Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/367/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v spore žalobcu: C. Q., so sídlom T. O. XX, X. L. E. O. B., V.-L. C. XXX XX, G. J., zapísanou v registri Obchodného súdu v Lille: R.C.S. Lille Métropole, číslo zápisu: XXX XXX XXX, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: C. Q., pobočka zahraničnej banky, so sídlom M. XX/XXXX, XXX XX B., právne zastúpený: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanému: X. Q. nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie 1.857,36 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.662,- eur a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur mesačne, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á v o č i žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 15.07.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.857,36 eur pozostávajúcu z istiny 1.662 eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 193,71 eur, poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 1,65 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úverový limit 2.000,- eur. Čerpanie úverového limitu sa uskutočnilo v súlade s bodom 3.1 VOP poukázaním peňažných prostriedkov na bankový účet žalovaného. Žalobca a žalovaný sa dohodli na prvom čerpaní úveru za účelom nákupu tovaru alebo služieb vo výške 1.662,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver mesačnými splátkami vo výške 42,01 eur najneskôr k 15. dňu v mesiaci. Úroková sadzba bola vo výške 18,90 % ročne, výška RPMN bola podľa článku 5.4 VOP v čase podpisu zmluvy 17,50 %. Celková suma splatná žalovanou bola dohodnutá vo výške 2.520,60 eur. Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil 0,- eur. Žalovaný prečerpal celkovú sumu 1.662,- eur. Žalobca zaslal žalovanému predžalobnú upomienku, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, pričom žalovaný svoj dlh neuhradil. Žalovaná suma vo výške 1.857,36 eur pozostávala z istiny vo výške 1.662,- eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 193,71 eur a z poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 1,65 eur.

2. Písomným podaním zo dňa 23.01.2017 žalobca doplnil žalobu tak, že poskytol žalovanému revolvingový úver, žalovaný bol oprávnený opätovne čerpať finančné prostriedky do výšky zostatku disponibilného úverového limitu dohodnutého v zmluve. Žalobca poskytol žalovanému dňa 06.03.2014

čerpanie vo výške 1.662,- eur prevodom na bankový účet obchodníka. Zmluva bola uzatvorená prostredníctvom obchodníka, tzn. že obchodník na základe spolupráce so žalobcom ponúkol žalovanému možnosť uhradiť kúpnu cenu tovaru prostredníctvom uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru na diaľku, teda bez priameho kontaktu s klientom. Išlo o účelový úver, na základe ktorého sa žalovaná ihneď po uzatvorení kúpnej zmluvy a zmluvy o úver stala vlastníkom zakúpeného tovaru. Zmluva bola uzatvorená priamo v obchodných priestoroch obchodníka spoločne s uzatvorením kúpnej zmluvy, pričom k vybaveniu stačil občiansky preukaz a druhý doklad totožnosti. Pred uzatvorením zmluvy sa posudzovala schopnosť klienta splácať úver vyhodnotením finančnej situácie klienta na základe informácií poskytnutých obchodníkovi.

3. Okresný súd Skalica dňa XX.XX.XXXX rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX-XX, vo veci rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca dňa 27.10.2017 odvolanie, ktorým napadol rozsudok v oboch jeho výrokoch.

4. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Trnave svojim uznesením č. k. XXCo/XXX/ XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.01.2019 a to tak, že napadnutý rozsudok č. k. XC/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Skalica na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v Trnave vo vyššie uvedenom uznesení v odôvodnení, okrem iného, uviedol, že dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili, pričom súd má možnosť materiálnej korekcie, a teda môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení ( ). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je len v rozumnej miere zmierniť prísne formálne dôsledky nesplnenia povinnosti tvrdiť Z obsahu spisu bolo pre Krajský súd v Trnave zrejmé, že tvrdenia žalobcu, čo do základu nároku a výšky žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel (ostal pasívny). Preto konštatovanie súdu prvej inštancie o nepreukázaní uzatvorenia zmluvy o úvere a teda vzniku pohľadávky ako základu nároku a výšky uplatňovaného nároku žalobkyňou, nemalo oporu v zistenom skutkovom stave, založenom na základe prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany ( ). Okresný súd Skalica vzhľadom na uvedené vo veci znovu konal.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril na pojednávaní dňa 16.04.2019. Žalovaný uviedol, že žaloba nie je podľa jeho názoru dôvodná. V danom prípade raz prišla do bytového domu, kde žalovaný býva, jedna pani, ktorá bola zástupcom žalobcu a žalovanému aj susedom povedala, že každému z nás dá 100,- eur, ak podpíše zmluvu o kúpe filtra na vodu. Povedala im, že filter stojí okolo 1 000,- eur. Žalovaný uviedol, že v tom období on a taktiež aj ostatní susedia nemal peniaze, a preto súhlasil s podpísaním zmluvy na kúpu filtra a túto zmluvu aj podpísal. Pri podpise zmluvy dostal 100,- eur od uvedenej pani. Zmluvu si prečítal len čiastočne, nepamätal si však, čo bolo v nej napísané. V ten deň žalobcovi aj susedom namontovali vodný filter. V tom čase žalovaný pracoval na družstve - Gbely, s.r.o. ako krmič a mal zárobok okolo 1 200,- eur. Keď uzatváral zmluvu, pracovníčka žalobcu sa ho pýtala, kde pracuje a aký má zárobok. Po mesiaci sa žalovanému filter pokazil, bol nefunkčný a preto telefonoval na telefónne číslo, ktoré bolo na zmluve, avšak nikto sa mu neozýval. Po dvoch týždňoch žalovaný vodný filter vyhodil. Bol nahnevaný a povedal si, že nezaplatí za tento vodný filter. V čase, keď žalovaný uzatváral túto zmluvu sa mu narodila dcéra a peniaze nemal. Žalovaný v súčasnosti nepracuje, nakoľko si nevie nájsť zamestnanie. Po nahliadnutí do originálu zmluvy na č.l. 122 spisu a do jej fotokópie na č.l. 5-6 žalovaný uviedol, že pokiaľ si pamätá tak celá zmluva bola vyplnená. Vtedy súhlasil s tým, že kúpna cena za tento filter bude taká (1 600,- eur) a bude ju splácať po 40,- eur a celkovo zaplatí 2.500,- eur. Bolo to z dôvodu, že potreboval 100,- eur. Žalovaný bol oboznámený aj s úrokom z tohto úveru. Žalovaný uviedol, že žalobca využil ľudí, ktorí nemali peniaze a potrebovali finančné prostriedky a uzatvoril s nimi zmluvy z dôvodu poskytnutia 100,- eur v hotovosti. Pokiaľ by žalovaný nebol v takej situácii a nepotreboval by 100,- eur, takúto zmluvu by nepodpísal. U zamestnávateľa uvedeného v zmluve pracoval žalovaný päť rokov. Žalobca ho oklamal. Filter, ktorý mu namontovali, nemal hodnotu 1.600,- eur, v tomto bol oklamaný. Keby žalovaný bol vedel, čo je to za filter, takúto zmluvu nikdy neuzavrie a neuzavrel by takúto zmluvu nikto zo susedov. Žalovaný na záver uviedol, že pracovníčka žalobcu uviedla žalovaného čistý príjem 700,- eur, pričom on jej takýto čistý príjem neuvádzal.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o revolvingovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpoveďou zmluvy, zosplatnením úveru zo dňa 23.10.2014, výpisom úhrad, výpisom z úverového účtu, sadzobníkom poplatkov, rozsudkom OS Skalica sp. zn. XC/XXX/XXXX - XX, uznesením

KS v Trnave sp. zn. XXCo/XXX/XXXX - XXX, Trestným rozkazom OS Skalica č. k. XT/XX/XXXX - XX; obžalobou zo dňa 24.08.2018, vyjadrením žalovaného zo dňa 16.04.2019, výpoveďou svedka zo dňa 04.07.2019, lustráciou v Sociálnej poisťovni, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

7. Žalobca ako právnická osoba uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 27.11.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 1.662,- eur na nákup tovaru (vodný filter). Zmluvné strany si dohodli splácanie úveru po 42,01 eur vždy k 15. dňu v mesiaci, počet splátok 60, celkovú splatnú čiastku vo výške 2.520,60 eur, RPMN vo výške 17,50 %, výšku ročnej úrokovej sadzby 18,90 %. Splatnosť prvej splátky si dohodli na 15.02.2014. RPMN bola 17,50 % a priemerná hodnota RPMN bola 21,09 %. V zmluve nebolo uvedené číslo bankového účtu žalovaného.

8. Podľa čl. 1.3.1 Všeobecných obchodných podmienok zo dňa 1.1.2013 (ďalej len „VOP“), Zmluvou o úvere sa rozumie zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi veriteľom a klientom v súlade s ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a . Podľa bodu 1.3.2 VOP úver je revolvingový spotrebiteľský úver, ktorý veriteľ poskytuje klientovi na základe zmluvy o úvere. Podľa bodu 4.1 VOP, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v súlade so zmluvou o úvere, predovšetkým je povinný platiť splátky úveru riadne a včas, inak môže veriteľ v súlade s čl. 8.4 týchto VOP vyhlásiť úver za okamžite splatný. Klient je povinný úver splácať až do okamžiku úplného vrátenia čerpaného úveru vrátane úrokov. Podľa čl. 4.4. VOP, splátka úveru je splatná mesačne, každý kalendárny mesiac a to najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu úveru klientom. Podľa čl. 5.2. VOP, klient je povinný platiť veriteľovi za poskytnutie úveru úrok zo sumy poskytnutého úveru a to vždy podľa aktuálnej úrokovej sadzby veriteľa, ktorú stanovuje veriteľ. Podľa čl. 7.2. VOP, v prípade, že má porušenie zmluvných povinností klienta povahu omeškania a s plnením peňažných záväzkov voči veriteľov, je klient povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania z dlžnej čiastky, počínajúc prvým dňom omeškania. Výška úrokov z omeškania je uvedená v Sadzobníku poplatkov, ktorý je prílohou č. 1. Súčasťou VOP bol sadzobník poplatkov, podľa ktorého v prípade porušenia zmluvy o úvere mal veriteľ sankčný nárok - zmluvnú pokutu vo výške 2,19 % mesačne z každej omeškanej splátky úveru. VOP neboli podpísané žalovaným.

9. Z obsahu listu označeného ako „Výpoveď zmluvy o úvere a zánik poistenia“ zo dňa 01.07.2014 adresovaného žalovanému mal súd preukázané, že žalobca vypovedal zmluvu o úvere a vyzval žalovaného na splatenie dlžnej sumy 1.767,63 eur najneskôr v posledný deň výpovednej lehoty.

10. Z prehľadu splácania ako aj z výpisu z úverového účtu súd zistil, že žalovaný uhradil celkom 0,- eur.

11. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vypovedala svedkyňa I. X.. Tá na pojednávaní uviedla, že vypovedať odopiera z dôvodu, aby svojou výpoveďou nespôsobila pre seba trestné stíhanie. Je to v súvislosti s jej činnosťou, ktorú vykonávala pre žalobcu, spoločnosť C. a.s., keď robila obchodnú zástupkyňu T. s.r.o.. Ďalej uvádza, že jej povinnosťou nebolo zisťovať, kde klient pracuje a aký má zárobok. Po nahliadnutí do zmluvy č. l. 5 svedkyňa uviedla, že ona zmluvy s takýmto obsahom vyplňovala, konkrétne túto zmluvu vyplňovala ona. Neoverovala však kde pracuje konkrétny klient, nakoľko to nemala akým spôsobom overiť. V súvislosti s týmto už bola trestne stíhaná avšak podľa jej názoru neprávom. Klienti žalobcu vedeli všetko. Viac vypovedať odmietla.

12. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa , účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ,“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

16. Podľa z. č. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

17. Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

18. Podľa poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a .

19. Podľa , , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutuj možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

20. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. ).

21. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o úvere je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba- spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva je zároveň aj spotrebiteľským úverom podľa Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Preto súd posudzoval predmetnú zmluvu o úvere v zmysle ustanovení o spotrebiteľských úveroch, pričom základným charakterom úverovej zmluvy je charakter absolútneho obchodného záväzkového vzťahu podľa v znení v čase uzavretia zmluvy.

22. Súd mal v sporovom konaní preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 27.11.2013 k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa obsahu zmluvy ako aj z okolností za akých bol žalovanému úver poskytnutý súd dospel k záveru, že žalovanému bol poskytnutý klasický úver, teda nie revolvingový úver ako je úver označený v zmluve. K uvedenému súd dospel na základe skutočnosti, že bol úver žalovanému poskytnutý jednorazovo v sume 1.662,- eur, ktorý mu bol zaslaný na účet dňa 06.03.2014. Pre revolvingový úver je typické, že dlžníkovi je poskytnutý určitý úverový rámec, v rámci ktorého môže dlžník čerpať peňažné prostriedky (ale aj nemusí) a to až do výšky dohodnutého úverového rámca. Veriteľ tento úver vždy dopĺňa do dohodnutej výšky a úverový vzťah tak môže fungovať dobu neurčitú, pričom najčastejším spôsobom poskytovania revolvingu je prostredníctvom kreditných kariet. Pri revolvingovom úvere nie je dobre možné počas čerpania určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, pretože úver sa čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. V danom prípade však bol žalovanému poskytnutý úver jednorazovo a v konkrétnej výške 1.662,- eur a to pripísaním na jeho účet, ktorý uviedol v zmluve o úvere. Žalobca v sporovom konaní nepreukázal, že by žalovaný čerpal následne ďalšie finančné prostriedky.

23. Súd posúdil obsah zmluvy a zmluvné dojednania k zmluve. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.662,- eur s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 18,90 %, RPMN 17,50 % a priemernou hodnotou RPMN 21,9 % a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 60. mesačných splátkach po 42,01 eur mesačne. Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 9 ods. 2 cit. zákona a zistil, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ako náležitosť zmluvy podľa o spotrebiteľských úveroch. Zmluva obsahuje len údaj o počte splátok 60, výšku splátky 42,01 eur a to, že splátka má byť uhradená do 15. dňa v mesiaci. Z uvedeného ale nie je zrejmé aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov. Ani VOP tieto údaje neobsahujú, pričom podľa čl. 4.1 VOP splátka úveru zahŕňa aj úroky z úveru, príslušnú časť istiny čerpaného úveru, prípade náklady veriteľa. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia , ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov u každej takejto čiastkovej položky, čo je práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa, ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť.

24. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia , ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Taktiež spotrebiteľ potom nemá vedomosť v

akej časti má v konkrétnom čase splatenú istinu ( v akej časti splátky veriteľ započítal na zaplatenie istiny ) a v akej časti na zaplatenie ostatných poplatkov a úrokov. Práve z toho dôvodu zákonodarca uvedené v zákone označil ako podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorá má slúžiť k tomu, aby spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere jasne dopredu vedel, aké následky súvisiace so splácaním úveru bude mať pre neho konkrétna úverová zmluva. Neuvedením takýchto informácií je spotrebiteľ - dlžník potom zavádzaný a neuvedomuje si následok dohodnutého úroku z hľadiska jeho splácania ( v danom prípade je úrok 18,90 % ). Súd sa z uvedených dôvodov nestotožnil s priamou aplikáciu rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a A. B. na tento prípad. Je to z dôvodu, že je názoru, že Súdny dvor EÚ v uvedenom rozhodnutí v odseku 21 poskytol výklad výlučne smernice, konkrétne článku 10 ods. 2 písm. h) a i), článku 23, keď výklad vnútroštátneho práva poskytujú výlučne vnútroštátne súdy. Konkrétne vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovenia tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v konkrétnom prípade o vnútroštátne právo - zákon, ktorý nad rámce smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V takom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôžu použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.

25. Zmluva ďalej neobsahovala ani termín konečnej splatnosti úveru ako náležitosť zmluvy podľa Konečná splatnosť úveru (konkrétny termín splatnosti poslednej splátky) v zmluve nie je uvedená a bez pochybností sa nedá ani určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaný mal podľa zmluvy zaplatiť 60 splátok, pričom v zmluve nebolo uvedené do kedy má byť úver splatený. Vzhľadom na uvedené chýbajúce náležitosti zmluvy súd v zmysle považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

26. Z výpisu účtu žalovaného mal súd preukázané, že dňa 06.03.2014 bola žalovanému poskytnutá suma 1.662,- eur, pričom žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu splátku z tohto úveru. Súd preto uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi nesplatenú časť istiny vo výške 1.662,- eur a vo zvyšku žalobu, ako nedôvodnú, zamietol.

27. Podľa z. č. 160/2015 (ďalej len „“., ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

28. Súd v súlade s ustanovením a na základe lustrácie žalovaného v Sociálnej poisťovni, povolil žalovanému splácať pohľadávku v splátkach vo výške 30,- eur mesačne, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil, z dôvodu, že súd má za to, že nie je v schopnostiach žalovanej splatiť celý dlh naraz s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd pri určovaní samotnej mesačnej splátky vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe povoliť dlh splácať maximálne na dobu 36 mesiacov. Súd má z lustrácie Sociálnej poisťovne a z výpovede žalovaného preukázané, že žalovaný v súčasnosti nezamestnaný a teda nedisponuje žiadnym iným legálnym príjmom. Pri určení výšky splátok súd bral do úvahy aj vyššie uvedené skutočnosti. Výšku určených splátok preto súd považuje za primeranú k výške priznanej pohľadávky a pomerom žalovaného a zároveň má súd za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva žalobcu, a to vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznanej sumy.

29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79 %. Žalobca si v podanej žalobe uplatnil zaplatenie sumy 1.857,36 eur a celkove mu bolo prisúdených 1.662,- eur, čo predstavuje úspech na 89,50 % a neúspech na 10,50 %. Za týchto okolností vzniklo žalobcovi právo na náhradu trov konania v podiele čistého úspechu 79 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením

32. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. ( prvá veta ).