Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Csp-43-2019.pdf
PDF · 104.12 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/43/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Majerníkova 3/A, proti žalovanej: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., A. I. XXX/XX, o zaplatenie 200 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200 eur, od 28.5.2016 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu, s tým, že každá splátka bude zaplatená najneskôr do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celého plnenia, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanej domáhal zaplatenia istiny vo výške 200 eur, odmeny vo výške 56 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, pokuty za upomienku vo výške 180 eur, zmluvného úroku vo výške 57% zo sumy 200 eur od 27.5.2015 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 5% zo sumy 200 eur od 28.5.2016 do zaplatenia s odôvodnením, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 308002364, zo dňa 27.5.2015 (ďalej len „ÚZ“), uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 200 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu vo výške 170 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť celkovú čiastku, t.j. 370 eur, do 27.5.2016. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej len „VOP“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZ, sa žalobca a žalovaná dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v ÚZ, žalovaná sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila dojednania ÚZ, stratila výhody splátok a žalobca vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku.
2. Žalovaná sa k uplatnenému nároku žalobcu vyjadriť nevedela a rozhodnutie vo veci samej ponechala na úvahe súdu.
3. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť na ňom ospravedlnil. S použitím ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednával súd vo veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.
4. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím žalovanej, oboznámením obsahu spisu - žaloba č.l. 1, Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.l. 8, Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru č.l. 9, výpis z obchodného registra na žalobcu č.l. 10, mal súd zistený tento skutkový a právny stav veci:
5. Žalobca je právnická osoba, podnikajúca podľa Obchodného zákonníka, predmetom podnikania ktorej je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
6. Žalovaná je fyzická osoba nepodnikateľ, ktorá v čase uzavretia ÚZ sa podnikateľským aktivitám nevenovala.
7. Strany sporu uzavreli dňa 27.5.2015 ÚZ, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanej zmenkou sumu 200 eur s tým, že žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú čiastku vo výške 370 eur, s tým, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 56 eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 28%, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo VOP a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie. Podľa ÚZ úrok je vo výške 57% ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 114 eur. V ÚZ sa ďalej spotrebiteľ zaviazal zaplatiť celkovú sumu 370 eur, ak nie je dohodnuté inak, do 27.5.2016, na účet veriteľa. Podľa ÚZ sa strany dohodli, že doba trvania ÚZ a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 27.5.2016. V ÚZ žalovaná ako spotrebiteľ vyhlásila, že súhlasí s obsahom ÚZ, bola oboznámená s VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZ, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie ÚZ, vrátane VOP a vyhlasuje, že informácie, ktoré poskytla veriteľovi pred uzatvorením ÚZ sú pravdivé a že má právnu spôsobilosť v zmysle Občianskeho zákonníka na uzatvorenie ÚZ. V ÚZ sa zmluvné strany takisto dohodli na tom, že ak spotrebiteľ (žalovaná) neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v ÚZ, spotrebiteľ (žalovaná) sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur. Žalovaná sa súčasne zaviazala uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30 eur a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Žalovaná súčasne zobrala na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver, platnej ku dňu podpísania ÚZ, je vo výške 25,88%. Veriteľ (žalobca) i spotrebiteľ (žalovaná) vyhlásili, že si ÚZ prečítali, že ju uzatvorili slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdili svojimi podpismi v ÚZ. Obe strany sporu ÚZ podpísali v ten istý deň, dňa 27.5.2015.
8. Tak, ako bolo uvedené vyššie, neoddeliteľnou súčasťou ÚZ mali byť aj VOP, na týchto však nie je podpis žalovanej, ktorá pri svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že VOP jej zo strany žalobcu pred a ani po uzavretí ÚZ, predložené neboli.
9. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že je ochotná žalobcovi zaplatiť z uplatneného nároku najviac sumu 200 eur s tým, že samotné rozhodnutie ponechala na úvahe súdu. Uviedla, že ÚZ uzavrela na pobočke veriteľa v Prievidzi, kam prišla bez toho, aby sa predtým na žalobcu telefonicky nakontaktovala. Prišla za žalobcom z dôvodu, že si chcela požičať nejakú, nie však vysokú sumu peňazí. V tom čase poberala rodičovský príspevok a tak jej navrhli poskytnutie úveru vo výške 200 eur. Následne odišla na úrad práce pre potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku a potom sa vrátila späť na pracovisko veriteľa. Tam s ňou spísali ÚZ, ktorú podpísala. Žiaden iný doklad, písomnosť, už nepodpisovala. V čase uzavretia zmluvy jej bolo jedno, na aké úroky sa zaviaže, pretože nutne potrebovala peniaze na úhradu dlhu. Mala možnosť si ÚZ prečítať, pani ktorá s ňou zmluvu uzatvárala, ju s obsahom zmluvy neoboznámila, keď prišla z úradu práce s potvrdením o príjme, ÚZ už bola napísaná a pani, ktorá s ňou ÚZ uzavrela, jej len povedala, aby ÚZ podpísala. Následne po podpise zmluvy jej boli v obálke odovzdané peniaze. Pokiaľ na zmluve podpísala potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru zmenkou, toto sa na pravde nezakladá. Informáciu o zmenke počuje teraz prvýkrát, neprečítala si to v ÚZ. Pani jej len povedala, aby zmluvu podpísala, a kde ju má podpísať. Pri podpise ÚZ vôbec nevedela, akú sumu z úveru bude musieť v skutočnosti žalobcovi vrátiť. Okrem samotnej ÚZ podpísala aj nejakú písomnosť, že keď nebude môcť uhradiť dlh ona, že tento uhradí za ňu niekto iný. Poskytnutú sumu z úveru aj s príslušenstvom mala veriteľovi vrátiť v splátkach. Tak sa so žalobcom dohodla, pýtali sa jej, či chce dlh uhradiť naraz alebo
v splátkach. Na otázku sudcu, či jej bol vydaný splátkový kalendár, uviedla, že pani, s ktorou zmluvu uzatvorila, jej len povedala, že má úver splácať v 33 eur mesačných splátkach. Či s ňou bola ohľadne toho uzavretá aj nejaká dohoda o splátkach úveru, uviesť nevie, vie však, že splátky mali byť vo výške 30 alebo 33 eur mesačne. Z dôvodu, že dlh nesplácala, dal ju žalobca na políciu, kde aj policajtka, ktorá vec riešila, jej povedala, že úroky sú veľmi vysoké, a že aby vrátila žalobcovi len požičaných 200 eur. Potvrdila, že žiadnu splátku žalobcovi nevrátila z dôvodu, že jej priateľ bol dlhodobo PN a žili v tom čase v podstate len z jej rodičovského príspevku. Nevedela uviesť, dokedy mala žalobcovi poskytnuté peniaze vrátiť. Pri uzatváraní ÚZ, pani, ktorá s ňou zmluvu uzatvárala, povedala adresy, na ktorých sa bude zdržovať, pričom so svojím priateľom žila na adrese v Prievidzi, Gazdovská 8 od roku 2012 do leta 2018, inak bývala v X. Či nejaké ďalšie písomnosti okrem ÚZ, jej boli po uzavretí zmluvy odovzdané, nevie uviesť, zdá sa jej však, že jej bola odovzdaná len ÚZ. Pokiaľ ide o VOP, tieto jej zo strany veriteľa doručené neboli. Prvýkrát sa s nimi oboznámila, až keď jej ich doručil súd. Žiadne písomnosti ohľadne zmluvnej pokuty ani upomienok jej doručené neboli. V záverečnej reči uviedla, že by bola ochotná žalobcovi zaplatiť len sumu 200 eur, a to len v mesačných splátkach, najviac vo výške 20 eur mesačne, poukazujúc na to, že jej súčasný príjem je minimálny, poberá len prídavky na deti, je v evidencii na úrade práce, zamestnaná len na dohodu, kde si zarobí len sumu asi 33 eur mesačne. Má dve maloleté deti vo veku 6 a 8 rokov, na výživu ktorých jej priateľ neplatí nič. Preto by bola schopná prípadný dlh žalobcovi uhradiť len v splátkach.
10. Súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcu, aby do termínu pojednávania preukázala súdu poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej, akú sumu žalovaná žalobcovi doposiaľ uhradila a na aké plnenie bola táto započítaná. Takisto súd právnu zástupkyňu žalobcu vyzval pre prípad zosplatnenia úveru preukázať, na základe ktorého ustanovenia zmluvy, resp. VOP, bol úver a ku ktorému dňu a v súvislosti s ktorou nesplatenou splátkou zosplatnený. Takisto bola právna zástupkyňa žalobcu vyzvaná, aby predložila súdu výpis z úverového účtu k predmetnému úveru (č.l. 33).
11. Na vyššie uvedenú výzvu (bod 10 odôvodnenia rozsudku), právna zástupkyňa žalobcu nereagovala.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného ku dňu uzavretia ÚZ), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
15. Podľa § 9 ods. 2 písm. i, k, l zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať okrem iného úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru; ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; výšku, počet a termíny s plátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
16. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/ ............... d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e/ veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
17. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorá túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
18. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
19. Podľa právneho názoru súdu, ÚZ obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a síce záväzok veriteľa (žalobca) poskytnúť na žiadosť dlžníka (žalovaná) v jej prospech peňažné prostriedky v sume 200 eur a záväzok dlžníka (žalovaná) peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podpisom ÚZ oboma zmluvnými stranami sa táto stala platnou a účinnou (27.5.2015).
20. V predmetnej veci mal súd súčasne preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu označenú ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá podľa svojho obsahu je úverovou zmluvou a ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože žalovaná požiadala žalobcu o spotrebiteľský úver a na základe tejto žiadosti jej žalobca poskytol úver. Svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že žalobca ako veriteľ a súčasne dodávateľ poskytol dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere žalovanej ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalovaná v zmluvnom vzťahu konala ako fyzická osoba spotrebiteľ.
21. ÚZ, ktorú strany sporu uzavreli, nemá podľa právneho názoru súdu, všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Z ÚZ vyplýva, že doba trvania ÚZ a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru boli dohodnuté na deň 27.5.2016. Pokiaľ žalovaná na pojednávaní tvrdila, že k ÚZ bol dohodnutý ústne takisto splátkový kalendár, podľa ktorého mala úver žalobcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach, súd uvádza, že vzhľadom na povinnú písomnú formu každej úverovej zmluvy, aj splátkový kalendár ako súčasť úverovej zmluvy musí mať písomnú formu. ÚZ neobsahuje žiadne ustanovenia o mesačných splátkach žalobcom žalovanej poskytnutého úveru. Je síce pravda, že právna zástupkyňa žalobcu v žalobe uviedla, že žalovaná ,,porušila dojednania predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratila výhodu splátok, žalobca vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku“, splátkový kalendár k ÚZ však nepredložila. Z vyššie uvedených zistení potom súd vyvodil záver, že žiaden splátkový kalendár k predmetnej ÚZ neexistoval a že teda žalovaná sa zaviazala dlh vrátiť žalobcovi jednorazovo, do 27.5.2016 (neboli teda vylúčené do tohto termínu ani čiastočné úhrady platieb žalovanou, a to aj bez predchádzajúcej dohody strán). V ÚZ je však podľa právneho názoru súdu nesprávne, v neprospech spotrebiteľa uvedená RPMN, pri výpočte ktorej žalobca vychádzal len z odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 56 eur, pričom úplne opomenul vziať do úvahy dohodnuté úroky z poskytnutého úveru (pôžičky). Navyše, veriteľ v skutočnosti poskytol žalovanej pôžičku (úver) v rozpore so zákonom, v hotovosti (tvrdila to v priebehu konania žalovaná, pričom žalobca to nerozporoval). Z vyššie uvedených dôvodov považoval súd úver z ÚZ podľa § 11 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. K dojednanej výške úroku v ÚZ, súd uvádza, že pri (podľa ÚZ) poskytnutej sume úveru 200 eur je dohodnutá celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, vo výške 370 eur, čo predstavuje navýšenie takmer o výšku poskytnutého úveru, neprimerane vysoká. Dojednanie o úroku musí byť v súlade s § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Súd dodáva, že podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Súd považuje ÚZ v časti dojednaných celkových nákladov a úrokovej sadzby za neplatnú podľa § 39 a § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka.
22. Z vyššie uvedených dôvodov (bod 21 odôvodnenia tohto rozhodnutia), by mal žalobca nárok od žalovanej požadovať len nevrátenú časť istiny úveru, ktorú žalobca žalovanej poskytol a úroky z omeškania z tejto istiny úveru a prípadne uplatnenú zmluvnú pokutu, nie však aj nárok na odplatu vo výške 56 eur, poplatky za upomienky vo výške 180 eur a v konaní uplatnený zmluvný úrok.
23. Z dôvodu, že úver poskytnutý žalobcom žalovanej súd vyhodnotil za bezúročný a bez poplatkov a navyše dojednané úroky (ich výšku) za absolútne neplatné dojednanie, súd žalobu v časti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie odplaty vo výške 56 eur, poplatkov za upomienky vo výške 180 eur a v konaní uplatneného zmluvného úroku, ako nedôvodnú zamietol.
24. Žalobca si v konaní voči žalovanej uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, ktorú však v žalobe nijako nekonkretizoval. Žalovaná nepoprela, že úver jej poskytnutý bol, že z poskytnutého úveru žalobcovi nevrátila nič. V ÚZ si strany dojednali zmluvnú pokutu tak, že, „ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur“. Takto dojednaná zmluvná pokuta je podľa právneho názoru súdu celkom zjavne dojednaná v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, keďže vôbec nezohľadňuje dĺžku omeškania (môže ísť napríklad len o jeden deň) a ani sumu, s ktorou je dlžník v omeškaní (môže ísť napríklad len o sumu 0,01 eur). Takto paušálne dohodnutá zmluvná pokuta je podľa právneho názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a teda neplatná. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty je podľa právneho názoru súdu neplatné aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože obchádza ustanovenia Občianskeho zákonníka o najvyššom prípustnom úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol i nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty.
25. Aj napriek výzve súdu, žalobca nepredložil do spisu výpis z úverového účtu k predmetnému úveru a teda nepreukázal, akú sumu v skutočnosti žalovanej z úveru poskytol a ani to, akú sumu mu žalovaná z úveru vrátila a na čo všetko žalobca platby žalovanej započítal (istina úveru, úroky, úroky z omeškania, poplatky ap.). Z výpovede žalovanej na pojednávaní však mal súd zistené, že žalovanej žalobca poskytol úver vo výške 200 eur, z ktorého žalovaná nevrátila žalobcovi nič. Berúc potom do úvahy bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, žalobca mal voči žalovanej nárok na zaplatenie istiny úveru vo výške 200 eur.
26. Pre posúdenie čiastočnej dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku (istina spolu s úrokmi z omeškania), bolo potrebné v ďalšom priebehu konania skúmať, či v danom prípade sa strany ÚZ dohodli na vrátení úverovej istiny spolu s úrokmi jednorazovo, do 27.5.2016, alebo formou pravidelných mesačných splátok. Hoci žalobca, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, tvrdil, že úver zosplatnil, nepredložil o tom, ani na výzvu súdu, žiaden dôkaz. O zosplatnení úveru nemala žalovaná žiadnu vedomosť a v konečnom dôsledku z ÚZ alebo VOP nevyplýva, že by sa strany o možnosti predčasného zosplatnenia úveru pred podpisom ÚZ vôbec dohodli (viď § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Z ÚZ naopak jednoznačne vyplýva, že úver mala aj s príslušenstvom (úrokmi) žalovaná žalobcovi vrátiť do 27.5.2016. Takisto žalovaná na pojednávaní tvrdila, že splátkový kalendár k ÚZ jej v písomnej forme vydaný nebol (v prípade uzavretia úverovej zmluvy sa vyžaduje písomná forma splátkového kalendára), len jej bolo ústne povedané, že dlh môže vrátiť aj v splátkach. Keďže žalobca na výzvu súdu nepredložil do spisu splátkový kalendár, aj napriek tvrdeniu žalobcu v žalobe, že úver zosplatnil, súd dospel k záveru, že úver predčasne zosplatnený nebol a tento mala žalovaná žalobcovi vrátiť do 27.5.2016 jednorazovo. Vychádzajúc potom z ust. § 54a Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. §§ 100 a 103 Občianskeho zákonníka, dospel súd k právnemu záveru, že nárok žalobcu v konaní uplatnený premlčaný v trojročnej zákonnej objektívnej lehote nebol (žalovaná mala vrátiť žalobcovi istinu úveru do 27.5.2016, kým žaloba bola podaná na súd dňa 24.5.2019).
27. Z vyššie uvedených dôvodov (body 25 a 26 odôvodnenia tohto rozsudku), uložil súd žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu úveru vo výške 200 eur.
28. Žalovaná si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas nesplnila, dostala sa do omeškania a preto súd žalovanej uložil takisto povinnosť zaplatiť žalobcovi z prisúdenej istiny ním uplatnené úroky z omeškania vo výške 5% ročne, dňom nasledujúcim po splatnosti úveru, ktoré úroky z omeškania si žalobca vyčíslil správne, v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
29. Na žiadosť žalovanej, v súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP, umožnil súd žalovanej zaplatiť žalobcovi prisúdenú istinu aj s úrokmi z omeškania v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur, vychádzajúc z toho, že nie je v jej možnostiach a schopnostiach zaplatiť dlh žalobcovi naraz, pretože je bez úspor, jej súčasný príjem je minimálny, je zamestnaná len na dohodu, s mesačným príjmom asi 33 eur a poberá rodinné prídavky na dve svoje deti vo veku 6 a 8 rokov, na výživu ktorých jej priateľ neplatí nič a je v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Súd bol toho názoru, že úhrada plnenia žalobcovi v súdom určených mesačných splátkach nemôže byť na ujmu žalobcovi, ktorý je podnikateľským subjektom, naopak uloženie povinnosti žalovanej uhradiť žalobcovi plnenie naraz, resp. vo vyšších, než súdom uložených splátkach, je vzhľadom na pomery žalovanej nereálne a spôsobilo by žalovanej ešte väčšie existenčné problémy, než v súčasnosti už má.
30. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške 200 eur (istina úveru) a žalovaná vo výške 269 eur (odplata 56 eur, zmluvná pokuta 33 eur, poplatok za upomienky 180 eur). Žalobca bol v konaní teda úspešný v rozsahu 42% a žalovaná v rozsahu 58%. Čistý úspech žalovanej v spore tak predstavuje 16% (58% - 42%), a preto súd rozhodol o náhrade trov strán tak, že Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16%.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.