Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-1-2024.pdf
PDF · 112.58 KB
Case nature
Subarea
13Co/1/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Vladimíra Šalamúna a Mgr. Stanislavy Salajovej, v právnej veci v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.. E. XX, F., občan SR proti žalovanému: A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, C., občan SR, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 11C/83/2023-46 zo dňa 14. novembra 2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 11C/83/2023-46 zo dňa 14. novembra 2023 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj ,,okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie) odvolaním napadnutým uznesením č.k. 11C/83/2023-46 zo dňa 14.11.2023 rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (prvý výrok) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že žalobca sa svojim návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom, pre okres Lučenec, obec I., katastrálne územie I., zapísanými na liste vlastníctva č. XXX, ako: pozemky evidované na katastrálnej mape ako parcela registra „C“, parc.č. XX/X, o výmere 375 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a ako parcela registra „C“, parc.č. XX/X, o výmere 513 m2, druh pozemku: záhrada a stavba - rodinný dom so súp.č. XXX, postavený na parcele registra „C“, parc.č. XX/X, až do právoplatného ukončenia veci vedenej Okresným súdom Lučenec pod sp.zn. 5C/154/2016.
3. V odôvodnení návrhu uviedol, že v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol s bývalou manželkou J. B., nar. XX.XX.XXXX, bezpodielovým spoluvlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností. So spoločnosťou ČSOB Stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 35 799 200, so sídlom Žižkova 11, Bratislava spolu s bývalou manželkou uzatvorili zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2006, na základe ktorej im stavebná sporiteľňa poskytla mimoriadny medziúver vo výške 28.214,84 €, s úrokovou sadzbou 5,49 % p.a. Spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností boli najprv jeho rodičia, ktorí súhlasili s tým, aby boli predmetné nehnuteľnosti zaťažené záložným právom zriadeným v prospech stavebnej sporiteľne.
3.1 Po rozvode manželstva a vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z objektívnych dôvodov nedokázal plniť záväzky voči stavebnej sporiteľni. Stavebná sporiteľňa ho postupom času vyzvala na úhradu dlhu a neskôr poskytnutý úver zosplatnila, zároveň si uplatnila záložné právo zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a v spolupráci s dražobnou
spoločnosťou vyhlásila na jeho majetok dražbu, ktorá sa konala dňa 19.09.2016. Vydražiteľom predmetných nehnuteľností sa stal žalovaný.
3.2 Platnosť dražby namietal, súd však jeho žalobu zamietol. Navrhovateľom dražby bol záložný veriteľ - stavebná sporiteľňa. Mal však stále za to, že záložný veriteľ nemal právo navrhnúť predaj nehnuteľnosti dražbou, a teda túto nehnuteľnosť predať, pretože na Okresnom súde Lučenec je pod sp.zn. 5C/154/2016 vedené konanie o zaplatenie 29.271,17 € s príslušenstvom. V predmetnom konaní je žalobcom obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, na ktorú ČSOB Stavebná sporiteľňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku, žalovaným je on a jeho bývala manželka. V tejto veci Okresný súd Lučenec rozhodol rozsudkom č.k. 5C/154/2016-497 zo dňa 28.06.2022. Súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. zaviazal žalobcu povinnosťou zaplatiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100 %. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, o ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici ku dňu podania tohto návrhu nerozhodol. Navrhovateľ neodkladného opatrenia ďalej uviedol, že v rámci tohto vyššie uvedeného súdneho konania namietal aj absolútnu neplatnosť zmluvy uzavretej so stavebnou sporiteľňou, čo logicky súvisí aj so zmluvou o zriadení záložného práva a následne logicky s výkonom dobrovoľnej dražby. Pokiaľ odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie, táto skutočnosť zakladá právo na podanie žaloby na obnovu konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby a následne preukázanie skutočnosti, že vydražiteľ, t.j. žalovaný nemôže byť vlastníkom predmetných nehnuteľností.
3.3 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami do času právoplatného rozhodnutia súdu vo veci vedenej Okresným súdom Lučenec sp.zn. 5C/154/2016. Naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov podľa žalobcu vyplývala zo skutočnosti, že scudzením alebo iným nakladaním s nehnuteľnosťou môže byť značne oslabené jeho právne postavenie, alebo môže dôjsť aj k inej ujme, pričom hrozí, že sa jeho právna pozícia zhorší do takej miery, že bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Túto neodkladnú úpravu považoval za potrebnú, pretože je daná naliehavosťou vzniknutej situácie, pričom čakanie spôsobné potrebou zachovania všetkých procesných postupov v rámci vyššie uvedeného súdneho konania môže viesť k ujme, ktorú by neskôr bolo možné len veľmi ťažko odvrátiť a vzniknuté škody by vôbec nemuseli byť reparabilné. Žalobca mal za to, že dôkazné bremeno pre nariadenie neodkladného opatrenia uniesol, a to predložením rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 5C/154/2016-497 zo dňa 28.06.2022, a teda že predložením tohto dôkazu dostatočne osvedčil potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 a § 331 ods. 1 až 3 CSP.
5. Súd prvej inštancie posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska osvedčenia dôvodnosti nároku navrhovateľa, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy a dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne.
5.1 Z priloženého rozhodnutia sp.zn. 5C/154/2016 zo dňa 28.06.2022 súd prvej inštancie zistil, že sa na tunajšom súde vedie spor o zaplatenie sumy 29.271,17 € s prísl., titulom úhrady poskytnutého úveru, kde ako žalovaný 1/ vystupuje navrhovateľ neodkladného opatrenia A. B.. Nakoľko počas tohto konania došlo na základe návrhu záložného veriteľa ČSOB stavebnej sporiteľne, a.s. (pôvodný žalobca) dňa 19.09.2016 k vydraženiu založených nehnuteľností, ktorými bol poskytnutý úver zabezpečený, súd uznesením zo dňa 15.10.2019 konanie v časti zaplatenia sumy 16.040,07 € z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zastavil (časť žalovanej pohľadávky bola v rozsahu 16.040,07 € uspokojená z dražby). Následne súd na návrh žalobcu dňa 15.12.2020 pripustil zmenu strany sporu tak, že na strane žalobcu z konania vystúpil doterajší žalobca ČSOB, stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, a na jeho miesto do konania ako žalobca vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava. Súd vo veci rozhodol tak, že žalobu prvým výrokom tohto rozhodnutia zamietol a zaviazal žalobcu povinnosťou zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že konštatoval neúčinnosť zosplatnenia úveru, čím nebola naplnená zákonná podmienka v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie bankového úveru na nebankový subjekt, v dôsledku čoho vyhodnotil postúpenie pohľadávky za neplatný
právny úkon a žalobu pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd považoval za nadbytočné zaoberať sa ostatnými spornými otázkami, ktoré z konania vyplynuli. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, pričom odvolací súd do rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nerozhodol. Navrhovateľ neodkladného opatrenia, okrem vyššie uvedeného súdneho rozhodnutia, žiadne ďalšie listinné dôkazy k návrhu nepripojil, ani ich neoznačil. Hoci v samotnom návrhu uvádza, že platnosť dražby už na súde namietal a súd jeho žalobu zamietol (spisovú značku konania neuviedol, ani rozhodnutie nepripojil), lustráciou sa súdu prvej inštancie žiadne takéto konanie o neplatnosť dražby na Okresnom súde Lučenec nepodarilo dohľadať. Súd prvej inštancie však lustráciou zistil, že navrhovateľ neodkladného opatrenia sa v procesnom postavení žalobcu na Okresnom súde Lučenec domáhal v konaní vedenom pod sp.zn. 17C/208/2016 určenia absolútnej neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 19.04.2006, určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, určenia že právne úkony záložného veriteľa ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na LV č. XXX sú neplatné, že právne úkony dražobníka Dražobná spoločnosť, a.s. smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností rod. dom súp.č.XXX na parc.č.XX/X a pozemky parc. reg.“C“ evidované na katastrálnej mape č. 29, zapísané na LVč.XXX v katastrálnom území B., obec F. sú neplatné a priznania finančného zadosťučinenia vo výške 1 000,00 €. Súd o žalobe rozhodol dňa 24.04.2018 tak, že žalobu zamietol, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.07.2018.
5.2 Žalovaný mal vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam podľa tvrdenia žalobcu nadobudnúť v dražbe, ktorej navrhovateľom mal byť záložný veriteľ ČSOB D. D., a s. (žiadny dôkaz o týchto tvrdeniach však žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia nepredložil, ani neoznačil). Vo všeobecnosti však možno uviesť, že vydražiteľ už udelením príklepu licitátora a následným doplatením ceny dosiahnutej vydražením nadobúda vlastnícke právo k vydraženej nehnuteľnosti. Proces dobrovoľnej dražby je legislatívne upravený v zákone č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a predstavuje jednu z foriem výkonu záložného práva a zároveň spôsob, ako možno nadobudnúť nehnuteľnosť do vlastníctva. Len v prípade ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, alebo ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, môže osoba, ktorá tvrdí že bola na svojich právach dotknutá, podať žalobu na súd, aby určil neplatnosť tejto dražby. Právo podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby však zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu licitátora. Len takéto konanie môže zvrátiť celý následok prevodu vlastníckeho práva titulom dražby na vydražiteľa, ak súd výrokom svojho rozhodnutia určí dražbu za neplatnú.
5.3 Z odôvodnenia rozhodnutia sp.zn. 17C/208/2016 súd prvej inštancie zistil, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto návrhu boli vydražené dňa 19.9.2016 za cenu 18 250,00 € A. G.. Priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou N1964/2016 Nz32611/2016 NCRls 33517/2016. Súd prvej inštancie z vlastnej činnosti nezistil vedenie konania o neplatnosť dražby, pričom lehota na jej podanie už žalobcovi uplynula. Konanie o zaplatenie dlžnej čiastky úveru poskytnutého pôvodne ČSOB stavebnou sporiteľňou, a.s., ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 5C/154/2016 proti žalobcovi a jeho bývalej manželke nemôže, podľa názoru súdu prvej inštancie, právne postavenie žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia a vydražiteľa sporných nehnuteľností, v súvislosti s platnosťou dražby a nadobudnutím vlastníckeho práva žalovaného, nijakým spôsobom ovplyvniť, nakoľko sa týka len doplatenia zostatku poskytnutého úveru, čo s nadobudnutím vlastníckeho práva žalovaným titulom dražby nijako nesúvisí. Hoci súd žalobu v konaní sp.zn. 5C/154/2016 zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a nezaoberal sa námietkou žalovaného (v tomto prípade navrhovateľa neodkladného opatrenia) týkajúcej sa absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy, táto otázka bola riešená v konaní sp.zn. 17C/208/2016, pričom žaloba bola právoplatne zamietnutá. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie nezistil dôvod, pre ktorý by bolo potrebné návrhu žalobcu vyhovieť a zasahovať akýmkoľvek spôsobom do vlastníckeho práva žalovaného, obzvlášť ak od príklepu licitátora uplynulo už viac ako 7 rokov a žiadne súdne konanie, ktoré by mohlo určiť dražbu ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného neprebieha. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musel súd prvej inštancie vziať do úvahy aj rovnováhu v individuálnych záujmoch, ktoré by mohli byť nariadením neodkladného opatrenia dotknuté a dospel k záveru, že akýkoľvek zásah do vlastníckeho práva žalovaného v podobe zákazu so svojimi nehnuteľnosťami v budúcnosti nakladať, nemožno považovať za nevyhnutný a sledujúci legitímny cieľ, obzvlášť ak žalobca potrebu takéhoto zásahu neosvedčil a nepreukázal.
5.4 Vzhľadom na vyššie súdom zistené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k názoru, že žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia nielenže neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu, ale ani nepreukázal bezprostredne hroziacu ujmu konaním druhej strany a dokonca ani vzťah žalovaného s konaním vedeným na Okresnom súde Lučenec sp.zn. 5C/154/2016, do právoplatnosti ktorého by malo nariadené neodkladné opatrenie trvať, čím nie sú naplnené základné podmienky pre vydania takéhoto rozhodnutia a z tohto dôvodu súd návrhu žalobcu nevyhovel.
5.5 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keďže toto uznesenie treba považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na uvedené by náhrada trov konania patrila žalovanému, keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie mu náhradu trov konania nepriznal.
6. Proti tomuto uzneseniu podal včas žalovaný odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi navrhované neodkladné opatrenie.
6.1 Súd prvej inštancie podľa žalobcu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci a nezohľadnil ním uvedené skutočnosti, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 5C/154/2016 namietal absolútnu neplatnosť zmluvy uzavretej so stavebnou sporiteľňou, čo logicky súvisí aj so zmluvou o zriadení záložného práva a následne logicky súvisí s výkonom dobrovoľnej dražby. Nakoľko sa v tomto súdnom konaní domáhal určenia neplatnosti úverovej zmluvy, pričom, pokiaľ by v tomto konaní bol úspešný, táto skutočnosť by podľa neho zakladala právo domáhať sa obnovy konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby.
6.2 Vzhľadom na uvedené, sa teda podaným návrhom domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami, a to do času, pokiaľ Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 5C/154/2016 rozhodne. Podľa žalobcu, pokiaľ by zo strany žalovaného došlo k predaju nehnuteľností na ďalšiu osobu, došlo by k takej ujme a škodám, ktoré by vôbec nemuseli byť reparabilné. Zároveň poukázal na to, že nehnuteľnosti slúžia ako obydlie, v ktorom zatiaľ bývajú jeho rodičia, K. B., nar. XX.XX.XXXX a L. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom I. XXX. Pokiaľ by žalovaný nehnuteľnosti previedol na tretiu osobu, rodičia by sa ocitli v stave núdze, v ohrození straty základných sociálnych istôt. Považoval za potrebné uviesť, že zdravotný stav jeho matky je veľmi zlý, matka vyžaduje celodennú opateru (ktorú jej poskytuje jeho syn, A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý poberá opatrovateľský príspevok). Pokiaľ ide o primeranosť povahy neodkladného opatrenia, je podľa neho potrebné pozornosť venovať aj okolnosti, že nehnuteľnosti slúžia na bývanie. Aj Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najváženejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia. Pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko. Súdny dvor EÚ tiež zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval neodkladnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania týkajúcej sa nehnuteľnosti, prípadne prijatie takých opatrení potrebných na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej Smernicou 93/13.
6.3 Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie podľa žalobcu dospieť k záveru, že je potrebné dočasne upraviť tento stav a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, a to do času, kým bude právoplatne rozhodnuté vo veci vedenej pod sp .zn. 5C/154/2016. V tomto konkrétnom prípade sa podľa žalobcu jedná o takú situáciu, ktorá vyžaduje bezprostredný zásah zo strany súdu. Zdôraznil, že podaným návrhom som sa domáhal len dočasnej úpravy, pričom dočasnou úpravou, do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej pod sp.zn. 5C/154/2016, žalovaný vzhľadom na jeho pomery nebude vážne poškodený. Preto považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho záujmu za nesprávny.
6.4 Namietol, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal podstatou, t. j. zásadným dôvodom, pre ktorý sa domáhal vydania neodkladného opatrenia. Bez právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej pod sp.zn. 5C/154/2016, podľa žalobcu nie je možné prijať objektívny a správny právny záver. Na základe súhrnu týchto súvislosti podľa žalobcu niet pochýb o existencii dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle podaného návrhu.
7. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou stranou – žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. d/ CSP) a zistení, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP v spojení s ustanovením § 329 ods. 2 CSP a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 v spojení s § 385 ods. 1 CSP „a contrario“) rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.
8. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
11. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia, s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Dôvody uvedené žalovaným v odvolaní nemajú za následok zmenu rozhodnutia.
13. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre jeho nariadenie a dospel k záveru, že tieto podmienky nie sú v danom prípade naplnené a napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
14. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v § 324 a nasl. CSP. Úspech žalobcu, ktorý sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku). Z povahy veci vyplýva, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ďalšou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, bez ktorej by bolo právo niektorej zo strán ohrozené alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby boli okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené.
15. Odvolací súd uvádza, že nosná odvolacia argumentácia žalobcu spočíva v tvrdení naplnenia podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odvodzoval od rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/154/2016-497 zo dňa 28.06.2022 (ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť), pričom tvrdil, že určenie neplatnosti úverovej zmluvy v tomto konaní by zakladalo jeho právo domáhať sa obnovy konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby, na základe ktorej žalovaný nadobudol sporné nehnuteľnosti.
16. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že Okresný súd Lučenec rozsudkom sp. zn. 5C/154/2016 zo dňa 28.06.2022 žalobu zamietol z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (EOS KSI Slovensko, s. r. o.) a nezaoberal sa ostatnými spornými otázkami, ktoré z konania vyplynuli (t. j. ani námietkou absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy). Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 17C/208/2016 iniciovanom žalobcom nebolo určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a lustráciou súdu prvej inštancie sa iné konanie žalobcu o neplatnosť dražby nepodarilo
dohľadať. Žalobca konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorého obnovy by sa chcel domáhať, v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia ani v odvolaní bližšie nešpecifikoval. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/186/2010, v zmysle ktorého „otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú).“ Pokiaľ v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote počítanej odo dňa príklepu nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti dražby (a nejedná sa o prípad, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu), jej účinky, medzi ktoré patrí aj nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, už nemožno spochybniť.
17. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že pokiaľ by zo strany žalovaného došlo k predaju nehnuteľností na ďalšiu osobu, došlo by k takej ujme a škodám, ktoré aj vzhľadom k tomu, že v sporných nehnuteľnostiach majú obydlie jeho rodičia, by vôbec nemuseli byť reparabilné. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že žalobca k návrhu nepriložil žiaden dôkaz osvedčujúci jeho obavu z postupu žalovaného nehnuteľnosť predať. Ničím neosvedčil také skutkové okolnosti (najmä ohľadom správania žalovaného), ktoré by umožňovali prijať záver, že žalobcovi v dôsledku správania žalovaného bezprostredne hrozí nebezpečenstvo vzniku značnej ujmy, resp., že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený a vzniku takejto ujmy možno zabrániť nariadením neodkladného opatrenia. Žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že žalovaný, ako súčasný vlastník nehnuteľnosti, má v úmysle tieto predmetné nehnuteľnosti scudziť tretím osobám. Samotné tvrdenie žalobcu, týkajúce sa predaja nehnuteľností žalovaným bez toho, aby žalobca osvedčil, že žalovaný v tomto prípade postupuje, respektíve aspoň zamýšľa postupovať úkonmi, ktoré by smerovali k scudzeniu nehnuteľnosti, nemôže zakladať dôvodnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia.
18. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia možno skonštatovať, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca predmetným návrhom neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že by žalovaný uskutočňoval konkrétne právne úkony, z ktorých by vyplývala reálna a bezprostredná hrozba zmarenia budúceho výkonu rozhodnutia. Keďže žalobca v danom prípade neosvedčil existencie zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil aj ostatných závislých výrokoch vrátane výroku o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie rozhodol na základe správnych ustanovení zákona a tieto aj správne aplikoval.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. v spojení s § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého: ,,Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“ V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcu tento nebol úspešný ani sčasti, keď odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Nakoľko v odvolacom konaní v plnom rozsahu bol úspešný žalovaný, vznikol mu aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Je zrejmé, že žalovanému v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy konania, a preto mu ich odvolací súd nepriznal.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Účastníci konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.