Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Saz/16/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobkyne: N. C., nar. XX.XX.XXXX, S. štátnej príslušnosti, číslo cestovného dokladu B. G. K. vydaný L. a jej maloletého syna O. D., nar. XX.XX.XXXX, S. štátnej príslušnosti, obaja posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu v meste I., A. P. K. XX/XXX, S., toho času obaja na neznámom pobyte, zastúpení Ligou za ľudské práva, občianske združenie, Baštová 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 14.04.2019 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-15-21/2019-Ž zo dňa 19.03.2019, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobcu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Žalovaný správny orgán rozhodnutím ČAS: MU-PO-15-21/2019-Ž zo dňa 19.03.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) v zmysle a o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol žalobkyni a jej maloletému synovi žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že na základe Dublinského dohovoru bola N. C. so svojim maloletým synom O. D. dňa XX.XX.XXXX vrátená z územia L. na územie Slovenskej republiky a podľa považujú za žiadateľov, nakoľko na konanie je príslušná Slovenská republika. Následne boli umiestnení v G. P. M. L. E., Slovenská republika.

2. Po začatí konania, za účelom posúdenia žiadosti žalobkyne, bol s ňou dňa XX.XX.XXXX vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedla, že krajinu pôvodu opustila výlučne za účelom liečenia svojho muža, aby sa zlepšil jeho zdravotný stav. Dôvodom jej žiadosti o azyl alebo poskytnutia doplnkovej ochrany je skutočnosť, že boli z L. poslaní na územie SR. S manželom a so synom chceli zostať v L.. Neuviedla, že by syn mal osobitné dôvody žiadosti. V prípade návratu do S. sa obáva o zdravie svojho muža, že by sa stal ležiacim invalidom, pretože v S. nie sú také lieky, ktoré by mu pomohli. Z krajiny pôvodu vycestovali spolu s manželom a so synom koncom I. XXXX X. I. K. P., kde požiadali a boli im vydané slovenské víza. V ceste pokračovali do C., ďalej do N. a do Č. O.. Z Č.R. O. ich prevádzač odviezol do L., kde požiadali o azyl. Nakoľko na konanie o azyle je príslušná Slovenská republika, boli XX.XX.XXXX dopravení na územie SR. Iné dôvody svoje žiadosti neuviedla.

3. V odôvodnení správny orgán uviedol, že „Podľa vyjadrenia menovanej jediným dôvodom odchodu z krajiny pôvodu je zdravotný stav jej manžela, ktorý chceli riešiť liečením v L.. Manžel trpí Bechterevovou

chorobou. čo je systémové zápalové ochorenie pohybového ústrojenstva a patrí medzi reumatické choroby. Špecializovaná lekárska služba, za ktorú je v S. považovaná aj služba reumatoĺóga, je k dispozícii na úrovni primárnej zdravotnej starostlivosti zdarma na určitých poliklinikách. Až 70 % lekárov, 63 % nemocničných lôžok a 29 % ambulantných a poliklinických zariadení sa koncentruje v hlavnom meste I., kde mala rodina trvalý pobyt.“

4. Správny orgán v azylovom konaní vyhodnotil aj alternatívu reálnej hrozby vážneho bezprávia v prípade jej nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu. Preto bola vykonaná z dostupných informácií analýza bezpečnostnej a politickej situácie v S., pričom bolo konštatované, že táto je dlhodobo stabilizovaná.

5. Počas azylového konania si žiadateľka splnomocnila Mgr. Michaelu Dojčinovičovú, právnu poradkyňu Ligy za ľudské práva, pobočka Košice na zastupovanie v azylovom konaní. Dňa 14.03.2019 predložila stanovisko pred vydaním rozhodnutia. V ňom vyjadrila svoj názor, v ktorom žiada udelenie azylu z humanitných dôvodov menovanej a jej maloletému synovi. Právna zástupkyňa žalovanej vo svojom stanovisku navrhovala, aby správny orgán kontaktoval reumatologické pracoviská v krajine pôvodu za účelom zistenia o dostupnosti liečby Bechterevovej choroby, ktorou trpí jej manžel. Podľa dostupných zdrojov, z ktorých správny orgán vychádzal a uvádzal v rozhodnutí, mal jej manžel možnosť liečby uvedenej choroby v krajine pôvodu. Súčasne právna zástupkyňa uviedla, že žalovaná svoju žiadosť pridružila k azylovým dôvodom svojho manžela. Za účelom posúdenia žiadosti menovanej boli správnym orgánom počas konania využité informácie z nasledujúcich zdrojov: Analýzy krajín pôvodu - S. vydaná ODZS pod číslom ODZS-2019/000223-003 z 22.02.2019, MU-ODZS-2019/000223-002 z 15.02.2019.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené mal správny orgán za to, že žalobkyňa odôvodnila svoju žiadosť inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v , , alebo a preto zamietol jej a jej maloletému synovi žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú podľa .

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

7. Žalobkyňa podala proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd správnu žalobu vo veci azylu podľa štvrtej hlavy, tretej časti (ďalej len „“) s nasledujúcimi žalobnými bodmi. V prvom rade žiadala o priznanie odkladného účinku správnej žaloby a to z dôvodu, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom, pretože žalobkyňa si počas celého azylového konania na území v Slovenskej republiky svedomito plnila svoje povinnosti vyplývajúce z jej postavenia ako žiadateľky o azyl, jej adresa je žalovanému známa a nepredstavuje žiadne bezpečnostné riziko. Jej vyhostením spolu so synom pred rozhodnutím súdu vo veci samej dôjde k zániku účelu súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, čím bude sťažená následná ochrana a obhajoba jej práv, nakoľko sa chce na pojednávaní súdu osobne a aktívne zúčastniť.

8. Podľa názoru žalobkyne je preskúmavané rozhodnutie v časti o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

9. V správnej žalobe právna zástupkyňa žalobkyne uvádza: „Z dôvodu, že žiadosť o azyl žalobkyne bola založená na zdravotnom stave jej manžela, som pred vydaním rozhodnutia žiadala žalovaného o udelenie humanitného azylu žalobkyni a jej maloletému synovi. Túto žiadosť som odôvodnila tým, že žalobkyňa a jej maloletý syn, ako najbližší rodinní príslušníci ťažko chorej osoby, jeho utrpenie vnímajú ako utrpenie svoje, a teda ide o prípad hodný udelenia humanitného azylu. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí venuje mojej žiadosti na str. 3. Na prvý pohľad sa javí, vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého rozhodnutia, že žalovaný svoje rozhodnutie neudeliť humanitný azyl riadne odôvodnil. Po pozornom prečítaní daného odseku je však zrejmé, že žalovaný len uviedol všeobecné východiská týkajúce sa inštitútu humanitného azylu, avšak tie nie sú nijako prepojené s prípadom žalobkyne a jej maloletého syna. Z uvedeného nijako nevyplýva, prečo žalovaný nepristúpil k udeleniu humanitného azylu.“

10. V správnej žalobe žalobkyňa žiadala nariadenie pojednávania, ktorého sa chcela osobne a aktívne zúčastniť.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti žalobkyňa navrhla, aby Krajský súd v Košiciach rozhodnutie žalovaného zrušil v plnom rozsahu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Na základe výzvy súdu sa k podanej správnej žalobe vyjadril žalovaný listom zo dňa 07.05.2019. Vo vyjadrení uviedol, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z výpovede žalobkyne, ako aj zo všeobecne dostupných informácií o krajine jej pôvodu. Žalovaný považuje deklarovanie zdravotných problémov, týkajúce sa jej manžela, zo strany žalobkyne za účelové, s cieľom nájsť vhodné dôvody na udelenie azylu a legalizovať si tým svoj pobyt ako aj pobyt jej syna na území SR čo najjednoduchším spôsobom. Ďalej uvádza: „Taktiež treba uviesť, že žalobkyňa v krajine pôvodu nebola nikdy prenasledovaná, pričom nečelila žiadnej perzekúcii zo strany štátnych orgánov, nebola trestne stíhaná a neangažovala sa v žiadnej politickej strane alebo hnutí a ani nebola politicky aktívna. Žalobkyňa pritom odôvodňovala svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v , 10, 13a alebo .“

13. Vo vyjadrení spresnil, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal taktiež zo všeobecne dostupných informácií o zdravotnej starostlivosti poskytovanej v S., na základe ktorých možno manželovi žalobkyne poskytnúť primeranú zdravotnú, resp. liečebnú starostlivosť priamo v krajine jeho pôvodu. K tejto námietke žalovaný uviedol: „Napokon právna zástupkyňa, a ani žalobkyňa však v správnej žalobe ani netvrdili, že by manželovi žalobkyne vzhľadom na jeho zdravotné problémy mala byť v krajine jeho pôvodu odmietnutá zdravotná starostlivosť. V tejto súvislosti by chcel žalovaný poukázať na možnosť žalobkyne riešiť zdravotné ťažkosti svojho manžela v krajine ich pôvodu, pričom zdôrazňujeme, že účelom azylu z humanitných dôvodov vo všeobecnosti určite nie je riešiť akékoľvek zdravotné problémy cudzincov, ktorí o to požiadajú.“

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zamietol správnu žalobu.

III. Právny názor správneho súdu

15. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ( a nasl. ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa právnych procesných podmienok uvedených v - , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby ( s použitím ), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

16. Správny súd sa v prejednávanej veci podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 31.01.2019 požiadala o udelenie azylu. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-15-21/2019- Ž zo dňa 19.03.2019, ktorým zamietol žalobkyni a jej maloletému synovi žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú.

17. Podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v , , 13a alebo .

18. Podľa ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa .

19. Podľa ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

20. Podľa ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.

21. Podľa ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa , ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa , alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa , mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vopred písomne súhlasí.

23. Podľa , prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v , . konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

24. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát, 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

25. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

26. Podľa (posúdenie žiadosti o udelenie azylu) ods. 1 písm. a), b) a c) , Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.

27. Podľa , ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak a) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu, b) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí, c) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu, d) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo v prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.

28. K námietkam uvedeným v správnej žalobe žalobcu správny súd právne uzatvára:

29. Konanie o udelenie azylu je na území Slovenskej republiky upravené v . Inštitút azylu nepokrýva celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd žiadateľa o udelenie azylu v krajine pôvodu a aplikuje sa iba v obmedzenom rozsahu, t.j. len z dôvodov, ktoré sú uvedené v (rasa, náboženské alebo národnostné dôvody, zastávanie politických názorov, uplatňovanie politických práv a slobôd, príslušnosť k sociálnej skupine). Azylom je chránená iba najvlastnejšia existencia žiadateľa o udelenie azylu, pričom udelenie azylu je objektívne viazané na existenciu prenasledovania v zmysle alebo jeho hrozby. Žiadateľ o udelenie azylu musí mať opodstatnené obavy z prenasledovania v dobe podania žiadosti, ktorej podanie by malo nasledovať bezprostredne po odchode z krajiny pôvodu.

30. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobkyne a jej maloletému synovi o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej, nakoľko nespĺňajú zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu a doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, predovšetkým že neboli vystavení objektívne žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych, resp. neštátnych zložiek z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, respektíve nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo , respektíve zo Ženevského dohovoru a taktiež im nehrozí v krajine pôvodu žiadna hrozba vážneho bezprávia v prípade ich nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu.

31. Keďže v správnej žalobe bolo tvrdené, že preskúmavané rozhodnutie v časti o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zásadnou pre posúdenie splnenia podmienok pre udelenie azylu u žalobkyne (a jej syna) je teda otázka existencie dôvodu na udelenie azylu z humanitných dôvodov.

32. Ako bolo spomínané vyššie, v správnej žalobe právna zástupkyňa žalobkyne žiadala o priznanie odkladného účinku správnej žaloby z tam uvedených dôvodov (bod 7. rozsudku). Správny súd uznesením sp. zn. -23 zo dňa 29.04.2019 priznal odkladný účinok správnej žalobe zo dňa 14.04.2019, pretože považoval právo žalobkyne na osobné vyjadrenie sa pred súdom, o ktoré žiadala žalobkyňa, za esenciálnu súčasť azylového konania.

33. Počas konania na správnom súde a po právoplatnosti uznesenia sp. zn. -23 zo dňa 29.04.2019 o priznaní odkladného účinku, oznámila právna zástupkyňa žalobkyne listom zo dňa 17.05.2019 (č.l. 35 súdneho spisu) konajúcemu súdu, že už netrvá na prejednaní veci na pojednávaní a súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania, pričom zároveň oznámila, že žalobkyňa sa naďalej nezdržiava v G. P. C. C. D. M. L. E. a jej súčasný pobyt jej nie je známy. Túto skutočnosť správny súd zohľadnil pri svojom rozhodnutí.

34. Pokiaľ ide o udelenie azylu podľa z humanitných dôvodov, správny súd uvádza, že tento druh ochrany nemožno odvodiť od Ženevského dohovoru z roku 1951, ani z SR. Nejde ani o formu ochrany, ktorá by podliehala harmonizácii v rámci práva Európskej únie. Možnosť udeliť azyl z humanitných dôvodov je vyjadrením zvrchovaného práva SR a na základe svojej suverenity môže

poskytnúť medzinárodnú ochranu z dôvodu, ktoré sú považované za výraz humanity. Ak žiadateľ ale v priebehu administratívneho konania uvádza aj humanitné dôvody, v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán zaujať k ním stanovisko a teda náležite odôvodniť, prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil. Samotné humanitné dôvody nie sú bližšie špecifikované v právnych predpisoch a keďže ide o nenárokovaný exaktne nevymedzený právny inštitút, je v medziach správnej úvahy aké konkrétne dôvody bude za ne považovať v súlade s právnym poriadkom SR, ako aj európskym a medzinárodným právom. Na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok, takže nie sú taxatívne určené prípady, na základe ktorých by bolo možné udeliť azyl z humanitných dôvodov, lebo to patrí do výsostnej právomoci ministerstva. Takúto prax potvrdzujú aj rozsudky krajských súdov a Najvyššieho súdu SR vydané v obdobných veciach, kde žiadateľ uvádzal humanitné dôvody.

35. Vlastné rozhodnutie udeliť, či neudeliť azyl z humanitných dôvodov podľa je vecou voľnej správnej úvahy žalovaného a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný (rozsudok sp. zn. z 13.01.2009), pričom súd preskúmava úvahu správneho orgánu len v tom smere, či nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Správny orgán musí pri použití voľnej úvahy rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť jeho postupu (rozsudok sp. zn. z 23.02.2010).

36. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní udelenia azylu podľa vychádzal z Nariadenia ministra vnútra SR č. 34 z 21.02.2014 v znení nariadenia ministra vnútra SR č. 84 z 11.08.2016 o postupe migračného úradu a útvarov Policajného zboru pri vykonávaní , kde za humanitné dôvody, na základe ktorých môže migračný úrad udeliť azyl ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu podľa , sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť. Žalovaný nepristúpil k udeleniu azylu z humanitných dôvodov s odôvodnením, že v priebehu konania neboli zistené skutočnosti, ktoré by k takémuto záveru viedli.

37. Správny súd k otázke udelenia azylu z humanitných dôvodov zdôrazňuje, že správny orgán nevybočil z medzí správnej úvahy, ktorú mu zákon pri tomto type konania priznáva. Správny orgán vykonal dokazovanie za účelom posúdenia žiadosti podľa , pričom boli správnym orgánom získané informácie z viacerých zdrojov (čl. 72 až 83 administratívneho spisu). Z nich jednoznačne vyplývajú závery tak, ako ich ustálil správny orgán (bod 3. rozsudku). Takémuto postupu nemožno nič vytknúť.

38. Tvrdenie právnej zástupkyne žalobkyne (č.l. 4 súdneho spisu), že od žalobkyne mala informáciu (ktorú získala osobnou skúsenosťou), že tieto reumatologické ambulancie a pracoviská neposkytujú liečbu Bechterevovej choroby a preto požiadala správny orgán o kontaktovanie jednotlivých pracovísk s otázkou, či a za akých podmienok poskytujú liečbu Bechterevovej choroby súd uvádza, že tvrdenie žalobkyne sa vo svetle jej ďalšieho správania (bod 33. rozsudku) javí ako nedôveryhodné. Navyše takéto tvrdenie nebolo v konaní (súdnom a administratívnom) nijako preukázané, čo bolo povinnosťou žalobkyne. V tejto súvislosti možno tiež súhlasiť so žalovaným, že v správnej žalobe žalobkyňa netvrdila, že by manželovi žalobkyne, vzhľadom na jeho zdravotné problémy, mala byť v krajine jeho pôvodu odmietnutá zdravotná starostlivosť, ale že absentuje tento typ liečby zdravotnej starostlivosti v primeranej kvalite.

39. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o jeho žiadosti o udelenie azylu. Žalobné dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd nepovažuje za dôvodné. Správny súd má za to, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalovaného na základe náležite zisteného skutkového stavu, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a je zrozumiteľný dôvod jeho rozhodnutia. Taktiež má správny súd za to, že žalobkyňa nemala skutočný záujem o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, keďže sa nezdržiava v G. P. C. C. D. M.Á. L. E. a jej súčasný pobyt jej nie je známy.

40. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu

konania o jeho žiadosti o udelenie azylu uviedol. Zo zákonnej úpravy nemožno vyvodiť povinnosť, aby si žalovaný domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žalobcom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Správny súd mal za to, že žalovaný pri zisťovaní skutkového stavu postupoval dôsledne, starostlivo, obstaral dostatok informácii o krajine pôvodu žalobcu, jeho tvrdenia následne s týmito informáciami porovnal a mohol tak učiniť objektívny a správny záver.

41. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci azylu podľa zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.

42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.