Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-120-2016.pdf
PDF · 76.73 KB
Case nature
Subarea
8Er/120/2016
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX/XX, XXX XX K. R., IČO: 47 707 747 v konaní o vymoženie 777,38 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Anne Michnicovej, Exekútorský úrad so sídlom Sartorisova 21, 821 08 Bratislava trovy exekúcie vo výške 46,63 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 24.10.2016 a exekučných titulov
- výkazy nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. č. 1550127013 zo dňa 26.08.2015, č. 1550175713 zo dňa 23.11.2015, č. 1650077817 zo dňa 28.05.2016, č. 1650077913 zo dňa 27.05.2016, č. 1650128713 zo 27.09.2016 sa dňa 28.10.2016 začalo exekučné konanie proti povinnému.
2. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi dňa 16.11.2016 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5710 041747.
3. V priebehu exekučného konania podal súdny exekútor súdu oznámenie o nemajetnosti povinného, kde navrhol, aby súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko šetreniami zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený vo svojom stanovisku uviedol, že nemá výhrady voči tomu, aby exekútor podal podnet na príslušný súd na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Súd sa stotožnil s názorom súdneho exekútora, že exekúciu je potrebné zastaviť, nakoľko obsah spisu súdneho exekútora preukazuje, že skutočnosti oznámené súdnym exekútorom o nemajetnosti povinného vychádzajú z konkrétnych šetrení a sú pravdivé. Vzhľadom na zistený skutkový stav a s prihliadnutím na citovanú zákonnú úpravu súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.03.2017. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, nakoľko zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Ak teda mal súd preukázaný nedostatok majetku povinného, exekúciu zastavil.
8. Podľa § 199 EP v znení účinnom do 31.03.2017, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom
9. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo.
10. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
12. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
14. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. Podľa § 25 cit. vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
16. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP a § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017. Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa § 14, § 22, § 25 cit. vyhl.
17. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
1/ odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl.. vo výške 33,19 eur. Keďže si súdny exekútor uplatnil odmenu v najnižšej zákonnej výške, súd sa skúmaním rozsahu úkonov bližšie nezaoberal.
2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. a) poštovné
- žiadosť o udelenie poverenia 0,12 €
- upovedomenie o začatí exekúcie - povinný 1,70 €
- oznámenie o nemajetnosti povinného + ex. spis 1,55 €
- vrátenie poverenia 1,55 €
- vyúčtovanie exekúcie 0,55 € b) poplatky za elektronickú súčinnosť - EVO 0,20 € Spolu 5,67 €
3/ DPH z priznanej odmeny vo výške 20% (§ 27 ods. 1, 3 zák. č. 222/2004 Z. z.) zo sumy 38,86 € t.j. 7,77 €.
18. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. V tejto súvislosti súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov na poštovné za zaslanie faktúry oprávnenému vo výške 0,55 eur, nakoľko má za to, že pri vykonávaní úkonu, pri ktorom tento hotový výdavok vznikne, nejde o čas exekučnej činnosti účelne vynaložený exekútorom na exekúciu tak, ako to má na mysli § 14 cit. vyhl.. Zaslanie faktúry oprávnenému nemožno posudzovať ako činnosť exekútora smerujúcu k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného, zaslanie faktúry oprávnenému je úkonom potrebným len pre vlastnú ďalšiu činnosť exekútora a zároveň na druhej strane má súd za to, že ide o tzv. evidenčnú a administratívnu činnosť, ktorá je súčasťou administratívnych prác a ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá už v odmene súdneho exekútora. Súd zároveň poukazuje aj na to, že exekútor má v zmysle § 60 ods. 2 EP povinnosť zaslať účastníkom konania iba konečné vyúčtovanie exekučného konania, pričom súd konštatuje, že samotné vystavenie faktúry je v zásade vyúčtovaním, avšak z pohľadu súdu nie je dôvod na duplicitné vyúčtovanie vo forme faktúry a jeho osobitné zasielanie oprávnenému. Pokiaľ by exekútor faktúru oprávnenému aj napriek uvedenému vystavil, môže mu ju zaslať oprávnenému spolu s vyúčtovaním exekúcie.
19. Obdobne, z rovnakých dôvodov ako uvedených v bode 22. tohto odôvodnenia, nebola priznaná požadovaná náhrada a jej zvýšenie o DPH za „iné náklady - archivácia spisu“ vo výške 10,- eur. Archivácia spisu sú taktiež iba administratívne práce v súvislosti s exekučnou činnosťou, náhrady za ktoré sú obsiahnuté v zmysle § 25 cit. vyhl. v samotnej priznanej odmene za výkon exekučnej činnosti. K archivovaniu spisu dochádza po ukončení exekučného konania, resp. exekúcie, a výdavky na archivovanie nemožno považovať za výdavky priamo súvisiace s konkrétnou exekučnou činnosťou, nejde ani o úkony exekučnej činnosti, ktoré by viedli k vymoženiu pohľadávky od povinného. Archivovanie spisu je povinnosťou súdneho exekútora, ktorá mu je uložená priamo zákonom, jej primárnym cieľom sú evidenčné a registračné, ako aj je potrebná i pre možné preskúmavanie správnosti a zákonnosti postupov exekútora v konaniach - teda pre kontrolu jeho činnosti v prípade potreby ministerstvom či orgánmi exekútorskej samosprávy, navyše súdneho exekútora žiadne ustanovenie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov neoprávňuje prenášať s tým spojené náklady na niektorého z účastníkov konania.
20. Spolu boli priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,63 eur (33,19 eur + 5,67 eur + 7,77 eur) s tým, že na ich úhradu súd zaviazal v zmysle ust. § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017 oprávneného.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Proti II. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.