Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-32-2019.pdf
PDF · 81.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1T/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovaného C. C. pre zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.07.2019, takto
rozhodol:
Obžalovaný
C. C., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., Q. XXXX/XX, nezamestnaný, slobodný, t.č. v ÚVTOS Ružomberok,
sa podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske pod č.k. Pv/358/18/3305-22 zo dňa 24.04.2019, doručenej tunajšiemu súdu dňa 25.04.2019 na skutkovom základe, že
doposiaľ bližšie nezisteného dňa a v nezistenom čase v mesiaci júl 2018 z bytu svojich rodičov na adrese T., Q. XXXX/XX vzal z neuzamknutej zásuvky komody nachádzajúcej sa v rodičovskej spálni uvedeného bytu platobnú kartu nezisteného čísla a typu, vydanú k účtu číslo IBAN: E vedenom v banke L. L. AG v C. na meno X. C., nar. XX.XX.XXXX a odo dňa 24.07.2018 do dňa 20.08.2018 v rôznych časoch vykonal celkovo 128 neoprávnených transakcií - výberov z rôznych bankomatov na Slovensku, kde debetné obraty boli za uvedené obdobie spolu vo výške 8.960,93 €, čím poškodenej X. C., trvale bytom T., Q. XXXX/XX spôsobil svojim konaním celkovú škodu vo výške 8.960,93 €,
ktorý bol právne posúdený ako zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona,
o s l o b o d z u j e,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 25.04.2019 obžalobu na C. C. pod č.k. Pv 358/18/3305-22 pre zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v predmetnej obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 03.07.2019 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených X. C., C. C., oboznámením ostatného spisového materiálu (trestné oznámenie z č.l. 1, opatrenie z č.l. 18, doklady k účtu, výbery z č.l. 39-67, výpis z ústrednej evidencie priestupkov z č.l. 76, zápisnica o konaní o dohode o VaT z č.l. 83-85, lustrácia v ZVJS z č.l. 100, lustrácia CDB z č.l. 104, odpis z registra trestov z č.l. 115) a oboznámením podstatného obsahu pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 0T/32/2018, sp. zn. 0T/38/2018 a sp. zn. 0T/13/2019 a zistil nasledovný skutkový stav.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nevyužil právo urobiť vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Uviedol, že netrvá na svojej výpovedi z prípravného konania, uviedol tam len čiastočnú pravdu. S tou kartou nemal zakázané vyberať peniaze, mal ju k dispozícii, avšak to nevyužil, lebo mu rodičia dávali dosť veľké vreckové. Prišla však situácia, že si potreboval vybrať peniaze, mohol si vybrať hocikedy, ale rodičia sa spoliehali na neho, že nevyberie celú sumu. Priznáva, že to bolo od neho veľmi zlé, že vybral všetky peniaze, ale mohol tak konať. Moc ho to mrzelo a chcel za to pykať, ale urobil dosť veľa chýb, sedel predtým aj teraz a povedal si, že sa chce zmeniť a nechce sa tam vrátiť. Vtedy chcel sám seba potrestať. Na otázku prokurátora prečo sa priznal v prípravnom konaní uviedol, že ho to mrzelo, čo spravil a chcel sám seba potrestať, myslel si, že sa už rodičia na neho vykašľú. Pri odstraňovaní rozporov na návrh prokurátora obžalovaný uviedol, že trvá na tom, že mal právo na to, aby mohol s tou kartou manipulovať. Na otázku obhajcu obžalovaný uviedol, že vedel, kde sa tá platobná karta nachádza, povedali mu to aj rodičia a bolo mu povedané, že si môže hocikedy vyberať peniaze. Na otázku súdu obžalovaný uviedol, že súhlas na používanie karty mu dala mama a neskôr i otec, nevie však presne, kedy to bolo. Vtedy ju nemusel používať, lebo mal veľké vreckové. Čo spravil, ľutuje, jeho rodičia si to nezaslúžili. Nemal predstavu, akú sumu vybral, lebo peniaze vyberal po častiach. Vtedy nemal taký príjem peňazí, keď tie peniaze vyberal a chcel sa vtedy tak osamostatniť. Domnieva sa, že rodičia ho tým trestným oznámením chceli len zastrašiť, lebo vtedy sa doma nezdržiaval, volali ho domov, ale on ich ignoroval, dosť ich to asi naštvalo, že minul takú sumu za tak krátku dobu. Mal vtedy aj priateľku, peniaze míňal najmä pre seba, ale občas niečo kúpil aj jej. Ona ho nenútila, aby jej niečo kúpil, to robil obžalovaný sám. Z tých peňazí si kúpil i auto, prenajal si byt a kúpil si tiež oblečenie, veci do bytu a jedlo. Svoje konanie veľmi ľutuje, jeho rodičia si to nezaslúžili, aby sa k ním tak zachoval. Rodičia vedeli o jeho priateľke, ale nemali k nej dobrý vzťah.
Poškodená X. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pravdou je, že syn zobral kartu, mal ich súhlas i oprávnenie kartu používať, akurát ich nahnevalo to, že im vybral všetky peniaze. Podali trestné oznámenie, nakoľko boli na syna nahnevaný. Karta bola voľne prístupná a mohli s ňou disponovať všetci traja ako potrebovali, avšak nahnevalo ich, že obžalovaný minul všetky peniaze, boli z toho v amoku a preto podali trestné oznámenie. Predtým peniaze nevyberal, dostával vreckové od manžela, ona pracovala v zahraničí, v C.. Na otázku prokurátora, čo očakávali od podania trestného oznámenia uviedla, že to bolo v amoku a vtedy človek nad tým moc nerozmýšľa. Na otázku obhajcu poškodená uviedla, že obžalovaný vedel, kde sa platobná karta nachádza, mohli s ňou disponovať všetci traja. Ona nepreverovala čerpanie peňazí z karty, výpis jej nechodil, dôverovali si navzájom. Má vedomosť len o tom, že obžalovaný minul peniaze pre vlastnú potrebu. Na otázku súdu poškodená uviedla, že išlo o účet založený v C., boli na ňom peniaze, ktoré slúžili ako rezerva, bolo tam najviac 9.000 €. Obžalovaný dostal súhlas na jeho používanie priamo od nich. Syn ešte chodil do školy, nemal stály príjem, dostával od nich vreckové. Mal vtedy priateľku zo sídliska U.. Nebola šťastná, že s ňou syn chodí. Syn jej spomínal, že by sa chcel osamostatniť.
Poškodený C. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný mal prístup ku karte, nebola to žiadna krádež. Karta bola použitá s ich vedomím, nemali nijaké obmedzenie, kartu mohli používať všetci traja. Obžalovaný vedel, kde sa v dome platobná karta nachádza, vždy mu dôverovali, že zoberie len toľko, čo potrebuje a vráti ju naspäť. Zistili, že z účtu vybral všetky peniaze a preto ho dali k súdu za to, čo urobil. Bol to amok, potom to už oľutovali. Na otázku súdu poškodený uviedol, že účet založila manželka, bolo tam asi 9.000 €. Kartu používali málokedy. Syn v tom čase nepracoval. V tom čase mal obžalovaný priateľku, ktorá ho tak trochu ovplyvňovala. Domnieva sa, že bola ona za tým. Trestné oznámenie podávali v amoku. Problémy s ním začali od času, keď si našiel tú priateľku a nedokázali to zastaviť. Predtým bol dobrý syn, neboli s ním žiadne problémy.
Zo zápisníc o trestnom oznámení (č.l. 1-7) vyplýva, že poškodení podali trestné oznámenie (C. C. dňa 24.08.2018, doplnené dňa 28.08.2018 a X. C. dňa 28.08.2018) pre odcudzenie platobnej karty a výber všetkých peňažných prostriedkov z účtu.
Z dokladov a výpisov k účtu číslo IBAN: E vedenom v banke L. L. AG v C. na meno poškodenej X. C. (č.l. 39-67) vyplýva, že v období od 24.07.2018 do 20.08.2018 bolo vykonaných celkovo 128 transakcií (platieb kartou na rôznych miestach a výberov z rôznych bankomatov na Slovensku), kde debetné obraty boli za uvedené obdobie spolu vo výške 8.960,93 €.
Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že je slobodný, nezamestnaný, bezdetný. V súčasnosti sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Ružomberku v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 0T/13/2019. Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že doposiaľ bol trikrát súdne trestaný pre rovnakú trestnú činnosť (prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia) i nepodmienečným trestom odňatia slobody. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 0T/13/2019 zo dňa 31.05.2019, právoplatným dňa 31.05.2019 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a bol mu tiež uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 4 roky. Zo správy z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát postihnutý za priestupok (v oboch prípadoch išlo o priestupky na úseku dopravy).
Na základe vykonaného dokazovania postupom v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku posudzujúc každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že obžaloba nebola podaná dôvodne.
Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 29 ods. 1 Trestného zákona čin inak trestný nie je trestným činom, ak bol vykonaný so súhlasom poškodeného a nesmeruje proti jeho životu alebo zdraviu.
Podľa § 29 ods. 2 Trestného zákona nejde o súhlas poškodeného, ak súhlas nebol daný vopred, nebol vážny a dobrovoľný alebo ak v súvislosti s ním bol spáchaný iný trestný čin.
Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, a to výpovedí obžalovaného, ako aj výpovedí poškodených C. C. a X. C. (rodičov obžalovaného) vyplynulo, že obžalovaný bol oprávnený s predmetnou kartou disponovať a vyberať si z nej peňažné prostriedky, vedel, kde sa karta nachádza a mal od poškodených dôveru, že bude s prostriedkami na účte nakladať rozumne. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že poškodení podali trestné oznámenie na obžalovaného v amoku z toho, že obžalovaný vybral z účtu všetky prostriedky, čím sklamal ich dôveru, ktorú v neho kládli. Neskôr svoje konanie prehodnotili a počas prípravného konania po vznesení obvinenia obžalovanému vzali súhlas na trestné stíhanie obžalovaného späť a ďalej voči obžalovanému odmietli vypovedať, pričom súd konštatuje, že na obsah nimi podaného trestného oznámenia ako na svedeckú výpoveď pri rozhodovaní prihliadať nemohol. Obžalovaný sa síce v prípravnom konaní priznal k spáchaniu skutku obžalobou mu kladeného za vinu a dal i podnet na konanie o dohode o vine a treste, avšak na hlavnom pojednávaní na otázku prokurátora prečo sa doznal uviedol, že ho to mrzelo, čo spravil a chcel sám seba potrestať, myslel si, že sa už rodičia na neho vykašľú, avšak zotrval na tom, že mal súhlas od rodičov s kartou disponovať. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že došlo v období od 24.07.2018 do 20.08.2018 k 128 transakciám (výberom a platbám) z predmetného účtu patriaceho poškodenej, kde debetné obraty boli za uvedené obdobie spolu vo výške 8.960,93 €, avšak z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že nešlo o neoprávnene výbery, ako sa obžalovanému kládlo v obžalobe za vinu, naopak z dokazovania vyplynulo, ako už bolo vyššie uvedené, že obžalovaný jednak mal vedomosť, kde sa platobná karta nachádza a zároveň mal aj súhlas od poškodených v prípade potreby túto kartu použiť, preto vzhľadom na tieto skutočnosti súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenia vylučujúce protiprávnosť činu (§ 29 ods. 1 Trestného zákona) a konštatuje, že v danom prípade chýbal jeden zo základných znakov trestného činu uvedených v § 8 Trestného zákona, a to protiprávnosť konania obžalovaného, nakoľko v danom prípade išlo o konanie so súhlasom poškodených (§ 29 ods. 1 Trestného zákona). Na
základe týchto skutočností preto súd obžalovaného oslobodil, pretože skutok popísaný v obžalobe nie je trestným činom pre chýbajúci obligatórny znak - protiprávnosť konania obžalovaného.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).