Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-92-2019.pdf
PDF · 125.61 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/92/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava
- Staré Mesto, IČO: 36 865 141, proti povinnému: V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XXX, o vymoženie peňažného plnenia vo výške 526,81 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 4Er/637/2014 - 20 z 29. mája 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 4Er/637/2014 - 20 z 29. mája 2017 p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví, rozhodol tak, že exekúciu zastavuje (I. výrok), a že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia (II. výrok).
2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 243h ods. 1 veta prvá, § 39 ods. 4 , § 57 ods. 1 písm. m) , § 243f ods. 1 , 3 3 3 3 , 4 4 4 4 , 5 5 5 5 a 6 6 6 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 2 písm. a) , § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka , § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil tým, že zistil, že dňa 21.10.2011 oprávnený ako veriteľ uzatvoril s povinným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 403700781. Súd prvej inštancie mal z obsahu spisu, ktorého súčasťou je i kópia zmenky a rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 00938/13, ktorý je v danej veci exekučným titulom, za preukázané, že oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) blankozmenkou vystavenou dňa 21.10.2011, v ktorej povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že povinný ako dlžník mal (v záväzkovo-právnom vzťahu) postavenie spotrebiteľa, keďže nekonal pri uzavretí zmluvy o úvere v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že oprávnený ako veriteľ porušil ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinného v čase vystavenia zmenky. Z dôvodov uvedených v odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil s tým, že o trovách súdneho exekútora rozhodne samostatným uznesením.
4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v I. výroku o zastavení exekúcie (k rozsahu odvolania viac v bodoch 7. až 10. odôvodnenia) včas podaným odvolaním oprávnený ako odvolateľ.
5. Vzhľadom na to, že v odvolacom konaní súd prvej inštancie vykonal procesné úkony podľa § 373 a nasl. CSP spojené s doručovaním odvolania a obsah tohto podania je tak účastníkom konania ako aj súdnemu exekútorovi známy, odvolací súd v nasledovnej časti len v stručnosti zhrnie podstatné skutkové a právne argumenty uvedené v odvolaní.
6. Oprávnený v odvolaní normatívne vymedzil nesprávnosť napadnutého I. výroku uznesenia (t. j. odvolacie dôvody) odvolacími dôvodmi normatívne vymedzenými v § 365 ods. 1 písm. b) , d) , f) a h) CSP , a vecne v podstate tým, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nebol naplnený, pretože tento dôvod na zastavenie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak medzi oprávneným a povinným existuje spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným a povinným spotrebiteľský charakter nemá. Povinný pred uzavretím zmluvy o úvere v žiadosti o jeho poskytnutie uviedol, že má záujem, aby mu bol úver poskytnutý na účely výkonu povolania. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa a je potrebné chrániť dobrú vieru dodávateľa. Právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba. Povinný v zmluve výslovne prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na účely výkonu povolania, čo osobitne svojím podpisom potvrdil. Súd prvej inštancie nedostatočným skutkovým zistením majúcim za následok zaujatie predčasného právneho záveru (bez dostatočného odôvodnenia) odňal oprávnenému možnosť pred ním konať. Napadnuté rozhodnutie je zmätočné, keďže súd neprihliadol na skutočnosť, že povinný v zmluve uviedol, že má záujem použiť úver na účely výkonu povolania a v odôvodnení sa touto skutočnosťou nezaoberal, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu v celom rozsahu, čím priznal povinnému prakticky úplnú exekučnú imunitu a oprávneného zbavil práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa vzťahuje aj na exekučné konanie. Povinný mal možnosť pred uzavretím zmluvy sa s jej obsahom, ktorý je jasný, zrozumiteľný a určitý, oboznámiť. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku ustanovuje aj mravnú kategóriu - dobrú vieru, ktorú treba vykladať s prihliadnutím na dobrú vieru veriteľa, ktorý uzatváral zmluvu s dlžníkom v dobrej viere, že bude plniť svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere a že úver použije na účely povolania, tak ako dlžník uviedol v zmluve. Inštitút dobrých mravov v spotrebiteľskom práve je inštitútom, ktorý plní funkciu korektívu a má užší aplikačný dosah oproti inštitútu dobrej viery podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka , pretože uvedené ustanovenie nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zasiahol do zásady rovnosti strán konania. Oprávnený si splnil povinnosť podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani povinný, keďže nepodal žalobu podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. . Z odvolacích dôvodov vymedzených v odvolaní sa oprávnený odvolaním domáhal (t. j. v odvolacom návrhu navrhol), aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Odvolací súd úvodom tejto časti vo vzťahu k rozsahu odvolania oprávneného poukazuje na skutočnosť, že oprávnený v odvolaní výslovne uviedol, že odvolanie podáva len proti I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie. Oprávnený teda podaným odvolaním nenapadol II. výrok uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol vo veci týkajúcej sa trov exekúcie.
8. Odvolací súd vzhľadom na uvedené vo vzťahu k rozsahu odvolania oprávneného konštatuje, že hoci oprávnený uviedol v odvolaní, že napáda len I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, tak podľa § 379 písm. a) Civilného sporového poriadku nie je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý.
9. Výrok o trovách exekúcie (akýkoľvek) je od konečného výroku o zastavení exekúcie závislý a jeho právna opodstatnenosť je vždy nerozlučne spojená s trvaním konečného výroku. Existencia alebo neexistencia výroku o trovách exekúcie nevyhnutne závisí od spôsobu rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného voči výroku o zastavení exekúcie. V prípade, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie zruší, zruší zároveň aj výrok o trovách exekúcie. Ak by naopak rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie bolo odvolacím súdom potvrdené, odvolací súd potvrdí aj rozhodnutie o trovách exekúcie, hoci samotné rozhodnutie o trovách exekúcie nebude
vzhľadom na neprípustnosť odvolania proti výroku o trovách exekúcie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s Exekučným poriadkom e silentio) predmetom podrobnejšieho skúmania odvolacím súdom, keďže opačný postup odvolacieho súdu by bol v rozpore s právnou úpravou odvolacieho konania, ktorá vyníma rozhodnutie o trovách exekúcie z odvolacieho prieskumu. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že účelom ustanovenia § 379 písm. a) CSP je okrem iného zabrániť takým procesným situáciám, kedy by len v dôsledku toho, že odvolateľ odvolaním napadne len hlavný výrok rozhodnutia bez súčasného napadnutia od napadnutého hlavného výroku závislých výrokov, nadobudol odvolaním nenapadnutý, avšak závislý výrok, ktorého právna opodstatnenosť je nerozlučne spojená s trvaním hlavného výroku, právoplatnosť skôr ako hlavný výrok, pričom jeho trvanie závisí práve na rozhodnutí o odvolaní smerujúcemu proti hlavnému výroku. Z uvedeného dôvodu je preto nutné rozšíriť rozsah odvolania na odvolaním nenapadnuté, avšak od odvolaním napadnutého hlavného výroku závislé výroky aj vtedy, ak proti závislým výrokom nie je inak samostatne odvolanie prípustné a závislý výrok nemôže byť napr. na neprípustnosť odvolania proti nemu predmetom bližšieho odvolacieho prieskumu.
10. Vychádzajúc z uvedených právnych záverov o tom, že aj II. výrok uznesenia (o trovách exekúcie) je výrokom závislým na I. výroku (o zastavení exekúcie), ktorý výslovne svojim odvolaním napadol oprávnený, odvolací súd konštatuje, že nie je v prejednávanej veci viazaný podľa § 379 písm. a) CSP rozsahom odvolania tak, ako ho vymedzil oprávnený a odvolanie rozšíril aj na II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, závislý od I. výroku. Keďže žiadne ďalšie výroky vo výrokovej časti napadnutého uznesenia uvedené neboli, odvolací súd v konečnom dôsledku v odvolacom konaní rozhodoval o uznesení súdu prvej inštancie ako o uznesení, ktoré je napadnuté vo všetkých výrokoch uvedených vo výrokovej časti (čiže v celosti).
11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len „Civilný sporový poriadok “ alebo „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v medziach daných rozsahom odvolania (ktorý bol vymedzený v odvolaní oprávneného a rozšírený odvolacím súdom z dôvodu, že oprávnený odvolaním nenapadol aj od napadnutého hlavného výroku závislý výrok - § 379 písm. a/ CSP , viac v bodoch 7. až 10. odôvodnenia) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP ) a po preskúmaní napadnutého uznesenia a postupu, ktorý mu predchádzal, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 09.03.2014, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie ako exekučný súd vydal dňa 28.10.2014 poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu (vykonateľného rozhodnutia) - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., číslo konania SR 00938/13 zo dňa 06.06.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.07.2013 a vykonateľnosť dňa 18.07.2013. V priebehu exekúcie, po doplnení podania označeného ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku oprávneným, rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok “), exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
16. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
17. Poznámka 4ead) Exekučného poriadku odkazuje na zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
18. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
19. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
20. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
21. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015 (do 31.03.2017), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
22. Podľa § 52 ods. 1 , ods. 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník Občiansky zákonník “) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (dňa 21.10.2011 - ďalej len „v čase uzavretia zmluvy o úvere“), (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, (1) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka "). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch “) v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
28. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
29. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
31. Podľa čl. I. § 17 . ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len „zákon zmenkový a šekový “) v znení účinnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
32. Podľa čl. I. § 17 ods. 2 zákona zmenkového a šekového v znení účinnom od 23.12.2015, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
33. Odvolací súd v odvolacom konaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku o zastavení exekúcie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v rozsahu uvedeného výroku, a preto sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku o zastavení exekúcie, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
34. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné.
35. Podľa právnej úpravy zavedenej (novelizačným) zákonom č. 438/2015 Z. z. , platnej a účinnej od 23.12.2015, obsiahnutej v prechodnom ustanovení § 243f ods. 1 Exekučného poriadku sú exekučné súdy, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ustanovením § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi, poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.
36. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). Odo dňa 23.12.2015 je tak povinný urobiť aj v už prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali do 22.12.2015 (a to bez ohľadu na to, či v nich už bolo udelené poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie), pretože aj v týchto exekučných konaniach exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015, ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou (§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku).
37. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvu o úvere uzavretú dňa 21.10.2011 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom ako zmluvu spotrebiteľskú. Tento záver súdu prvej inštancie napadol v odvolaní oprávnený. Táto odvolacia námietka oprávneného nie je ale dôvodná a odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru o tom, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a súčasne aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch , a to z dôvodov uvedených v nasledujúcich bodoch.
38. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku v súčasnosti definovaná od 01.01.2008 v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.
39. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa teda vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa, pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred, a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah.
40. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj dočasné poskytovanie peňažných prostriedkov za odplatu, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 3 ) a za veriteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. b/ ). Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením mena a priezviska, rodného čísla a adresy trvalého pobytu. Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a rovnako aj v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch , obe v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, považuje fyzická osoba, ktorej pri uzatváraní (teda pri ponúknutí úveru) a plnení (teda pri samotnom poskytnutí úveru) zmluvy bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Preto je možné konštatovať, že povinný je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a súčasne aj podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch . Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva o úvere vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú. Oprávnený je teda v prejednávanej veci dodávateľom, resp. veriteľom, povinný spotrebiteľom a zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, a preto na právny vzťah medzi účastníkmi konania je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez ohľadu na dohodu strán, teda bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.
41. Odvolací súd dospel rovnako k záveru, zhodnému so záverom súdu prvej inštancie, ktorý implicitne vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia (keď na právny vzťah medzi oprávneným a povinným aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ), že zmluva o úvere, uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 21.10.2011 je nielen spotrebiteľskou zmluvou (podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ), ale aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch . Ako bolo uvedené v predchádzajúcom odseku, oprávnený napĺňa všetky znaky definície veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch a povinný zasa napĺňa všetky znaky definície spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch . Predmetom zmluvy o úvere z 21.10.2011 bolo poskytnutie úveru veriteľom (oprávneným) dlžníkovi (povinnému). Spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere inter alia vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ), teda vo forme, v akej aj v prejednávanej veci dočasne veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky, čím úver poskytnutý oprávneným povinnému v prejednávanej veci napĺňa znaky spotrebiteľského úveru a zmluva o úvere je potom podľa obsahu práve zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Samotná skutočnosť, že zmluva o úvere nie je v prejednávanej veci výslovne označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere nič nemení na tom, že takouto zmluvou je, keďže každý právny úkon sa vždy posudzuje podľa obsahu a nie jeho formálneho označenia.
42. Odvolací súd k uvedeným záverom o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere, o tom, že je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere a o postavení povinného ako spotrebiteľa pre úplnosť za účelom vyporiadania sa s odvolacou námietkou o tom, že povinný v zmluve o úvere uviedol, že finančné prostriedky sú mu oprávneným poskytované na výkon povolania dopĺňa, že povinný, ktorý uzatváral zmluvu o úvere ako fyzická osoba, pri uzatváraní zmluvy o úvere uviedol, že sú mu peňažné prostriedky poskytované na výkon povolania a z uvedeného prehlásenia povinného by teda mohli vystať pochybnosti o tom, či ide o zmluvu spotrebiteľskú alebo nespotrebiteľskú. V prípade akýchkoľvek pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu je ale dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy na dodávateľovi (veriteľovi) (v tomto exekučnom konaní v procesnom postavení oprávneného). Nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere musí byť totiž preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie alebo povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom podnikateľskej činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil v konaní (osobitne k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci ktorého práve bezpečné preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy o úvere má veľký právny význam, keďže následne exekučný súd aj na základe doplnenia návrhu rozhoduje o pokračovaní alebo zastavení exekúcie) žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali bezpečne opak - teda nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere. Okrem toho rovnako nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že v zmluve o úvere sú uvedené len tie údaje povinného, ktoré sa uvádzajú v prípade, ak tieto zmluvy uzatvárajú fyzické osoby - spotrebitelia (meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo a pod.). S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka je súd povinný pri pochybnostiach o obsahu zmluvy použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že jednak je dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, na oprávnenom (ako veriteľovi - dodávateľovi) a jednak, že v prípade dôvodných pochybností o tom, či zmluva má alebo nemá spotrebiteľský charakter, je nutné použiť výklad, že zmluva spotrebiteľský charakter má.
43. Samotná skutočnosť vyznačenia v zmluve o úvere, na aký účel sú povinnému poskytované finančné prostriedky, bez toho, aby zo zmluvy o úvere bola zrejmá odpoveď na otázku, aké je zamestnanie, povolanie povinného alebo aký je predmet jeho podnikateľskej činnosti a aký súvis s týmto zamestnaním, povolaním alebo predmetom podnikateľskej činnosti poskytnutie úveru má (ktoré by umožnili preskúmať, či povinný mal postavenie spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy) a bez toho, že by oprávnený, na ktorom je dôkazné bremeno, spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti (konkrétnymi dôkazmi) preukázal nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, nie je právne významnou skutočnosťou (s ktorou by bol súd prvej inštancie povinný osobitne sa vysporiadať). Z uvedených dôvodov oprávnený nedôvodne namieta závery súdu prvej inštancie o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere, keď ako odvolací súd uviedol vyššie, samotné vyznačenie účelu použitia úveru bez toho, aby k tomuto pristúpili ďalšie uvedené skutočnosti nie je právne významnou skutočnosťou.
44. V dôsledku vyššie uvedeného právny vzťah medzi oprávneným a povinným, založený zmluvou o úvere, uzavretou oprávneným a povinným dňa 21.10.2011, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je však treba aplikovať aj na všetky právne úkony a vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto zmluvou súvisiace, ktorými právnymi úkonmi sú v prejednávanej veci aj rozhodcovská zmluva (uzavretá v deň uzavretia zmluvy o úvere, ktorá obsahovala dohodu o riešení sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere) a dohoda o vyplnení zmeniek, ktorá bola inkorporovaná do čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Dohoda o vyplnení zmeniek bola v prejednávanej veci uzavretá ako zabezpečovací inštitút plnenia záväzku povinného zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto, aj keď v rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok (ktorý je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom), bol uplatnený nárok zo zmenky, ktorá však bola len zabezpečovacím inštitútom záväzku povinného splatiť svoj záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a keď rozhodcovské konanie bolo vedené na základe rozhodcovskej zmluvy (ktorá bola uzavretá na základe a v priamej súvislosti so zmluvou o úvere, bez ktorej by nemala právne opodstatnenie, keďže jej predmetom je práve dohoda zmluvných strán zmluvy o úvere na riešení sporov vzniknutých z tejto zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou), je potrebné posudzovať aj tieto právne úkony aj podľa noriem spotrebiteľského práva. Normy spotrebiteľského práva je nutné vždy použiť na celý režim právneho vzťahu (t. j. aj na zabezpečovacie inštitúty; právne úkony, ktorými dochádza k zmene obsahu či subjektov záväzkového vzťahu a pod.), ktorý, ak bol založený spotrebiteľskou zmluvou, zachováva si tento spotrebiteľský charakter počas celej doby trvania jeho existencie.
45. Nárok vymáhaný v danom exekučnom konaní vznikol v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere (obsiahnutou v listine označenej ako zmluva o úvere), ktorá je taktiež aj spotrebiteľskou zmluvou, pričom zmenka, z ktorej nárok bol uplatnený v rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, je neplatná z dôvodu, že ju oprávnený vyplnil v rozpore s ustanovením § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej vystavenia, ktoré nepripúšťalo splnenie dlhu alebo zabezpečenie jeho splnenia v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom. Použitie zmenky bolo teda podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v danom záväzkovo-právnom vzťahu založenom zmluvou o úvere neprípustné, pričom na toto neprípustné použitie zmenky nebolo v rozhodcovskom konaní, v ktorom oprávnený uplatňoval práve nárok z uvedenej zmenky prihliadnuté a rovnako v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté ani na neprijateľné zmluvné podmienky.
46. Odvolací súd k uvedenému záveru o neplatnosti dohody o vyplnení zmeniek uvádza, že ak oprávnený ako veriteľ a remitent uzatváral s povinným ako dlžníkom Dohodu o vyplnení zmeniek
- teda zmenkovú dohodu s obsahom, že povinný ako dlžník vystaví v prospech oprávneného dve blankozmenky (ktoré teda v čase vystavenia úplnými zmenkami ešte neboli, keďže zmenkou sa blankozmenka stane až doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), ktoré veriteľ ako remitent môže vyplniť vo výške všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek, napriek tomu, že § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej vystavenia nepripúšťal možnosť uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou, tak ako tomu bolo v prejednávanej veci, tak je dohoda o vyplnení zmeniek uzavretá nielen v rozpore s § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch , ale aj s § 10 zákona zmenkového a šekového, a preto oprávnený nemohol na jej základe vyplniť ani blankozmenku v dôsledku čoho sa blankozmenka vlastnou zmenkou ani nikdy nestala.
47. Z rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tejto veci, a ktorý je súčasťou spisu, odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie (ako to taktiež implicitne vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia) zistil, že z neho nevyplýva, že by bol rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, prihliadol na to, že zmenka zabezpečovala návratnosť spotrebiteľského úveru z právneho vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter, bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorý právny vzťah upravujú aj kogentné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch , ktorého ustanovenie § 17 ods. 3 nepripúšťalo zabezpečenie návratnosti spotrebiteľského úveru zmenkou, a že by rozhodcovský súd prihliadol následne aj na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky (a ich právne následky) (napr. že by skúmal, či neprijateľnou zmluvnou podmienkou nie je samotná rozhodcovská zmluva).
48. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pričom pri vydávaní exekučného titulu nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 21.10.2011 (napr. čl. 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v ktorých je inkorporovaná dohoda o vyplnení zmeniek - dôvody neplatnosti odvolací súd uviedol v bode 46.), ale najmä na to, že použitie zmenky na zabezpečenie návratnosti spotrebiteľského úveru bolo podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch neprípustné, a že oprávnený zmenku vyplnil v rozpore s týmto zákazom.
49. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, keďže povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ, ktorý záver bol však v tomto exekučnom konaní (vrátane tohto odvolacieho konania) vyvrátený.
50. Zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou bolo už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, vystavenia blankozmenky, či v čase doplnenia údajov do blankozmenky, zákonom zakázané a oprávnený v rozpore s týmto zákazom zahrnul do zmluvy o úvere v jej neoddeliteľnej súčasti - Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodu o vyplnení zmeniek, ktorej znenie nerešpektovalo zákaz použitia zmenky ustanovený v § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch (čo spôsobuje bez ďalšieho jej absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom). Za stavu, keď si oprávnený následne uplatnil nárok z takejto zabezpečujúcej zmenky v rozhodcovskom konaní, v ktorom však rozhodcovský súd neprihliadol na neprípustnosť použitia zmenky, ani na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a vydal exekučný titul v rozsahu, v akom sa ho oprávnený domáhal, boli v danej veci splnené všetky podmienky ustanovené § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie. Keď súd prvej inštancie ako exekučný súd za daného skutkového a právneho stavu exekúciu uznesením z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil, je jeho rozhodnutie vecne správne, čím sú naplnené podmienky podľa § 387 ods. 1 CSP , za naplnenia ktorých je odvolací súd povinný jeho rozhodnutie o zastavení exekúcie v odvolacom konaní ako vecne správne potvrdiť.
51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti odvolaním oprávneného výslovne napadnutého I. výroku o zastavení exekúcie, ktorá je dôvodom na potvrdenie tohto výroku (§ 387 ods. 1 CSP ), odvolací súd (bez bližšieho skúmania, z dôvodov už uvedených v bode 9. odôvodnenia) potvrdzuje aj na ňom závislý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, týkajúci sa trov exekúcie, t. j. potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako celok.
52. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP . V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
53. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
54. Rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.