Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-61-2019.pdf
PDF · 80.93 KB
Case nature
Subarea
19Co/61/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu Z., s.r.o., so sídlom Z. XX, I., U. XX XXX XXX, proti žalovanému S. republika, zastúpená A. spravodlivosti S. republiky, Y. námestie XX, I., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu F. súdu E. A. nad K. č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 12. januára 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 2 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom ku dňu podania odvolania. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa právnej úpravy účinnej do 30.9.2012 bolo konanie vo veci samej (náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom) oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods.1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb., avšak s účinnosťou od 01.10.2012 došlo k zmene zákona č. 71/1992 Zb. tak, že oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. bolo vypustené, preto súd vyrubil žalobcovi súdny poplatok za podané odvolanie, nakoľko toto bolo podané dňa 19.11.2014, teda splatnosť súdneho poplatku nastala po účinnosti novely zákona o súdnych poplatkoch. Zároveň žalobcu poučil, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť bez náhrady. Zdôraznil, že napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je odôvodnenie. Poukazujúc na znenie položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej súd prvej inštancie vyrubil súdny poplatok, dôvodil, že spoplatneniu podľa tejto položky podlieha len podanie návrhu a nie ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod. Súdu prvej inštancie vytýkal, že svojvoľne rozšíril okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.03.2007 sp. zn. 4 Cdo 39/2007. Mal za to, že v prílohe zákona o súdnych poplatkoch nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu o návrhu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Vychádzajúc z uvedeného uzavrel, že žalobcovi bola v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Ďalej zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené, v opačnom prípade by dochádzalo k zásahu zo strany štátu do základného práva účastníka na súdnu ochranu, zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a k porušeniu čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Na podporu svojej argumentácie spomenul aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 252/05 zo dňa 22.03.2006. V nadväznosti na uvedené zdôraznil, že súd je pri výkone svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, teda môže konať iba
na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Okrem toho v danom prípade bol návrh podaný pred 01.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z., preto je v súvislosti s podaným odvolaním potrebné aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, kedy uvedené konanie bolo od poplatku vecne oslobodené. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5M Cdo 14/2007 z 30.06.2008 a 6M Cdo 2/2011 zo dňa 10.08.2011.
3. Po vydaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom, pred predložením veci odvolaciemu súdu, došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť odvolania podľa ustanovení O.s.p., procesne však postupoval odvolací súd už podľa nových ustanovení CSP.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.
5. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom k 20.11.2014 (ku dňu podania odvolania proti rozsudku žalobcom), súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
6. Podľa § 2 ods. 4 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom k 20.11.2014, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.
7. Podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30.09.2012, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
8. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom k 20.11.2014, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
9. Podľa § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom k 20.11.2014, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.
10. Podľa § 7 ods. 10 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom k 20.11.2014, v odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní. To platí i pre dovolanie.
11. Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom k 20.11.2014, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal na súde prvej inštancie návrh na začatie konania, ktorým sa voči žalovanému domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. O tomto návrhu (žalobe) rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 7C/276/2012-134 zo dňa 29.09.2014, ktorým žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca dňa 20.11.2014 odvolanie. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyrubil žalobcovi súdny poplatok za podanie odvolania vo výške 20 eur, poukazujúc na položku č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov.
13. Po preskúmaní veci sa odvolací súd stotožnil s napadnutým uznesením o poplatkovej povinnosti, ktoré je výsledkom správneho procesného postupu súdu prvej inštancie. Je nepochybné, že žalobca využil svoje právo podať proti rozhodnutiu vo veci samej riadny opravný prostriedok, s čím zákon o súdnych poplatkoch v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) spája vznik poplatkovej povinnosti na strane poplatníka, za ktorého treba s poukazom na § 2 ods. 4 citovaného zákona považovať toho, kto podal odvolanie. Poplatková povinnosť by podľa tohto ustanovenia nevznikla odvolateľovi výlučne za predpokladu, že by bol oslobodený od súdnych poplatkov. Zákonom č. 286/2012 Z. z. bolo s účinnosťou od 1.10.2012 vypustené ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch, čoho dôsledkom je, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté po nadobudnutí účinnosti tejto novelizácie sa poplatky vyberajú podľa aktuálne účinných predpisov (§ 18ca zákona o súdnych poplatkoch a contrario). Na základe uvedeného treba dospieť jednoznačne k záveru, že žalobcovi podaním odvolania dňa 20.11.2014 vznikla poplatková povinnosť a súd prvej inštancie mu správne vyrubil uznesením súdny poplatok podľa príslušnej položky sadzobníka.
14. Námietky žalobcu, uvedené v odvolaní, tak odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Nie je zrejmé, na základe čoho žalobca vytýka súdu prvej inštancie absenciu podstatnej náležitosti napadnutého rozhodnutia, ktorým je odôvodnenie, keď súd prvej inštancie vyrubenie súdneho poplatku žalobcovi odôvodnil (v časti uznesenia, ktorá bola aj výslovne označená ako „Odôvodnenie“) štandardným spôsobom pre tento druh rozhodnutia, keď popri správnej výške súdneho poplatku uviedol i všetky ďalšie podstatné náležitosti, na základe ktorých si môže účastník konania overiť správnosť určenia výšky svojej poplatkovej povinnosti (t. j. predmet poplatkového úkonu a príslušnú položku sadzobníka súdnych poplatkov).
15. Žalobca sa v odvolaní snažil predostrieť argumentáciu, v zmysle ktorej spoplatneniu podľa položky č. 7a podlieha len podanie návrhu na náhradu škody a súd prvej inštancie tak svojvoľne rozšíril okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, ak tento vyrubil aj za podanie odvolania. S uvedeným názorom odvolací súd nemôže súhlasiť a v danej súvislosti poukazuje na znenie samotného zákona o súdnych poplatkoch, ktorý podanie odvolania (vo veci samej) v § 5 ods. 1 písm. a) priamo spája so vznikom poplatkovej povinnosti na strane poplatníka, teda toho, kto odvolanie podal, a to vychádzajúc z § 6 ods. 2 podľa rovnakej sadzby, ako by tomu bolo v konaní na jednej inštancii. Pritom platí, že poplatok za podané odvolanie sa stanovuje podľa sadzobníka platného a účinného v čase podania odvolania, pričom je zachovaná zásada rovnakej sadzby, keď v rovnakom čase podaný návrh na začatie konania by bol spoplatnený sumou podľa rovnakej sadzby ako podané odvolanie žalobcu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 22/2008 zo dňa 31.3.2008).
16. Ak by sa akceptovala právna úvaha žalobcu o striktnej definícii spoplatneného úkonu v sadzobníku súdnych poplatkov, založená podľa všetkého na tom, že položka č. 7a neobsahuje doslovnú zmienku (poznámku) o okolnostiach vyrubenia poplatku v prípade podania odvolania, potom by došlo k obchádzaniu vyššie citovaných ustanovení a súdny poplatok by nebolo možné vyrubiť za využitie práva podať riadny opravný prostriedok proti meritórnemu rozhodnutiu v celom rade osobitných konaní, ktoré nespadajú pod položku č. 1, na ktorú poukázal žalobca. Uvedené by sotva mohlo byť zámerom zákonodarcu, najmä ak zohľadníme, že súdny poplatok slúži na zabezpečenie úhrady aspoň časti nákladov objektívne vzniknutých v súvislosti s vedením odvolacieho konania iniciovaného poplatníkom. V poznámke k spomínanej položke sadzobníka zákonodarca len zopakoval skutočnosť, že v odvolacom konaní sa poplatky vyberajú podľa rovnakej sadzby ako v konaní pred súdom prvej inštancie, právny základ pre vyrubenie súdneho poplatku za podanie odvolania ako všeobecného pravidla však vytvára samotný zákon o súdnych poplatkoch, ktorý následne prostredníctvom svojej prílohy špecifikuje položky spoplatňujúce jednotlivé úkony vrátane prípadných odchýlok. Otázku poplatkovej povinnosti v prípade podania odvolania zákonodarca prostredníctvom poznámok k jednotlivým položkám sadzobníka súdnych poplatkov upravuje len ako výnimku, a to väčšinou negatívnym spôsobom. Ak taká výnimka neexistuje, platí sa poplatok podľa vyššie uvedených ustanovení zákona (§ 2 ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2, § 7 ods. 10). S prihliadnutím na uvedené obrana žalobcu spočívajúca v poukazovaní na neprípustnosť analógie legis nemôže obstáť.
17. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že návrh (žaloba) bol podaný pred 1.10.2012 a konanie tak začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z., kedy bolo od súdneho poplatku oslobodené, túto odvolací súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú. Z § 18ca zákona o súdnych poplatkoch vyplýva, že za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012. Konaním sa však
má na mysli len konanie v jednom stupni. V prejednávanej veci odvolacie konanie, ktoré žalobca inicioval odvolaním, začalo dňa 20.11.2014. V tom čase už bol účinný zákon č. 286/2012 Z. z., preto sa žalobca nemôže odvolávať na vecné zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorému konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podliehalo len do 30.09.2012.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).