Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Csp/134/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24785199, so sídlom Československé armády 7, 50003 Hradec Králové, Česká republika, zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., IČO: 47255773, Ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanému: T. B., N. X.XX.XXXX, C. A. C.. C. XX, C., o zaplatenie 210,53 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 130,- eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 130,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Súd ruší platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. -39 zo dňa 14. decembra 2018.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému platobným rozkazom povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 298,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 155,20 eur od 17.12.2016 do zaplatenia. 2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o., uzatvorila so žalovaným dňa 7.2.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 220,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 45 pravidelných týždenných splátkach. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 19.12.2014. Pôžička bola poskytnutá žalovanému jednorazovo hotovostne. Súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvoril dňa 2.7.2014 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému službu spočívajúcu najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska dlžníka, a to za úhradu dlžníka predchodcovi žalobcu vo výške 113,30 eur. Celková čiastka, ktorú sa tak žalovaný zaviazal uhradiť činila 388,62 eur (istina 220,- eur, úrok a poplatok 55,33 eur a suma zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru 113,30 eur). Žalovaný uhradil predchodcovi žalobcu sumu celkovo 90,- eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 uzavretou medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., ako postupníkom, postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru vrátane príslušenstva na spoločnosť žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016. Žalovaný napriek výzve žalobcu do podania žaloby dlžnú sumu neuhradil. Žalobca si tak uplatnil istinu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere 155,20 eur, neuhradenú sumu zo zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 88,10 eur, náklady spojené s úverom vo výške 55,33 eur a úrok z omeškania z istiny 155,20 eur od 17.12.2016 do zaplatenia.

Ako dôkazy žalobca označil a predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere (čl. 4), zmluvu o zabezpečení splátok úveru (čl.5), prílohu zmluvy o postúpení pohľadávky (čl. 6), oznámenie o postúpení pohľadávky (čl. 6), predžalobnú výzvu (čl. 7), výpis z obchodního rejstříku (čl. 9), Zmluvu o postúpení pohľadávok (čl. 11-14). Podaním doručeným súdu dňa 21.3.2018, ešte pred doručením žaloby žalovanému, vžal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 88,10 eur, čím predmetom konania zostala suma 210,53 eur s pôvodne uplatňovaným príslušenstvom, bez potreby rozhodovania o zastavení konania v časti ( ).

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. -39 zo dňa 14.12.2018. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd ho vo výroku III. rozsudku v súlade s ustanovením zrušil.

4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 17.4.2019, k tejto sa nevyjadril, dôkazy neoznačil.

5. Podľa , spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa , súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle veta druhá , keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle . Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu (Provident Financial, s.r.o.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 7.2.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 570646280 (v texte aj „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 220,- eur za celkový úrok vo výške 22,90 % z istiny, t.j. vo výške 23,87 eur. Za poskytnutie úveru si žalobca účtoval tiež „poplatok“ vo výške 31,46 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi celkovú sumu 275,33 eur, a to v 45 týždenných splátkach s tým, že výška každej splátky od prvej po predposlednú je 6,12 eur a výška poslednej splátky je 6,05 eur. Úver bol poskytnutý na dobu 45 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol uvedený ako „siedmy deň 45. týždňa po dni uzavretia zmluvy“. RPMN, t.j. ročná percentuálna miera nákladov, ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 69,48 %. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola ku dňu podpisu zmluvy vo výške 50,91 %. Zmluvné strany dohodli hotovostný režim čerpania úveru. Žalovaný čerpal úver v hotovosti pri podpise zmluvy, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve (Zmluva čl. 4). Dňa 7.2.2014 bola medzi zmluvnými stranami uzavretá tiež Zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej mal predchodca žalobcu poskytovať žalovanému službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, za odmenu vo výške 113,30 eur, splatnú v 44 splátkach vo výške 2,52 eur a v poslednej splátke vo výške 2,42 eur. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému listom zo dňa 16.12.2016 postúpenie pohľadávky voči žalovanému zo Zmluvy ako aj zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru na žalobcu, ktoré oznámenie bolo podané na poštovú prepravu dňa 29.12.2016 (oznámenie čl.6 podací hárok čl. 7). Výzvou zo dňa 5.10.2017, odovzdanou na poštovú prepravu dňa 9.10.2017 (podací hárok čl. 8), bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy 305,46 eur.

8. Podľa , , a v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4). Podľa , a , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (3). Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospěch peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať aj tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, Podľa ZoSÚ, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa až 715 , osobitného zákona 18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Podľa ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a . Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa nariadenia vlády č. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 7.2.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 220,- eur a dňa 7.2.2014 tiež Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej mal predchodca žalobcu poskytovať žalovanému službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, za odmenu vo výške 113,30 eur.

10. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnými zmluvami je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení ( a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( a nasl. a ), keďže predchodca žalobcu pri uzatváraní zmlúv vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie a nasl. , prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je , a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmlúv posudzovať podľa ustanovení a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

11. Nakoľko zmluva o úvere má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Uvedenie konečnej splatnosti úveru vo formáte “siedmy deň 45. týždňa po dni uzavretia Zmluvy”, nemožno považovať za určité a jasné, nakoľko z takejto formulácie spotrebiteľ absolútne nevie určiť presný termín ukončenia jeho povinností zo zmluvy pri jej riadnom plnení. Zmluva taktiež podľa názoru súdu neobsahuje riadne a jednoznačné uvedenie reálnej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ), keď okrem úrokovej sadzby 22,90% ročne (23,87 eur) žalobca od žalovaného požaduje i poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 31,46 eur (nerozpísaný na percentá), majúci však obdobnú funkciu odplaty za poskytnutie úveru ako úrok, ktorý mal byť riadne zahrnutý do výšky úroku, nakoľko uvedenie určitej úrokovej sadzby a popri tom ešte “poplatku” môže výrazne skresliť predstavu priemerného spotrebiteľa o výhodnosti, či nevýhodnosti daného úveru, keď práve úroková sadzba býva porovnávajúcim faktorom umožňujúcim spotrebiteľovi orientáciu v ponuke spotrebiteľských úverov a ovplyvňujúcim jeho rozhodovanie.

12. Vo vyššie uvedenom prípade (t.j. pri absencii náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f), písm. k) ZoSÚ) sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobcovi považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca (ako právny nástupca poskytovateľa úveru na základe zmluvy o postúpení pohľadávok) nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani administratívneho poplatku, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru.

13. Pokiaľ ide o Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, nakoľko právny úkon uzavretia tejto zmluvy je právnym úkonom, ktorý bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, aj na tento právny úkon je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súd sa uvedenou zmluvou zaoberal z dôvodu potreby posúdenia sumy, ktorá bola uhradená celkovo na úver, keď žalobca v žalobe započítaval časť úhrady žalovaného práve na splátky z tejto zmluvy. Súd sa prejudiciálne zaoberal platnosťou zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súvisiacej s predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže na základe nej žalovaný platil poplatky, ktoré by bez uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere inak neplatil, a ktorej predmetom bola služba, ktorú bol predchodca žalobcu povinný poskytovať žalovanému aj bez uzavretia takejto zmluvy. Samotné uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu nie je možné vzhľadom na nemožnosť jej plnenia. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je preto vzájomne závislou

zmluvou, ponúkanou súbežne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Svedčí o tom odkaz na číslo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ďalej samotná formulácia záväzku predchodcu žalobcu spočívajúceho v poskytovaní služieb pri poskytovaní úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spočívajúcich v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru v mieste trvalého bydliska zákazníka, ako aj viazanosť tejto zmluvy na zánik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o zabezpečení splátok úveru ako samostatné dojednanie o právach a povinnostiach zmluvných strán absolútne neobstojí, pretože bez uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere stráca uvedená Zmluva o zabezpečení splátok úveru akýkoľvek význam.

14. Predchodca žalobcu sa na základe uvedenej zmluvy zaviazal poskytovať žalovanému službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, za odmenu vo výške 113,30 eur, splatnú v 45 splátkach. Odplata vo výške 113,30 eur pritom značne prevyšuje výšku odplaty za spotrebiteľský úver v sume 55,33 eur (úrok 23,87 eur + administratívny poplatok 31,46 eur) a zároveň predstavuje viac ako 50% z poskytnutej istiny úveru. Touto odplatou sa teda dojednaná odplata za úver vo výške 55,33 eur navyšuje o sumu 113,30 eur, čo predstavuje celkové navýšenie istiny úveru o 168,63 eur, t.j. o viac ako 76%. Súd má za to, že je nelogické, aby si dlžník, ktorý nutne a rýchlo potrebuje peniaze, vyžiadal od veriteľa ďalšiu spoplatnenú službu, ktorej celková cena pritom dosahuje viac ako 50 % hodnoty poskytnutého úveru, a to sumu 113,30 eur, pričom odmena je splatná tiež v 45 pravidelných týždenných splátkach pri prevzatí splátky úveru poskytovateľom. Výška odplaty za uvedenú službu je pritom neadekvátna, úplne neprimeraná protiplneniu, keďže jediné čo poskytuje dlžníkovi je výber splátok v domácnosti, resp. na dohodnutom mieste. Táto služba je však viac v prospech veriteľa ako dlžníka, keďže veriteľovi poskytuje istotu výberu splátky alebo jej časti a znižuje riziko nezaplatenia splátok. Zároveň súd poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého sa dlh plní na mieste určenom dohodou účastníkov a ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že v občianskom práve si veriteľ musí prevziať dlhované plnenie v mieste bydliska dlžníka a tak je úplne v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil za to, čo je povinnosťou veriteľa, dodávateľa.

15. Je nepochybné, že na predchodcu žalobcu ako dodávateľa sa obracajú spotrebitelia, ktorí očakávajú okamžité poskytnutie finančných prostriedkov, a tak im nezostáva nič iné, ako zmluvu o zabezpečení splátok úveru podpísať. Predloženie takejto závislej zmluvy na podpis žalovanému svedčí o tom, že zo strany predchodcu žalobcu došlo k porušeniu čestnej obchodnej praxe vo vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľovi, ktorá viedla k uzavretiu pre žalovaného nevýhodnej zmluvy, obsah ktorej nemohol ani ovplyvniť. Súd mal za to, že táto služba nebola dojednaná individuálne na žiadosť spotrebiteľa, ale bola daná ako podmienka poskytnutia úveru zo strany predchodcu žalobcu, pričom skutočným účelom uzavretej zmluvy o zabezpečení splátok úveru bolo výrazne navýšiť odplatu za poskytnutý úver, na ktorý je viazaná, a to tak, aby táto suma navyše nebola uvedená v úverovej zmluve. Týmto postupom predchodca žalobcu cielene dosiahol to, že odplata za výber splátok sa nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale cenou za službu výberu splátok, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve táto služba má výrazne navýšiť celkový zisk z poskytnutia úveru.

16. Vzhľadom k uvedenému, súd predmetnú zmluvu o zabezpečení splátok úveru považoval za účelovú, motivovanú snahou predchodcu žalobcu obísť najvyššiu povolenú hranicu odplaty za spotrebiteľský úver, resp. ako špekulatívne konanie majúce za cieľ zabezpečiť si vyššiu odplatu z poskytnutého úveru bez toho, aby podpísanie druhej zmluvy malo prospech aj pre spotrebiteľa. Náklad na odplatu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zároveň nie je zahrnutý do celkovej odplaty, a tým ani do informácie o RPMN, pritom zmluva o zabezpečení splátok úveru je zmluvou závislou od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto by mala byť RPMN vypočítaná z oboch zmlúv. Nakoľko potom v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola fakticky nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, aj z tohto dôvodu je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv).

17. Súd teda dospel k záveru, že skutočným účelom zmluvy o zabezpečení splátok úveru bolo navýšiť odplatu za poskytnutý úver, čím došlo k obchádzaniu . Zároveň došlo k obchádzaniu o spotrebiteľských úveroch, pretože žalovaný dosiahol to, že odplatu za službu nezapočítal do výpočtu RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného dôvodu súd Zmluvu o zabezpečení splátok úveru považuje za priečiacu sa dobrým mravom a zároveň za obchádzajúcu zákon, preto v zmysle za absolútne neplatnú, a teda nespôsobujúcu žiadne právne účinky.

18. Podporne súd poukazuje na zverejnený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -44 zo dňa 11.04.2017, ktorým správny súd zamietol žalobu predchodcu žalobcu proti Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia SOI, podľa ktorého odôvodnenia rozsudku bola inšpektormi Inšpektorátu SOI so sídlom v Trnave vykonaná kontrola v prevádzkari predchodcu žalobcu v Trnave na prešetrenie podnetu spotrebiteľa poukazujúceho na nekalé obchodné praktiky obchodných zástupcov predchodcu, ktorý pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľom neumožnil uzavrieť úverovú zmluvu bez doplnkovej služby, ktorá spočíva vo vyberaní splátok priamo v domácnosti spotrebiteľa prostredníctvom obchodného zástupcu, pričom táto služba neprimerane zvyšuje náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Vychádzajúc z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu, žalovaný v súvislosti so spotrebiteľským úverom vo výške 220,- eur plnil dosiaľ celkom sumu 90,- eur. Súd na zaplatenie dlhu zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zohľadnil všetky platby žalovaného, keďže považoval Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 7.2.2014 za absolútne neplatný právny úkon podľa a mal za to, že všetky plnenia žalovaného bolo potrebné zohľadniť ako plnenia na splácanie spotrebiteľského úveru. Ako už súd uviedol, v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému považuje v zmysle ustanovenia ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovaný z poskytnutého úveru vo výške 220,- eur zaplatila celkom sumu 90,- eur, súd mu vo výroku I. rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (ktorý je z dôvodu postúpenia pohľadávky v konaní aktívne vecne legitimovaným) zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 130,- eur a vo zvyšku žalobu vo výroku II. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal neuhradením splátok úveru v lehote splatnosti do omeškania, priznal súd žalobcovi i nárok na úroky z omeškania z priznanej sumy dlžných splátok, pričom žalovaný sa síce do omeškania s úhradou splátok dostal dňom nasledujúcim po dni splatnosti každej jednotlivej splátky, ale keďže žalobca si uplatňoval nárok na úroky z omeškania z celkovej žalovanej sumy istiny úveru vo výške 5,05% ročne súhrnne od 17.12.2016, súd mu priznal úroky z omeškania z priznanej sumy od ním uplatňovaného dátumu. Výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobcovi tak súd priznal voči žalovanému právo na zaplatenie úroku z omeškania v ním uplatňovanej výške 5,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu nasledujúcemu po splatnosti poslednej splátky (20.12.2014) bola 0,05% ročne.

21. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s . Žalobca sa žalobou domáhal priznania sumy istiny 210,53 eur, pričom mu bola priznaná suma 130,- eur, čo predstavuje úspech žalobcu 62%, čomu zodpovedá úspech žalovaného 38% (100%-38%), a teda čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje 24%. Súd tak vo výroku IV. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu zodpovedajúcom jeho úspechu v konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ( ).