Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14P-96-2019.pdf
PDF · 134.49 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/96/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej OKÁLY v právnej veci navrhovateľky Ž. P., I.. P., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, H., proti manželovi, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal Š. P., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, H., za účasti mal. detí: J. P., V.. XX.XX.XXXX a T. P., V.. XX.XX.XXXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo Ž. P., I.. P., V.. XX.XX.XXXX a Š. P., V.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 22.03.2007, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Gelnica, vo zväzku 9, ročník 2007, na strane 199, pod poradovým číslom 5, r o z v á d z a .
II. Súd z v e r u j e mal. deti J. P., V.. XX.XX.XXXX a T. P., V.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná obe mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec je povinný na výživu mal.
III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. J. mesačne sumou 160,- Eur a na výživu mal. T. mesačne sumou 140,- Eur od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom je otec povinný uhrádzať výživné k rukám matky vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
IV. Styk otca s mal. J. a mal. T. s a n e u p r a v u j e .
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 08.04.2019 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky Ž. P., V.. XX.XX.XXXX (ďalej v texte označená aj ako „matka maloletých“), ktorým sa domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzatvorené so Š. P., V.. XX.XX.XXXX a tiež, aby súd rozhodol o úprave práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a to tak, že maloleté deti zverí do jej osobnej starostlivosti a otca zaviaže prispievať na výživu maloletého J. sumou 250,- Eur mesačne a na výživu mal. T. sumou 200,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Súčasne navrhla, aby súd styk otca s maloletými neupravoval.
2. Na pojednávaní dňa 14.06.2019 navrhovateľka do zápisnice spísanej na tunajšom súde zmenila svoj pôvodný návrh v časti výšky výživného na maloleté deti pričom žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. J. sumou 150,- Eur mesačne a na výživu mal. T. sumou 100,- Eur mesačne. Dôvod zmeny svojho návrhu neuviedla.
3. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili dňa 22.03.2007 pred matričným úradom v H.. Posledné spoločné bydlisko manželov je na adrese T. XXXX/XX, H.. Zo vzťahu účastníkov pochádzajú dve maloleté deti, Jakub a Samuel, ktorí sa narodili pred uzavretím manželstva. Manželia žili v spoločnej domácnosti už od roku 2001. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, s narodením detí prichádzali podľa navrhovateľky problémy, postupne si s manželom podľa navrhovateľky nemajú spolu čo povedať. City medzi manželmi ochladli, nemajú spoločné záujmy, ich názory sa rozchádzajú, či už ohľadom ich spolužitia, výchovy maloletých. Aj napriek tomu, že bývajú v spoločnej domácnosti, otec sa o maloleté deti podľa matky nezaujíma, ich výchovu a starostlivosť zabezpečuje zväčša len ona. Otec síce prispieva na domácnosť, ale ako rodina spolu nefungujú, čo zle znášajú už aj maloleté deti. Manžel má svoje záujmy, ktorým podľa navrhovateľky venuje všetok svoj voľný čas a rodina je stále až na druhom mieste. Takto majú fungovať už niekoľko rokov, cca 5 - 6 rokov. Navrhovateľka ďalej uviedla, že si stále myslela, že sa to zmení, ale zmena nastane a trvá tak týždeň a opätovne je to tak, ako predtým. V dôsledku dlhodobých nedorozumení, problémov sa manželia vzájomne citovo odcudzili a za danej situácie nemá navrhovateľa záujem na ďalšom trvaní manželstva. Navrhovateľka vo svojom podaní ďalej uviedla svoje osobné a sociálne pomery ako aj pomery maloletých detí a náklady spojené s ich výchovou a starostlivosťou o ne.
4. Navrhovateľka je toho času zamestnaná ako opatrovateľka, pričom opatruje svoju matku z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Jej príjem tvorí opakovaný peňažný príspevok na opatrovania vo výške 265,67 Eur mesačne a prídavky na mal. deti vo výške 48,68 Eur mesačne, ktoré sú navrhovateľke vyplácané z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves.
5. Maloletý J. je v súčasnej dobe študentom 2. ročníka na Strednej zdravotnej škole v Q.. Do školy dochádza denne. Na stužkovú prispieva navrhovateľka synovi sumou 15,- Eur mesačne. Mesačné cestovné na MHD v Q. je 10,- Eur. Maloletý sa v škole nestravuje, preto mu matka pripravuje stravu na celý deň. V súvislosti s vyučovaním je potrebné maloletému zakupovať školské pomôcky a tiež pomôcky spojené s praxou, taktiež hradiť náklady spojené s mimoškolskými podujatiami (výlety, exkurzie, návštevy divadla a kina). Poplatok za ZRPŠ je 30,- Eur na rok. Matka synovi poskytuje vreckové vo výške 10,- Eur mesačne. Maloletý má zdravotné problémy, trpí ekzémom, pričom užíva hormonálne krémy a lieky, za ktoré je potrebné v lekárni doplácať. Maloletý sa venuje futbalu, v ktorom reprezentuje mesto H.. Taktiež hrá tenis, kde je poplatok 3,- Eur za hodinu poskytovania ihriska. K štúdiu tiež potrebuje internet, za ktorý matka hradí poplatok vo výške 22,- Eur mesačne a za telefón hradí matka synovi 10,- Eur mesačne.
6. Maloletý T. je žiakom 8. ročníka ZŠ v H.. Stravuje sa doma. Má zdravotné problémy spojené s alergiou. Pravidelne podľa potreby navštevuje alergologickú ambulanciu v Q.. Užíva lieky, za ktoré matka dopláca. Taktiež má problémy so žalúdkom, navštevuje gastroenterológiu a infekčné v Q.. Z tohto dôvodu maloletý užíva vitamíny a probiotiká. Matka mu taktiež v škole uhradila poplatok za ZRPŠ. Maloletý sa venuje futbalu a floorbalu v ktorých reprezentuje školu. Matka mu mesačne uhrádza poplatok za mobil v sume 10,- Eur mesačne. V súvislosti s vyučovaním je potrebné maloletému zakupovať školské pomôcky a tiež pomôcky spojené s praxou, taktiež hradiť náklady spojené s mimoškolskými podujatiami (výlety, exkurzie, návštevy divadla a kina). Navrhovateľka tiež uviedla, že obaja synovia sú vo veku, kedy neustále rastú, potrebujú oblečenie, obuv a hygienické potreby.
7. Navrhovateľka v závere svojho podania uviedla, že vzhľadom na uvedené skutočnosti je presvedčená, že ich vzťah s manželom je veľmi vážne, dlhodobo a trvalo narušený. Preto sa chce rozviesť. Manželstvo podľa nej nevytvára vhodné prostredie pre výchovu maloletých detí, ktoré sú vo veku, kedy už veľa chápu. Preto podľa navrhovateľky rozvod rodičov nebude v rozpore so záujmami maloletých. Navrhovateľka chce deti vychovávať v pokojnom prostredí. Stav, ktorý v manželstve nastal tiež zle vplýva na jej psychiku.
8. Spolu s návrhom doručila navrhovateľka tunajšiemu súdu kópiu sobášneho listu, kópie rodných listov maloletých, potvrdenia o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie za rok 2018 a rok 2019.
9. K návrhu navrhovateľky sa písomným podaním zo dňa 20.05.2019, doručeným súdu dňa 21.05.2019 vyjadril manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva. Manžel vo svojom vyjadrení uviedol, že u neho ide už o druhé manželstvo. Skutočnosť, že navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva ho mala prekvapiť a zaskočiť. O tom, že sa s ním chce manželka rozviesť nevedel. Manželka sa o tom
pred ním nemala zmieniť. Žiadne problémy s tým spojené s nim neriešila. Manžel ďalej uvádza, že ich manželstvo nie je trvalo rozvrátené a je za jeho zachovanie. Nie sú mu známe žiadne okolnosti, pre ktoré sa chce navrhovateľka rozviesť. Nie je mu známy konkrétny dôvod zo strany navrhovateľky, pre ktorý návrh na rozvod manželstva podala. Manžel ďalej uvádza, že sa domnieva, že navrhovateľka môže mať milenecký pomer s iným mužom, čo usudzuje z toho, že navrhovateľka v noci odchádza z domu a trávi čas v noci mimo domova. Obdobne to má platiť aj o víkendoch. Keďže je manžel za zachovanie manželstva a statusu rodiny, je ochotný jej prípadnú neveru odpustiť a naďalej zotrvať v manželskom vzťahu. Na manželskom a partnerskom spolužití je ochotný pracovať, resp. spolupracovať aj v poradni, ak o to navrhovateľka prejaví záujem. Preto je za zmierne ukončenie konania o rozvod, resp. za to, aby k rozvodu manželstva nedošlo, ak ja navrhovateľka bude počas konania od rozvodu ustúpiť. Manžel vo svojom vyjadrení o svojej osobe uviedol, že je rodinne založený, pracovitý a vždy zabezpečoval potreby rodiny, ktorú nadovšetko miluje. Manžel podľa svojho vyjadrenia najmä zabezpečoval potreby maloletých detí, ako aj zabezpečoval potreby svojej manželky (nie len po materiálnej a finančnej stránke). O navrhovateľke uviedol, že táto nepracuje a nikdy nepracovala, hoci raz snahu o prácu mala a v práci zotrvala cca 2 týždne, keďže ju mali nakoniec z práce prepustiť pre lenivosť. Preto po finančnej stránke zabezpečoval rodinu predovšetkým on. Mesačne šlo niekedy aj o sumu 700,- Eur. Manžel ďalej uviedol, že peniaze mesačne odovzdával do rúk manželky, ktorá si z nich časť dopriala aj pre seba, nakoľko mala podľa neho rada luxusnejší život a rada si kúpila aj značkové veci. K hospodáreniu domácnosti manžel ďalej uviedol, že do konca roka 2018 zabezpečoval všetky finančné potreby rodiny on, t.j. uhrádzal všetky platby za inkaso, energie a pod.. Až keď navrhovateľka začala poberať opatrovateľský príspevok v sume 265,67 Eur mesačne, začala od januára 2019 po jeho urgencii prispievať na byt a médiá s tým spojené. Kúpu potravín zabezpečuje najčastejšie on.
10. K nákladom na starostlivosť o maloletých uviedol manžel, že maloletému J. dáva vreckové on, pričom ide čiastku 20 až 30 Eur mesačne. Maloletému tiež uhrádza náklady na MHD, telefón, kupuje lieky a uhradil aj ZRPŠ. Maloletému tiež dal do rúk čiastku 150,- Eur na stužkovú. Obdobné skutočnosti majú platiť aj u maloletého Samuela, ktorému má otec tiež platiť lieky, telefón, a ktorému tiež mal dať 80,- Eur ako časť nákladov na výlet do Poľska. Tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrtu na rozvod označil otec za nepravdivé.
11. Manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že ak by malo dôjsť k rozvodu manželstva, tak je za to, aby sa deti sami rozhodli a vyjadrili s kým chcú bývať, resp. komu majú byť zverené do osobnej starostlivosti. Ak by sa maloletí rozhodli, že chcú byť zverený do osobnej starostlivosti matky (navrhovateľky) otec uviedol, že navrhuje, aby súd upravil styk otca s maloletými (pozn. súdu: otec rozsah úpravy styku s maloletými vo svojom podaní bližšie nešpecifikoval). K otázke výživného otec uviedol, že matkou navrhované výživné považuje vzhľadom na jeho príjmy za neadekvátne a privysoké a navrhol, aby ho súd zaviazal prispievať na výživu maloletých pre prípad zverenia detí do osobnej starostlivosti matky sumou 50,- Eur mesačne na každé dieťa. Pre prípad zverenia detí do jeho osobnej starostlivosti otec uviedol, že žiada, aby súd zaviazal prispievať matku na výživu detí taktiež sumou 50,- Eur mesačne na každé dieťa.
12. Spolu so svojim vyjadrením doručil manžel tunajšiemu súdu kópiu daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018.
13. Uznesením sp. zn. 14P/96/2019-13 zo dňa 03.05.2019 súd ustanovil maloletým Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka pre zastupovanie v tomto konaní.
14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manželka, ktorý nepodal návrh, kolízneho opatrovníka, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
15. Z predložených rodných listov súd zistil, že matkou maloletých je Ž. P., I.. P., V.. XX.XX.XXXX a otcom Š. P., V.. XX.XX.XXXX.
16. Z obsahu správy kolízneho opatrovníka zo dňa 22.05.2019 súd zistil, že rodičia mal. detí, matka Ž. P., V..XX.XX.XXXX a otec Š. P.Ý., V..XX.XX.XXXX bývajú spolu v 3-izbovom byte na adrese T. Č..XXXX/XX v H.. U oboch ide o druhé manželstvo. Matka má z prvého manželstva dospelú dcéru, ktorá sa osamostatnila a žije v Košiciach. Otec má z predchádzajúceho manželstva tri dospelé deti. Byt, v ktorom rodina býva pozostáva z kuchyne, obývacej izby, spálne a detskej izby s príslušenstvom.
Zariadenie domácnosti je pekné, vkusné a účelne. V čase našej návštevy bol v domácnosti poriadok a čisto. Celková kultúra bývania ako aj hygiena domácnosti sú na dobrej úrovni. Mal. deti majú v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre ich zdravý rast a vývin. Majú k dispozícii svoje súkromie v detskej izbe, kde majú samostatné lôžka, skrine na uloženie osobných vecí a oblečenia, skrinky, písací stolík a výpočtovú techniku. Mal. J. je študentom 2. ročníka na Strednej zdravotnej škole v Q.Š.. Do školy denne dochádza. V Košiciach využíva MHD, kde je poplatok za mesačný lístok vo výške 10 Eur. Už v tomto období matka prispieva synovi na stužkovú slávnosť mesačne 15 Eur. Uhradila mu poplatok za ZRPŠ vo výške 30 Eur. Týždenne poskytuje synovi vreckové 10 Eur. V rámci školy má mal. J. prax, kde bolo potrebné zakúpiť plášť, ortopedickú obuv, biele tričká. Zúčastňuje sa na rôznych výletoch, exkurziách, návštev kina a divadla organizovaných školou. Má zdravotné problémy s ekzémom. Užíva hormonálne krémy a lieky. Venuje sa futbalu v ktorom reprezentuje mesto Gelnica. Taktiež tenisu, kde je poplatok na hodinu za poskytnutie ihriska vo výške 3 Eur. Používa mobilný telefón, za ktorý je potrebné uhrádzať mesačne poplatok vo výške 10 Eur. Mal. T. je žiakom 8. ročníka ZŠ v mieste bydliska. Stravuje sa doma. Má zdravotné problémy s alergiou. Pravidelne navštevuje alergologickú ambulanciu v Q.. Užíva lieky. Má problémy so žalúdkom. Z tohto dôvodu navštevuje pravidelne gastroenterologickú a infekčnú ambulanciu v Q.. Užíva vitamíny a probiotiká. Venuje sa futbalu a floorbalu v ktorých reprezentuje školu. Poplatok za mobilný telefón uhrádza vo výške 10 Eur. V rámci školy sa zúčastňuje syn na rôznych výletoch. Naposledy bol na výlete v R. a v súčasnej dobe ide do Y.T., kde je poplatok vo výške 180 Eur. Obe mal. deti sú vo veku, kedy neustále rastú, potrebujú oblečenie, obuv, ako aj hygienické potreby. Matka uviedla, že manžel jej vôbec nepomáha s výchovou o mal. deti, rozchádzajú sa v názoroch, spoločne vôbec neriešia vzniknuté problémy. Manžel má svoje záujmy, ktorým venuje všetok svoj čas. Menovaná je zamestnaná ako opatrovateľka. Z úradu práce sociálnych vecí a rodiny poberá peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 265,67 eur a prídavky 48,68 Eur. Otec Š. P., V..XX.XX.XXXX býva v spoločnej domácnosti so svojou rodinou. Potvrdil, že s matkou spoločne nehospodária, nemajú rovnaké záujmy, rozchádzajú sa v názoroch. Otec je SZČO. Zo svojho príjmu uhrádza poplatky spojené s bývaním a robí do domácnosti nákupy. Pri pohovore otec najprv uviedol, že s návrhom manželky na rozvod nesúhlasí. Napokon sa však vyjadril, že ak manželka trvá na rozvode, tak jej nebude robiť problém. Chce sa s ňou dohodnúť. Obom rodičom bola navrhnutá pomoc referátu poradensko-psychologických služieb, ktorú odmietli využiť.
17. Z potvrdenia o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie za rok 2019 má súd za preukázané, že matke je toho času zo strany Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplácaný peňažný príspevok vo výške 265,67 Eur mesačne. Matka je tiež poberateľom prídavkov na maloleté deti vo výške 48,68 Eur mesačne.
18. Z potvrdenia Daňového úradu v Košiciach zo dňa 21.05.2019 súd zistil, že otec dosiahol za zdaňovacie obdobie 2018 príjmy zo živnosti celkovo vo výške 22.143,56 Eur. Taktiež mu vznikol nárok na daňový bonus vo výške 517,44 Eur. Základ dane z príjmu bol vo výške 3.637,79 Eur.
19. Na pojednávaní dňa 14.06.2019 navrhovateľka (matka maloletých) uviedla, že dôvodom rozvodu je skutočnosť, že „už niekoľko rokov žijú zle“. Sústavne sa hádajú, obviňujú. Manžel sa s navrhovateľkou 280 dní nerozpráva a ostatné sa prehádajú. K intímnemu životu navrhovateľka uviedla, že ten bol vždy len manželova potreba tela a ona na druhý deň šla k lekárovi. Intímne sa spolu nestýkajú asi štvrť roka. Nechcela ho udať, keď ju znásilňoval, lebo H. je malé mesto. Nehospodária spolu, tohto roku jej manžel na vedenie domácnosti nedal ani euro. Žijú spoločne v jednom byte, manžel sa nechce odsťahovať. Známosť s iným mužom nemá. Manželovi nebola neverná. Chce sa rozviesť. Všetky problémy, ktoré majú, vyústili do štádia, že má psychické problémy a je nútená brať lieky, už to nezvláda.
20. Manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva (otec maloletých) na pojednávaní uviedol, že celá výpoveď manželky je klamstvo. Fungujú ako každá normálna rodina. Staral sa o rodinu. Jeho mesačný príjem je v priemere 1.700,- Eur s tým, že z týchto peňazí si musí nechávať 300,- Eur - 400,- Eur na reťaze, pílku, koňa a na sedlo, t.j. na základné veci, ktoré potrebuje k podnikaniu, na najnižšie odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 70,- Eur a na odvody do Sociálnej poisťovne v sume 170,- Eur. Zo zvyšných peňazí hradil náklady domácnosti a náklady spojené so starostlivosťou o maloletých opísané v jeho výpovedi. Čo sa týka intímneho života, nie je pravdou, žeby manželku znásilňoval. Manželka mala za sex požadovať peniaze. Je pravda, že cca 3 mesiace sa spolu nestýkajú. Navrhovateľka mu mala povedať, že keď sa jej dotkne, že ho udá na polícii. Keď jej nedal toľko peňazí koľko chcela, mala mu povedať, že ľutuje to, že mala s ním pomer. S rozvodom manželstva nesúhlasí. Manžel ďalej uviedol, že
navthovateľka uviedla, že má psychické problémy. Navrhuje preto, aby súd dal preliečiť navrhovateľku
- „nech sa to prešetrí, ráno plače, večer sa smeje“. Manžel navrhuje, „prešetriť jej stav a navrhuje, aby sa preliečila, a keď nie tak s rozvodom súhlasí, ale nie za tých podmienok“. Na záver manžel uviedol, že je ochotný prispievať na jedno dieťa 50,- Eur a na druhé 70,- Eur s tým, že deťom pomôže.
21. Kolízny opatrovník na uvedenom pojednávaní uviedol, že z prešetrovania pomerov - zisťovanie názoru detí bolo dňa 05.06.2019 zistené, že maloletí chcú byť v starostlivosti matky a byť v kontakte s otcom. V prípade, že súd manželstvo účastníkov rozvedie, kolízny opatrovník navrhol zveriť mal. deti do starostlivosti matky a otca zaviazať výživným v sume na mladšieho syna 140,- Eur a na staršieho 160,- Eur mesačne.
22. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrhu niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
23. Podľa §23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
24. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
25. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
26. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
27. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
28. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
29. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
30. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
31. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto je potrebné ich manželstvo rozviesť.
32. Navrhovateľka za príčiny rozvratu ich manželstva považuje sústavné hádky manželov, citové odcudzenie, stratu spoločných záujmov a tiež rozdielnosť názorov ohľadne spolužitia ako aj výchovy maloletých. Navrhovateľka tiež poukázala na neplnenie základných spoločenských funkcií manželstva, ako je spoločná výchova maloletých synov, spoločné hospodárenie či vedenie intímneho života.
33. Súd na základe vykonaných dôkazov uvádza, že vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu na rozvod. Súd je toho názoru, že manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní manželstvo funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie
niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
34. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcii už v súčasnosti neplní.
35. Pokiaľ ide o výchovnú funkciu manželstva, tá by mala spočívať v spoločnej výchove detí, ktoré spolu s manželmi žijú v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto funkciu uvedené manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní, keďže z výpovedí ako aj zo správy kolízneho opatrovníka má súd za preukázané, že rodičia spoločne maloletých nevychovávajú, starostlivosť o maloletých realizuje prevažne matka, zatiaľ čo otec opakovane poukazuje len na jeho finančné zabezpečovanie domácnosti.
36. Pokiaľ ide o spoločenskú funkciu manželstva, tá sa prejavuje tým, že manželia ako rodina by mali žiť spolu a mali byť mať (prejavovať) vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas. Súd má z výpovede účastníkov a správy kolízneho opatrovníka za preukázané, že manželstvo dlhodobo neplní túto svoju spoločenskú funkciu, nakoľko manželia spolu s deťmi netrávia spoločne voľný čas a navonok žiadnym spôsobom nepôsobia ako ucelená rodina.
37. Nepotvrdilo sa ani to, že by uvedené manželstvo účastníkov plnilo naďalej aj svoju biologickú funkciu, ktorá sa prejavuje v ich intímnom spolunažívaní, keďže podľa tvrdenia oboch účastníkov nevedú spolu intímny život.
38. Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia, kam patrí prispievanie na úhradu potrieb rodiny podľa možnosti, schopností a majetkových pomerov toho-ktorého z manželov. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že manželia hospodária oddelene minimálne od januára 2019.
39. Za týchto okolnosti preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu, vzhľadom na absenciu vyššie uvedených základných funkcii manželstva vo vzťahu účastníkov tohto konania, je daná.
40. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Túto skutočnosť je možné preukázať nepriamo a to z dôvodu, že manželia v čase podania návrhu na rozvod manželstva zdieľali spoločnú domácnosť a to tak, že sa určenie trvalosti rozvratu odvíja skôr od zistenia podmienok, v akých v tejto domácnosti žijú (či si pomáhajú - napr. žena stále varí a perie aj pre manžela, alebo on ju vozí autom, či sa ekonomicky spolupodieľajú na bývaní a chode rodiny a pod.). Ak už žiadnu z týchto funkcií neplnia a tento stav trvá dostatočne dlhý čas, pričom absentuje vôľa obnoviť spolužitie, potom takisto je možné považovať rozvrat za trvalý.
41. V tomto konaní bolo preukázané, že navrhovateľka deklaruje, že sa chce rozviesť a z takéhoto jej správania sa je možné jednoznačne vyvodiť, že nemá záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva. Z jej strany teda nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť.
42. Súd sa tiež oboznámil so skutočnosťou, že manžel vo svojom vyjadrení ako aj na pojednávaní uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Zo správy kolízneho opatrovníka však vyplýva, že zo strany úradu práce bola obom manželom ponúknutá pomoc referátu poradensko-psychologických služieb, ktorú však obaja odmietli využiť. Súčasne tiež manžel uviedol, že „ak manželka trvá na rozvode, tak jej nebude robiť problém. Chce sa s ňou dohodnúť“.
43. Na záver preto súd uvádza, že skutočnosť, že sa manžel navrhovateľky rozviesť nechce, je pre posúdenie rozvratu irelevantná, nakoľko na základe vyššie uvedených skutočností je tento rozvrat objektívne preukázaný a preto súd návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyhovel.
44. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
45. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva, že s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave pomerov manželov ako rodičov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
46. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
47. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
48. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
49. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
50. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
51. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
52. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
53. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
54. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
55. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
56. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
57. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
58. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
59. V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 28,78 EUR mesačne na jedno dieťa.
60. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
61. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
62. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
63. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, d) styku s maloletým.
64. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
65. Podľa§116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
66. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
67. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
68. Pokiaľ šlo o zverenie maloletých synov do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že maloletí aj napriek skutočnosti, že rodičia žijú stále v spoločnej domácnosti sú prevažne v starostlivosti matky, táto sa o nich riadne stará, pričom vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené kolíznym opatrovníkom doteraz žiadne nedostatky. Navyše aj samotní maloletí sa pre prípad rozvodu rodičov pred kolíznym opatrovníkom vyslovili za to, aby boli zverení matke. Napokon aj samotný otec v priebehu konania uvádzal, že zverenie maloletých do osobnej starostlivosti toho-ktorého rodiča má byť ponechané na ich vôli a názore. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd nevidel žiadnu prekážku v tom, aby neboli maloletí zverení do osobnej starostlivosti matky.
69. Pokiaľ ide o výživné na maloletých synov, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb každého dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
70. Matka je toho času poberateľom peňažného príspevku vo výške 265,67 Eur mesačne a tiež poberateľom prídavkov na maloleté deti vo výške 48,68 Eur mesačne. Iné preukázateľné príjmy súd u matky nezistil.
71. Otec je SZČO, pričom podľa jeho výpovede je výška jeho priemerného príjmu 1.700,- Eur mesačne. Otec tiež súdu predložil Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na náklady spojené s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, ako aj na odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, spolu v priemernej výške 500,- Eur mesačne.
72. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletí sú v osobnej starostlivosti matky, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletým takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, avšak zároveň prihliadajúc na súčasne osobné a majetkové pomery otca, súd ustálil výšku výživného na mal. J. sumou 160,- Eur mesačne a mal. T. sumou 140,- Eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna. Určené výživné tak predstavuje 1 čistej mzdy otca maloletých, pričom súd takto určené výživné považuje za adekvátne a odzrkadľujúce odôvodnené potreby maloletých synov. Súd tak o výške výživného rozhodol v zmysle návrhu kolízneho opatrovníka.
73. Pokiaľ ide o úpravu styku otca so synmi, súd tento styk vzhľadom na výsluch rodičov maloletých, vyhlásenie kolízneho opatrovníka, ako aj vyjadrenie maloletých neupravoval. Otec síce vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva uviedol, že navrhuje upraviť svoj styk s maloletými synmi, rozsah úpravy styku však nijako bližšie nešpecifikoval ani vo svojom vyjadrení ani vo výpovedi na pojednávaní. Otec taktiež k styku s maloletými neuviedol nič vo svojom vyjadrení na pojednávaní po výzve súdu v zmysle ust. § 182 C.s.p..
74. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
75. Podľa § 57 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
76. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
77. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
78. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.