Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Csp-88-2018.pdf
PDF · 84.94 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/88/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: Q. W., nar. XX.X.XXXX, bytom H. V. K., B. XXX/X, zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, o zaplatenie sumy 650,48 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I.Súd konanie v časti o zaplatenie 133,80 eura s príslušenstvom zastavuje.
II.Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III.Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalobca s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca - pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 7.6.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 650,48 eura s 5,05 % - ným úrokom z omeškania ročne od 1.9.2015 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania, čo odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 27.11.2014 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.200 eur, ktorú sa žalovaná zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 35,57 eura, uhradil sumu 835,14 eura. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti, žalobca dňa 26.8.2015 úver zosplatnil. Dlžnú sumu tvorí istina 1.415,06 eura + náklady na vymáhanie 70,56 eura - prijaté úhrady 835,14 eura = 650,48 eura.
2.Súd vo veci vydal dňa 25.9.2018 platobný rozkaz č.k. 12Csp/88/2018-36, proti ktorému podal žalovaný odpor, kde okrem iných námietok, vzniesol aj námietku premlčania, platobný rozkaz bol pre podaný odpor zrušený.
3.Pred začatím pojednávania právny zástupca pôvodného žalobcu aj nového žalobcu súdu oznámil dňa 10.1.2019, že došlo k postúpeniu pohľadávky a navrhol pripustiť zmenu na strane žalobcu že namiesto pôvodného žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s. , IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava do konania vstúpi spoločnosť: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava. Súd návrhu vyhovel uznesením č.k. 12Csp/88/2018-59 zo dňa 13.2.2019.
4.Súd vo veci pojednával v neprítomnosti strán sporu v súlade s § 180 CSP, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
5.Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 27.11.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.200 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 35,57 eura, úrok bol dohodnutý vo výške 28,70 % ročne, RPMN vo výške 28,69 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 36,30 %, celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť bola suma 2.134,20 eura, náklady spotrebiteľa bola suma 934,20 eura. Žalovaný uhradil sumu 835,14 eura. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti, nesplácal úver riadne a včas, čo vyplýva z predloženého prehľadu splátok a úhrad. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 27.6.2015 vyzýval žalovaného na uhradenie nedoplatku na splátkach, upozornil ho, že ak nedôjde do 5.8.2015 k úhrade splátky splatnej v mesiaci 04/2015 bude žalobca oprávnený úver zosplatniť. Listom zo dňa 26.8.2015 žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Dlžnú sumu tvorí istina 1.415,06 eura + náklady na vymáhanie 70,56 eura - prijaté úhrady 835,14 eura = 650,48 eura. Pohľadávka voči žalovanému bola postúpená na žalobcu za základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 24.9.2018. Žalobca zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 133,80 eura a to v časti zaplatenia sumy 70,56 eura, ktoré si uplatňoval titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky a v časti zaplatenia sumy 63,24 eura pre čiastočné úhrady zo strany žalovaného, uplatňoval si sumu 516,68 eura.
6.Podľa § 1 odsek 2 zák. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právne formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh /§ 565/ začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7.V prvom rade sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka).
8.Súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného bola námietka premlčania vznesená dôvodne, pretože v predžalobnej upomienke zo dňa 27.6.2015, ktorú možno považovať za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 OZ, žalobca, resp. jeho právny predchodca upozorňoval žalovaného, že je v omeškaní so splátkou splatnou v mesiaci apríl 2015 a ak žalovaný neuhradí túto splátku do 5.8.2015, môže žalobca úver zosplatniť. Keďže žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 26.8.2015 pre omeškanie žalovaného so splátkou splatnou dňa 20.4.2015, premlčacia doba žalobcom uplatneného nárok na základe zosplatnenia úveru začala plynúť dňa 20.4.2015 a uplynula 20.4.2018, žaloba bola doručená súdu až po uplynutí trojročnej premlčacej doby dňa 7.6.2018. Premlčacia doba vo vzťahu k celej neuspokojenej pohľadávke začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok. V danom prípade je jednoznačne preukázané listinnými dôkazmi, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre omeškanie so splátkou zročnou dňa 20.4.2015, a teda premlčacia doba nemohla začať plynúť od zročnosti splátky zročnej bezprostredne pred zosplatnením. Potom v zmysle ustanovenia § 103 veta druhá OZ, ak sa pre nesplnenie niektorých splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenia splátky. To znamená, že trojročná premlčacia lehota v zmysle ustanovenia § 103 OZ začala plynúť od 20.4.2015 a uplynula dňa 20.4.2018. Ustanovenie § 103 OZ je kogentné, nie je možné sa od neho odkloniť. Premlčacia doba plynie od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné plnenie žiada. Za účelom určenia začiatku plynutia premlčacej doby je potrebné aplikovať ustanovenie § 103 OZ, nakoľko plnenie dlhu bolo dohodnuté v splátkach a veriteľ využil svoje právo dané ustanovením § 565 OZ. Trojročná premlčacia doba pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh začala plynúť odo dňa splatnosti nesplatenej splátky, pretože ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh /§ 565 OZ /začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Ustanovenie § 103 OZ predstavuje lex specialis voči § 101 OZ, čo znamená, že premlčacia doba nezačína plynúť od okamihu, kedy sa záväzok stal splatný, teda kedy bol dlžník vyzvaný na splatenie celej pohľadávky, ani od okamihu využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale od okamihu splatnosti tej splátky, kvôli ktorej k zosplatneniu došlo. Pokiaľ ide o premlčanie splátok, platí, že premlčacia doba tu začína plynúť osobitne vo vzťahu ku každej splátke odo dňa jej splatnosti a premlčacia doba ohľadne celej pohľadávky v prípade straty výhody splátok začína plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky. Premlčacia doba nezačína plynúť od dátumu, kedy bol úver zosplatnený, ale od splatnosti splátky, pre ktorú bol úver zosplatnený.
9.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sú postupoval pre čiastočné späťvzatie žaloby a ustanovenie § 145 ods. 2 CSP tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 133,80 eura s príslušenstvom zastavil a vo zvyšnej časti žalobu pre vznesenú námietku premlčania zamietol.
10.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods.
1 CSP tak, že žalovanej súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mala plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaná keďže žaloba bola v časti zamietnutá a v časti bolo konanie zastavené, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodovať vyšší súdny úradník s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.