
Podľa článku IV ods. 1 Zmluvy o prevode obchodného podielu, prevodca v 1. rade a prevodca v 2. rade prehlasujú, že prevádzané časti obchodných podielov nie sú zaťažené právami tretích osôb, nebolo na nich zriadené záložné právo a nie sú postihnuté exekúciou, taktiež prehlasujú, že obchodná spoločnosť ROTY s.r.o. nemá ku dňu prevodu obchodných podielov žiadne záväzky voči správcovi dane, sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam ani voči iným tretím osobám vychádzajúcim z obchodného styku s výnimkou záväzku vyplývajúceho z podnikateľského úveru R. Q. a.s. a záväzku voči prenajímateľovi obchodných priestorov na Jégeho 8 v Bratislave 7D a.s., Koprivnicka 7A-7G, Bratislava.
V článku IV ods. 3 Zmluvy o prevode obchodného podielu žalovaný ako nadobúdateľ v 1. rade spolu s nadobúdateľom v 2. rade prehlásili, že berú prehlásenia prevodcov uvedené v bode 1 a v bode 2 na vedomie a zároveň prehlasujú, že sú oboznámení s majetkovým stavom a hospodárskymi výsledkami spoločnosti ROTY s.r.o. a ich cieľom je ďalší rozvoj činnosti spoločnosti.
V článku IV ods. 4 Zmluvy o prevode obchodného podielu sa sporové strany dohodli, že v prípade ak po prevode obchodných podielov dôjde k vzniku záväzku voči tretej osobe vyplývajúceho z činnosti spoločnosti ROTY s.r.o. pred prevodom obchodných podielov, prevodca v 1. rade a prevodca v 2. rade sa zaväzujú spoločne a nerozdielne bezodkladne uhradiť nadobúdateľovi v 1. rade a nadobúdateľovi v 2. rade podľa výšky ich obchodného podielu alebo priamo tretej osobe - veriteľovi vzniknutý záväzok spoločnosti ROTY s.r.o.
Podľa článku IV ods. 5 Zmluvy o prevode obchodného podielu, v prípade ak záväzok uvedený v čl. IV bod 4 vznikne počas lehoty na zaplatenie ceny uvedenej v čl. 5 tejto zmluvy, nadobúdateľ v 1. rade a nadobúdateľ v 2. rade sú oprávnení započítať si výšku záväzku vzniknutého podľa čl. IV ods. 4 voči prevodcovi v 1. rade a prevodcovi v 2. rade do ceny uvedenej v čl. V podľa výšky ich obchodných podielov.
Z listu žalovaného označeného ako „Odpoveď na list zo dňa 08.02.2018“ súd zistil, že žalovaný si voči dojednanej cene za prevod obchodného podielu započítal v zmysle článku IV ods. 4 a ods. 5 Zmluvy o prevode obchodného podielu pohľadávku vo výške 2.818,36 EUR. Predmetná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi predstavovala 20 % zo sumy 14.091,79 EUR, t.j. z celkovej výšky záväzkov spoločnosti ROTY s.r.o., ktoré mali vzniknúť pred prevodom obchodného podielu a ktoré si mali veritelia uplatniť voči spoločnosti ROTY s.r.o. po prevode obchodného podielu. V tejto súvislosti žalovaný oznámil žalobcovi, že po prevode obchodného podielu si veritelia prihlásili nasledovné pohľadávky voči spoločnosti ROTY s.r.o.:
a) vo výške 12.379,17 EUR z titulu zmluvnej pokuty v zmysle bodu 6.5 Zmluvy o nájme nebytových priestorov na Jégeho 8 v Bratislave veriteľom XD I..J.., P. XA-XG, T. za obdobie rokov 2013 až do prevodu obchodného podielu; b) vo výške 1.054,86 EUR z titulu splatnej faktúry za elektrinu za prevádzku na Jégeho 8 v Bratislave veriteľom W. C. I..J.. za mesiac 03/2017; c) vo výške 31,53 EUR z titulu využívania služieb od veriteľa Z. I..J.. za mesiac marec 03/2017; d) vo výške 121,18 EUR z titulu využívania zabezpečovacích služieb od veriteľa J. za mesiac 03/2017; e) vo výške 452,69 EUR z titulu poistného na sociálne poistenie veriteľa J. H. za mesiac 03/2017; f) vo výške 52,36 EUR z titulu poistného na verejné zdravotné poistenie veriteľa R. W. H. za mesiac 03/2017.
Z faktúr spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ktoré predložil žalovaný, a to z faktúry č. 2382231836 a z faktúry č. 2382231961 súd zistil, že predmetnými faktúrami spoločnosť Orange Slovensko a.s. vyúčtovala spoločnosti ROTY s.r.o. dojednané služby za obdobie od 13.03.2017 do 12.04.2017, t. j. za obdobie pred uzatvorením Zmluvy o prevode obchodného podielu.
Z faktúry spoločnosti ZSE Energia, a.s. č. 7111476337 súd zistil, že predmetnou faktúrou vyfakturovala spoločnosť ZSE Energia, a.s. spoločnosti ROTY a.s. dodanie tovaru a služieb (dodanie elektrickej energie) za obdobie od 01.03.2017 do 31.03.2017, t. j. za obdobie pred uzatvorením Zmluvy o prevode obchodného podielu.
Z výpisu z bankového účtu spoločnosti ROTY s.r.o. za obdobie od 01.04.2017 do 30.04.2017 súd zistil, že záväzky spoločnosti ROTY s.r.o. (i) voči spoločnosti Orange Slovensko, a.s. vo výške 31,53 EUR, (ii) voči spoločnosti ZSE Energia, a.s. vo výške 1.054,86 EUR, (iii) voči spoločnosti SECURITON SERVIS s.r.o. vo výške 121,18 EUR, (iv) voči Sociálnej poisťovni vo výške 452,69 EUR a (v) zdravotnej poisťovni vo výške 52,36 EUR (na ktoré poukazoval žalovaný pri jednostrannom započítaní pohľadávok) boli uhradené dňa 18.04.2017, t. j. ešte pred uzatvorením Zmluvy o prevode obchodného podielu.
Dňa 01.02.2010 spoločnosť ROTY s.r.o. ako nájomca uzatvorila so spoločnosťou 7D, a.s. ako prenajímateľom Zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej odplatne prenechala spoločnosť 7D, a.s. spoločnosti ROTY s.r.o. dojednaný predmet nájmu do dlhodobého užívania.
Z listu spoločnosti 7D, a.s. zo dňa 25.05.2017 vyplýva, že spoločnosť 7D, a.s. vyzvala spoločnosť ROTY s.r.o. na úhradu zmluvnej pokuty, na ktorú jej vznikol nárok z dôvodu nezaplatenia splatných nájmov za obchodný priestor nachádzajúci sa na Jégeho 1699/8 v Bratislave za obdobie rokov 2013 až 2017 v zmysle čl. 6 bod 6.5. nájomnej zmluvy spolu so splatným nájomným. Uvedená výzva bola podpísaná H.. C. A., ktorý je Z. Ž.I..
Z výpovede p. E. S. a p. D. T. súd zistil, že pri uzatváraní Zmluvy o prevode obchodného podielu bol žalovaný oboznámený s tým, že spoločnosť ROTY s.r.o. má dlh voči prenajímateľovi, ktorý predstavoval dlh na nájomnom.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že spoločnosť 7D, a.s. si do prevodu obchodného podielu voči spoločnosti ROTY s.r.o. neuplatnila žiadny nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
11. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
Podľa § 115 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v platnom znení, ďalej tiež ako „Obchodný zákonník“) v znení platnom v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode obchodného podielu, so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Podľa § 115 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode obchodného podielu, spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia.
Podľa § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode obchodného podielu, zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.
Podľa § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode obchodného podielu, ak tento zákon v odseku 10 neustanovuje inak, účinky prevodu obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje.
Podľa § 115 ods. 10 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode obchodného podielu, účinky prevodu väčšinového obchodného podielu nastávajú zápisom do obchodného registra.
Podľa § 115 ods. 7 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode obchodného podielu, väčšinovým obchodným podielom sa na účely odsekov 6, 8 a 9 rozumie obchodný podiel, ktorý vzhľadom na pomer hodnoty vkladu spoločníka k výške základného imania spoločnosti spoločníkovi priznáva aspoň polovicu všetkých hlasov alebo obchodný podiel, s ktorým spája aspoň polovicu všetkých hlasov spoločenská zmluva.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení, ďalej tiež ako „Občiansky zákonník“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Podľa § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
12. Súd po vykonanom dokazovaní, s poukazom na vyššie citované ustanovenia príslušných právnych predpisov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej súd vyhovel.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 27.04.2017 uzavrel žalobca ako prevodca v 2. rade so žalovaným ako nadobúdateľom v 1. rade Zmluvu o prevode obchodného podielu, na základe ktorej previedol žalobca na žalovaného časť svojho obchodného podielu v spoločnosti ROTY s.r.o. vo výške 20 % zo základného imania spoločnosti v nominálnej hodnote 1.000,- EUR. Cena za prevod časti obchodného podielu bola dojednaná vo výške 2.800,- EUR, pričom žalovaný sa zaviazal
uhradiť dojednanú cenu najneskôr do 31.05.2017. Zároveň, v článku IV ods. 4 a ods. 5 Zmluvy o prevode obchodného podielu sa sporové strany dohodli, že v prípade ak po prevode obchodných podielov dôjde k vzniku záväzku voči tretej osobe vyplývajúceho z činnosti spoločnosti ROTY s.r.o. pred prevodom obchodných podielov, prevodca v 1. rade a prevodca v 2. rade sa zaväzujú spoločne a nerozdielne bezodkladne uhradiť nadobúdateľovi v 1. rade a nadobúdateľovi v 2. rade podľa výšky ich obchodného podielu alebo priamo tretej osobe - veriteľovi vzniknutý záväzok spoločnosti ROTY s.r.o. V prípade ak záväzok uvedený v čl. IV bod 4 vznikne počas lehoty na zaplatenie ceny uvedenej v čl. 5 tejto zmluvy, nadobúdateľ v 1. rade a nadobúdateľ v 2. rade sú oprávnení započítať si výšku záväzku vzniknutého podľa čl. IV ods. 4 voči prevodcovi v 1. rade a prevodcovi v 2. rade do ceny uvedenej v čl. V podľa výšky ich obchodných podielov.
14. Žalovaný v tomto konaní použil prostriedky procesnej obrany spočívajúce v námietke zániku nárok žalobcu uplatneného v tomto konaní jednostranným započítaním s pohľadávkou žalovaného, ktorá vznikla v zmysle článku IV ods. 4 a ods. 5 Zmluvy o prevode obchodného podielu. Vzhľadom na uvedené súd skúmal naplnenie zákonných predpokladov účinného jednostranného započítania. Započítanie je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ak niektorý z účastníkov, aj bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie, t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené dohodou účastníkov alebo zákonom. Prvým predpokladom započítania je teda existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie a vzájomne sa kryjú.
15. Vzhľadom na uvedené súd v prvom rade vyhodnocoval, či žalovaný preukázal existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie. V tejto súvislosti súd vychádzal z tvrdení žalovaného ako aj z listu žalovaného označeného ako „Odpoveď na list zo dňa 08.02.2018“, z ktorého vyplýva, že žalovaný má mať voči žalobcovi pohľadávku vo výške 2.818,36 EUR. Predmetná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi predstavovala 20 % zo sumy 14.091,79 EUR, t.j. z celkovej výšky záväzkov spoločnosti ROTY s.r.o., ktoré mali vzniknúť pred prevodom obchodného podielu a ktoré si mali veritelia uplatniť voči spoločnosti ROTY s.r.o. po prevode obchodného podielu. Išlo o nasledovné záväzky spoločnosti ROTY s.r.o.: g) vo výške 12.379,17 EUR z titulu zmluvnej pokuty v zmysle bodu 6.5 Zmluvy o nájme nebytových priestorov na Jégeho 8 v Bratislave voči veriteľovi 7D a.s., Koprivnicka 7A-7G, Bratislava za obdobie rokov 2013 až do prevodu obchodného podielu; h) vo výške 1.054,86 EUR z titulu splatnej faktúry za elektrinu za prevádzku na Jégeho 8 v Bratislave voči veriteľovi ZSE Distribúcia a.s. za mesiac 03/2017; i) vo výške 31,53 EUR z titulu využívania služieb od veriteľa Orange a.s. za mesiac marec 03/2017; j) vo výške 121,18 EUR z titulu využívania zabezpečovacích služieb od veriteľa Securiton za mesiac 03/2017; k) vo výške 452,69 EUR z titulu poistného na sociálne poistenie voči veriteľovi Sociálna poisťovňa za mesiac 03/2017; l) vo výške 52,36 EUR z titulu poistného na verejné zdravotné poistenie voči veriteľovi Všeobecná zdravotná poisťovňa za mesiac 03/2017.
16. V súvislosti so záväzkami spoločnosti ROTY s.r.o. (i) voči spoločnosti Orange Slovensko, a.s. vo výške 31,53 EUR, (ii) voči spoločnosti ZSE Energia, a.s. vo výške 1.054,86 EUR, (iii) voči spoločnosti SECURITON SERVIS s.r.o. vo výške 121,18 EUR, (iv) voči Sociálnej poisťovni vo výške 452,69 EUR a (v) zdravotnej poisťovni vo výške 52,36 EUR, od ktorých žalovaný odvodzuje časť svojej pohľadávky voči žalobcovi, súd poukazuje na znenie článku IV ods. 4 Zmluvy o prevode obchodného podielu. V predmetnom článku sa sporové strany dohodli, že žalovanému ako jednému z nadobúdateľov obchodného podielu môže vzniknúť nárok voči žalobcovi na zaplatenie sumy rovnajúcej sa záväzkom spoločnosti ROTY s.r.o. voči tretej osobe, avšak iba v prípade, ak dôjde k vzniku takýchto záväzkov spoločnosti ROTY s.r.o. voči tretej osobe po prevode obchodného podielu za činnosť spoločnosti ROTY s.r.o. pred prevodom obchodného podielu. V danom prípade však uvedené záväzky spoločnosti ROTY s.r.o. (t.j. záväzky (i) voči spoločnosti Orange Slovensko, a.s. vo výške 31,53 EUR, (ii) voči spoločnosti ZSE Energia, a.s. vo výške 1.054,86 EUR, (iii) voči spoločnosti SECURITON SERVIS s.r.o. vo výške 121,18 EUR, (iv) voči Sociálnej poisťovni vo výške 452,69 EUR a (v) zdravotnej poisťovni vo výške 52,36 EUR), od ktorých žalovaný odvodzuje časť svojej pohľadávky vznikli a aj boli uhradené pred prevodom obchodného podielu v spoločnosti ROTY s.r.o. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalovanému nevznikol nárok voči žalobcovi na zaplatenie uvedenej sumy podľa článku IV ods. 4 a 5 Zmluvy o prevode obchodného podielu. Nakoľko pohľadávka žalovaného v časti odvíjajúcej
sa od uvedených pohľadávok spoločnosti ROTY s.r.o. (t.j. spolu vo výške 1.712,62 EUR, z toho 20 % predstavuje sumu 342,524 EUR) neexistuje, žalovaný si nemohol účinne jednostranne započítať pohľadávku v tejto časti voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto konaní.
17. Čo sa týka časti pohľadávky žalovaného, ktorú odvodzuje od nároku spoločnosti 7D, a.s. na zmluvnú pokutu, ktorý si mala spoločnosť 7D, a.s. uplatniť voči spoločnosti ROTY s.r.o. po prevode obchodného podielu Výzvou na úhradu zmluvnej pokuty zo dňa 25.05.2017, súd uvádza, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu tejto pohľadávky. Z predloženej výzvy spoločnosti 7D, a.s. síce vyplýva, že tá mala vyzvať spoločnosť ROTY s.r.o. na uhradenie zmluvnej pokuty, avšak žalovaný aj napriek námietkam žalobcu v priebehu celého konania nepredložil žiadny dôkaz o tom, že uvedená pohľadávka spoločnosti 7D, a.s. skutočne existovala resp. že táto zmluvná pokuta bola zo strany spoločnosti ROTY s.r.o. aj skutočne uhradená. Z predložených dôkazov nebolo zrejmé, kedy bolo dojednané nájomné splatné, kedy bolo zo strany spoločnosti ROTY s.r.o. skutočne uhradené, a teda nebola zrejmá ani skutočnosť, za aké časové obdobie a či vôbec mala byť spoločnosť ROTY s.r.o. skutočne v omeškaní tak, aby bolo možné ustáliť výšku prípadného nároku spoločnosti 7D, a.s. na zmluvnú pokutu. V súvislosti s dokumentom, ktorý predložil žalovaný a v ktorom bola vyrátaná výška zmluvnej pokuty za jednotlivé roky súd uvádza, že tento dokument nebol nikým podpísaný a jedná sa pravdepodobne o internú evidenciu spoločnosti 7D, a.s., ktorú však žalobca rozporoval. Navyše, ako uviedol žalobca, časť zmluvnej pokuty bola vzhľadom na obdobie, za ktoré mala byť uplatnená, s najväčšou pravdepodobnosťou premlčaná. S poukazom na uvedené skutočnosti má súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu záväzku spoločnosti ROTY s.r.o. voči spoločnosti 7D, a.s. z titulu zmluvnej pokuty, a teda žalovaný nepreukázal ani existenciu svojej pohľadávky voči žalobcovi v časti odvíjajúcej sa od nároku spoločnosti 7D, a.s. na zaplatenie zmluvnej pokuty spôsobilej na započítanie (t.j. vo výške 12.379,17 EUR, z toho 20 % predstavuje sumu 2.475,83 EUR). V súvislosti s dôkazným bremenom súd poukazuje na to, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočnosti tvrdí.
18. V tejto súvislosti súd uvádza, že na pojednávaní konanom dňa 02.07.2019 požiadal žalovaný, aby mu súd poskytol lehotu na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Z prednesu žalovaného však vyplynulo, že žalovaný mal v úmysle predložiť súdu dôkazy, ktoré mohol žalovaný predložiť už spolu s odporom proti platobnému rozkazu, ktorý žalovaný podal dňa 11.07.2018 a preto súd žiadosti žalovaného s poukazom na ustanovenie § 153 C.s.p. nevyhovel a ďalšiu lehotu na predloženie dôkazov súd žalovanému neposkytol. Predmetné súdne konanie začalo už 15.05.2018, pričom žalovaný bol poučený o povinnosti uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas ako aj o následkoch nesplnenia uvedenej povinnosti.
19. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, nakoľko v danom prípade žalovaný nepreukázal, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní zanikol jednostranným započítaním tak ako to tvrdil žalovaný a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Cs.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).