Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-7-2019.pdf
PDF · 95.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5Pc/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci účastníkov konania: maloleté deti F. X., I.L.. XX.XX.XXXX, Z. B. XX a F. X., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. XX, zastúpené v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, Obce B., so sídlom v B. XXX, IČO: XXXXXXXX, ako ustanovenému opatrovníkovi nebohého F. H.F., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.XX.XXXX, I. Z. B. XX a R. X., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. X4 - matky maloletých detí a ich zákonnej zástupkyne, ktorá podala návrh na začatie tohto konania, v konaní o určenie otcovstva k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že nebohý F. H., L.. H., I.. XX.XX.XXXX, I. M. G. B. B. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, je otcom maloletých detí F. X., I.. XX.XX.XXXX, F. F. X.N., I.. XX.XX.XXXX, ktorých matkou je R. X., L.. X., I.. XX.XX.XXXX.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo 14.03.2019, podaným na tunajší súd 15.03.2019, po jeho upresnení na pojednávaní 19.06.2019, navrhovateľka ako účastníčka konania a súčasne aj ako matka - zákonná zástupkyňa mal. detí žiadala, aby súd určil, že neb. F. H., I.. XX.XX.XXXX, je otcom mal. detí X.: F., I.. XX.XX.XXXX a F., I.. XX.XX.XXXX. V návrhu označila ako účastníka konania aj Obec B., ktorá bola ustanovená uznesením tunajšieho súdu z 10.12.2018 č. k. 8P/143/2018-25 s poukazom na § 95 ods. 1 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších zmien (ďalej len „ZoR“) ako opatrovník, keďže označený otec maloletých detí nežije.
2. Odôvodnila ho tým, že s F. H. sa spoznala v r. 2007, kedy začali aj spolu žiť v spoločnej domácnosti a narodili sa im z tohto vzťahu dve uvedené maloleté deti. Pre rôzne životné ťažkosti, ktoré neustále riešili, neuzavreli manželstvo a tak sa deti narodili mimo manželstva a nedošlo ani k určeniu otcovstva. Medzičasom v dôsledku choroby F. H. XX.XX.XXXX zomrel. O ich vzťahu vedela rodina ich oboch, čo môžu kedykoľvek aj dosvedčiť, ako aj široká verejnosť. Zákonná domnienka otcovstva svedčí nebohému F. H., nakoľko okrem neho v čase ich spoločného života nemala žiadny iný pomer. Pracuje ako robotníčka v spoločnosti Z. F. X. N., M.. L.. T.., s mesačným príjmom cca 660,- eur. Poberá prídavky na deti vo výške 48,68 eura. Iný príjem nemá.
3.1. Na pojednávaní 19.06.2019 matka maloletých detí pridržiavajúc sa podaného návrhu vypovedala, že s F. H. sa zoznámila po skončení školy v čase, keď pracovala ako čašníčka v reštaurácii N. a on pracoval ako SBS-kár tiež v N.. Zhruba po 3-mesačnej známosti začali spolu bývať v podnájme v R., odkiaľ sa asi po pol až trištvrte roku presťahovali do X. N., kde sa im už narodila dcéra F.. Najprv spolu bývali asi 1,5 roka v podnájme na Z. a potom 4 roky bývali na ul. Ť. odkiaľ sa presťahovali do B., kde kúpila dom a začali ho prerábať. Už v B., kde začali bývať v r. 2012 sa im narodil syn F.. V čase rozhodnom pre splodenie
týchto detí intímne žila výlučne s F. H. ako druhom a takto tomu bolo až do jeho úmrtia. Oni túto otázku otcovstva neriešili za jeho života, lebo nejako to nepovažovali za podstatné. Chceli sa zobrať a týmto spôsobom to vyriešiť, čo sa však odďaľovalo. Spočiatku z dôvodu prerábky domu a potom zdravotných problémov jej druha. V súčasnosti neudržiava žiadny kontakt s rodinou jej druha. Dokým však žil, tak kontakt udržiavali, konkrétne s matkou druha a jeho sestrou, ktoré ich boli navštíviť aj v B.. Aj ona u nich bola a ešte častejšie chodil za svojou matkou aj s deťmi jej druh. Keď začal mať vážnejšie zdravotné problémy jej druh, tak asi týždeň bola pri nej matka druha, aby jej pomohla. Druh išiel do výkonu trestu z nemocnice, teda v čase, keď už mal zdravotné problémy. Bol odsúdený za skrátenie dane a poistného vzniknutého v období, kedy bol konateľom firmy a tento skutok spáchal v predchádzajúcej podmienke, ktorú mal za neplatenie výživného. Jej druh ešte pred ich dvoma deťmi mal dieťa so svojou bývalou manželkou a 2 deti s bývalou družkou, pritom to mladšie z detí, ktoré mal s družkou, sa narodilo v tom istom roku ako F., ale v mesiaci september. Keď šli pozrieť F. H. do výkonu trestu, tak poslal navštívenku len jej a ich deťom a nie aj svojej matke. Ak by maloleté deti nemali byť jeho deťmi, tak načo by im poslal navštívenku. Na tej navštívenke, ktorú poslal otec a ktorou sa preukázali pri návšteve, bola uvedená ona a ich dve deti. Keď bol vo výkone trestu, tak každý týždeň poslal jej a aj deťom jeden list. K výpovedi svedkyne W. H. uviedla, že keď ich prišli navštíviť matka jej druha s jeho sestrou do B. doma nebola a že tam boli, sa dozvedela až po návrate z práce. Nik ju predtým nekontaktoval. To, čo sa stalo, bolo rozhodnutím W. W., ktorý sa staral o deti, keď ona bola v práci. S matkou jej druha prestala udržiavať akýkoľvek vzťah po tom ako tento zomrel, keď všetky záležitosti vybavovala ona, lebo len ju kontaktovali, keďže na polícii nemal uvedenú žiadnu blízku osobou a ona bola evidovaná ako jeho družka. Po pohrebe ho dali spopolniť, čo chcela ako ona, tak aj matka jej druha. Keď jej však nechodila urna, tak zavolala jej, či o tom niečo nevie a tá jej povedala, že ona je jeho matka, ona mu dala život a ona je nič, že s ním len žila, že už má urnu doma. Keď sa jej spýtala, prečo jej o tom nič nedala vedieť, povedala jej, že ona je jeho matka a má na ňu nárok. Jej to prišlo ľúto už kvôli slušnosti, hoci vie, že ju nikdy nemala rada. 3.2. Na pojednávaní 03.07.2019 matka detí predložila súdu 4 listy, ktoré F. H. vlastnou rukou písal jej, ďalej tri listy, ktoré písal maloletým deťom a jeden list, ktorý písal sestre matky z 11.07.2018, v ktorých sa ich pisateľ o mal. F. a F. opakovane vyjadroval ako o svojich deťoch, vyplýva z nich prejav jeho citov k nim a aj k ich matke, s ktorou ako sám uvádza, má mať 10-ročný vzťah, a ktorej opakovane v nich ďakoval za to, že mu tieto deti (dve krásne a zdravé) porodila.
4. Obec B. v zastúpení starostu ako ustanovený opatrovník v písomnom vyjadrení z 18.06.2019 uviedla, že neb. F. H. dlhoročne žil v spoločnej domácnosti s R. X., Z. B. XX, príkladne sa starali a spolu vychovávali svoje dve deti, že menovaný nikdy netajil, že sú to jeho vlastné deti. Na pojednávaniach uvádzal, že nemá výhrady voči požadovanému určeniu otcovstva k maloletým deťom F. a F. a žiadal návrhu vyhovieť.
5. Kolízny opatrovník maloletých detí v priebehu konania taktiež žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť, uvádzajúc, že je v záujme maloletých detí, aby mali zapísaného za svojho otca ich biologického otca, ktorým je F. H..
6. V rámci dokazovania boli vo veci vypočutí, a to na pojednávaní 19.06.2019, viacerí svedkovia: 6.1. Svedkyňa W. H., L.. O. - matka neb. F. H. vypovedala, že R. X. žila s jej synom aj v období, keď už ochorel a ochorel preto, lebo chcela od neho veľké peniaze a aby furt robil a chodil aj po fuškách. Spolu žili asi 10 rokov pred jeho smrťou, možno aj viac. Vie, že R. X. má dve maloleté deti F. X. a F. X.. Nevie povedať, kto je ich otcom. Keď sa F. narodila, tak ona sa o jej narodení dozvedela od svojej známej neskôr, až keď mala 7 mesiacov. Jej známa jej vtedy povedala, že R. X. má dieťa s jej synom. Dovtedy, kým sa to nedopočula, tak syn k nej domov chodieval pravidelne a keď sa to dozvedela, tak mu zbalila veci do škatúľ a vyhodila ho z domu. Keď sa ho na to spýtala, či je otcom, tak jej nikdy na to neodpovedal, či áno alebo nie. Prvýkrát F. videla, keď mala rok aj trištvrte. V tom čase bývala u nej bývalá družka jej syna F. spolu s deťmi G. a V.. G. sa narodil v tom istom roku ako mal. F., akurát on v septembri a ona v decembri XXXX. Mal. V. sa narodil 2 roky predtým v marci. Tie dve deti boli deťmi jej syna a mal ich aj na seba napísané. Ešte predtým bol ženatý, ale žili spolu so ženou len polroka v N. a mali spolu dcéru N., ktorú nikdy nevidela. Ona R. X., keď sa už narodil F., hovorila, že mala by si to dať do poriadku a zapísať otca deťom, lebo že nikdy nevie, čo sa môže stať, že život jej môže pripraviť všeličo, na čo jej odpovedala, že načo, že od nikoho nič nepotrebuje, že si deti vychová. R. X. ju stále nemala za nič. Dokonca na Vianoce aj s jej dcérou chceli ísť pozrieť deti a zaniesť darčeky k Vianociam aj k Mikulášovi. Ten Ježiško ju stál dosť, kupovala aj za syna a dokonca ich matka detí ani za bránu nepustila. Tak tam nechali zavesenú len tašku, ktorú priniesli a ostatné cenné veci si zobrala domov a
dala ich neteri, aby to dala niekomu inému. Dokonca volala aj M. na telefón, tá jej ani nezdvihla a neskôr sa dozvedela, keď jej veľakrát volala, že ju už nechce vidieť. Takto jej to bolo povedané od W., ktorý býva u matky detí a ktorý jej povedal, že to malá povedala. Ju preto matka detí nemá rada, lebo ona zviedla jej syna od jeho predchádzajúcej družky a matky jeho dvoch detí. Ona synovi povedala, že také ženy, ktoré zvedú otca svojím deťom, sú, boli a budú pre ňu len štetky s tým, aby jej to povedal. Či jej to povedal, to nevie, ale vie, že ju odvtedy nenávidí. Pravou príčinou toho, že jej syn ochorel, je matka detí. Ráno musel ísť do roboty, poobede na fušku a v prípade v noci ešte aj do Security. Dokonca, keď syn získal invalidný dôchodok, tak jej R. X. povedala, že mu vybavila prácu na píle a musel chodiť robiť takú ťažkú robotu. Keď ešte pred smrťou syna bola raz u nej pri deťoch v B., tak jej krikom vyčítala, že rozširuje o nej klebety po B., čo nebola pravda, čo jej prišlo ľúto a od tej doby tam prestala chodiť. Myslí si, že pravou príčinou toho čo robí navrhovateľka teraz je jej byt, lebo už vtedy, keď bývali na Ť. u G., chcela, aby im prepísala byt. Syn zomrel v utorok a vo štvrtok ráno jej zavolala, aby týmto deťom založila účty a na ne sporila. Ešte jej aj vynadala, že nič nerobí a že nevybavuje pohreb. Syn, kým bol zdravý, za ňou chodieval pomerne často aj potom, ako ho z bytu vyhodila. Ona má veľmi rada všetky malé deti, a to bol aj dôvod, prečo za mal. F. a F. chodila. 6.2. Svedkyňa W. V., L.. H. - sestra neb. F. H. vo výpovedi tiež potvrdila, že jej brat žil spolu pod jednou strechou s R. X.. Ona s bratom nemala moc dobrý vzťah pre jeho povahu, pretože bol dosť arogantný. Počas obdobia, keď žil s R. X., sa stretli možno 5 až 6-krát, niekedy aj u jej matky. Nevie potvrdiť ani vyvrátiť to, kto je otcom mal. F.. Zvláštne je, že jej bratovi sa narodil syn G. v septembri XXXX a v tom istom roku sa v decembri narodila F.. Vie, že F. sa R. X. narodil v čase, kedy bývala s jej bratom už v B.. Jej brat chodieval za ich mamou aj sám a občas aj s deťmi a chodila tam aj R. X. aj s deťmi. Dá sa povedať, že jej vzťah s R. X. nie je žiadny. Párkrát bola u R. X.N. ešte za života brata, ale spolu moc nekomunikovali. Ona chodila k ich deťom preto, lebo jej syn chodil spolu do škôlky s F. a spolu sa kamarátili. Keď chceli byť spolu, tak tam šla. Preto ich aj brat brával ku starkej, aby sa tam spolu mohli stretnúť. Jej matka viackrát hovorila R. X.N., už po narodení druhého dieťaťa, aby si dala zapísať otcovstvo k týmto deťom. R. X. to odmietala urobiť s tým, že ona od nikoho nič nepotrebuje, že ona má peňazí dosť. Hnevalo to ju a aj jej mamu, pretože, ak sú to deti jej brata, tak prečo si nedala potvrdiť otcovstvo. Mama jej spomínala, že také niečo aj ona hovorila jej bratovi, ale nevie, čo jej na to povedal. Vie, že pred mamou brat povedal, že by si R. X. aj zobral a pýtal sa matky na názor na túto vec. Tá mu na to povedala, že to je jeho vec, že ako si zariadi život, že tak sa bude mať. Raz cez dvere počula, keď mama bratovi dohovárala, slová brata, že on si to dá do poriadku, ale nestalo sa tak. Ten jeden raz, keď jej mama dohovárala R. X. ohľadne zápisu toho otcovstva, tak vtedy jej odpoveď počula. Mama jej spomínala, že viackrát o tom R. X. hovorila. 6.3. Svedkyňa V. Č. vypovedala, že s R. X. má dobrý vzťah, poznala aj neb. F. H. a pozná aj jeho matku a sestru. F. H. spoznala vtedy, keď už mal vzťah s R. X. a ten mohol trvať asi od r. 2007. Vie a je si istá, že otcom maloletých detí F. a F. je F. H.. Vie to z toho, že R. X. s F. H. spolu žili, vždy sa vyjadrovali aj F. aj R., že sú to ich spoločné deti a bola tam aj fyzická podoba oboch detí na otca. Smrť F. H. bola spolu s R. oznámiť matke nebohého a jeho sestre, ktorá vtedy bola u jeho matky a vtedy jej tieto boli predstavené. Vtedy sa o deťoch nijako nebavili. F. H. mal zvlášť pekný vzťah s dcérou F.. Vie, že aj v liste, ktorý písal ešte z výkonu trestu domov, sa vyjadril tak, že sa teší na deti a na svoju rodinu. Tento list dokonca písal mne, lebo aj ona si s ním dopisovala, keď bol vo výkone, lebo mala s ním dobrý vzťah. Predpokladá, že písal aj R. X.. Nevie, či písal aj svojej matke.
7. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Pc/11/2018 vyplýva, že už návrhom doručeným súdu 17.09.2018 sa R. X. domáhala určenia, že neb. F. H. je otcom jej maloletých detí F. X. a F. X.. V uvedenom konaní za účastníka konania označila už v tom čase zomrelého F. H.. Podaný návrh jeho navrhovateľka zobrala späť po poučení súdu danom do zápisnice dňa 27.09.2018 ohľadne procesného postupu pri určení otcovstva, ak domnelý otec nežije.
8.1. Podľa § 94 ods. 1 ZoR, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. 8.2. Podľa § 94 ods. 2 ZoR za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. 8.3. Podľa § 95 ods. 1 ZoR, ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.
9. V prejednávanej veci z pripojených rodných listov mal. F. X. a mal. F. X. vyplýva, že ich matkou je R. X. a pri údajoch o ich otcovi je poznámka „neuvedený“. Nesporne teda nebolo možné určiť ich otcovstvo na základe domnienok vyplývajúcich z § 85 ZoR a ani nedošlo k postupu vyplývajúcom z ust. § 91 ZoR a § 104 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
10. Hodnotiac jednotlivé dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“ v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a so zreteľom aj na ust. § 37 CMP súd na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že otcom oboch maloletých detí je t. č. už nebohý F. H.. Táto skutočnosť napokon nebola sporná medzi účastníkmi tohto konania (matkou mal. detí, kolíznym opatrovníkom mal. detí a opatrovníkom ustanoveným pre podanie návrhu na určenie otcovstva voči F. H. ako nežijúcemu domnelému otcovi). Z vykonaných dôkazov listinnými dôkaznými prostriedkami - listami, ktoré písal F. H. z výkonu trestu odňatia slobody a adresoval ich či už priamo maloletým deťom, ich matke - svojej družke a sestre matky (N. X., ktorú oslovil ako „švagrinka“), z výpovede matky maloletých detí a aj z výpovede svedkyne V. Č. vyplýva, že v čase rozhodnom pre splodenie ako mal. F., tak aj mal. F. žila ich matka R. X. a F. H. ako druh a družka v spoločnej domácnosti, počas ktorého udržiavali intímne styky. Zo zmienených listov F. H. jednoznačne vyplýva, že k týmto deťom sa F. H. hlásil ako k svojim, prejavoval k nim svoju lásku a vzťah ako k svojim deťom a tiež aj k ich matke, ktorej opakovane ďakoval, že mu ich porodila. Ani z výpovede blízkych príbuzných neb. F. H. - jeho matky W. H. a sestry W. V. súd nezistil žiadnu takú závažnú okolnosť, ktorá by vylučovala jeho otcovstvo. Hoci menované uvádzali, že „nevedia“, kto je otcom týchto mal. detí, súčasne vôbec nevylučovali možnosť, že ich otcom je práve F. H., ktorý s matkou mal. detí aj podľa nich žil v rozhodnom období pre ich splodenie ako druh a družka. „Nejednoznačnosť“ výpovedí matky a sestry neb. F. H. súd hodnotí v kontexte preukázaného vážneho narušenia ich vzájomných vzťahov s matkou mal. detí, ktorá s nimi po smrti svojho druha neudržiava žiadny vzťah. Naopak zo správania najmä matky neb. F. H. v čase narodenia mal. F., kedy matke týchto detí pomáhala, zo vzájomných návštev či už v B. (v mieste bydliska detí), tak aj v byte W. H., z kupovania darčekov týmto deťom, snahy W. H. byť v kontakte s týmito deťmi, jej opakovaného „dohovárania“ ako matke mal. detí, tak aj F. H., aby „dali zapísať mal. deťom ich otca“, vyplýva, že W.L. H. si fakticky počínala ako stará matka týchto detí, ktorú následne „ranil“ postoj R. X. k nej súvisiaci so vzájomnými nezhodami, ešte viac prehĺbenými po smrti F. H. (otázka jeho pohrebu, naloženia s jeho urnou...) a postoj, ktorý k nej majú mať aj mal. deti prezentovaný treťou osobou (W. W.).
11. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a s poukazom na § 94 ods. 2 ZoR určil, že otcom maloletej F. X. a maloletého F. X. je t. č. už nebohý F. H., I.. XX.XX.XXXX, naposledy s trvalým pobytom B. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.
12. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 58 CMP podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).