Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-80-2017.pdf
PDF · 98.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-20Csp/80/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpená: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. H. XXXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 469,27 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 243,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 75,56 eur od 26.06.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 64,16 eur od 28.07.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 45,71 eur od 26.08.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 29,69 eur od 26.09.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05% ročne zo sumy 28,02 eur od 27.10.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 3,62%.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 18.12.2017 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby mu zaplatil sumu vo výške 469,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 75,56 eur od 26.06.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 64,16 eur od 28.07.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 45,71 eur od 26.08.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 29,69 eur od 26.09.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 28,02 eur od 27.10.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava (ďalej aj ako „Pôvodný veriteľ“ alebo „Postupca“) na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca dňa 27.04.2015 uzavrel so žalovaným Zmluvu č. 9004912447, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Postupca vystavil žalovanému nasledovné faktúry: faktúra č. 7504872962 na sumu 75,56 eur so splatnosťou dňa 25.06.2015, faktúra č. 7505823336 na sumu 69,15 eur so splatnosťou dňa 27.07.2015, faktúra č. 7506783014 na sumu 70,50 eur so splatnosťou dňa 25.08.2015, faktúra č. 7507777925 na sumu 34,69 eur so splatnosťou dňa 25.09.2015, faktúra č. 7508792931 na sumu 47,81 eur so splatnosťou do 26.10.2015, faktúra č. 7603979800 na sumu 226,13 eur so splatnosťou do 25.05.2016. K žalobe pripojil nasledovné listiny: Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017, Dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 11.09.2017 spolu s prislúchajúcimi prílohami, Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.04.2015, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.04.2015, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a. s., faktúra č. 7507777925, faktúra č. 750582336, 7508792931,
faktúra č. 7506783014, faktúra č. 7504872962, faktúra č. 7603979800, Výzva k úhrade zo dňa 16.10.2017. 3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek tomu, že mu bola žaloba s prílohami doručená spolu s výzvou na vyjadrenie sa dňa 04.06.2018. 4. Podľa § 290 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. 5. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. 6. Dňa 08.07.2019 bolo na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámené, že dňa 08.07.2019 o 10:45 hod. na I. poschodí, č. d. 108 bude verejne vyhlásený rozsudok. 7. Súd prejednal spor v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, ako aj s obsahom celého súdneho spisu, zistil tento stav veci: 8. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.04.2015 súd zistil, že ich uzavrel postupca so žalovaným a ich predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb s programom Happy M NAJ s dátumom aktivácie 27.04.2015. 9. Z Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.04.2015, súd zistil, že bol uzavretý so žalovaným a jeho predmetom bola aktivácia programu služieb - Happy M NAJ a predaj mobilného telefónu typ LG G PAD 8.0 LTE Black za akciovú kúpnu cenu 29,- eur s dobou viazanosti 24 mesiacov. 10. Z faktúry č. 7507777925 vystavenej na sumu 34,69 eur so splatnosťou 25.09.2015 je zrejmé, že ňou postupca účtoval žalovanému mesačné poplatky 24,15 eur, iné poplatky a služby 0,60 eur, poplatok za upomienku 4,99 eur, pričom z tejto faktúry si žalobca uplatnil sumu vo výške 29,69 eur. 11. Z faktúry č. 7505823336 vystavenej na sumu 69,15 eur so splatnosťou 27.07.2015 je zrejmé, že ňou postupca účtoval žalovanému mesačné poplatky 23,32 eur, hlasovú službu 13,71 eur, nehlasovú službu 1,67 eur, iné poplatky a služby 14,77 eur pozostávajúce za dobitie jednorazové a odpis faktúry a poplatok za upomienku 4,99 eur, pričom z tejto faktúry si žalobca uplatnil len sumu vo výške 64,16 eur. 12. Z faktúry č. 7508792931 vystavenej na sumu 47,81 eur so splatnosťou 26.10.2015 súd zistil, že ňou postupca účtoval žalovanému mesačné poplatky 23,34 eur, iné poplatky a služby 16,50 eur pozostávajúce z poplatku za prerušenie - služby, pričom z tejto faktúry si žalobca uplatnil sumu vo výške 28,02 eur. 13. Z faktúry č. 7506783014 vystavenej na sumu 70,50 eur so splatnosťou 25.08.2015 súd zistil, že ňou postupca účtoval žalovanému mesačné poplatky vo výške 23,32 eur, iné poplatky a služby pozostávajúce za obmedzenie služby - prerušenie 16,50 eur a odpis faktúry 0,60 eur a poplatok za upomienku 4,99 eur, pričom z tejto faktúry si žalobca uplatnil sumu vo výške 45,71 eur. 14. Z faktúry č. 7504872962 vystavenej na sumu 75,56 eur so splatnosťou 25.06.2016 súd zistil, že ňou postupca účtoval žalovanému mesačné poplatky 23,32 eur, hlasové služby 1,56 eur, iné poplatky a služby 38,09 eur pozostávajúce z jednorazového dobitia, odpisu faktúry, služby CLIP. 15. Z faktúry č. 7603979800 vystavenej na sumu 226,13 eur so splatnosťou 25.05.2016 súd zistil, že ňou postupca účtoval žalovanému zmluvnú pokutu. 16. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 a prislúchajúcich Príloh k Zmluve o postúpení pohľadávok vyplynulo, že postupca postúpil na žalobcu pohľadávky voči žalovanému. 17. Z Výzvy k úhrade zo dňa 16.10.2017 je zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy mimosúdnou cestou. 18. Podľa § 491 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného ku dňu uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. 19. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, v znení ku dňu uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „ZoEK“), verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu.
20. Podľa § 5 ods. 1, 2 a 4 ZoEK, podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb. 21. Podľa § 43 ods. 1 písm a) ZoEK, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 22. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) ZoEK, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 23. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 24. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 25. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 26. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 27. Podľa smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. 28. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. 29. Podľa písm. e) prílohy k Smernici č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jednou z podmienok, ktorú možno považovať za nekalú, je podmienka požadujúca od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu. 30. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 31. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 32. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť v celom rozsahu. Súd vyhodnotil podanú žalobu v časti ako nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol. 33. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, ktorý súd posudzoval zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda
ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupoval teda ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd je teda povinný z úradnej povinnosti prihliadať a náležite zhodnotiť prijateľnosť zmluvných podmienok tejto spotrebiteľskej zmluvy. Navyše obsah Zmluvy bol evidentne vopred pripravený a daný dodávateľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. 34. Právny predchodca žalobcu žalovanému vystavil faktúru s vyúčtovaním zmluvnej pokutu vo výške 226,13 eur a to faktúrou č. 7603979800. Zmluvná pokuta nie je vo faktúre nijako špecifikovaná, absentuje aj odkaz na príslušné ustanovenie zmluvy, kde by si strany zmluvnú pokutu dohodli, absentuje špecifikácia porušenej povinnosti. Nárok na zmluvnú pokutu odvodzuje žalobca od skutočností, že postupca a žalovaný sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenú postupcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol žalovanému na základe zmluvy. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je v spotrebiteľských veciach potrebné posudzovať nielen podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ale aj v súlade s citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä také ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Nie je vylúčené i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným je, aby zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná a dojednaná so spotrebiteľom. Žalovaný si so žalobcom zmluvnú pokutu ako so spotrebiteľom osobitne nevyjednával. V tomto prípade ide o formulárovú zmluvu a jej dodatok, do ktorých sa údaje len vpisovali a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah. Zmluvu a jej Dodatok mohol žalovaný tak len odmietnuť ako celok alebo ju prijať a podrobiť sa jej. Táto skutočnosť tak spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a neprijateľnosť zmluvných podmienok, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že predkladá spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne príjme alebo k uzavretiu zmluvy nepríde vôbec. Takéto dojednania poškodzuje spotrebiteľa a je dojednané v jeho neprospech. Vzhľadom na vyššie uvedené, dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, pretože aj keď žalovaný mal možnosť sa oboznámiť s nimi pred podpisom Zmluvy, nemohol ovplyvniť ich obsah. Dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné označiť za individuálne, a to aj s poukazom na čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS, preto súd žalobu v tejto časti zamietol (výrok II). 35. Vo zvyšku mal súd za preukázané, že žalovaný riadne vyčerpal služby, ktoré mu poskytol pôvodný veriteľ a riadne za ne nezaplatil. Poplatky za upomienku a poplatky za obmedzenie alebo prerušenie služieb si žalobca neuplatnil. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy vo výške 243,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 75,56 eur od 26.06.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 64,16 eur od 28.07.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 45,71 eur od 26.08.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 29,69 eur od 26.09.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05% ročne zo sumy 28,02 eur od 27.10.2015 do zaplatenia (výrok I.). 36. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 38. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 469,27 eur. Žalobcovi bola priznaná suma 243,14 eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 51,81 % a žalovaný v 48,19 %, t. j. žalobca má celkový úspech vo veci 3,62 % (výrok III.). 39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).