Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-20-2018.pdf
PDF · 128.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1T/20/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Miškovčíka a prísediacich Vladimíra Kasáka a Miroslava Krupku v trestnej veci obžalovaného V. R. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. júla 2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný
V. R. nar. XX.XX.XXXX B. S., trvale bytom V. XXX, R. S.
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 01.01.2018 v čase okolo 02,00 hod. vo vchode bytovky s popisným číslom XXX v obci V., okres Kežmarok, potom ako povedal U. R., nech ide pre manžela, lebo mu je zle, po vstupe do vchodu bytovky č. 100 chytil U. R. rukou za ústa, obrátil ju chrbtom k sebe a povedal jej, že ju miluje, že po nej túži, otočil ju potom k sebe a začal ju bozkávať, čomu sa U. R.S. bránila, a keď sa jej podarilo utiecť k dverám, obvinený V. R. ju znova chytil pri dverách na chodbe, chytil ju za vlasy a udrel ju tak, že tvárou narazila do zárubne, ťahal ju za sebou, hodil ju o múr, spadla, dvihol ju a opäť obchytával, bozkával ju, bránila sa, pričom sa jej podarilo utiecť, a keď bola v chodbe, obv. V. R. za ňou opäť prišiel, chytil ju, stiahol a začal ju obchytávať, strhol jej opasok, dal jej ruku do oblasti rozkroku, U. R. sa bránila, naťahovala sa s ním, pričom prešli až do chodby, obv. V. R. ju hodil do dverí toalety a aj do dverí kúpeľne, následne sa jej podarilo otvoriť dvere, kde vtedy obv. V. R. ušiel z bytovky, čím takto obv. V. R. svojim konaním spôsobil U. R. ľahké zranenia, a to krvnú podliatinu dolného viečka pravého oka, krvnú podliatinu na zadnej ploche oboch ramien a na prednej ploche pravého kolena, ktoré si nevyžadovali lekárske ošetrenie,
t e d a
násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám,
č í m s p á c h a l
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd zároveň ukladá obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd stanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú U. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V. XX, R. S., odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok dňa 31.08.2018 podal na tunajší súd obžalobu na obvineného V. R., nar. XX.XX.XXXX pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona. Obžalovaný sa mal skutku dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 01.01.2018 v čase okolo 02,00 hod. vo vchode bytovky s popisným číslom 100 v obci V., okres Kežmarok, potom ako povedal U. R., nech ide pre manžela, lebo mu je zle, po vstupe do vchodu bytovky č. XXX chytil U. R. rukou za ústa, obrátil ju chrbtom k sebe a povedal jej, že ju miluje, že po nej túži, otočil ju potom k sebe a začal ju bozkávať, čomu sa U. R. bránila, a keď sa jej podarilo utiecť k dverám, obvinený V. R. ju znova chytil pri dverách na chodbe, chytil ju za vlasy a udrel ju tak, že tvárou narazila do zárubne, ťahal ju za sebou, hodil ju o múr, spadla, dvihol ju a opäť obchytával, bozkával ju, bránila sa, pričom sa jej podarilo utiecť, a keď bola v chodbe, obv. V. R. za ňou opäť prišiel, chytil ju, stiahol a začal ju obchytávať, strhol jej opasok, dal jej ruku do oblasti rozkroku, U. R. sa bránila, naťahovala sa s ním, pričom prešli až do chodby, obv. V. R. ju hodil do dverí toalety a aj do dverí kúpeľne, následne sa jej podarilo otvoriť dvere, kde vtedy obv. V. R. ušiel z bytovky, čím takto obv. V. R. svojim konaním spôsobil U. R. ľahké zranenia, a to krvnú podliatinu dolného viečka pravého oka, krvnú podliatinu na zadnej ploche oboch ramien a na prednej ploche pravého kolena, ktoré si nevyžadovali lekárske ošetrenie. Obžalovaný V. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol na Silvestra pozvaný k U. R., kde prišiel okolo 20,00 hod. Potom okolo 22.00 hod. odišli ku U. sestre, kde obžalovaný vypil 4 - 5 pohárikov. Oni tam popíjali do polnoci. X. R. potom odišiel k P. Q., U. obžalovaného volala, aby tiež išiel. Obžalovaný tam ísť nechcel, pretože predtým mal s P. Q. spor, ale nakoniec ho U. prehovorila a tak tam s ňou išiel. Obžalovaný bol v ten večer u P. Q. jedenkrát. Keď prichádzali ku bytovke, povedal jej, že dvere u neho neotvorí. Potom ho U. predbehla a začala obžalovaného bozkávať, on ju od seba odtlačil a povedal jej, že to povie jej mužovi. U. sa ho držala za tričko, on sa jej vytrhol a ona vtedy spadla a udrela sa. Obžalovaný potom otvoril dvere a zavolal na jej manžela. Dnuka bol P. Q. so svojou ženou a deťmi a manžel poškodenej X. R.. Ten keď prišiel sa spýtal, že čo sa stalo. Zbadal, že jeho žena má zakrvavenú peru. Spýtal sa obžalovaného, že čo jej urobil a udrel ho päsťou do tváre. Obžalovaný potom prišiel ešte k nim domov, nech manželovi U. povie pravdu. Na druhý deň prišiel za obžalovaným X. R. a povedal mu, že U. vyhnal a že pokiaľ ho nepôjde udať, tak s ňou nebude žiť. Obžalovaný poprel, že by nejakým spôsobom obchytkával poškodenú. K vzniku zranení poškodenej obžalovaný uviedol, keď poškodená aj s manželom odišli domov, on tam ešte za jej manželom prišiel, aby mu povedal, čo sa stalo a on vtedy prevrátil stôl, kde bolo jedlo a pitie a začal poškodenú biť, bil ju do oblasti tváre a chrbta päsťou. Obžalovaný tam bol asi len 2 minúty a potom odišiel. Obžalovaný nevedel aké zranenia boli u poškodenej zistené. V ten večer obžalovaný vypil asi liter vodky spolu s poškodenou a jej manželom. Z toho večera si pamätá všetko. Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodenú manžel na druhý deň vyhodil z bytu, pretože ho nechcela ísť udať. Poškodená vtedy išla k svojej matke a bola tam asi týždeň. Po incidente, ktorý je predmetom obžaloby dňa 22.05.2018 v čase okolo 17:00 hod. išiel obžalovaný od mamy domov a X. R. si ho dal zavolať ku svokre obžalovaného, ktorá je jeho sestrou. Obžalovaný sa tam šiel spýtať, že čo chce a X. R. mu vtedy navrhol, že mu obžalovaný má dať 2 000 EUR a že on prikáže žene, aby stiahla trestné oznámenie. Obžalovaný to odmietol a povedal mu, že mu nedá 2 000 EUR, keď je nevinný. Svedkyňa poškodená U. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že Silvestra boli doma, ona a jej manžel. Obžalovaný k nim prišiel o pol desiatej. S manželom poškodenej sú rodina, bratranci. popíjali u nich. Potom prišla sestra poškodenej, aby všetci išli k nim, lebo dala krstiť a spravila oslavu. O hodinu neskôr tam išli. Manžel poškodenej volal aj obžalovaného. Z oslavy sa vrátili späť okolo jednej. U poškodenej ešte popíjali. Dali si zo dva tri štamperlíky a manžel poškodenej začul hudbu od bratranca. Manžel poškodenej išiel tam, poškodená za ním a za nimi aj obžalovaný. Boli tam chvíľu a vrátili sa späť k nim, kde si zase uliali. Asi po 10 minútach manžel poškodenej zobral pálenku a išiel k bratrancovi. Volal aj
obžalovaného. Poškodená zostala vtedy doma aj s bratom obžalovaného a ešte jedným, ktorý sa volal Z.. Asi po pol hodine prišiel obžalovaný, aby poškodená išla s ním, že manžel ju volá, že mu je zle. Poškodená nechcela ísť, ale nakoniec s obžalovaným išla. Vo vchode ju obžalovaný stiahol k sebe a obchytkával ju. Ona sa bránila, kričala a nejako sa jej podarilo prísť k dverám chodby. Obžalovaný ju chytil za vlasy a udrel ju do zárubne, po čom bola ako omráčená. Potom ju stiahol k sebe do kúta a zase obchytkával. Poškodená sa bránila. Obžalovaný ju chytil za kapucňu mikiny a ťahal ju za sebou. Ona zase utiekla k dverám a nejako sa jej podarilo otvoriť dvere do chodby. Obžalovaný pribehol a ešte tam poškodenú hodil úplne. Pri zárubni ako ju strčil, tak tam jej strhol opasok a ona mu tam dala ruku. Keď poškodenú hodil ku kúpeľni, tak otvorila dvere a volala na manžela, že obžalovaný ju zbil a chcel ju znásilniť. Obžalovaný pred vchodom do bytovky poškodenej nerobil nič, to čo spravil, spravil až v chodbe, pričom od vchodu do bytu je to asi 15 metrov. Bytovka je trojposchodová a byt je na prízemí. Okrem toho bytu, je tam ešte byt svokry poškodenej, ale tam vtedy neboli. Poškodená na svojho manžela volala vtedy, keď sa jej ako sa bránila podarilo dať ruku obžalovaného preč z jej úst. Celý incident s obžalovaným trval 5 - 7 minút. Poškodená na manžela kričala možno 3, možno 4 krát, aby ju manžel začul, lebo tam hrala hlasno hudba. Keď sa dostala k bytu, kde bol jej manžel, obžalovaný tam s ňou nešiel. Poškodená si sama otvorila dvere, jej manžel bol dnu a popíjal a spieval. Poškodená keď otvorila dvere volala na manžela a Dušan ho trepol, že aha tvoja manželka, že zakrvavené pery má. Konkrétne poškodená manželovi povedala, že by prišiel, že V. ju zbil a že ju chcel znásilniť a aby sa opýtal obžalovaného čo spravil. V tom čase obžalovaný vyšiel von z bytovky. Poškodená aj s manželom sa ešte v ten večer stretli s obžalovaným, keď on išiel za nimi a prišiel ku nim domov. Keď k nim prišiel manželovi poškodenej povedal, že to nie je pravda, že si to poškodená vymýšľa. Poškodená nerozprávala o tom, že ju obžalovaný chcel znásilniť v jeho prítomnosti. Vo vnútri, keď to vravela bol aj jeho brat, ale poškodená nevedela odkiaľ to čo hovorila obžalovaný vedel. Jej manžel sa ho vtedy pýtal, že prečo to spravil. Obžalovaný na to reagoval tak, že stále hovoril, že to nespravil, že si to poškodená vymýšľa. Keď obžalovaný prišiel ku nim domov, manžel poškodenej ho udrel a potom bolo ticho. Obžalovaný na to nereagoval, hlavu mal dole a potom vyšiel von. Na druhý deň manžel poškodenú vyhodil, pretože nechcela obžalovaného zažalovať. Ďalej uviedla, že nie že nechcela zažalovať, ale si myslela, že to rodina. Vedela, že aj keď ho zažaluje, že aj tak to stiahne. K stiahnutiu oznámenia nedošlo preto, lebo tam bol konflikt medzi manželom a obžalovaným. Poškodená aj s manželom boli pracovať na pol roka v Čechách a A. zavolal, aby prišili domov a sa dohodnú. Manžel poškodenej dal svoj vodičský preukaz za obžalovaného, lebo tento šoféroval bez neho a vodičský preukaz nemal. Z toho vznikol konflikt, lebo tam je pokuta, ktorú mal zaplatiť manžel poškodenej a V. to nechcel zaplatiť. Počas útoku obžalovaný poškodenú chytil za ústa, ona sa bránila a on ju bozkával na ústa. Pritom hovoril, že ju miluje a že po nej túži. Poškodená sa bránila, odstrkávala ho, nechcela, aby ju bozkával. Obžalovaný poškodenú chytil okolo krku, strhol jej opasok a sunul jej ruku medzi nohy za nohavičky. Obžalovaný jej potom prestal šahať za nohavičky, lebo si chytila rifle a pokľakla a sa stískala, aby tam nevsunul ruku. Keď tam kľačala, obžalovaný ju vtedy chytil za kapucňu a ťahal ku sebe. Keď poškodená kľačala, vtedy nekričala. Obžalovaný ju za kapucňu ťahal do kúta v bytovke. V kúte ju potom chcel obchytkávať na prsia. Vtedy sa poškodená ešte bránila, obžalovaný spadol a ona nevie ako utiekla do chodby. Keď kričala, kričala dosť hlasno, ale nikto ju nepočul. Aj u svokry poškodenej bol vtedy hluk, pretože majú kúpeľňu aj WC spoločné. Obžalovaný poškodenú sotil do dverí pri vchode chodby, ktoré sú vzdialené od bytu, kde bol jej manžel cca 4 metre. Počas celého incidentu nikto nepočul, že poškodená kričí, nikto nevyšiel, že kričí, nikto nevyšiel z iného bytu a po celý tento čas nikto nevošiel do spomínanej bytovky. Po incidente poškodená v kontakte s obžalovaným nebola, rozprával sa s ním len jej manžel. Na otázku, prečo počas celého incidentu s obžalovaným poškodená zakričala len 3 - 4 krát, táto uviedla, že obžalovaný ju stále bozkával tak silno, že sa nemohla ani nadýchnuť. Poškodená uviedla, že v ten večer nepila, len jeden štamperlík aj to na zub, lebo si zlomila zub. So zraneniami bola poškodená u lekára 4.1., kde ju lekár vyšetril a napísal správu. Na vyšetrenie išla k lekárovi po 4 dňoch preto, lebo najprv podala trestné oznámenie a vtedy ju tam poslali policajti. Manžel poškodenej chcel od obžalovaného aby zaplatil 300 EUR za vodičák, ktorý mu kvôli nemu zobrali, a že potom stiahne poškodená oznámenie, nič viac od obžalovaného nechcel.
X. R., manžel poškodenej, pri výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on bol vtedy u bratranca, boli tam dvakrát v ten večer. Najprv tam boli traja, on, jeho manželka a obžalovaný. Potom odtiaľ odišli. Druhýkrát tam svedok prišiel sám, obžalovaného tam nevidel. Potom prišla jeho manželka, že čo jej spravil obžalovaný. Všetko čo o tom vie, je len to, čo mu povedala manželka. Manželka otvorila dvere a volala na neho. On sa pýtal, že čo sa stalo, lebo videl, že poškodená má zakrvavenú tvár. Ona mu povedala to, že sa má pýtať bratranca. Svedok sa vypytoval aj od nej a aj jeho, oni boli ticho. Potom
keď vyšiel tak ona začala rozprávať. Obžalovaný jej povedal, že ju svedok volá že mu je zle a že je pri vchode bytovky. Manželka mu povedala, že obžalovaný jej zakryl tvár a povedal jej, že ju ľúbi. Potom ju začal obchytkávať a také veci. Keď obžalovaný prišiel za svedkom, akurát povedal niečo také, že to nie je pravda a chytil svedka za tvár, že mu má pozerať rovno do očí. Svedok mu dal facku. Obžalovaný na to nereagoval a po pár minútach išiel von. Následne svedok chcel vedieť, čo sa stalo. Potom poškodenej povedal, že má zavolať políciu, avšak ona sa toho bála. Svedok ju k tomu prinútil, lebo jej dal na výber, že buď sa s ňou rozíde, alebo to pôjde nahlásiť. Po incidente sa s obžalovaným potom stretol večer asi okolo 20,00 - 20,30 hod.. Svedok išiel za ním domov a chcel sa ho opýtať, že prečo jej to spravil. Obžalovaný mu nič nepovedal, iba mlčal. Ešte predtým mali s obžalovaným incident, keď tento šoféroval dňa 26.12.2017 a svedok tam prišiel a prišla tam aj polícia. Vtedy povedali, aby to svedok dal na seba, že to zaplatia. Svedok dal vodičák a povedal, že to bol on a vodičák stále nemá. Svedok bol s manželkou v Čechách od februára do júna 2018. Svedok nevedel uviesť presný deň, kedy bola jeho manželka so zraneniami, ktoré jej boli spôsobené, u lekára, ale vie, že to bolo deň potom ako podala trestné oznámenie. Lekár ju ošetril, ale on sa dozvedel, že ju vyhodil. Svedok nevedel uviesť kvôli čomu. Ona si potom od neho zobrala kartu, lekár sám zaniesol správu policajtom. Bolo to tak, že prišla policajtka, žeby jej manželka dala správu. Manželka ju nemala. Potom volali lekárovi a ten povedal, že ju odnesie sám. Svedok od obžalovaného pýtal iba peniaze na vodičák.
Svedok P. Q. pri výpovedi uviedol, že vtedy sa oslavoval Nový rok. Prišli všetci traja poškodená, jej manžel aj obžalovaný. Potom odišli. Potom prišiel už len manžel poškodenej a po nejakých 20-30 minútach prišiel niekto, že toto sa stalo. Svedok nič nevidel, nebol pri tom, oni sedeli a popíjali. Niekto povedal, že ten V. ju chytil, ale svedok si to presne nepamätá, lebo mal vypité. V ďalšej časti výpovede svedok zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania, kde uviedol, že keď to počul X., manžel poškodenej, tak sa postavil a odišiel preč. Keď k nim poškodená prišla prvýkrát, na tele nemala vôbec modriny. Svedok v ten deň ako poškodenú mal zbiť obžalovaný, túto nevidel, videl ju až na druhý deň, keď bola vonku. Svedok sa jej nepýtal, čo sa jej stalo, ale poškodená mala modriny na rukách a na tvári. Svedok v deň incidentu nevidel, či poškodená bola zakrvavená, to mu len niekto povedal. On z toho bytu nevyšiel, lebo ďalej pokračovali v oslave. Poškodená u nich v ten večer konzumovala alkohol, ale koľko to uviesť nevedel. Poškodená sa u nich zdržala 10 - 20 minút. Svedok sa dopočul o tom, že na druhý deň po incidente manžel poškodenú vyhodil z domu.
Svedkyňa P. R., teta obžalovaného uviedla, že ona len toto počula, že poškodená volala na syna X., viac nie. Svedok X. Q. vypovedal, že si pamätá ako poškodená kričala na manžela, že ju obžalovaný zbil. On už vtedy išiel spať, lebo mal vypité. Manžel poškodenej X. bol vtedy u nich, sedel a pil. Poškodená bola doma a svedok bol u nich v izbe. Krik prichádzal z bytovky ku chodbe. Svedok nevedel, kde sa v tom čase nachádzal obžalovaný. Keď svedok počul krik poškodenej ležal a jej manžel bol ešte u nich. Krik počula ešte P. R.. Svedok poškodenú po kriku nevidel. Svedok potvrdil, že poškodená v ten večer požívala alkohol, avšak nevedel uviesť koľko toho vypila. Svedok mal vedomosť o tom, že manžel poškodenej ju mal vyhodiť z bytu a ona šla bývať k svojej matke. Svedok nevidel, že by manžel poškodenej tejto nejako ublížil. Svedok J. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si pamätá, že tam prišli všetci traja, a to V. R.S., U. R., U. X. R. ku jeho svokrovi P. Q. a potom odišli preč. Viac si svedok nepamätá. Poškodená potom prišla ešte povedať manželovi, že ju zbil V. R.. Poškodená mala vtedy na ústach krv. Vtedy oslavovali Nový rok a mali vypité, svedok si pamätá len toto, že poškodená prišla manželovi povedať, že ju V. zbil.
Na hlavnom pojednávaní súd vyslúchol aj svedka U. R., švagra obžalovaného, ktorý uviedol, že X. R. prišiel ku nemu a dal zavolať obžalovaného, že sa dohodnú, aby z toho nebol súd, že mu má dať 2 000 EUR. K tomu stretnutiu malo dôjsť na jar 2018. Manžel poškodenej mal za uvedené peniaze stiahnuť nejaké papiere, zápisnicu, že nebude súd z toho, čo sa stalo medzi V. a U.. Svedok bližšie okolnosti skutku uviesť nevedel.
Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrína, ktorý k znaleckému posudku č. 98/2018 uviedol, že u obžalovaného nezistil duševnú chorobu ani poruchu, obžalovaný nie je duševne chorý a nebola u neho nezistená závislosť od alkoholu ani inej návykovej látky. U obžalovaného bola zistená prítomnosť deviantnej sexuality, a to sexuálnej agresivity. Tento záver bol stanovený na základe PPG fhalopletyzmografického vyšetrenia. Je to laboratórne meranie objemových zmien penisu pri prezentácií erotických aj neerotických podnetov. U menovaného bol zaznamenaný najvyšší nárast
vzrušenia pri vyobrazení muža škrtiaceho ženu a pri sledovaní videosekvencie prepadnutia únosu a znehybnenia neznámej ženy. Pri zohľadnení týchto faktorov znalec hodnotí ovládacie schopnosti menovaného v čase skutku ako podstatne znížené, rozpoznávacia schopnosť sa znížila len pod vplyvom požitého alkoholu. Na základe týchto zistení môže byť obžalovaný zo sexuologického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný a môže sa pokúšať o vynútenie si sexuálneho styku alebo iných sexuálnych praktík aj násilným spôsobom. Preto znalec navrhol v prípade odcudzujúceho rozsudku, aby bola obžalovanému nariadená ochranná sexuologická liečba ústavným spôsobom. Z ďalších zistení iné ochranné opatrenie nie je potrebné z hľadiska psychiatrického uložiť. Obžalovaný je plne spôsobilý účasti na trestnom konaní. Vzhľadom na okolnosti skutku je potrebné ešte zvážiť uloženie zákazu konzumovať alkohol ale iné omamné látky. Špecializované protialkoholické liečenie však nie je potrebné. K otázke prognózy liečenia zistenej deviácie u obžalovaného znalec uviedol, že sexualita je vrodená a aj deviácie sú vrodené. Skutočné vyliečenie nie je možné, ale liečba smeruje k tomu, aby sa menovaná osoba nedopúšťala deviantnej realizácie sexuality, ale realizácie v medziach zákona. Súčasťou liečby môže byť aj podávanie tlmivých antiandrogenových preparátov. Je ťažké sa vyjadriť k prognóze u obžalovaného, nakoľko sa jedná vôbec o jeho prvý delikt. Možno uviesť prognosticky pozitívne faktory kam patrí, že menovaný má dostatočnej intelektovej schopnosti, nie je závislý od návykových látok a má partnerský vzťah s manželkou, má rodinu. Tieto pozitívne faktory svedčia pre dobrú prognózu liečby v prípade spolupráce obžalovaného. Zjavne nepriaznivý prognostický faktor znalec pri vyšetrení nezistil. Existujú rôzne škály používané aj medzinárodne, začínajú sa zavádzať aj u nás, ktoré hodnotia riziko recidívy konania ale po úplne prvom delikte a po prvom znaleckom posudzovaní má znalec zato, že nejaká aplikácia by bola pomerne predčasná a výsledky by boli veľmi orientačné. Jedna z kľúčových otázok, ktorou sa znalci pri vypracovávaní znaleckých posudkov zaoberajú, je posúdenie, či sa takého konania dopustil obžalovaný aj v minulosti. Ako podklad slúžia odpis z registra trestov a predchádzajúce posudky. U obžalovaného bolo zistené, že ide o prvý taký zaznamenaný delikt. Dĺžka liečby sexuálnej deviácie závisí od toho či bude vykonávaná liečba v civilnom zariadení alebo či bude vykonávaná počas výkonu trestu, pretože každé zariadenie má nejaké svoje štandardné postupy pri výkone ochrannej liečby. Ústavná sexuologická liečba obvykle trvá 3 - 12 mesiacov. Nosnou zložkou liečby je psychoterapia, teda špecializovaný rozhovor s osobou, ktorý smeruje k pochopeniu odlišnosti vlastnej sexuality od väčšinovej. K liečbe farmakami, injekciami, alebo tabletkami sa pristupuje podľa individuálneho zváženia, závisí to najmä od spolupráce liečenej osoby a vyhodnotenia rizika recidívy konania.
Na hlavnom pojednávaní súd so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal znalecký posudok č. 45/2018, vypracovaný znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, PhDr. Ľubicou Onderušovou, rod. Pokrievkovou, kde znalkyňa pri vyšetrení poškodenej dospela k záverom, že u poškodenej sa jedná o osobnosť jednoduchšie štrukturovanú. Jej intelektové schopnosti sú podpriemerné. V posudzovaní je zvýšene subjektivistická. Emocionálny život je plytší. Je nadmerne prispôsobivá, konformná, jej správanie je šablónovité. Je neistá, má sklon hľadať oporu v niekom silnejšom. Jej vzťahy sú emocionálne menej sýtené, aj menej početné, jej záujem o okolie je malý. Sexualita je sprevádzaná pocitmi viny. Je orientovaná v realite. Pamäťové schopnosti poškodenej sú podpriemerné. Dokáže zreprodukovať podstatu zmysluplného textu alebo deja, s podpriemerným počtom detailov, bez závažných skreslení. To čo si nezapamätá, nemá tendenciu dopĺňať na podklade vlastných predpokladov a skúseností. Tendencie k vymýšľaniu u nej neboli preukázané. Okolnosti vyšetrovaného skutku popisovala pri znaleckom vyšetrení podobne ako vo svojej výpovedi. Na kontrolné otázky, aj sugetívne kladené, odpovedala adekvátne, bez dopĺňania nových okolností. Z psychologického hľadiska jej výpoveď možno pokladať za objektívnu. U poškodenej neboli zistené príznaky závažnej duševnej choroby, ktorá by mala vplyv na jej myslenie, vnímanie či správanie.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj ďalšie dokazovanie a to prečítaním znaleckého posudku č. 98/2018 vypracovaného JUDr. MUDr. Jánom Uhrinom, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, sexuológia, ďalej prečítaním ďalších listinných dôkazov.
Súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach a dospel k nasledovným záverom.
Obžalovaný V. R. svoju vinu na spáchaní skutku popieral a tvrdil, že keď s poškodenou išiel k P. Q., poškodená ho predbehla a začala ho bozkávať, kde on ju od seba odtlačil a povedal jej, že to povie
jej mužovi. Poškodená ho držala za tričko, on sa jej vytrhol a ona vtedy padla a udrela sa. Obžalovaný mal potom otvoriť dvere na byte P. Q. a zavolať manžela poškodenej, aby mu povedal, čo sa stalo. Keď manžel poškodenej X. R. prišiel k nim, spýtal sa ho čo sa stalo, zbadal, že jeho žena má zakrvavenú peru a obžalovaného udrel päsťou do tváre. Zranenia, ktoré mala poškodená jej mal spôsobiť jej manžel, ktorý ju potom ako prišli domov a prišiel za nimi obžalovaný, aby mu všetko vysvetlil, začal poškodenú biť. Ako dôvod, prečo bolo zo strany poškodenej bolo podané trestné oznámenie obžalovaný uviedol, že manžel poškodenej od neho pýtal peniaze v sume 2000 EUR.
Poškodená vo svojej výpovedi podrobne opísala útok obžalovaného, kde tento ju prišiel zavolať, aby išla s ním, že ju volá jej manžel, ktorému je zle. Poškodená išla s ním, keď vošli do bytovky, obžalovaný poškodenú chytil a rukou jej zakryl ústa, obchytkával ju a povedal jej, že ju miluje, že po nej túži a začal ju bozkávať. Poškodená sa bránila, kričala a nejako sa jej podarilo prísť k dverám chodby, kde ju obžalovaný chytil za vlasy a udrel ju do zárubne. Obžalovaný ju potom chytil za kapucňu a ťahal za sebou. Pri zárubni, keď ju strčil ju znova osahával, chytil ju okolo krku, strhol jej opasok a vsunul jej ruku medzi nohy za nohavičky. Poškodená si pokľakla a držala si rifle, aby jej tam obžalovaný ruku nestrkal. Krik poškodenej nik nepočul, lebo v byte bol hluk z oslavy. Poškodená po celý čas priebehu trestného konania o okolnostiach skutku vypovedala konzistentne, pričom pri výsluchu na hlavnom pojednávania na položené otázky odpovedala bez zaváhania a v zhode s odpoveďami na už položené otázky odpovedala aj na otázky kontrolné. Jej odpovede na otázky boli bezprostredné a logické.
Hodnovernosť výpovede poškodenej bola skúmaná aj znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, PhDr. Ľubicou Onderušovou, rod. Pokrievkovou , ktorá uviedla, že výpoveď poškodenej možno považovať za objektívnu, keďže táto dokáže zreprodukovať podstatu deja bez závažných skreslení. To čo si poškodená nezapamätá, nemá tendenciu dopĺňať na podklade vlastných predpokladov a skúseností. Taktiež neboli u nej preukázané tendencie k vymýšľaniu si. Okolnosti vyšetrovaného skutku pri znaleckom posudzovaní popisovala podobne ako pri svojej výpovedi. Poškodená adekvátne odpovedala na položené otázky, ktoré boli aj sugestívne kladené. Poškodená pri vyšetrení nedopĺňala nové okolnosti.
Manžel poškodenej X. R. pri útoku obžalovaného prítomný nebol, pričom o okolnostiach skutku vedel od svojej manželky. Tento svedok podrobne sa vyjadril k tomu, čo nasledovalo po spáchaní skutku, a to že prišla za ním poškodená k P. Q. a volala na neho. On sa jej spýtal, že čo sa stalo, lebo videl jej zakrvavenú tvár. Ona mu povedala, že sa má spýtať svojho bratranca, obžalovaného. Najprv boli obaja ticho, potom keď svedok vyšiel von poškodená mu začala rozprávať, čo sa stalo. Keď obžalovaný prišiel za manželom poškodenej akurát povedal, že nie je pravda to, čo uvádzala poškodená, chytil svedka za tvár, že sa mu má pozerať rovno do očí. Manžel poškodenej dal potom obžalovanému facku, obžalovaný na to nereagoval a po pár minútach vyšiel von.
Ostatné svedecké výpovede potvrdili tú skutočnosť, že poškodená otvorila dvere na byte P. Q., mala zakrvavené pery a volala na svojho manžela X. R..
Rozsah zranení poškodenej pri útoku obžalovaného zachytávajú lekárske správy, ako aj fotodokumentácia týchto zranení.
V rámci obhajoby obžalovaný tvrdil, že to bola poškodená, ktorá ho chcela pobozkať a vtedy, keď sa jej on vytrhol spadla a udrela sa. Táto obrana obžalovaného je vyvrátená práve výpoveďou poškodenej, ktorá podrobne popísala priebeh skutkového deja, pričom vzhľadom na vykonané dôkazy možno jej výpoveď hodnotiť ako objektívnu. Okrem toho obvinený tvrdil, že po incidente to bol on, kto otvoril dvere na byte P. Q. a zavolal manžela poškodenej X. R.. Toto tvrdenie obžalovaného bolo vyvrátené svedeckými výpoveďami, kde svedkovia prítomný na oslave Nového roka jednoznačne potvrdili, že dvere otvorila a na svojho manžela volala poškodená U. R., kde on keď videl, že jeho manželka má krvavú peru, pýtal sa čo sa stalo, na čo mu manželka odpovedala, že sa má spýtať svojho bratranca. Rovnako ako účelovú obranu obžalovaného súd vyhodnotil aj tvrdenia ohľadom vzniku zranení poškodenej, kde tento tvrdil, že keď po incidente s obžalovaným prišla poškodená s manželom domov, manžel ju začal biť do tváre a do chrbta päsťou. Takto opísaný mechanizmus vzniku zranení nezodpovedá skutočným zraneniam, ktoré boli poškodenej trestným činom spôsobené a objektivizované lekárskymi prehliadkami a vyhotovenou fotodokumentáciou. Poškodenej bola konaním obžalovaného spôsobená krvná podliatina dolného viečka pravého oka a na zadnej ploche oboch ramien a prednej ploche pravého
kolena tak isto krvné podliatiny, pričom podľa záverov ošetrujúceho lekára tieto zranenia vznikli tupým násilím na poškodené časti tela. Poškodená pri vyšetrení uviedla, že zranenia jej vznikli vtedy, keď ju napadol obžalovaný, udrel ju päsťou do tváre, ťahal za vlasy po zemi, udrel hlavou do zárubne dverí a chytal za ramená. Takto popísané údaje o zranení sú zhodné s nálezom lekára.
Nakoniec obžalovaný v rámci svojej obrany uvádzal, že manžel poškodenej v mesiaci máj 2018 žiadal od neho sumu 2000 EUR za stiahnutie trestného oznámenia. Táto okolnosť bola potvrdená aj svedkom U. R.. Svedok X. R. stretnutie s obžalovaným nepoprel, ale uviedol, že žiadal len peniaze, ktoré majú byť uhradené za vrátenie vodičského preukazu, ktorý manžel poškodenej odovzdal polícii namiesto obžalovaného koncom decembra 2017. V tomto kontexte je potrebné poukázať na tú okolnosť, že na trestné stíhanie páchateľa zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona sa nevyžaduje súhlas poškodeného, preto tzv. „stiahnutie trestného oznámenia“ by v prípade takéhoto činu nemalo žiaden význam a trestné stíhanie by aj napriek takémuto úkonu pokračovalo ďalej. Taktiež je potrebné poukázať aj na časovú súvislosť, kde k zadržaniu vodičského preukazu manžela poškodenej došlo koncom decembra 2017, kedy s obžalovaným mali dobré vzťahy a boli si veľmi blízki. Následne dňa 01.01.2018 obžalovaný napadol poškodenú a táto to bola oznámiť na polícii dňa 04.01.2018, pretože jej manžel povedal, že ak to nenahlási, tak s ňou nebude žiť. Skôr nebola podať trestné oznámenie, pretože obžalovaný je „do rodiny“ a pretože sa bála. Potom vo februári 2018 poškodená aj s manželom odišli do Českej republiky za prácou a keď sa vrátili tak sa manžel poškodenej stretol s obžalovaným a pýtal peniaze za stiahnutie trestného oznámenia. V tomto časovom slede zistených skutočností je nelogické aby poškodená podávala trestné oznámenie na obžalovaného z dôvodu požadovania nejakých finančných prostriedkov zo strany jej manžela. Manžel poškodenej sa s obžalovaným stretol až po 5 mesiacoch odo dňa podania trestného oznámenie jeho manželkou, preto aj túto obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú.
Z vykonaného dokazovania tak možno prijať nepochybný záver, že zločin kladený obžalovanému za vinu sa stal tak ako je to uvedené v obžalobe. Obžalovaný dňa 01.01.2018 v čase okolo 2.00 hod., potom ako povedal poškodenej U. R., nech ide pre manžela, lebo mu je zle, po vstupe do vchodu bytovky č. XXX v obci V., poškodenú chytil rukou za ústa, obrátil ju chrbtom k sebe a povedal jej, že ju miluje, že po nej túži. Potom ju otočil k sebe a začal ju bozkávať, čomu sa poškodená bránila a keď sa jej podarilo utiecť k dverám, obžalovaný ju znova chytil pri dverách na chodbe. Vtedy ju chytil za vlasy a udrel ju tak, že tvárou narazila do zárubne, ťahal ju za sebou, hodil ju o múr. Poškodená spadla, kde obžalovaný ju dvihol a opäť obchytával a bozkával ju. Poškodená sa stále bránila, pričom sa jej podarilo utiecť a keď bola v chodbe, obžalovaný za ňou opäť prišiel, chytil ju, stiahol a začal obchytávať, strhol jej opasok a dal jej ruku do oblasti rozkroku. Poškodená sa bránila, naťahovala sa s ním, pričom prešli až do chodby, obžalovaný poškodenú hodil do dverí toalety a aj do dverí kúpeľne. Poškodenej sa následne podarilo otvoriť dvere, kde vtedy obžalovaný ušiel z bytovky. Obžalovaný poškodenej svojim konaním spôsobil ľahké zranenia a to krvnú podliatinu dolného viečka pravého oka, krvnú podliatinu na zadnej ploche oboch ramien a na prednej ploche pravého kolena, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie.
Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky objektívne znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona keď poškodenú nútil k iným sexuálnym praktikám. Obžalovaný s použitím násilia poškodenú bozkával po tele, dal jej ruku do rozkroku, čomu sa poškodená bránila, ďalej ju obchytával po tele, čomu sa tiež bránila a týmto konaním spôsobil poškodenej ľahké zranenia.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil vo forme priameho úmyslu, o ktorom nepochybne svedčí spôsob akým bol skutok spáchaný ako aj neustála snaha prekonať odpor poškodenej, ktorá sa útoku obžalovaného bránila.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy uloženým trestom.
Z registra trestov obžalovaného Patrika Oračka vyplýva, že menovaný bol 1 krát súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1T/79/2012, kde mu bol za spáchanie prečinu krádeže uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace, pričom výkon tohto
trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok do 30.05.2013. Uvedený trest bol obžalovanému odpustený amnestiou a na obžalovaného sa hľadí ako keby odsúdený nebol. V evidencii priestupkov má obžalovaný viacero záznamov za spáchanie priestupkov voči občianskemu spolunažívaniu. Obcou V. je osoba obžalovaného hodnotená všeobecne.
Obžalovaný svojim protiprávnym konaním naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí od 5 rokov do 10 rokov. V prospech obžalovaného nebola zistená žiadnu poľahčujúca okolnosť a rovnako tak v neprospech obžalovaného nebola zistená ani žiadna priťažujúca okolnosť.
Znaleckým dokazovaním znalcom z odboru psychiatria JUDr. MUDr. Jána Uhrina bolo zistené, že schopnosť obžalovaného svoje konanie ovládať bola pod vplyvom sexuálnej deviácie znížená približne o polovicu, nakoľko sa u obžalovaného jedná o prvý zaznamenaný delikt a obžalovaný doposiaľ nebol odborne poučený o podstate východísk deviantného pudenia. U obžalovaného bola zistená deviácia - sexuálna agresia, vzhľadom na ktorú je pobyt obžalovaného na slobode nebezpečný, pretože obžalovaný sa môže pokúšať o vynútenie si sexuálneho styku alebo iných sexuálnych praktík aj násilným spôsobom. U obžalovaného ide o prvý delikt sexuálneho charakteru, ktorého sa dopustil pod vplyvom svojej deviácie. Znalec uvádzal, že tak ako sexualita je vrodená aj deviácie sú vrodené. Hoci skutočné vyliečenie deviácie možné nie je, celková liečba smeruje k tomu aby sa obžalovaný nedopúšťal deviantnej realizácie sexuality, ale takej realizácie, ktorá je v medziach zákona.
Vzhľadom na okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného zistené na hlavnom pojednávaní, keď jeho ovládacie schopnosti boli v dôsledku sexuálnej deviácie znížené podstatným spôsobom na polovicu, súd obžalovanému trest mimoriadne znížil, keďže má za to, že trestná sadzba trestu odňatia ustanovená Trestným zákonom za spáchanie zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona je pre tohto konkrétneho páchateľa neprimerane prísna. U obžalovaného, okrem toho, že samotná deviácia podstatne znížila jeho ovládacie schopnosti v čase spáchania skutku, v jeho deviatnom správaní ide o prvý zaznamenaný delikt a vzhľadom na závery znalca týkajúce sa liečby obžalovaného u neho podstatným spôsobom prevládajú prognosticky pozitívne faktory. Týmito faktormi sú, dostatočná inteligenčná schopnosť obžalovaného, to že nie je závislý od návykových látok a má partnerský vzťah so svojou manželkou a má rodinu. Žiadne prognosticky negatívne faktory liečby u obžalovaného zistené neboli. Keďže obžalovaný spáchal skutok v stave zmenšenej príčetnosti, poukazujúc na jeho zdravotný stav a prognostické závery znalca ohľadom liečby deviantného správania obžalovaného, má súd za to, že ochranu spoločnosti je možné dosiahnuť aj tým, že obžalovanému bude uložený trest kratší ako je trest ustanovený v Trestnom zákone s tým, že obžalovanému bude zároveň uložené ochranné liečenie.
Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov a to vzhľadom na povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti ako aj okolnosti súvisiace s osobou obžalovaného. Keďže u obžalovaného boli jeho ovládacie schopnosti znížené na polovicu, súd má za to, že pre nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti je tento trest postačujúci, pričom s prihliadnutím na doterajší život obžalovaného súd tomuto výkon uloženého trestu podmienečne odložil a zároveň obžalovanému stanovil skúšobnú dobu 5 rokov a nariadil nad správaním obžalovaného probačný dohľad. Pre posilnenie účelu uloženého trestu poukazujúc aj na skutočnosť, že obžalovaný sa trestného činu dopustil pod vplyvom požitého alkoholu, súd mu v rámci probačného dohľadu uložil aj zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Poukazujúc na závery znaleckého posudku, kde znalec konštatoval, že pobyt obžalovaného na slobode je vzhľadom na zistenú sexuálnu deviáciu pre spoločnosť nebezpečný, súd obžalovanému uložil ochranné sexuologické liečenie, pričom stanovil, že toto liečenie sa uskutoční ústavnou formou. Ústavná forma liečenia bola nariadená z dôvodu, že u obžalovaného ide o jeho prvý zaevidovaný delikt, ktorého sa dopustil pod vplyvom sexuálnej deviácie, a táto forma je pre nastavenie liečby u obžalovaného nevyhnutná. Po nastavení liečby bude možné ústavnú formu zmeniť na ambulantnú, avšak nemožno očakávať úplné vyliečenie zistenej deviácie.
Poškodená U. R. síce žiadala v odsudzujúcom rozsudku obžalovaného zaviazať na náhradu škody, avšak výšku tejto škody poškodená uviesť nevedela, preto ju súd s týmto nárokom odkázal na civilný proces.