Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Ek/771/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného 1/ mal. V. V., nar.: XX.XX.XXXX, bytom ako matka, oprávneného 2/ mal. L. V., nar.: XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpení zákonným zástupcom - matkou T. V., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX, XXX XX V., právne zast. JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice, proti povinnému Peter Bobela, nar.: 09.07.1980, trvale bytom 179, 044 45 Nižná Kamenica, právne zast. JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, o vymoženie výživného, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským, exekútorský úrad so sídlom Akademika Hronca č. 3, 048 01 Rožňava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči výrokom IV. a V. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 10.01.2019, takto

rozhodol:

I. Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 10.01.2019 vo výroku V. tak, že súd priznáva povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, ktoré sú mu povinní zaplatiť oprávnení 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v sume 95,78 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšku súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

III. Súd oprávneným 1/, 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti vo výške 120,31 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 10.01.2019 rozhodnutie, ktorým exekúciu zastavil v časti zameškaného výživného vo výške 1 300 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku zastavil (výrok I.), v časti bežného výživného od mesiaca jún 2018 vrátane podľa § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku a v časti trov právneho zastúpenia oprávneného vo výške 35,86 Eur podľa 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku (výrok III.). Výrokom IV. návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol a výrokom V. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2/ Uviedol, že povinný bol Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, č. k. - 71 (ďalej len „exekučný titul“) zaviazaný platiť na mal. Bianku výživné vo výške 80 Eur a na mal. Jakuba výživné vo výške 60 Eur, a to do rúk matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.09.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, č.k. -93 zo dňa 27.08.2013. Vyšší súdny úradník mal za preukázané, že povinný plnil svoju vyživovaciu povinnosť určenú exekučným titulom nepravidelne, nie v stanovenej výške a v rozpore s výrokom predmetného rozhodnutia, čo povinný aj v návrhu na zastavenie exekúcie v podstate uznal. V návrhu na vykonanie exekúcie bolo uvedené, že povinný zaplatil za obdobie do podania návrhu na vykonanie exekúcie k rukám matky sumu v celkovej výške 1500 Eur a to nasledovne: december 2013 - 140€, január 2014 - 140€, marec 2014 - 280€, jún 2014 - 280€, júl 2014 - 280€, september

2014 - 140€, október 2014 - 140€, január 2015 - 100€. Oprávnení k návrhu na vykonanie exekúcie predložili súdu aj prehľad platieb od povinného. Rozdiel medzi prijatými platbami matkou a tým čo mal povinný platiť teda činilo ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie (11.05.2018) sumu 6340 Eur titulom zameškaného výživného, spolu s bežným výživným do budúcna v sume 140 Eur mesačne. Bežné výživné ku dňu podania návrhu v danom mesiaci ešte nebolo splatné. Povinný v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že výživné na oprávnených neplatil, a to z dôvodu, že sa o maloletých v tom čase staral a platil im výdavky ako obedy v jedálni, poplatky za ZRPŠ, školské potreby, oblečenie, voľno časové aktivity a pod., o čom predložil doklady o úhradách. V tejto súvislosti vyšší súdny úradník poukázal na to, že povinný bol výrokom exekučného titulu zaviazaný platiť výživné na obe deti a to k rukám matky. Ak tak povinný neurobil, dostal sa do omeškania s platením výživného, nakoľko nekonal v súlade s exekučným titulom. Všetky platby a výdavky dokladované povinným boli vykonané v rozpore a nad rámec povinnosti uloženej v exekučnom titule. Povinný nepreukázal žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala, že zo strany povinného došlo k zániku vymáhaného nároku, resp. že splnil vymáhaný nárok v súlade s exekučným titulom.

3/ Ďalej sa vyšší súdny úradník zaoberal povinným vznesenou námietkou premlčania, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú. Z ustanovení o rodine ( ) a ( ) vyplýva, že v trojročnej premlčacej dobe sa nepremlčuje právo na úroky z omeškania a opakujúce sa plnenia, ktoré boli priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu za dobu minulú, zatiaľ čo právo na úroky a opakujúce sa plnenia, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo po ich písomnom uznaní, sa premlčujú v troch rokoch. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. februára 1971 sp. zn. (R 42/1971) a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 24. 06. 2014, vyšší súdny úradník rozhodol tak, že dávky výživného, ktorých splatnosť nastala viac ako 3 roky pred podaním návrhu na začatie exekúcie (t. j. do mája 2015 vrátane), čo predstavovalo z celkovej sumy zaostalého výživného (t. j. zo sumy 6340 Eur) sumu 1300 Eur, sú premlčané a preto v časti zameškaného výživného vo výške 1300 Eur exekúciu podľa Exekučného poriadku zastavil (výrok I. napadnutého uznesenia). Oprávnení majú teda na základe uvedeného nárok na zameškanom výživnom v sume len za výživné, ktorých splatnosť nastala 3 roky spätne pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, teda v celkovej výške 5040 Eur.

4/ Povinný v návrhu na zastavenie taktiež uviedol, že exekučný titul - Rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č. k. - 71 vydaný dňa 03.07.2013 bol zrušený a to Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. vydaný dňa 23.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.06.2018. Vyšší súdny úradník po oboznámení sa s predmetným rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zistil, že súd ním rozhodol o tom, že výživné na maloleté deti sa zo strany rodičov neurčuje. Obaja rodičia sú povinní podieľať sa úhradou v jednej polovici platby titulom školného vo výške aktuálneho poplatku v tom - ktorom školskom roku. Posledným výrokom súd rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, číslo konania - 71 zo dňa 3.7.2013 v časti týkajúcej sa úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Na základe uvedeného mal vyšší súdny úradník za preukázané, že došlo k zmene exekučného titulu, a nie k jeho zrušeniu, tak ako to uvádza povinný. Okresný súd Košice - okolie rozhodnutím sp. zn. okrem iného rozhodol, že výživné na maloleté deti sa zo strany rodičov neurčuje. Na základe uvedených skutočností bol povinný povinný platiť bežné výživné, a to len do času nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodnutia teda do 14.06.2018. Nakoľko oprávnení podali návrh na vykonanie exekúcie 11.05.2018, teda v čase keď ešte nebolo splatné výživné v mesiaci máj, súd v poverení na vykonanie exekúcie zaviazal povinného aj na úhradu bežného výživného do budúcna od daného mesiaca. Avšak od mesiaca jún 2018 už povinný nebol naďalej povinný platiť výživné v zmysle predloženého Rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. . Na základe uvedených skutočností povinný zameškal na bežnom výživnom len jednu splátku, a to za mesiac máj 2018 v sume 140 Eur. Pretože povinnosť platiť výživné od mesiaca jún 2018 povinnému zanikla, súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v časti bežného výživného zastavil od mesiaca jún 2018 vrátane (II. výrok napadnutého uznesenia). Povinný však nepreukázal existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu, ktorý by v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku mohol byť podkladom pre zastavenie celej exekúcie, preto v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol (výrok IV. napadnutého uznesenia).

5/ Vo vzťahu k trovám exekučného konania vyšší súdny úradník rozhodol výrokom III. tak, že exekúciu v časti trov právneho zastúpenia oprávneného vo výše 35,86 Eur zastavil, a to so ohľadom na to, že výrokom I. zastavil exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 1300 Eur. Výrokom V. rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva. Oprávnení si neuplatnili nárok na náhradu trov v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný mal vo veci len čiastočný úspech, preto o nároku na náhradu trov exekučného konania podľa Exekučného poriadku v spojení s ust. rozhodol vyšší súdny úradník tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

6/ Proti výrokom IV. a V. rozhodnutia bola v zákonom stanovenej lehote povinným podaná sťažnosť. Podľa jeho názoru súd nesprávne právne posúdil dôkazy, ktoré predložil v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 01.10.2018. Poukazoval na predložené doklady o úhradách, z ktorých vyplýva, že oprávneným platil obedy v jedálni, poplatky za školskú družinu, poplatky na ZRPŠ, poplatky za uskladnenie pupočnej krvi, výlety zo školy, krúžky, športové aktivity, kultúrne podujatia, kupoval školské potreby, oblečenie, športové potreby. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že „všetky platby a výdavky dokladované povinným boli vykonané v rozpore a nad rámec povinnosti uloženej v exekučnom titule.“ Výdavky bol nútený hradiť jednak z dôvodu, že matka tieto výdavky nehradila a bol vyzvaný učiteľmi, aby zaplatil obedy, krúžky a pod. Taktiež bol nútený kupovať deťom oblečenie, športové potreby, ak s nimi chcel športovať. Takže všetko čo robil, bolo kvôli maloletým deťom a bolo to v ich prospech. Matke vyhovovalo, že celé roky vykonával vyššie uvedené úhrady, ktoré presahovali výšku určeného výživného a ktoré mala zabezpečovať matka. Z tohto dôvodu matka aj celé roky výživné nepožadovala, súhlasila s tým, aby ho neplatil. V prípade ak by sa ho bola dožadovala, už dávno výživné mohla vymáhať exekučne, prípadne mohla podať trestné oznámenie, čo neurobila. V čase platnosti exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. zo dňa 03.07.2013 sa s matkou dohodli na striedavej starostlivosti, keďže oprávnení veľmi túžili byť častejšie s ním a často boli u neho aj nad rámec rozsudkom určeného styku. Túto striedavú starostlivosť v roku 2017 aj zrealizovali. Keďže po dvoch mesiacoch matka už so striedavou starostlivosťou nesúhlasila, bol nútený podať dňa 13.12.2017 návrh na zverenie mal. detí do striedavej starostlivosti a konanie sa viedlo na Okresnom súde Košice- okolie pod sp.zn. . Poukázal na svoje podanie zo dňa 07.03.2018, z ktorého vyplýva, že matka sa o maloleté deti riadne nestarala, o čom informoval aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, a ktoré súdu v rámci sťažnosti predložil. Nakoniec v konaní uzavreli dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorú súd schválil rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, č.k. zo dňa 23.04.2018. Až po tomto konaní matka začala výživné vymáhať exekučne. Pred podaním návrhu ho nevyzvala, aby jej dlžné výživné uhradil. Keby tak bola urobila, mohli vec vyriešiť mimosúdne. O jej nesolídnom prístupe svedčí aj skutočnosť, že opomenula v návrhu na exekúciu uviesť rozsudok Okresného súdu Košice-okolie, sp.zn. a výživné vymáhala v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. zo dňa 03.07.2013, a to aj výživné do budúcna, na ktoré nemala nárok. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že je voči nemu nespravodlivé požadovať uhradiť celé dlžné výživné, keď riadne preukázal, že všetky platby realizoval z titulu starostlivosti o maloleté deti. V aplikačnej praxi súdov sa ustálilo správne chápanie pojmu výživné, a to že jeho obsahom je uspokojovanie nielen základných potrieb týkajúcich sa živobytia, ale aj ďalších hmotných a kultúrnych potrieb obvyklých pre život človeka, akým sú ošatenie, bývanie, starostlivosť o zdravie, potreby vzdelania, výchovy, kultúrne a športové vyžitie, záujmy. Ako otec mal. detí sa nemohol prizerať na to, že o deti nie je riadne postarané, nemajú vyplatené obedy, krúžky, športové, kultúrne podujatia a pod., preto tieto uhrádzal.

7/ Ďalej nesúhlasil s odôvodnením trov konania a tvrdením súdu, že vo veci mal len čiastočný úspech. Pri porovnaní pomeru úspechu a neúspechu vo veci, mal väčší úspech, nakoľko súd jeho návrhu na zastavenie exekúcie nevyhovel len v jednej časti. Priznanie trov konania je odôvodnené aj vzhľadom na skutočnosť, že celý exekučný návrh bol podaný zmätočne, boli v ňom žiadané plnenia, na ktoré už nebol právny nárok a práve oprávnení zapríčinili to, že bol nútený podať návrh na zastavenie exekúcie. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd započítal do dlžného výživného predložené úhrady, ktoré realizoval na výživu maloletých detí - oprávnených a exekúciu v časti zameškaného výživného zastavil, prípadne ponížil sumu dlžného výživného a priznal mu náhradu trov konania, ako aj náhradu trov odvolacieho konania.

8/ Sťažnosť povinného žiadali oprávnení zamietnuť. Výrok IV. napadnutého uznesenia, vrátane jeho odôvodnenia považovali za správny. Povinný si mal v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku

riadne a včas plniť svoju vyživovaciu povinnosť, čo neurobil, a to aj napriek tomu, že podľa jeho vlastných vyjadrení disponoval financiami, ktoré mohol použiť na úhradu výživného. Pretože povinný v exekučnom konaní nepredložil žiadny dôkaz spôsobilý preukázať plnenie vyživovacej povinnosti v stanovenom rozsahu, sú jeho ďalšie argumenty bez právneho významu. Doplnili, že v dôsledku skutočnosti, že povinný nerešpektoval súdne rozhodnutie, boli odkázaní len na príjem matky. Komicky preto vyznieva jeho tvrdenie, že všetko čo robil, robil kvôli nim, pričom v prvom rade si mal plniť svoju vyživovaciu povinnosť v stanovenom rozsahu. Pokiaľ povinný poukazoval na to, že v aplikačnej praxi súdov sa ustálilo správne chápanie pojmu výživné, ktorého obsahom je uspokojovanie hmotných a kultúrnych potrieb obvyklých pre život človeka, mali za to, že uspokojovanie iných potrieb ešte nezbavuje povinnosti platiť výživné v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu. Popierali, že by ich matka nepožadovala od povinného výživné a že by súhlasil s tým, aby si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil. Povinný túto úvahu založil len na tom, že návrh na vykonanie peňažnej exekúcie nepodali už skôr. Ich matka však povinného niekoľkokrát žiadala, aby jej riadne prispieval na ich výživu, pretože zo svojho príjmu len veľmi ťažko dokázala zabezpečovať ich potreby. Exekučné konanie neiniciovali skôr len z toho dôvodu, že povinný sa rôznym spôsobom vyhrážal a zastrašoval ich matku, ktorá sa ho bála a výlučne z toho dôvodu nepodala návrh na vykonanie exekúcie už skôr. Až potom ako povinný podal návrh na zverenie do striedavej starostlivosti tlak z jeho strany voči matke ustal. Jeho tvrdenie o ich nesolídnom prístupe považovali za v rozpore s dobrými mravmi, pretože to bol práve povinný, ktorý sa nestaral o to ako matka zabezpečí ich výživu. Keď ďalej popisoval, že sa už nemohol prizerať na to, ako o nich nie je riadne postarané, nemajú vyplatené obedy, krúžky a pod., považovali toto tvrdenie za dôkaz jeho arogancie, pretože povinný absolútne ignoroval svoju vyživovaciu povinnosť a ich matka sa v maximálnej možnej miere snažila sama zabezpečiť všetky ich potreby.

9/ Čo sa týka úspechu vo veci, exekúcia bola zastavená len v časti 1 300 Eur, úspech povinného bol preto len čiastočný v dôsledku čoho bola aplikácia ustanovenia správna. Domnievali sa tiež, že značná časť pokladničných dokladov, ktoré povinný predložil, im nepatrí. Doklady majú za účel vzbudiť presvedčenie, že ako otec takouto formou zabezpečoval ich iné potreby, no nie je to tak. Aj návrh na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti podľa ich názoru povinný podal zo zištných dôvodov. Už len minimálne z hľadiska, že by súd nepostupoval podľa , existuje dôvod, pre ktorý by nemal byť povinnému priznaný nárok na náhradu trov konania podľa . Zároveň žiadali priznať im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10/ Podľa druhá veta (ďalej len „ “) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

11/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „ “), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13/ Podľa ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

14/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

15/ Podľa o rodine (ďalej len „ “) výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16/ Podľa proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

17/ Po preskúmaní sťažnosti povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ako aj vyjadrenia oprávneného a ďalších písomností nachádzajúcich sa v elektronickom exekučnom spise sp. zn. , sudca konštatoval, že je len čiastočne dôvodná.

18/ Sťažnosť povinného (okrem výroku V. o trovách) smeruje len voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, ktorým jeho návrh na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti (na zameškané výživné vo výške 5 040 Eur) zamietol. Povinný však mal za to, že exekúcia mala byť zastavená celkom, resp. súd mal na výživné započítať aj platby, ktoré preukazoval dokladmi za stravu, oblečenie, kultúrne podujatia, skladné pupočníkovej krvi a pod. Tvrdil, že výdavky bol nútený hradiť z dôvodu, že matka tieto výdavky nehradila, bol vyzvaný učiteľmi, aby zaplatil obedy, krúžky a pod., ak chcel s deťmi športovať musel im kupovať oblečenie a športové potreby. Oprávnení s jeho tvrdeniami nesúhlasili a popierali, že by všetky doklady, ktoré povinný súdu zaslal, sa ich týkali.

19/ Nárok na výživné a vyživovacia povinnosť vyplývajú priamo zo . Výživné je potrebné vždy plniť. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo platením výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je napr. strava, bývanie, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Povinný rodič musí platiť výživné, teda plniť svoju vyživovaciu povinnosť na dieťa riadne a včas, t.j. formou v pravidelných opakujúcich sa sumách splatných vždy mesiac dopredu do rúk osoby, ktorej dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, ktorá je teda platobným miestom (v danom prípade do rúk matky).

20/ Ustanovenie vyjadruje spotrebný charakter výživného. Možno ho vidieť v potrebe priebežného uhrádzania priebežne vznikajúcich výdavkov. Vyplýva z podstaty výživného ako inštitútu, ktorý má zabezpečovať odôvodnené životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ktoré sa spravidla v rôznej periodicite opakujú. Z tohto dôvodu sa výživné platí v opakujúcich sa dávkach. Určitú formu ochrany oprávneného predstavuje aj kogentná úprava splatnosti výživného mesiac vopred. Tým je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má oprávnený k dispozícii prostriedky na ich úhradu. Povinný v podanej sťažnosti tvrdil, že platby, ktoré uhrádzal, treba považovať za plnenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom a to aj z dôvodu, že matka celé roky výživné nepožadovala, súhlasila s tým, aby ho neplatil. V prípade ak by sa ho bola dožadovala, už dávno výživné mohla vymáhať exekučne, prípadne mohla podať trestné oznámenie, čo neurobila. Tieto jeho tvrdenia však boli oprávnenými popreté, keď uviedli, že ich matka viackrát žiadala povinného, aby uhrádzal výživné. Sudca túto jeho námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a nepreukázanú. Navyše matka oprávnených by ani nemohla súhlasiť s tým, aby povinný výživné neplatil, nakoľko výživné je osobným nárokom maloletých detí ako oprávnených, nie ich zákonných zástupcov (teda ani matky). Zákonní zástupcovia maloletých oprávnených nemôžu medzi sebou uzatvárať dohody, ktorými by menili podmienky, rozsah či trvanie vyživovacej povinnosti povinného voči maloletým deťom, nakoľko by zmysle došlo k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletými deťmi.

21/ Významná je z výroku rozsudku, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, vyplývajúca povinnosť povinného (otca), platiť výživné k rukám matky, ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, v súdom určenej sume, pričom z neho nevyplýva povinnému povinnosť zasielať iné platby, na ktoré poukazoval (na rozdiel napr. od rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. zo dňa 23.04.2018, ktorý povinný v rámci návrhu na zastavenie exekúcie predložil a v ktorom sa výslovne uvádza, že obaja rodičia sú povinní podieľať sa úhradou v jednej polovici platby titulom školného vo výške aktuálneho poplatku v tom - ktorom školskom roku). Nemožno sa preto stotožniť s jeho tvrdením, že oprávneným kupoval oblečenie, stravu do školy, krúžky, skladné za pupočníkovú krv a pod. a že tieto plnenia by mal súd považovať za platby výživného. Výrok rozhodnutia Okresného súdu Košice - okolie, na podklade ktorého sa táto exekúcia vedie, je presný a určitý a tiež zrozumiteľný. Výživné v určenej sume 140 Eur na oboch oprávnených spolu mal povinný uhrádzať k rukám matky. Povinný nepreukázal, že by za rozhodné obdobie, za ktoré oprávnení požadujú zameškané výživné platil výživné riadne a včas tak ako mu to ukladá exekučný titul, pričom platby na ktoré poukazoval, neboli platbami výživného, ale inými plneniami mimo súdom určeného rámca výživného. Za pravdu možno dať aj argumentu oprávnených, že nie všetky platby sa ich týkali, nakoľko je ťažké z predložených pokladničných bločkov identifikovať, že položky na nich uvedené boli určené oprávneným, resp. sa im dostali.

22/ Námietky povinného o započítaní ním uvádzaných plnení v jeho prospech na zameškané výživné, nemožno považovať za dôvodné, aj keby tieto plnenia poskytol. Plnenia spočívajúce v priamych platbách poskytnutých v prospech matky, prípadne aj v prospech detí, na zakúpenie bežných vecí nižšej hodnoty, totiž na výživné nie je možné započítať. Započítaním (kompenzáciou) rozumieme jeden zo spôsobov zániku záväzku. Ide o inštitút typický pre záväzkové právne vzťahy. Predstavuje bezhotovostný spôsob vysporiadania vzájomných vzťahov dvoch subjektov, ktoré sú navzájom veriteľom aj dlžníkom. Z ustanovenia druhá veta ale jednoznačne vyplýva, že ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. Preto pokiaľ ide o výživné maloletých detí, žiadna forma započítania nie je možná. Znenie druhej vety odseku 2 (na rozdiel od prvej vety, že len "proti" pohľadávke na výživné nie je započítanie možné", ale všeobecne, "započítanie nie je možné") naznačuje, že ani zo strany dieťaťa disponujúceho takouto pohľadávkou nie je možné jej započítanie voči inej pohľadávke, odhliadnuc od posudzovania spôsobilosti dieťaťa na takýto právny úkon. Rodič v rámci práva zastupovať dieťa nemôže započítať pohľadávku dieťaťa na výživné proti druhému rodičovi s akoukoľvek pohľadávkou druhého rodiča. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom.

23/ Na základe uvedeného súd konštatoval, že povinný nepreukázal, že by jeho vyživovacia povinnosť voči oprávneným určená rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, č. k. -71 zo dňa 03.07.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. -93 zo dňa 21.10.2013 v časti zameškaného výživného vo výške 5040 Eur vyčísleného za obdobie ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie zanikla, preto jeho sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol.

24/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

25/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26/ Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku má povinný voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

27/ Podľa Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

28/ Povinný sťažnosťou namietal aj nesprávnosť výroku o náhrade trov konania, ktoré mu vyšší súdny úradník nepriznal z dôvodu, že mal vo veci len čiastočný úspech. Sudca uvádza, že má komplexnú úpravu trov (šiesta časť Exekučného poriadku). Priznanie trov v rámci exekučného konania sa neriadi zásadou úspechu, ale platí, že trovy exekúcie zásadne znáša povinný s určitými, zákonom vymedzenými výnimkami. Oprávneným možno uložiť povinnosť nahradiť trovy povinného (trovy právneho zastúpenia) len v tom prípade, že zastavenie exekúcie im možno pričítať ( Exekučného poriadku). Oprávnení návrh na vykonanie exekúcie podali v časti bežného výživného dôvodne - bežné výživné v návrhu na začatie exekúcie žiadali od mája 2018, k zastaveniu exekúcie na bežné výživné došlo až od júna 2018 (viď výrok II. a bod 22 odôvodnenia napadnutého uznesenia), preto im v tejto časti zastavenia exekúcie túto skutočnosť pričítať nemožno. Vo vzťahu k zameškanému výživnému, bolo potom možné uvažovať o pričítaní zastavenia exekúcie len čo do sumy 1 300 Eur, kde

sa povinný úspešne dovolal premlčania. Povinný si trovy nevyčíslil. v ustanovení definuje, ktoré výdavky povinného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Nakoľko však neupravuje postup súdu v prípade ich uplatnenia, no nevyčíslenia, sudca priznal povinnému náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. Ako účelne vynaložené trovy exekúcie, na ktoré povinnému vznikol nárok podľa v spojení s , , , a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov možno považovať trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava a podanie návrhu na zastavenie exekúcie) vo výške 2 x 30,70 Eur (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny, pričom tarifnou hodnotou veci bola suma 1 300 Eur, v ktorej časti bola exekúcia zastavená a bolo možné oprávneným pričítať jej zastavenie) ako odmena + 2 x 9,21 Eur ako režijný paušál za rok 2018 + 20% DPH 15,96 Eur, t.j. trovy exekúcie povinného, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v celkovej výške 95,78 Eur. Na základe uvedeného sudca postupom podľa zmenil výrok V. rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré povinný napadol sťažnosťou tak, že povinnému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, ktoré sú mu povinní zaplatiť oprávnení 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v sume 95,78 Eur, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

29/ Oprávnení 1/ a 2/ si v rámci konania o sťažnosti uplatnili trovy exekúcie za úkon vyjadrenie k sťažnosti povinného, na ktorý úkon im vznikol v zmysle ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku nárok, pretože sudca sťažnosť povinného vo veci (nezastavenia) exekúcie zamietol ako nedôvodnú. Oprávnení, rovnako ako povinný, trovy nevyčíslili, preto sudca vychádzal zo spisu a ustanoveniami § 199a ods. 1 a § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnení boli v konaní zastúpení právnym zástupcom (advokátom), pričom im za vyjadrenie k sťažnosti povinného proti rozhodnutiu, ktorým bol jeho návrh na zastavenie exekúcie čiastočne zamietnutý, vznikli výdavky za toto vyjadrenie. Exekúcia sa vedie už len na zameškané výživné vo výške 5040 Eur (tarifná hodnota veci), preto priznal sudca oprávneným podľa v spojení s , , , a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmenu vo výške 90,46 Eur (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá predstavovala 180,93 Eur), 9,80 Eur ako režijný paušál za rok 2019 a 20,05 Eur ako 20% DPH. Trovy exekúcie oprávnených za vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 120,31 Eur priznané im týmto rozhodnutím budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.