Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11T/29/2019

Potvrdené rozhodnutím 5Tos/54/2019
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. júna 2019, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci obvinených N. H. a Q. A., stíhaných pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a iné, konajúc o sťažnosti obvinených voči uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/29/2019 zo dňa 23.05.2019, takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosti obvinených N. H. a Q. A. z a m i e t a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Antala a prísediacich Ing. Samuela Urbana a Márie Trochovej v trestnej veci obžalovaných 1/ N. H., J.. XX.XX.XXXX I. V. N. a 2/ Q. A. I. V. N., pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. júla 2019, takto

rozhodol:

Obžalované: 1/ N. H. Q. J. O. Á. Š. Q. I. Á. , rod. H., nar. XX.XX.XXXX v V. N., trvale bytom E. XXX, okres V. N., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, bez pracovného pomeru, 2/ Q. A. D. Ň. Q. I. Á. , rod. A., nar. XX.XX.XXXX v V. N., trvale bytom E. XXX, okres V. N., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, bez pracovného pomeru,

s ú v i n n é , ž e

dňa 31.12.2018 v presne nezistenom čase, v meste V. N., v časti za H. U., v okolí drevených chatrčí umiestnených v kríkoch, slúžiacich na bývanie, ktorú jednu z nich obývala poškodená S. H., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.Á. XXX, okres V. N., spolu so svojimi dvoma maloletými deťmi a spolu aj so svojou sestrou, obžalovanou N. H., ako aj s obžalovanou Q. A., pričom po príchode poškodenej S. H. z mesta sa s ňou obžalovaná N. H. začala hádať, následne jej začala rukami dávať facky, potom ju udrela päsťou do ucha a facky jej dávala tiež obžalovaná Q. A., po čom začala poškodená krvácať z ucha a z roztrhnutej pery, obe obžalované ju kopali do rôznych častí tela, a to rozkroku, rebier na oboch stranách, do brucha a do dolných končatín, konkrétne do členkov a stehien, následne sa obe obžalované dohodli, že poškodenú S. H. priviažu o stĺp pred vchodovými dverami do chatrče, pričom si obžalovaná N. H. vytiahla šnúrku z topánky a ňou priviazali poškodenú S. H. o stĺp podopierajúci prístrešok vchodu do chatrče, kde ju následne nechali dve hodiny, počas ktorých s určitými časovými prestávkami ju kopali nohami a udierali rukami do rôznych častí tela, a to konkrétne do rozkroku, do brucha, do rebier na obidvoch stranách, do dolných končatín, pričom keď už videli, že poškodená S. H. je na tom zdravotne zle, odviazali ju a preniesli do fotela v chatrči a následne ju uložili na posteľ, kde takto poškodená S.V. H. preležala nasledujúce dva dni, pomočila sa, obžalované jej nezabezpečili poskytnutie potrebnej zdravotnej pomoci a takto poškodená ležala na posteli až do 03.01.2019, kedy prišli ku nim na návštevu rodičia obžalovanej Q. A., a to P. A. a G. A., ktorí začali obžalovaným vyčítať, že poškodenú S. H. v takomto stave nechali ležať na posteli, následne na to privolali pre ňu rýchlu lekársku pomoc z V. N., ktorá poškodenú S. H. odviezla do Nemocnice v V. N., čím svojím konaním spôsobili poškodenej S. H. mnohopočetné pomliaždenie tela, hlavy, oboch horných aj dolných končatín, otras mozgu so zníženým vnímaním okolia, s podozrením na vnútrolebečné traumatické zmeny, tržnohmoždené rany vlasatej časti tela s tržnou ranou ľavej ušnice a ďalšie drobné zranenia, ktorým dňa XX.XX.XXXX poškodená S. H. podľahla,

t e d a

- spoločným konaním, v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému, z nedbanlivosti spôsobili smrť a čin spáchali na chránenej osobe - blízkej osobe,

- spoločným konaním inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu a čin spáchali na chránenej osobe - blízkej osobe,

t ý m s p á c h a l i

- zločin zabitia podľa , s poukazom na ustanovenie , spáchaný formou spolupáchateľstva podľa ,

- zločin obmedzovania osobnej slobody podľa , s poukazom na ustanovenie , spáchaný formou spolupáchateľstva podľa .

Za to sa

o d s u d z u j ú

obžalované 1/ N. H. a 2/ Q. A.

podľa § 147 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obe obžalované pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 14.05.2019 pod č. konania -73 obžalobu na obvinené 1/ N. H., J.. XX.XX.XXXX a 2/ Q. A., J.. XX.XX.XXXX pre zločin zabitia podľa , s poukazom na ustanovenie Tr. zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa Tr. zákona a zločin obmedzovania osobnej slobody podľa , písmeno b/, s poukazom na ustanovenie Tr. zákona a Tr. zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je to v tejto obžalobe uvedené.

Obhajca obžalovaných uviedol, že namieta tak skutkové tvrdenia, ako aj právnu kvalifikáciu skutku a tiež, že ani jedna z obžalovaných nehodlá urobiť žiadne z vyhlásení podľa .

Obžalované 1/ N. H. a 2/ Q. A.Á. na hlavnom pojednávaní dňa 04.07.2019 po poučení podľa ustanovenia uviedli, že nechcú urobiť na hlavnom pojednávaní žiadne vyhlásenie.

Následne tak obžalovaná 1/ N. H., ako aj obžalovaná 2/ Q. A. využili svoje zákonné právo a odmietli na hlavnom pojednávaní vypovedať.

Na hlavnom pojednávaní bol ako svedok vypočutý S.. M. A.Á., zamestnaný ako lekár v Záchrannej službe Falck H.F., Stanica rýchlej lekárskej pomoci V. N., ktorý uviedol, že dňa 03.01.2019 v ranných alebo doobedňajších hodinách (už si presne na čas nevedel spomenúť) boli vyslaní na H. U. v V. N., kde sú situované maringotky s tým, že je tam dobitá osoba. On bol vo výjazde lekárom, záchranárkou bola X. Q. a ešte bol s nimi vodič sanitky. Po príchode k maringotkám videl ako dve osoby ženského pohlavia „dotiahli“ k sanitke jednu osobu, pričom na prvý pohľad nevedel ani rozlíšiť, či poranená osoba je muž alebo žena. Tie osoby, čo priniesli poranenú osobu, povedali, že tá zranená odišla na Silvestra

do mesta, kde ju ony našli už v takomto stave a že skôr nevolali pomoc, pretože zranená osoba to nechcela. Na pacientke videl, že zranenia sú staršie, hlavu mala celú spuchnutú, nevedeli jej otvoriť ani viečka a vyšetriť oči, bola samá modrina, ucho malo zahnisané. Pacientka nevedela riadne komunikovať, povedala mu len meno, k zraneniam však nič neuviedla. Hneď na mieste sa venoval monitorovaniu základných životných funkcií zranenej, previezli ju na chirurgiu do V. N., kde keď ju vyzliekli, tak videl na jej tele mnohopočetné zranenia po celom tele, modriny, pričom zranenia neboli čerstvé.

Na otázku obhajcu, či pri prvotnom vyšetrení boli viditeľné omrzliny, svedok uviedol, že omrzliny sa na prvý pohľad nedajú určiť a zistiť, pretože omrzlina sa správa rovnako ako opuch a oni cielene po takomto zranení pri výjazde ani nepátrali, pretože ich úlohou je zabezpečiť životne dôležité funkcie, teplotný komfort a prísun tekutín. Dodal, že teplotu zranenej sa mu podarilo odmerať až na druhýkrát a podpazušným teplomerom, pokiaľ sa dobre pamätá, namerali teplotu 36°C.

Keďže obžalované odmietli na hlavnom pojednávaní vypovedať, boli predsedom senátu podľa na návrh prokurátora a so súhlasom obhajcu čítané zápisnice o výsluchoch obžalovaných 1/ N. H.Š. a / Q. A. z prípravného konania: obžalovaná 1/ N. H. zo dňa 04.01.2019 z čl. 64 až 69 a zo dňa 05.01.2019 z čl. 72 až 80, obžalovaná 2/ Q. A. zo dňa 05.01.2019 z čl. 82 až 87 a zo dňa 05.01.2019 z čl. 90 až 98.

Obžalovaná 1/ N. H. pri výsluchu dňa 04.01.2019 uviedla, že dňa 31.12.2018 bola doma so sestrou S. (ďalej len poškodená), Q. A. a s S. deťmi. Okolo 08.30 h poškodená povedala, že ide do mesta pre dosky a vzala si so sebou kočík. Ony už boli po obede, keď sa poškodená vrátila z mesta, avšak iba s prázdnym kočíkom, dosky nemala. Preto sa pohádala s poškodenou, že sa vrátila bez dreva a bez dosák, pričom bola preč aspoň dve hodiny. Poškodenej tiež vytýkala, že sa riadne nestará o svoje deti a len behá za chlapmi. Keďže poškodená nechcela oprať veci deťom, veľmi sa rozčúlila, lebo podľa nej poškodená využívala, že sa ona aj s Q. A. starali o jej deti. Vznikla hádka, poškodená jej začala vulgárne nadávať, čo obžalovanú ešte viac rozčúlilo, a preto poškodenú udrela asi trikrát dlaňou po tvári. Následne dostala ešte väčšie nervy, a preto poškodenú niekoľkokrát kopla do členka a do obidvoch stehien, čo bolo asi štyri až päťkrát. Počas toho, ako jej dávala aj facku, poškodená otáčala hlavou a tak ju udrela aj po jej ľavom uchu, z ktorého jej začala tiecť krv. Pri tom, ako poškodenú bila, si zahryzla poškodená aj do pery a aj odtiaľ sa jej pustila krv. Keďže poškodená opakovane aj napriek nahováraniu nechcela ísť prať, tak k nej pristúpila aj Q. A. a aj táto dala poškodenej facku a keďže poškodená sa aj naďalej priečila, tak ju Q. A. ešte asi štyri až päťkrát tiež udrela dlaňou po tvári, nepamätala sa, či aj Q. A. poškodenú kopla. Uviedla však, že ona bila a kopala poškodenú viac ako Q. A.. Chcela poškodenej ošetriť krvácajúce rany, pričom poškodená ju odmietala a nechala sa ošetriť Q. A., ktorá ju poutierala detskou utierku a na ucho jej dala obväz. Ďalej vypovedala o tom, že poškodená sa sťažovala na bolesť hlavy a nohy, preto jej dali proti bolesti najprv paralen a neskôr aj ibalgin 400, čo zapila čajom a urobili jej aj kávu. Po nejakom čase opäť trvala na tom aj s Q., aby poškodená išla prať deťom veci, keďže táto to však sústavne odmietala, tak sa spoločne s Q. A. dohodli, že jej dajú ponaučenie, a to tak, že vyviažu poškodenú ku stĺpu pred dverami. Následne Q. chytila poškodenej ruku, vytiahla ju von z búdy a ona si vytiahla z botasky šnúrku, následne Q. chytila poškodenej ruky vzadu za jej telom a ona potom tieto ruky zviazala a priviazala ju o stĺp pred búdou. Podľa obžalovanej tam poškodenú nechali priviazanú dlhšiu dobu, asi hodinu a pol. Počas toho, ako bola vonku poškodená priviazaná, ony dve chodievali vonku fajčiť a pri tom ju striedavo bili rukami a kopali. Obžalovaná potvrdila, že poškodenú, keď bola prizvaná o stĺp, kopla dvakrát do nohy, raz do brucha a raz alebo dvakrát do rozkroku. Q. videla ako ju táto raz kopla. Keď sa začalo stmievať, okolo 16.00 h, tak ju odviazali, pričom poškodená nevedela chodiť, preto ju aj s Q. chytili pod pazuchy z obidvoch strán a odniesli ju dnu, kde ju posadili na fotelku a potom ju položili spať na posteľ. Keď sa na druhý deň ráno zobudili, videli, že poškodená je veľmi opuchnutá, celý deň preležala na posteli, nejedla, nepila, nebola na záchode, preto sa pomočila. Dali jej paralen a znova aj ibalgin, sanitku však nevolali. Poškodená preležala na posteli celú stredu, bola pocikaná, raz jedla polievku, pila aj čaj. Stále bola opuchnutá a sťažovala sa, že ju bolí noha. Takto ležala do štvrtku, kedy v dopoludňajších hodinách k nim prišli na návštevu rodičia Q., a to P. A. a G. A.. Keď títo zbadali poškodenú v akom je stave, tak im začali nadávať a potom privolala sanitku. Pri tomto výsluchu na doplňujúce otázky uviedla, že sanitku skôr nevolali preto, že si mysleli, že to poškodenej prejde, že nebude mať až také ťažkosti a že poškodená predtým sama nechcela, aby privolali lekársku pomoc. Tiež uviedla, že ako ju v pondelok položili do postele, tak sa poškodená do štvrtka na nohy nepostavila. Na záver uviedla, že veľmi ľutuje čo spravila sestre a že nechcela, aby to takto dopadlo.

Pri výsluchu dňa 05.01.2019 obžalovaná 1/ N. H. využila svoje zákonné právo a odmietla k veci vypovedať.

Obžalovaná 2/ Q. A. pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 05.01.2019 uviedla, že v búde pri H. U. v V. N. bývala spoločne so „švagrinou“ S. H. (poškodenou), s jej dvoma deťmi, ktoré má poškodená s jej bratom S.Q.Š. A.. Spolu s nimi tam býva aj N. H. - obžalovaná 1/, ktorá je sestrou poškodenej. V ďalšom táto obžalovaná vypovedala o tom, že dňa 31.12.2018 odišla poškodená okolo 08.00 h do mesta, vrátila sa okolo obeda, nedoniesla však žiadne drevo. Začala sa hádka medzi sestrami, pričom N. H. vyčítala poškodenej, že sa nestará o deti a že im nechce oprať oblečenie. Počas hádky dostala N. veľké nervy a začala fackovať poškodenú dlaňou po tvári, potom aj päsťou a udrela ju aj do ucha. N. ju tiež viackrát kopla medzi nohy a taktiež aj do iných častí tela, do nôh, raz aj do brucha. Poškodená počas útoku sedela vo fotelke a bránila sa tak, že N. odstrkovala rukami. Postupom času aj táto obžalovaná dostala nervy na poškodenú, že ona chodí stále preč a aj teraz bola preč a že nedoniesla žiadne drevo a ona sa musí starať o jej deti a začala poškodenej dohovárať. Keďže poškodená sa jej začala vysmievať, tak dostala ešte väčšie nervy a aj ona udrela poškodenú rukou na ústa asi päť až šesťkrát a od zlosti ju aj kopala do rebier na obdivoch stranách a taktiež aj do obidvoch nôh, nevedela však uviesť koľkokrát ju kopla, povedala „bolo to však veľakrát“. Počas útoku sa poškodená nebránila, iba sedela a keďže jej po útokoch začala tiecť krv z ucha, tak ju ošetrila detskou utierkou a framykoinom a spravila jej čaj, ktorý vypila. Potom podľa obžalovanej došlo opäť k vyostreniu hádky medzi sestrami, pričom obžalovaná N. H. opäť udierala rukou do hlavy a na ústa poškodenú. Obžalovaná sa spolu aj so N. H. následne dohodli, že dajú poškodenej príučku, a preto ona povedala N., že poškodenú uviažu von na dvore. N. si vytiahla šnúrku z topánok, ona zas vytiahla poškodenú za ruku von z búdy, tam už čakala N. so šnúrkou. Potom obžalovaná chytila poškodenú za obidve jej ruky, dala jej ich dozadu za telo, dotlačila poškodenú k stĺpu a držala ju tam, pričom N. jej ruky zviazala a priviazala poškodenú aj o stĺp. Následne jej N. dala tri až štyri facky, pričom poškodená začala plakať, kričať a chcela, aby ju odviazali. Ony dve si ju však nevšímali. Podľa tejto obžalovanej bola poškodená vonku priviazaná k stĺpu dosť dlho, minimálne hodinu až dve. Počas toho, ako bola poškodená vonku vyviazaná, tak obe obžalované chodili z búdy vonku fajčiť a počas toho poškodenú bili a kopali, čo sa opakovalo asi dva až trikrát. Keď sa stmievalo, tak poškodenú odviazali, obe ju podopierali a uložili do fotelky, lebo ju bolela noha. Postupne začala poškodená opúchať na ústach, na rukách a aj na nohách, vo fotelke bola do večera a večer ju preložili na posteľ. Z oblečenia ju nevyzliekli a na druhý deň v utorok zbadali, že poškodená je celá opuchnutá a už jej vtedy ďalej neubližovali. Poškodená preležala celý deň v posteli, obžalovaná jej dávala kávu, čaj a paralen od bolesti. Neskôr jej dala aj ibalgin 400, lebo bolesti neprestávali. Tvrdila, že už v utorok chceli poškodenej privolať sanitku, avšak podľa obžalovanej to poškodená odmietla, a to preto, lebo sa bála, že by jej vzali deti. Uviedla tiež, že poškodená pila len kávu a čaj, na záchod nešla, pomočila sa a na posteli preležala aj celú stredu až kým vo štvrtok doobeda prišli k nim jej rodičia P. A. a G. A., ktorí začali na nich kričať, keď uvideli v akom stave je poškodená, následne obžalovaná N. H. zavolala pomoc na číslo 112. Obžalovaná tiež uviedla, že bola spoločne so N. dohodnutá, že keď sa ich niekto bude pýtať, čo sa poškodenej stalo, tak že obe povedia, že poškodenú dobili neznámi ľudia, keď bola pre dosky, čo následne aj tvrdili jej rodičom a na začiatku to povedali takto aj policajtom. V závere výsluchu uviedla, že ľutuje svoje konanie a že ona chcela len to, aby sa poškodená napravila, aby sa starala o svoje deti a aby už nechodievala z domu preč.

Pri ďalšom výsluchu zo dňa 05.01.2019 už obžalovaná Q. A. využila svoje zákonnej právo a odmietla vo veci vypovedať.

V ďalšom predseda senátu podľa so súhlasom prokurátora a obhajcu čítal na hlavnom pojednávaní zápisnice o výsluchoch svedka G. A. zo dňa 05.01.2019 z čl. 115 až 119, svedkyne P. A. zo dňa 05.01.2019 z čl. 120 až 123 a svedkyne G.. X. Q. zo dňa 18.03.2019 z čl. 124 až 126.

Z čítanej zápisnice o výsluchu svedka G. A., ktorý je otcom obžalovanej 2/ Q. A. bolo zistené, že k svojej dcére prišiel aj so svojou ženou na návštevu niekedy po Vianočných sviatkoch, pričom keď videl v akom stave je poškodená, tak zisťoval čo sa s ňou stalo a obe obžalované mu povedali, že poškodená bola v V. N. na N. L., kde ju niekto zbil. Svedok tiež tvrdil, že poškodená vyšla na ním von, ešte vedela rozprávať a povedala mu, že ju dobila Q. doma. V ďalšom svedok uviedol, že jeho syn S. A. je v súčasnosti asi dva roky vo výkone trestu odňatia slobody, predtým syn začal žiť s poškodenou v domácnosti asi pred 8 až 9 rokmi a majú spolu dve maloleté deti.

Svedkyňa P. A.Q., matka obžalovanej 2/ Q.Ľ. A. a krstná matka obžalovanej 1/ N. H. využila v prípravnom konaní svoje zákonné právo a odmietla k veci vypovedať.

Svedkyňa G.. X. Q.Á. v prípravnom konaní uviedla, že pracuje ako zdravotnícka záchranárka rýchlej zdravotnej pomoci. Presný deň uviesť nevedela, pamätala sa na to, že prevážali jednu pacientku z H.F. U. do Nemocnice v V.D. N.. Spolu s ňou ako lekár slúžil S.. A.. K pacientke na výjazd išli na základe telefonického oznámenia. Po príchode na miesto samé zo sanitky nevystúpili, lebo sa tam nachádzalo veľa túlavých psov, ktoré na nich vrčali a ku sanitke doniesli pacientku dve ženy, lebo pacientka nevedela chodiť a doslova ju vliekli ku sanitke. Podľa svedkyne pacientka komunikovala len tým spôsobom, že prikyvovala hlavou na otázky lekára, nehovorila žiadne slová. Tvár mala celú spuchnutú, na rukách mala staršie zranenia, možno tri až štyri dni dozadu, jedno ucho mala natrhnuté, bola podchladená, preto ju zabalili do izotermickej fólie. Po prevoze do nemocnice ju v nemocnici vyzliekli, ona bola pri tom a videla, že od pása dole mala modriny, krvné podliatiny, pričom mala modriny aj na podbrušku. Na doplňujúce otázky obhajcu, z čoho usúdila, že pacientka je podchladená, uviedla, že jej merala teplotu, táto sa nedala odmerať a pacientka bola studená ako ľad. Nevedela uviesť, či mala pacientka aj omrzliny a na ďalšie otázky uviedla, že pacientke monitorovali činnosť srdca, odmerali jej tlak, dostala infúziu, pričom teplotu nevedeli odmerať.

Okrem uvedeného dokazovania predseda senátu podľa so súhlasom prokurátora a obhajcu ďalej čítal závery znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo č. 19/2019 (S.. I. I.), č. 8/2019 (S.. O. P., K..) z čl. 138 až 167, zápisnicu o výsluchu znalkyne S.. I. I. zo dňa 05.04.2019 z čl. 132 až 133 a zápisnicu o výsluchu znalca S.. O. P. zo dňa 05.04.2019 z čl. 134, závery znaleckých posudkov znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie) a sexuológia S.. Z. I. č. 21/2019 z čl. 183 až 197 a č. 22/2019 z čl. 198 až 212.

Zo záverov znaleckého posudku znalcov z odvetvia súdne lekárstvo (č. 19/2019 a č. 8/2019) vyplýva, že poškodená S. H.Á. fyzickým útokom oboch obvinených utrpela tržnozmliaždené rany v pravej temenno záhlavovej oblasti hlavy, na ľavej ušnici, na sliznici dolnej pery, kožné odreniny na čele vpravo, na chrbte v oblasti ľavej lopatky a v strede chrbtice, na prednej ploche ľavého stehna, na pravom kolene, na vnútornom členku pravej nohy, krvné podliatiny na čele v strede, na pravom líci, na spodine brady, na ľavom ramene, na lakťoch, na predlaktiach, na rukách, v lonovej oblasti, na veľkých pyskoch pohlavného orgánu, na stehnách, na kolenách, na predkoleniach, na členkoch a chrbtových plochách nôh ložiskového až splývajúceho charakteru, prekrvácanie podkožia a svalstva, ktoré zranenia boli spôsobené tupými i tupo hranatými predmetmi o užšej až širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na vyššie uvedené oblasti tela poškodenej opakovane silou strednej intenzity a prudkosti a vznikli údermi dlaňou a zovretou päsťou do oblasti hlavy, trupu, horných aj dolných končatín, bitím poškodenej a kopaním do tela poškodenej. Uvedené zranenia boli čerstvého charakteru s počínajúcimi známkami hojenia s hnisavým zápalom v mieste ľavej ušnice, čo nasvedčuje pre prežívanie poškodenej s týmito poraneniami viac hodín až dní. Všetky uvedené poranenia mohla poškodená utrpieť dňa 31.12.2018 pri bitke. Zo záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti poškodenej bolo multiorgánové zlyhanie pri septickom a toxickom šoku pri celkovom podchladení organizmu, omrzlinách tela a šírením infekcie v tele poškodenej z infikovaných rán. Uvedené zranenia sú z lekárskeho hľadiska stredne ťažké zranenia, ktoré v prípade nekomplikovaného hojenia sa zhoja spravidla do dvoch až troch týždňov bez následkov, avšak u poškodenej hojenie prebiehalo s komplikáciami - hnisavým hojením niektorých rán s podielom najmä na septickom šoku. Podiel na príčine smrti poškodenej S.V. H. malo aj podchladenie a omrzliny, pri ktorých odumretím kože na pravom líci, rukách a nohách došlo k vstupu a šíreniu infekcie v tele, k rozvoju toxického a septického šoku, k celkovému rozvratu vnútorného prostredia a multiorgánovému zlyhaniu. Znalci vo svojom závere nevylučujú, že v prípade, ak by poškodenej bola poskytnutá odborná lekárska pomoc skôr - teda v deň bitky, resp. na druhý deň, kedy bol u nej zo strany obvinených spozorovaný opuch tela, najmä v dôsledku pôsobenia chladu a vznikom omrzlín, nemuselo by dôjsť k tak vážnemu zdravotnému stavu, s akým bola prijatá do nemocnice a liečbou by bolo možné smrť odvrátiť. Znalci tiež konštatujú, že pri histologickom vyšetrení z vnútorných orgánov poškodenej neboli zistené nijaké ochorenia podieľajúce sa na príčine jej smrti.

Zo záverov znaleckých posudkov č. 21/2019 a č. 22/2019 znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že obvinené N. H.Á. a Q. A. v čase spáchania skutku a ani v minulosti

netrpeli duševnou poruchou v pravom zmysle slova, ale len defektom rozumových, intelektových a úsudkových schopností s rysmi nezdržanlivosti, čo je z psychiatrického aj forenzného hľadiska považované za trvalú poruchu osobnosti, neznižujúcu vo všeobecnosti ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti a nevyžadujúcu liečbu. Obe obvinené v dostatočnej miere chápu zmysle trestného konania, ktoré je proti nim vedené. Pravdepodobná prognóza ďalšieho vývinu osobnosti oboch obvinených je priaznivá a závisí od účinnosti eventuálnych prevýchovných opatrení. Pobyt obidvoch obvinených na slobode v súčasnej dobe z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný a nie je tu dôvod ani k uloženiu špecifických ochranných psychiatrických alebo protitoxikomanických opatrení.

Ďalej boli predsedom senátu podľa na hlavnom pojednávaní ako listinné dôkazy prečítané listinné dôkazy, a to správy z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica z čl. 286 až 289, odpisy registra trestov z čl. 262 až 264, správy o priestupkoch z čl. 265 až 283, správy o povesti z čl. 284 až 285, úmrtný list z čl. 224, list o prehliadke mŕtveho z čl. 218, lekárska správa z čl. 215, správa Falck Záchranná, a.s. z čl. 248, klimatologický posudok SHMÚ z čl. 250 až 251, zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou z čl. 252 až 261, pričom obe obžalované nemali k prečítaným listinným dôkazom žiadne pripomienky.

Z čítaných lekárskych správ bolo zistené, že poškodená S. H. utrpela mnohopočetné pomliaždenia tela, hlavy, oboch horných a dolných končatín, otras mozgu so znížením vnímaní okolia s podozrením na vnútro lebečné traumatické zmeny a tržnozhmoždené rany vlasatej časti tela s tržnou ranou ľavej ušnice, pričom išlo o stredne ťažké až ťažké úrazy (prvotná lekárska správa zo dňa 03.01.2019), zo záznamu o oznámení úmrtia, správy o prehliadke mŕtveho a z listu o prehliadke mŕtveho vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti nebohej poškodenej bolo zlyhanie organizmu v dôsledku inzultácie a že prvotnou príčinou smrti nebohej poškodenej bola sepsa s predchádzajúcim rozvratom vnútorného prostredia.

Podľa zabezpečeného úmrtného listu poškodená S. H., J.. XX.XX.XXXX v V. umrela dňa XX.XX.XXXX I. V. N..

Podľa správy operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby SR zo dňa 14.03.2019 (čl. 245) prijal operátor linky tiesňového volania 155 dňa 03.01.2019 o 11.18 h hovor z telefónneho čísla XXXXXXXXXX, v ktorom volajúca žiadala pre sestru S. H. na adresu V. N., H. U., maringotka bez čísla pri O., vyslať záchranku, pričom nahlásila ...„sestra je veľmi dobitá, celá modrá, niekto ju dobil, nevie kto, lebo ich nevidela, boli dvaja, bolo to predvčerom, ale teraz začalo horšie a horšie, policajtov nevolali, lebo nevedeli na koho to povedať. Všetko ju bolí, je napuchnutá, nevie rozprávať, len spať a spať. Bili ju aj po hlave, má napuchnutú tvár, hlavu, nedýcha dobre, dýcha pomaly, počúva, leží. Na otázku operátora LTV 155, či by mohlo ísť o iný dôvod - alkohol, drogy, odpovedala volajúca, že neužila, leží tri dni, nekrváca ...“. Z tejto správy boli ešte zistené, že operátor volajúcu poučil o prvej pomoci a vyslal na miesto Rýchlu lekársku pomoc z V. N. o 11.23 h.

Po zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania dospel súd na hlavnom pojednávaní k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Vo vzťahu k skutkovým okolnostiam je potrebné uviesť, že tieto boli vykonaným dokazovaním preukázané v celom rozsahu tak, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby okrem toho, že nebolo preukázané tvrdenie, že poškodená S. H. počas toho ako už ležala, nejedla a nepila. Z čítaných zápisníc o výsluchu oboch obžalovaných bolo zistené, že ešte dňa 31.12.2018 po tom, ako poškodená prišla domov, jej po prvých bitkách uvarili kávu a čaj, tiež po tom, ako ju odviazali od stĺpa a priniesli dnu, jej tiež dali čaj a poskytli lieky proti bolesti. Keďže žiadnym iným dôkazom nebol preukázaný opak, bola táto skutočnosť, teda že poškodená „nejedla a nepila“, vypustená zo skutkovej vety.

Obhajca tiež namietal, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný otras mozgu poškodenej, čo však bolo vyvrátené čítanou lekárskou správou, ktorá bola vyhotovená dňa 03.01.2019 po vstupnom vyšetrení poškodenej v nemocnici, kde prijímajúci lekár chirurgického oddelenia okrem iných zranení konštatuje aj „otras mozgu so zníženým vnímaním okolia“.

Zo všetkých vykonaných dôkazov a najmä z čítaných zápisníc o výsluchoch oboch obžalovaných z prípravného konania, ďalej zo záverov znaleckého posudku znalcov z odvetvia súdne lekárstvo a zabezpečených lekárskych správ, bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že obe obžalované dňa 31.12.2018

po tom, ako sa poškodená vrátila z mesta a vznikla medzi nimi hádka, ju opakovane bili rukami, päsťami, kopali do rôznych častí tela, tak ako je to špecifikované v skutkovej vete obžaloby a aj tohto rozsudku. Z výsluchu oboch obžalovaných bolo tiež preukázané, že poškodenú priviazali pred chatrč o stĺp a tam ju na chlade ponechali minimálne 1 až 2 hodiny a dovnútra ju odniesli až v čase, keď sa začalo stmievať, pričom aj počas toho, ako bola poškodená vonku priviazaná o stĺp ju obe opakovane bili rukami a kopali do rôznych častí tela. Svoje násilné konanie voči poškodenej, fyzické útoky a bitku nepoprela žiadna z obžalovaných vo výpovediach z prípravného konania. Tieto fyzické útoky zároveň korešpondujú s mechanizmom vzniku zranení tak, ako boli ustálené znalcami z odboru súdne lekárstvo a ďalšími lekárskymi správami. Zároveň tieto skutočnosti preukazuje aj výsluch svedka S.. A.ovicsa, ale aj čítané zápisnice o výsluchu svedkov G. A., X. Q. a v neposlednom rade aj čítané zápisnice o výsluchoch znalcov S.. I. a S.. P..

Z uvedených dôvodov preto súd po zhodnotení vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav tak, ako je to uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Čo sa týka právnej kvalifikácie, tak je v prvom rade potrebné uviesť, že prokurátor v podanej obžalobe kládol obom obžalovaným za vinu spáchanie zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, pretože spoločným konaním, v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému, z nedbanlivosti spôsobili smrť a čin spáchali na chránenej osobe - blízkej osobe a zároveň aj zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 140 písm. c/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, pretože spoločným konaním inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu a čin spáchali z osobitného motívu - v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin a na chránenej osobe - blízkej osobe.

Naproti tomu obhajca od počiatku trestného stíhania namietal túto právnu kvalifikáciu a v záverečnej reči mal za to, že obžalované svojím konaním naplnili znaky maximálne prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zákona. V tomto smere poukazoval najmä na to, že v konaní nebol preukázaný úmysel obžalovaných spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví a tiež, že zranenia, ktoré utrpela poškodená boli svojim charakterom ľahké, prípadne stredne ťažké, čo vyplýva podľa obhajcu aj zo záverov znaleckého posudku znalcov z odvetvia súdne lekárstvo. Okrem toho u obžalovanej 2/ Q. A. namietal aj spáchanie skutku na chránenej osobe a odvolával sa pritom na ustanovenie § 139 ods. 2 Tr. zákona. Zároveň v tejto súvislosti uviedol, že hoci má poškodená s bratom obžalovanej A.Q. dve deti, počas doby, kým je otec týchto detí S. A. už asi dva roky vo výkone trestu odňatia slobody, mu poškodená nepísala, netelefonovala a neposlala ani žiaden balík.

Podľa § 147 ods. 1 Tr. zákona, kto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov.

Podľa § 147 ods. 2 Tr. zákona, odňatím slobody na deväť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a/ na chránenej osobe, alebo b/ z osobitného motívu.

Podľa § 142 ods. 1 Tr. zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie spôsobenie ujmy na zdraví uvedenej v § 123 ods. 3.

Podľa § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona, poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona, blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a/ závažnejším spôsobom konania, b/ z osobitného motívu, c/ ako verejný činiteľ, d/ na chránenej osobe, alebo e/ a spôsobí ním väčšiu škodu.

Podľa § 140 písm. c/ Tr. zákona, osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin.

Súd sa s námietkou obhajcu vo vzťahu k právnej kvalifikácii však nestotožnil, a to z nasledovných dôvodov.

Z čítaných zápisníc o výsluchoch oboch obžalovaných z prípravného konania bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené, že obžalované priznali, že poškodenú obe bili rukami a päsťami do hlavy a tváre, ďalej do hrudníkovej časti tela, aj do brucha a zároveň ju kopali tiež do rôznych častí tela, do oblasti podbruška a rozkroku. Týmto fyzickým útokom zodpovedajú aj následné lekárske správy o zdravotnom stave poškodenej, ale najmä závery znaleckého posudku znalcov z odvetvia súdne lekárstvo.

Podľa súdu však nemožno z celého tohto kontextu vytrhnúť, že podľa znalcov boli zranenia, ktoré poškodená utrpela svojim charakterom zlučiteľné so životom a že z lekárskeho hľadiska išlo o zranenia ľahké a vzhľadom na ich početnosť až stredne ťažké a že v prípade nekomplikovaného hojenia by sa zhojili spravidla do dvoch až troch týždňov (S.. I. čl. 132 až 133).

Tieto zranenia je podľa súdu potrebné hodnotiť tak, ako na to poukázali obaja znalci jednak v znaleckom posudku, ako aj pri svojich výpovediach v prípravnom konaní (S.. I. čl. 132 až 133, S.. P. čl. 134). Podľa znalkyne S.. I. sa však v prípade poškodenej zranenia hojili komplikovane pre hnisavý zápal, ktorý bol hlavne v miestach tržnozmliaždených rán, najmä na uchu, kde zranenie vykazovalo znaky hnisavého zápalu. V jej prípade išlo o komplikáciu zhojenia zranení, čo malo podiel aj na príčine smrti, a to vznikom infekcie a jej šírením v tele a následne vznikom septického šoku. V jej prípade ďalej nie je možné oddeliť zranenia a ďalší stav, kde vznikli omrzliny, lebo tu ide o súbeh viacerých faktorov, ktoré mali vplyv celkovo na zhoršení jej zdravotného stavu a príčine smrti. Vznik omrzlín sa podľa názoru znalcov vyššou mierou podieľal na rozvoji sepsy, a to v dôsledku komplikácie ťažkého poškodenia časti tela prítomnými omrzlinami. Vzhľadom na omrzliny s celkovým i lokálnym podchladením tela a vzhľadom na zranenie došlo pri uvedených poškodeniach organizmu k vzniku šírenia infekcie a toxínov v tele k vzniku šoku, rozvratu vnútorného prostredia, pričom s týmto stavom bola poškodená do nemocnice prijatá a nepodarilo sa zvládnuť zlyhávanie vitálnych funkcií a na šiesty deň jednak na následky omrzlín z podchladenia, ako aj komplikovaného hojenia zranení, poškodená tomuto stavu podľahla (S.. I.).

S.. P. vo svojej výpovedi uviedol, že na tele poškodenej boli zistené omrzliny kože na tvári, krku, rukách, stehnách, predkoleniach, nohách a v driekovej oblasti. Jednalo sa o omrzliny druhého až tretieho stupňa, ktoré vznikli pôsobením nízkej teploty na telo poškodenej.

Vzhľadom k charakteru a stupňu omrzlín obaja znalci predpokladali, že ak by poškodená prežila, liečba by bola viac ako 42 dní.

Z uvedených dôvodov preto súd považoval námietky obhajcu ohľadom právnej kvalifikácie vo vzťahu k žalovanému zločinu zabitia, za nedôvodné.

Obhajca tiež namietal, že obžalovaná 2/ A. sa svojho konania nedopustila na chránenej osobe. K tomuto považuje súd za potrebné uviesť, že aj táto námietky obhajcu je nedôvodná, pretože z výsluchu samotnej obžalovanej A. z prípravného konania vyplýva, že vo vzťahu k poškodenej sa ona sama považovala za „blízku osobu“ v zmysle ustanovenia § 127 ods. 4 Tr. zákona, čo vyplýva okrem iného aj z toho, že uviedla, že sa stará o deti poškodenej a že s poškodenou a jej deťmi žije „v spoločnej domácnosti“ v búde, pričom poškodenú S. H. nazvala „švagrinou“. Vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že poškodená má dve maloleté deti s bratom obžalovanej A., S.Q. A.. Túto skutočnosť potvrdil aj otec obžalovanej A., svedok G. A., ktorý naviac uviedol, že predtým ako nastúpil syn výkon trestu odňatia slobody, začal žiť s poškodenou asi pred 8 až 9 rokmi.

Z týchto dôvodov preto argumentácia obhajcu, že vo vzťahu medzi poškodenou a obžalovanou A. nešlo k spáchaniu útoku na chránenej osobe, neobstojí. Na základe uvedeného preto súd ustálil, že obžalovaná A. spáchala svoje konanie na poškodenej ako na chránenej osobe, pretože si boli v súlade s ustanovením § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkymi osobami.

V celom rozsahu sa súd nestotožnil ani s právnou kvalifikáciou obžaloby, keď podľa nej sa mali obe obžalované dopustiť na poškodenej aj zločinu obmedzovania osobnej slobody, a to podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, teda z osobitného motívu, a to tým, že uvedený zločin spáchali v úmysle zakryť časovo tesne predchádzajúci trestný čin s cieľom utajiť ho, aby poškodená nemohla ihneď po tom, ako ju obe obžalované dobili, túto skutočnosť oznámiť iným osobám, resp. polícii alebo záchranárom. Žiadna skutočnosť, ktorá by takýto záver obžaloby preukázala však zistená nebola, v tomto smere prokurátor neprodukoval ani žiaden dôkaz. Ohľadom samotného útoku a k tomu za akých okolností sa stal, boli z dôvodu úmrtia poškodenej vypočuté len dve osoby, ktoré v danom prípade skutok vykonali, teda obžalované. Z ich výsluchov však nevyplýva žiadna okolnosť, ani skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné ustáliť, že obe čin spáchali z osobitného motívu, teda aj podľa ustanovenia § 183 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona.

Na základe vyššie uvedeného preto súd konanie oboch obžalovaných tak, ako je špecifikované v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, právne kvalifikoval a uznal ich obe za vinné zo spáchania zločinu zabitia podľa , s poukazom na ustanovenie , spáchaný formou spolupáchateľstva podľa , pretože spoločným konaním, v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému, z nedbanlivosti spôsobili smrť a čin spáchali na chránenej osobe - blízkej osobe a zároveň aj zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa , s poukazom na ustanovenie , spáchaný formou spolupáchateľstva podľa , pretože spoločným konaním inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu a čin spáchali na chránenej osobe - blízkej osobe.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd pri ukladaní trestov obom obžalovaným vychádzal z vyššie citovaných zásad ukladania trestov a hodnotil zároveň aj pomer zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Obžalovaná 1/ N. H. bola podľa správy o priestupkoch až 114-krát priestupkovo postihnutá, a to najmä za neoprávnenú manipuláciu s odpadkami a za znečisťovanie verejného priestranstva. Doposiaľ bola jedenkrát súdne trestaná, a to trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 21.08.2017, sp.zn. , právoplatný dňa 13.10.2017, kde jej bol pre prečin krádeže podľa 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona uložený trest odňatia slobody na tri mesiace so skúšobnou dobou v trvaní jedného roka,

do 13.10.2018. Zo správy o povesti vyplýva, že sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, žije ako bezdomovkyňa v V. N.. Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica vyplýva len toľko, že dňa 07.01.2019 bola predvedená do výkonu väzby, v tejto súvislosti sa dopĺňa, že v predmetnej trestnej veci jej väzba začala plynúť dňa 04.01.2019 o 09.30 h.

Obžalovaná 2/ Q. A. bola podľa správy o priestupkoch 34-krát postihnutá pre priestupok, a to tiež zväčša za neoprávnenú manipuláciu s odpadkami a za znečisťovanie verejného priestranstva. Podľa odpisu registra trestov bola doposiaľ päťkrát súdne trestaná v priebehu rokov 2001 až 2011, vždy pre trestný čin krádeže a v dvoch prípadoch aj v súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody, naposledy bola rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 28.06.2011, sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.07.2011 uznaná vinnou zo spáchania prečinov podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a § 194 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, pričom zároveň bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, a to vzhľadom na odsúdenie vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. , kde jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, ktorý vykonala v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia dňa 08.06.2008. Bol jej nariadený výkon trestu odňatia slobody aj vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. v trvaní 8 mesiacov, ktorý vykonala dňa 08.02.2009. Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica vyplýva len toľko, že dňa 07.01.2019 bola predvedená do výkonu väzby, v tejto súvislosti sa dopĺňa, že v predmetnej trestnej veci jej väzba začala plynúť dňa 04.01.2019 o 18.30 h.

Čo sa týka poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, tak u oboch obžalovaných bolo vzhliadnuté rovnako k jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, teda že sa priznali k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovali a tiež rovnako tiež k jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, že spáchali viac trestných činov.

Pri ukladaní trestu bolo zároveň aplikované aj ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zákona, pretože súd obe obžalované odsúdil za dva trestné činy, preto im obom ukladal úhrnný trest, podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

V danom prípade je to zločin zabitia podľa ustanovenia § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, podľa ktorého bolo možné uložiť obom obžalovaným trest odňatia slobody v trvaní od 9 rokov až na 12 rokov.

Vo vzťahu k ukladaniu trestu považuje súd za potrebné ešte uviesť, že ani u jednej z obžalovaných nebola zistená žiadna taká okolnosť prípadu alebo ich osobné pomery, pre ktoré by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre ne neprimerane prísne, teda neboli zistené žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo možné aplikovať ustanovenie § 39 Tr. zákona pre mimoriadne zníženie trestu. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na brutalitu fyzických útokov oboch obžalovaných na poškodenú, ďalej na skutočnosť, že po prvých fyzických útokoch ju priviazali vonku v chlade o stĺp, kde ju nechali priviazanú a opakovane ju aj tam bili a kopali aj napriek tomu, že ich prosila, aby už prestali a aby ju odviazali.

Zároveň súd v prípade oboch obžalovaných prihliadol k tomu, že v predmetnej trestnej veci sú obe väzobne stíhané, pričom ich väzba začala dňa 04.01.2019.

Na uvedenom základe preto súd každej z obžalovaných uložil podľa § 147 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov, pre výkon ktorého ich podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu nebola ani jedna vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by jej bol uložený za úmyselný trestný čin.

- spoločným konaním, v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému, z nedbanlivosti spôsobili smrť a čin spáchali na chránenej osobe - blízkej osobe,

- spoločným konaním inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu a čin spáchali na chránenej osobe - blízkej osobe, Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (/2 ). Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 ). Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (/1b ), a to len vo svoj prospech (/2 ). Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (/2 ). Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (/2 ). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (/1 ). Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( ). Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (/1d a /1 ). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.