Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Csp-39-2019.pdf
PDF · 91.74 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PB-5Csp/39/2019
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v spore žalobkyne X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. S., M. XXX/ XX, právne zastúpená Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou, so sídlom Považská Bystrica, Zakvášov 1519/55, IČO: 46 484 914, proti žalovanému BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd u k l a d á žalovanému povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s., Bratislava v rámci Zmluvy o úvere - dostupná pôžička č. 7825943410 zo dňa 06.12.2010, do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej.
Súd u k l a d á žalobkyni povinnosť do 30 dní od nariadenia neodkladného opatrenia podať na súd žalobu proti žalovanému o plnenie z úverovej zmluvy.
Súd p o u č u j e žalobkyňu, že aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebude v stanovenej lehote podaná.
Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré po právoplatnosti uznesenia vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala a) uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 7825943410 zo dňa 06.12.2010 a ktorú uzavrela s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Poštová banka, a.s., Bratislava, b) uloženia povinnosti zamestnávateľovi zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy podľa Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 7825943410 zo dňa 06.12.2010 a ktorú uzavrela s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Poštová banka, a.s., Bratislava, v oboch prípadoch do právoplatného skončenia konania vo veci samej a c) uloženia povinnosti žalobkyni podať na súd žalobu do 30 dní od nariadenia neodkladného opatrenia. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že má nárok na ich náhradu v plnom rozsahu voči žalovanému. Uviedla, že s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Poštová banka, a.s., Bratislava, uzatvorila dňa 06.12.2010 Zmluvu o úvere č. 7825943410, v zmysle ktorej jej právny predchodca žalovaného poskytol spotrebiteľský úver vo výške 2 000,- eur, pričom celková výška nákladov spojených s poskytnutým úverom predstavovala sumu 1 470,50 eur. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na 62,29 eur, úroková sadzba 24,50 % a RPMN 28,41 %. Poukázala na čl. 3 bod 4 zmluvy o úvere, v zmysle ktorého, podpisom vyššie uvedenej zmluvy zmluvné strany uzatvorili i Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka a ktorá je zabezpečením pohľadávky banky. Keďže žalobkyňa úver nesplácala riadne a právny predchodca žalovaného ku dňu 11.02.2015 evidoval voči žalobkyni pohľadávku vo výške
4 689,78 eur, pristúpil právny predchodca žalovaného, spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava, k uplatneniu uvedeného dojednania a predložil zamestnávateľovi žalobkyne - Centrum sociálnych služieb BYSTRIČAN, Považská Bystrica, dohodu o zrážkach zo mzdy a výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy. Z tejto výzvy vyplýva, že pohľadávka pôvodného veriteľa, Poštová banka, a.s., Bratislava, bola postúpená na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, Cyprus, a to dňa 08.12.2014 a následne Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.12.2014 na obchodnú spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava. Listom zo dňa 23.08.2017 žalovaný oznámil zamestnávateľovi žalobkyne, že na základe Zmluvy o zlúčení zo dňa 09.08.2017 sa stal novým veriteľom a žiadal pokračovať vo vykonávaní zrážok v jeho prospech. Zamestnávateľ odo dňa doručenia výzvy právneho predchodcu žalovaného vykonáva zrážky zo mzdy žalobkyne až dodnes. Tiež uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou typovej formulárovej zmluvy - zmluvy o úver, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Dohoda o zrážkach bola vopred predformulovaná v texte zmluvy drobným, takmer nečitateľným písmom, pričom jej obsah nie je bližšie špecifikovaný ale iba odkazuje na čl. 4 bod 4.8 OP pre úver. Žalobkyňa v čase vzniku právneho vzťahu, resp. pri uzatvorení zmluvy o úvere nemala žiadnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy a ani nemala možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy nezohľadňuje právne princípy inštitútu zabezpečenia pohľadávok zrážkou zo mzdy. Súhlas žalobkyne bol dosiahnutý formálne štandardnou zmluvnou podmienkou, ktorý nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Rovnako rozsah vykonávaných zrážok je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Bez súdnej kontroly takáto dohoda umožňuje veriteľovi postihovať majetok dlžníka, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť. Na základe uvedeného považuje žalobkyňa dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neprijateľnú podmienku spôsobujúcu výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, pričom žalobkyňa nemôže žiadnym spôsobom zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu, že žiadny súd postihnutie jej majetku neschválil. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, tak ako je tomu aj v tomto prípade. Pri pohľadávkach, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy nie je prípustné, aby dodávateľ postupoval pri určovaní rozsahu uplatňovanej pohľadávky na základe svojich subjektívnych predstáv bez toho, aby požadovaná pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Na základe uvedeného má žalobkyňa potom za to, že jej zamestnávateľ realizuje zrážky zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy. Poukázala na ustanovenia § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku, pričom v závere odôvodnila naliehavý právny záujem tým, že zamestnávateľ jej vykonáva zrážky zo mzdy neoprávnene, pretože dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje za neplatnú. Súčasne jej naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva priamo zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľ má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila žalobkyňa Zmluvu o úvere - dostupná pôžička č. 7825943410 zo dňa 06.12.2010, Všeobecné obchodné podmienky Poštovná banka, a.s., Bratislava, List - predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľom mzdy a výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 11.02.2015, Oznámenie zmeny veriteľa zo dňa 23.08.2017 a výplatné pásky za mesiac 03-04/2019.
3. Súd sa oboznámil s návrhom žalobkyne ako i s obsahom predložených listín a zistil nasledovné:
4. Zo zmluvy o úvere - dostupná pôžička č. 7825943410 (ďalej len „zmluva“) zo dňa 06.12.2010 mal súd osvedčené, že žalobkyňa ako dlžníčka uzatvorila túto zmluvu s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Poštová banka, a.s., Bratislava, kde v čl. 3 bod 4 zmluvy bolo uvedené: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre úver“.
5. Z čl. 4 bodu 4.8 veta prvá OP mal súd osvedčené, že klient a banka podpisom ZoÚ zároveň uzatvorili i Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení a klient udelil súhlas na predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy klienta.
6. Z listu - predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy a výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 11.02.2015 mal súd osvedčené, že spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava oznámila zamestnávateľovi žalobkyne, Centrum sociálnych služieb BYSTRIČAN, Považská Bystrica, že žalobkyňa uzatvorila s jeho právnym predchodcom, Poštová banka, a.s., Bratislava, Zmluvu o úvere č. 7825943410, na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky a ktoré sa žalobkyňa zaviazala splatiť v zmluve stanovených lehotách, avšak keďže záväzok neuhradila, bol vyhlásený úver za splatný. Zároveň Poštová banka, a.s., Bratislava dňa 08.12.2014 uzatvorila so spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENSTS LIMITED ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom táto spoločnosť dňa 09.12.2014 postúpila v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok predmetnú pohľadávku spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava, čím spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava vstúpila do všetkých práv pôvodného veriteľa Poštová banka, a.s., Bratislava. Zároveň zamestnávateľovi žalobkyne oznámila, že ku dňu 11.02.2015 eviduje voči žalobkyni dlh vo výške 4 689,78 eur a vyzvala zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v jej prospech na účet č. SK24 6500 0000 0077 7107 7710, SWIFT: POBNSKBA, vedený v Poštová banka, a.s., VS: 7825943410, a to až do úplného uspokojenia pohľadávky veriteľa.
7. Z oznámenia zmeny veriteľa zo dňa 23.08.2017 mal súd za osvedčené, že spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., Bratislava oznámila zamestnávateľovi žalobkyne - Centrum sociálnych služieb BYSTRIČAN, Považská Bystrica, že na základe Zmluvy o zlúčení zo dňa 09.08.2017 došlo k zlúčeniu spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava a spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s., Bratislava, pričom spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., Bratislava sa stala nástupníckou spoločnosťou, ktorá spoločnosť zároveň žiadala zamestnávateľa žalobkyne o pokračovanie vo vykonávaní zrážok zo mzdy.
8. Z výplatných pások za mesiac marec a apríl 2019 mal súd za osvedčené, že zo mzdy žalobkyne sú vykonávané zrážky titulom pôžičky vo výške 62,29 eur a vo výške 13,- eur.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
16. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
19. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
20. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
21. Podľa § 336 ods. 1 veta prvá CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
22. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
23. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Neodkladné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenie vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočností, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma žalovaného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pri rozhodovaní o dočasnej úprave vzťahov medzi stranami sporu sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Žalobca, ktorý žiada o nariadenie neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, predovšetkým toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).
27. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP je uloženie povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak, strpieť určité obmedzenie. S výnimkou povinnosti niečo dať (dare) ide v podstate o zovšeobecňujúce transformovanie hmotnoprávneho ustanovenia o obsahu záväzku v zmysle § 494 OZ. Výrok neodkladného opatrenia môže znieť na individuálny výkon alebo zákaz niektorej z uvedených agilít, prípadne na kumuláciu všetkých alebo niektorých z nich.
28. Navrhovateľka v konaní osvedčila, že medzi navrhovateľkou a žalovaným existuje právny vzťah, a to z dôvodu uzavretej zmluvy o úvere, pričom osvedčila i právny vzťah k zamestnávateľovi (avšak tento nie je stranou konania), ako i tú skutočnosť, že jej hrozí ujma spočívajúca v súvislosti s tým, že jej zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy v prospech žalovaného, na uspokojenie svojej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy (Zmluvy o úvere - dostupná pôžička č. 7825943410) uzatvorenej dňa 06.12.2010.
29. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa (žalovaného), napríklad z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z pohľadu platnosti dojednania úrokov z úveru, z pohľadu dobrých mravov a podobne. Je dôležité poskytnúť spotrebiteľovi ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo
mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.
30. Navrhovateľka predloženými listinami osvedčila skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež bolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, pretože jej zamestnávateľ na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobkyňa považuje na neplatnú, zrážky skutočne aj vykonáva, a teda vznikol stav potreby bezodkladne upraviť pomery.
31. S poukazom na vyššie uvedené, preto súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému, vyhovel.
32. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Centrum sociálnych služieb BYSTRIČAN (zamestnávateľovi žalobkyne), súd návrh zamietol, pretože zamestnávateľ nie je v tomto konaní stranou sporu. Súd tak rozhodol s poukazom na ustanovenie § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého neodkladné opatrenie možno nariadiť strane sporu a nie tretej osobe (v danom prípade zamestnávateľovi žalobkyne), ktorý nie je v danom návrhu ako strana sporu označený.
33. Súd v súlade s ustanovením § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia neodkladného opatrenia, žalobu vo veci samej. Pričom v zmysle § 336 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd vo výroku uznesenia uviedol strany a predmet konania vo veci samej, a zároveň žalobkyňu poučil, že ak žalobu v stanovenej lehote nepodá, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší (§ 336 ods. 3 CSP).
34. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP za použitia § 255 ods. 2 CSP, keďže žalobkyňa mala voči žalovanému plný úspech, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Súd tak rozhodol napriek tomu, že žalobu čiastočne zamietol, a to vo vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia zamestnávateľovi žalobkyne, ktorý však nie je stranou sporu. Uvedené zamietnutie však nemožno považovať za pomerný úspech žalobkyne voči žalovanému, pretože súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré žiadala žalobkyňa uložiť žalovaného, v celom rozsahu.
35. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP v podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka konania, do ktorého je podanie urobené.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.