Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/140/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v právnej veci žalobcov: 1/ S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, 2/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, obaja v zastúpení: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: maloletý S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R., D. XXXX/XX, zastúpený matkou W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R., D. XXXX/XX, v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 2, IČO: 36857751, za účasti majetkového opatrovníka Mesto Nové Zámky, o zaplatenie 43521,27 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade 4897,35 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 15.01.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1/ a 2/ rade v rozsahu 58 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia svojou žalobou zo dňa 25.02.2013 sa domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 43336 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 33193,92 eur od 15.01.2013 do zaplatenia a nahradil im trovy konania. Žalobu odôvodnili tým, že maloletý žalovaný je ich vnukom, synom ich nebohého syna S. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel. Jediným dedičom po poručiteľovi sa stal maloletý žalovaný. Žalobcovia v pôvodnej žalobe žalovali sumu 43336 eur, avšak súd po sčítaní jednotlivých nárokov žalobcov zistil, že v petite žaloby uvedená suma matematicky sa nezhoduje so sumou súčtu jednotlivých nárokov žalobcov, keď výška tejto sumy naozaj mala byť 44921,01 eur. Táto suma pozostáva zo sumy 33193,92 eur titulom pôžičky, ktorú svojmu nebohému synovi S. A. poskytli v júli 2008 na kúpu trojizbového bytu v D. R. na D. XX, vedeného na LV č. XXXX ako byt č. XX, ďalej zo sumy XXXX eur, ktorá bola poskytnutá takisto synovi žalobcov na rekonštrukčné práce garáže, zo sumy 4933,04 eur, ktorá suma tvorila pohrebné trovy, zo sumy 894,31 eur, ktorú použili žalobcovia na údržbu a prevádzku motorových vozidiel žalovaného a zo sumy 1399,74 eur, ktorá mala byť rozdielom medzi prijatými plneniami za správu bytov vo vlastníctve žalovaného, ktoré plnenia za neho vyplatili žalobcovia.

2. Sumu 33193,92 eur si žalobcovia uplatnili voči žalovanému titulom pôžičky, ktorú poskytli svojmu synovi nebohému S. A.. Menovaný pracoval po dlhšiu dobu v Írsku, po svojom návrate v máji 2008 si kúpil zo svojich prostriedkov jednoizbový byt v D. R. na T. G. O. XX, vedený na LV č. XXXX ako byt č. XX za kúpnu cenu 1.150.000,- Sk. Tento byt si kompletne zrekonštruoval, a aj keď mal dostatok finančných

prostriedkov na jeho rekonštrukciu, byt sa mu následne zdal malý, preto dospel k rozhodnutiu kúpiť si druhý byt, na ktorý už však nemal dostatok finančných prostriedkov. Vtedy požiadal svojich rodičov, žalobcov v 1/ a 2/ rade, aby mu poskytli pôžičku na kúpu tohto bytu. Žalobcovia mali svoje úspory, pretože matka žalobcu v 1/ rade - O. A., mu poskytla sumu 800.000,- Sk a zvyšok vo výške 200.000,- Sk boli spoločné úspory žalobcov. Takto svojmu synovi S. A. požičali sumu 1.000.000,- Sk, čo v prepočte činí 33193,92 eur. O tejto pôžičke mali vedomosť aj súrodenci žalobcu v 1/ rade, pričom nemali voči tomu žiadne námietky. Písomná zmluva o pôžičke nebola spísaná, takisto nebolo medzi stranami pôžičky rozhodnuté o termíne vrátenia pôžičky, syna nepožiadali žalobcovia o vrátenie požičanej sumy počas jeho života, ale po jeho smrti žiadali od maloletého dediča vrátenie peňazí, čo si uplatnili prvýkrát v priebehu dedičského konania.

3. Žalobcovia si uplatnili aj sumu 1399,74 eur, a to titulom nákladov, ktoré mali za služby spojené s užívaním bytu na T. G. O. XX, ako aj z bytu na D. XX, náklady na elektrickú energiu za oba byty, za odber internetu, zálohu za plyn a daň za byt. Z tejto sumy si odpočítali sumu 1583,00 titulom nájomného, ktoré im zaplatil O. C. za mesiace apríl až október 2012. Sumu 4933,04 eur si žalobcovia uplatnili z titulu zabezpečenia nákladov pohrebu, ktoré matka maloletého žalovaného odmietla uhradiť. Ďalej sa žalobcovia domáhali sumy 894,31 eur titulom nákladov súvisiacich s prevádzkou motorových vozidiel, ktoré boli vo vlastníctve ich syna a ktorých vlastníkom po skončení dedičského konania sa stal žalovaný. Jedná sa o náklady na opravu a poistné.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Voči uplatnenému nároku na vyplatenie poskytnutej pôžičky vzniesol žalovaný námietku premlčania, keď mal za to, že žalobcovia mohli svojho syna požiadať o vrátenie pôžičky nasledujúci deň po jej poskytnutí, čo bolo v roku 2008, v čase prebiehajúceho dedičského konania už uplynula doba vyše troch rokov od poskytnutia pôžičky, preto tvrdil, že tento nárok je premlčaný. Náklady na pohreb považoval žalovaný za neprimerane vysoké, navyše matka maloletého dieťaťa tieto náklady neodsúhlasila, preto žalovaný nie je ochotný vyplatiť náklady na pohreb. Čo sa týka výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorových vozidiel, tieto motorové vozidlá mali žalobcovia vo svojej držbe, teda mali znášať náklady na ich prevádzku až do doby, kým ich nevydali právoplatnému dedičovi. V časti uplatneného nároku za výdavky na správu bytov poručiteľa, žalovaný nárok žalobcov neuznal podľa jeho názoru sa žalobcovia bezdôvodne obohatili pri správe bytov o sumu 552,83 eur, ktorú sumu žiadal vydať v samostatnom konaní.

5. Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 05.11.2015, v ktorom žalobe v časti o zaplatenie sumy 38836 eur vyhovel, vo zvyšku žalobu zamietol. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. -223 zo dňa 09.02.2017 rozsudok súdu prvej inštancie v časti vyhovujúceho výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru krajského súdu sa prvoinštančný súd v konaní nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného v časti uplatneného nároku vo výške 33193,92 eur ako aj či bola medzi poručiteľom a žalobcami platne uzavretá zmluva o pôžičke, ako aj bude úlohou súdu prvej inštancie v prípade ďalších nárokov, ktoré si žalobcovia uplatnili zistiť, či žalobcovia uniesli dôkazné bremeno a pri uplatnených pohrebných nákladoch preskúma primeranosť nákladov v zmysle ustanovenia .

6. V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu súd opätovne vypočul žalobcov k okolnostiam uzavretia zmluvy o pôžičke, obaja žalobcovia v konaní potvrdili, že svojmu synovi nebohému S. A. poskytli finančné prostriedky na kúpu bytu, z ich strany sa jednalo o poskytnutie pôžičky a táto pôžička bola poskytnutá vtedy, keď kupoval trojizbový byt. Byt bol zakúpený v júli 2008, teda aj peniaze synovi poskytli v tom čase, pričom synovi povedali, že keď bude mať peniaze, tak im peniaze vráti. Odo dňa poskytnutia pôžičky si od syna peniaze nepýtali späť, pýtali si ich až v dedičskom konaní po smrti syna za jeho života ho nepožiadali o vrátenie peňazí. Aj keď by im syn nevedel peniaze vrátiť, stále mohol na nich prepísať byt, takže nemali dôvod žiadať o vrátenie pôžičky. Podľa názoru ich právneho zástupcu sa ohľadne splatnosti pôžičky dohodli tak, že keď bude mať peniaze a keď ich bude vedieť vrátiť, tak vtedy peniaze vráti, teda nárok žalobcov odvíjal od a namietal rozhodnutie krajského súdu, ktorý ustálil, že v časti splnenia dlhu, ak nebol dohodnutý čas splnenia dlhu, bol dlžník povinný v zmysle povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, teda z toho treba vyvodiť, že to mohlo byť na druhý deň po poskytnutí pôžičky, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť pôžičky. K ostatným nárokom uplatneným v konaní, a to s nákladmi súvisiacimi s užívaním motorových vozidiel v celkovej výške 894,31 eur žalobcovia predložili dôkazy,

ktorými odôvodňovali uplatnenú časť svojho nároku. V časti pohrebných nákladov žalobcovia predložili potvrdenie o cene jedného hrobu, z ktorého vyplýva, že v roku 2012 by výška takýchto nákladov činila 2230 eur. V časti uplatnených nákladov na byty v sume 1399,74 eur vzali žalobcovia čiastočným podaním zo 04.12.2017 žalobu späť, žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, preto súd v tejto časti konanie v zmysle a nasledujúce zastavil. Vzhľadom na námietku odvolacieho súdu ohľadne nárokov uplatňovaných žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu, ktoré odvolací súd nepovažoval tak ako súd prvej inštancie za obranu žalovaného, ale za samostatne uplatnené nároky, tak v tejto časti o zaplatenie sumy 25052,83 eur súd nárok žalovaného vylúčil uznesením zo 16.11.2017 na samostatné konanie, ktoré sa následne viedlo pod sp. zn. a v ktorom bol dňa 08.07.2019 vyhlásený rozsudok.

7. Tunajší súd v konaní sp. zn. uznesením zo dňa 11.11.2016 ustanovil maloletému žalovanému majetkového opatrovníka - Mesto Nové Zámky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.06.2017, od tohto dátumu súd konal s majetkovým opatrovníkom maloletého žalovaného.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj svedkov C. O., O. C., O. Z., V. Z., O. O. a H. B., oboznámením sa so žalobou, odpoveďou na list z 15.01.2013, predžalobnou výzvou z 08.01.2013, kópiami podacích lístkov, kópiami SIPO, kópiami pokladničných dokladov, zápisnicou z notárskeho úradu JUDr. Jany Elzerovej č. k. , zo 07.11.2012, úmrtným listom, platobným výmerom, potvrdením o nákladoch na pohrebné, faktúrou z 15.08.2012 na sumu 3188,00 eur, dohodou o prenájme pohrebného miesta, kúpnou zmluvou zo 17.06.2010, osvedčením o dedičstve č. po neb. O. A., kúpnou zmluvou zo 07.07.2008 o nadobudnutí nehnuteľnosti, notárskou zápisnicou N233/2008, NZ23062/2008 zo dňa 30.05.2008 o nadobudnutí nehnuteľností, platobným rozkazom z 10.09.2013, odporom proti platobnému rozkazu z 11.10.2013, poštovými poukážkami od O. C. o platení nájomného v počte 7 ks, zápisnicou o prevzatí veci z 03.04.2013, uznesením o nepriznaní od súdneho poplatku, výpisom o príjmoch a výdavkoch zákonnej zástupkyne, žiadosťou o vydanie podielových listov, správou Bytkomfort s.r.o., sumárnou analýzou platieb, oznámením o úhradách NZBD, návrhom na doplnenie dokazovania zo strany právnej zástupkyne žalobcov zo dňa 29.06.2015, zmluvou o vkladovom účte VÚB a.s., výpismi z účtov, zmluvou o bežnom účte zo dňa 27.05.2008, zmluvou o bežnom účte zo 16.11.2007, výpismi z účtu, dokladmi o vkladoch a výberoch z účtu, oznámením ORPZ SR Nové Zámky zo 17.08.2015, konečným návrhom právnej zástupkyne žalobcov z 09.10.2015 spolu s vyúčtovaním trov, záverečnou rečou právneho zástupcu žalovaného z 23.10.2015 spolu s vyúčtovaním, výpismi z VÚB a.s. z 31.05.2008, rozsudkom zo dňa 05.11.2015, odvolaním žalovaného z 30.12.2015, vyjadrením žalobcov k odvolaniu z 28.01.2016, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. -223 zo dňa 09.02.2017, čiastočným späťvzatím právneho zástupcu žalovaného z 24.11.2017, vyjadrením žalobcov zo 04.12.2017, návrhmi žalovaného na doplnenie dokazovania z 05.12.2017 s prílohou, predložením dokladov z 09.01.2018, uznesením o zastavení konania v časti o zaplatenie 1399,74 eur, uznesením o vylúčení nároku na samostatné konanie, vyjadrením žalovaného z 19.02.2018, vyjadrením žalobcov z 05.03.2018, vyjadrením Mesta Nové Zámky z 13.03.2018, vyjadrením žalobcov z 02.05.2018, vyjadrením žalovaného z 13.08.2018, vyjadrením majetkového opatrovníka zo 07.03.2019, predložením dôkazov PZ žalobcov zo 07.03.2019, záverečnou rečou právneho zástupcu žalovaného z 26.04.2019, záverečnou rečou právneho zástupcu žalobcov z 30.04.2019, záverečnou rečou majetkového opatrovníka zo 06.05.2019, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. po neb. S. A., pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. , uznesením sp. zn. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Maloletý žalovaný je synom S. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX. Na základe dedičského konania č. k. , , sa maloletý žalovaný stal dedičom po ňom v plnom rozsahu, pričom čistá hodnota dedičstva činila 118571,09 eur. Takto maloletý žalovaný nadobudol nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. D. R., vedené na LV č. XXXX ako parcela registra C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2, č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 230 m2, č. XXXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 232 m2 s bytovým domom súp. č. XXXX, a to bytu č. XX na 3. poschodí vchodu XX v D. R. na T. G. O. XX a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. D. R., vedené na LV č. XXXX ako parcela registra C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 412 m2 s bytovým domom súp. č. XXXX, a to bytu č. XX na 3. poschodí vchodu XX v D. R. na D. XX. Okrem toho sa maloletý žalovaný stal vlastníkom účtu vedeného vo VÚB a.s., ktorého zostatok ku dňu smrti poručiteľa bol vo výške 9672,67 eur, cenných papierov FLEXI HZL VÚB a.s., podielových listov

VÚB Asset Management, osobných motorových vozidiel zn. Ford Cortina, zn. Volkswagen Passat, zn. Peugeot Boxer 270 CS, motocykla zn. Ducati Streetfighter, ako aj kompletného zariadenia oboch bytov.

10. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že matka maloletého žalovaného W. T. podala návrh na rozvod s manželom F. T. dňa 08.02.2012 a na pojednávaní dňa 07.03.2012 uviedla, že koncom januára 2012 sa odsťahovala od svojho manžela, presťahovala sa k nebohému S. A., s ktorým žila v spoločnej domácnosti, ešte raz sa pokúsili vo februári 2012 o obnovenie spolužitia s manželom, ale následne 19.03.2012 bolo ich manželstvo právoplatne rozvedené.

11. Z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. súd zistil, že maloletému žalovanému bol ustanovený majetkový opatrovník na správu jeho majetku, a to Mesto Nové Zámky, ktorý má vykonávať správu jeho majetku a predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého pravidelne k 31.12. každého roka. V priebehu tohto konania bolo preukázané, že matka v prípade potreby finančných prostriedkov pre maloletého vyberala peniaze z úspor maloletého, ktoré zdedil, bez súhlasu súdu a nerobila také opatrenia, ktoré by boli v záujme maloletého, čím bol ohrozený majetok maloletého, ktorý zdedil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2017.

12. Žalobcovia sa v konaní domáhali vrátenia pôžičky, ktorú svojmu synovi nebohému S. A. poskytli niekedy v mesiaci júl 2008 za účelom kúpy trojizbového bytu. V konaní deklarovali, že mali dostatok finančných prostriedkov, aby mohli synovi dať sumu 1.000.000,- Sk/33193,92 eur, žalobca v 1/ rade získal prostriedky po svojej matke, aj obidve dcéry žalobcov v konaní potvrdili, že ich rodičia mali dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohli finančne vypomôcť svojmu synovi a poskytnúť mu peniaze, ktoré potreboval. Keďže poručiteľ sa už v konaní nemohol vyjadriť k tomu, kedy presne mu bola zo strany žalobcov pôžička poskytnutá, žalobcovia si nepamätali takisto presný termín poskytnutia finančných prostriedkov, keďže sa jednalo o peniaze na kúpu bytu, súd ustálil, že kúpna zmluva na kúpu bytu bola uzavretá dňa 07.07.2008, teda pôžička bola poskytnutá poručiteľovi najneskôr týmto dňom, pretože v kúpnej zmluve je uvedené, že kúpna cena za byt bola predávajúcim uhradená zo strany poručiteľa v hotovosti práve týmto dňom. Počas života poručiteľa žalobcovia od neho nežiadali vrátenie peňazí, mali za to, že aj keby im syn peniaze nevedel vrátiť, vždy má v zálohe byt ako protihodnotu poskytnutej pôžičky. Takisto počas života syna nepožiadali žalobcovia o vrátenie pôžičky, čo potvrdili svojimi prednesmi na pojednávaniach. Keďže okrem tvrdení žalobcov iné dôkazy nemohli byť ohľadne uzatvorenia zmluvy o pôžičke vykonané, súd mal za to, že zo strany žalobcov bolo preukázané, že medzi žalobcami a poručiteľom došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, v ústnej forme, na základe ktorej boli zo strany žalobcov poskytnuté finančné prostriedky, ale zo strany dlžníka, t. j. poručiteľa, nebola ustálená doba vrátenia pôžičky. Takto žalobcovia za života poručiteľa ho ani raz nepožiadali o vrátenie pôžičky, požiadali až v priebehu dedičského konania dediča, a to maloletého žalovaného o vrátenie pôžičky. Žalovaný vzniesol v priebehu konania námietku premlčania uplatneného nároku žalobcov v časti o zaplatenie sumy 33193,92 eur, keďže mal za to, že predmetný nárok bol uplatnený po márnom uplynutí premlčacej doby, keď v tomto prípade išlo o to, že čas splnenia pôžičky nebol medzi stranami zmluvy o pôžičke dohodnutý, preto bol dlžník povinný plniť prvého dňa po poskytnutí pôžičky. Aj odvolací súd zdieľal tento istý právny názor, keď súdu prvej inštancie uložil povinnosť zaoberať sa skúmaním začiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný zmluvný vzťah prichádzala do úvahy podľa .

13. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

14. Podľa , ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

15. Podľa / , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ až 110). Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Účelom inštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach § až 114 je okrem stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) aj snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva, žalobné právo) možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Márne uplynutie premlčacej doby má za následok vznik oprávnenia pre dlžníka vzniesť pred súdom námietku premlčania a spôsobiť tak zánik nároku. Pokiaľ dlžník námietku premlčania skutočne účinne vznesie, dochádza v okamihu jej vznesenia k zániku nároku. Všeobecnú dĺžku premlčacej doby pre práva z občianskoprávnych vzťahov stanovuje zákon na tri roky. Vzhľadom na to, že premlčacia doba je určitý časový úsek, nestačí stanoviť jej dĺžku a koniec, ale je treba stanoviť aj jej začiatok, to znamená od ktorého okamihu začína plynúť. Zákon to stanovuje jednak všeobecne a jednak zvlášť pre niektoré jednotlivé práva. Pre všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať po prvý raz. Actio nata (inak aj žalovateľnosť, alebo možnosť úspešne uplatniť právo žalobou) nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou dlhu, t.j. dňom, kedy mal dlžník po prvý raz dlh splniť, resp. začať s jeho plnením. Ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou ani iným spôsobom, možno podľa o splnenie dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Uvedené ustanovenie obsahuje dispozitívne pravidlo dávajúce veriteľovi právo určiť čas plnenia, teda vyvolať splatnosť, ktorá nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie.

18. V prejednávanej veci súd posúdil právny vzťah medzi žalobcami a poručiteľom ako právny vzťah zo zmluvy o pôžičke s tým, že medzi zmluvnými stranami nebol dohodnutý čas splatnosti tejto pôžičky, z ktorého dôvodu je na tento prípad potrebné aplikovať ustanovenie . Preto ak žalobcovia poručiteľovi poskytli pôžičku 1.000.000,- Sk v presne neurčený deň v júli 2008, nasledujúci deň začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba na výkon práva žalobcom a uplynula v júli 2011, do kedy žalobcovia svojho syna na splnenie dlhu nevyzvali, učinili tak až voči jeho dedičovi v dedičskom konaní po smrti dlžníka v roku 2012. Pretože žalobcovia si svoje právo u notára uplatnili až na pojednávaní dňa 07.11.2012, súd prihliadajúc na žalovaným vznesenú námietku premlčania uzavrel, že žalobcami uplatnené právo na vrátenie tejto pôžičky je premlčané, majúc za preukázané, že k začatiu plynutia premlčacej doby došlo v júli 2008 a premlčacia doba uplynula v júli 2011. Podľa názoru súdu totiž bez akýchkoľvek pochybností treba vyvodiť, že čas vrátenia pôžičky medzi veriteľmi a dlžníkom skutočne nebol dohodnutý, teda dlžník mal splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o to veritelia požiadali, preto súd vo veci aplikoval ustanovenie . Vyplýva to z výpovede samotných žalobcov na pojednávaniach, na ktorých uvádzali, že o vrátenie pôžičky svojho syna nežiadali, resp. ani nežiadali o vrátenie pôžičky, teda čas splnenia nebol dohodnutý. Na skutočnosti, že doba splatnosti pôžičky medzi stranami zmluvy o pôžičke dohodnutá nebola, nič nemení fakt, že právna zástupkyňa žalobcov po rozhodnutí odvolacieho súdu poukazovala na ustanovenie , keďže právnou kvalifikáciou veci stranami sporu nie je súd viazaný. V prípade, ak doba splatnosti pôžičky by bola skutočne ponechaná na vôli poručiteľa, ako to tvrdili žalobcovia, nebol dôvod na podanie žaloby na plnenie, ale by sa mali žalobcovia domáhať žalobou určenia času splnenia dlhu v zmysle ustanovenia . Je nesporné, že pri uzavretí zmluvy o pôžičke nedošlo medzi veriteľom a dlžníkom aj k dohode o splatnosti pôžičky, ktorá splatnosť nebola ničím ohraničená (napr. konkrétnym dňom). V takom prípade prichádzali do úvahy dve alternatívy splatnosti dlhu, a to buď, že čas vrátenia pôžičky medzi veriteľom a dlžníkom nebol dohodnutý, alebo čas splnenia dlhu bol ponechaný na vôli dlžníka. V tejto súvislosti súd konštatoval, že splatnosť pôžičky nebola dohodnutá, ani ustanovená právnym predpisom či určená v rozhodnutí, preto na povinnosť dlžníka plniť bolo potrebné aplikovať ustanovenie ; nebolo preukázané, že by čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka v zmysle , preto bolo potrebné aplikovať v danej veci . Z toho dôvodu, pokiaľ žalobcovia nevyzvali dlžníka, t. j. poručiteľa, do júla 2011, t. j. do konca všeobecnej trojročnej premlčacej doby (ktorá začala plynúť od nasledujúceho dňa po poskytnutí pôžičky v júli 2008), na splnenie dlhu a toto svoje právo si uplatnili až v dedičskom konaní po nebohom dlžníkovi, tak súd s prihliadnutím na žalovaným vznesenú námietku premlčania posúdil túto námietku za dôvodnú a v tejto časti uplatneného nároku žalobu zamietol. Súd pritom bral do úvahy aj platnú a konštantnú judikatúru vo veci, a to hlavne rozsudok NSSR sp. zn. .

19. Po smrti S. A. žalobcovia zaplatili sumu 4933,04 eur titulom zabezpečenia nákladov pohrebu, ktoré náklady odmietol žalovaný vyplatiť. Jednalo sa o sumu 41,06 eur titulom platby za dom smútku, sumu 3188 eur za kompletný dvojhrob, sumu 1290 eur za pohrebné služby, sumu 26,55 eur za prenájom pohrebného miesta a sumu 375,43 eur za náklady spojené s karom, sumu 40 eur titulom pohrebných obradov.

20. Podľa , / dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

21. Smrťou poručiteľa prechádzajú všetky jeho majetkové práva ako aj jeho dlhy na jeho dediča. Prechod aktív a pasív dedičstva je daný právnym nástupníctvom po poručiteľovi a vyplýva z podstaty univerzálnej sukcesie. Dlhy prechádzajú na dediča v tom prípade, ak neboli výslovne viazané na osobu poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či o týchto dlhoch dedič vedel alebo či vyšli najavo až neskoršie, prípadne i po skončení dedičského konania. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, a to nielen vecami a inými majetkovými hodnotami, ktoré mu pripadli z dedičstva, ale aj svojím vlastným majetkom, a to až do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva.

22. Podľa / , smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.

23. Samotnou smrťou dlžníka povinnosť (dlh) zo záväzkového právneho vzťahu spravidla nezaniká. K zániku povinnosti dochádza len vtedy, ak splnenie malo byť vykonané osobne dlžníkom.

24. Z dôkazov predložených žalobcami je zrejmé, že žalobcovia zabezpečovali pohreb poručiteľa v plnom rozsahu, predložili nesporné dôkazy o tom, že horeuvedené náklady spojené s pohrebom poručiteľa vynaložili výlučne žalobcovia, nie oprávnený dedič. V zmysle § 470 dedič zodpovedá za všetky dlhy poručiteľa ako aj za pohrebné náklady. V tomto prípade náklady za pohreb poručiteľa boli stanovené podľa predložených faktúr, pričom je zrejmé, že žalobcovia vyplatili sumu 26,50 eur za hrobové miesto Mestu Nové Zámky, ako aj sumu 1290 eur titulom obstarania pohrebných služieb pre M. T., pohrebníctvo Nové Zámky, sumu 40 eur titulom pohrebných obradov Rímskokatolíckemu farskému úradu Nové Zámky. Okrem toho vyplatili náklady za dom smútku v sumu 41,06 eur a náklady za kar v sume 375,43 eur. Pre poručiteľa dali vyhotoviť pomník v sume 3188 eur. Práve túto sumu namietal žalovaný ako oprávnený dedič, keď z faktúry je zrejmé, že pomník bol vyhotovený ako kompletný dvojhrob s doplnkami. Žalobcovia predložili od výrobcu pomníka potvrdenie, v zmysle ktorého by náklady za vyhotovenie pomníka na jeden hrob činili sumu 2230 eur. Podľa názoru súdu primeranosť nákladov na pohreb sa odvíja od výšky nadobudnutého dedičstva, miestnych zvyklostí ako aj od osobnosti poručiteľa (rozhodnutie R 50/82). V tomto prípade sa jednalo o mladého muža, ktorý mal ešte život pred sebou, jediného syna žalobcov, ktorí mali v úmysle vystrojiť svojmu jedinému synovi pohreb podľa jeho spoločenského postavenia. Takto suma, ktorá bola zo strany žalobcov vynaložená na pohreb poručiteľa, bola primeraná tak jeho veku ako aj jeho sociálnemu a spoločenskému postaveniu. Ak súd prihliadol aj na výšku nadobudnutého dedičstva v sume 118571,09 eur, tak celkové náklady na pohreb v sume 4003,04 eur sú primerané tak poskytnutým pohrebným službám, ako aj výške nadobudnutého dedičstva. Z týchto dôvodov súd priznal náhradu týchto pohrebných nákladov žalobcom v plnom rozsahu.

25. Osobné motorové vozidlá, ktoré boli vo vlastníctve poručiteľa, a to motorové vozidlá zn. Ford Cortina, zn. Volkswagen Passat, zn. Peugeot Boxer 270 CS a motocykel zn. Ducati Streetfighter, boli až do 03.04.2013 v užívaní žalobcov, týmto dňom došlo k ich vydaniu. Žalobcovia si v konaní uplatňovali aj náklady spojené so starostlivosťou o tieto motorové vozidlá v čase, keď boli v ich užívaní, a to v celkovej výške 894,31 eur. Žalobcovia zaplatili sumu 129 eur titulom povinného zmluvného poistenia na osobné motorové vozidlo zn. Peugeot Boxer za obdobie od 26.07.2012 do 25.07.2013, toto zmluvné poistenie zo strany oprávneného dediča nebolo zaplatené a nebolo ani vrátené žalobcom. Žalobcovia ďalej vyplatili sumu 527,03 eur titulom povinného zmluvného poistenia na osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat, a to dňa 12.04.2012 za obdobie od 15.04.2012 do 15.04.2013 a zaplatili povinné zmluvné poistenie na osobné motorové vozidlo zn. Ford Cortina vo výške 74,70 eur dňa 19.07.2012 za obdobie od 12.06.2012 do 11.06.2013. Žalobcovia ako dôkaz predložili poštové poukazy, ktorými preukazovali zaplatenie uvedených súm. Okrem toho žalobcovia predložili pokladničný doklad o nákupe

súčiastok na motorové vozidlo zn. Peugeot Boxer v sume 163,58 eur (palivový filter vo výške 26,50 eur, autobatéria vo výške 122,35 eur, olejový filter vo výške 6,70 eur a spojková sada 47,50 eur), tieto súčiastky použili žalobcovia na spojazdnenie tohto motorového vozidla, okrem iného aj na presťahovanie maloletého žalovaného spolu s matkou z domu v G., kde mali trvalý pobyt do bytu po poručiteľovi v D. R. na D. ul. Predložené dôkazy považoval súd za nesporné, ako aj je zrejmé, že tieto motorové vozidlá tvorili vlastníctvo žalovaného, teda žalobcovia plnili za žalovaného to, čo mal plniť on sám a žalovaný je povinný ako dedič po poručiteľovi znášať aj uvedené náklady na motorové vozidlá, ktoré sa stali jeho vlastníctvom. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v čase smrti poručiteľa maloletý, mala ich za neho uhradiť jeho matka z nadobudnutého dedičstva. Zo strany žalovaného nebol v konaní produkovaný žiadny dôkaz o tom, že by tieto náklady zo strany žalovaného, resp. jeho zákonného zástupcu boli žalobcom vyplatené, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a priznal žalobcom sumu 894,31 eur titulom dôvodne vynaložených nákladov na motorové vozidlá.

26. Matka žalovaného potvrdila, že dňa 03.04.2013 prevzala od žalobcov všetky motorové vozidlá, ďalej tvrdila, že aj ona platila poistky na motorové vozidlá, ale tieto jej tvrdenia neboli ničím v konaní preukázané. Naopak bolo preukázané, že si ponechala osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat a ostatné motorové vozidlá, a to motorové vozidlo zn. Ford Cortina, zn. Peugeot Boxer 270 CS a motocykel zn. Ducati Streetfighter, predala po skončení dedičského konania v roku 2013, a to po tom, čo jej boli zo strany žalobcov vydané, všetky motorové vozidlá podľa zhodných tvrdení strán boli pojazdné, o čom svedčí aj skutočnosť, že motorové vozidlo zn. Ford Cortina predala matka žalovaného za 550 eur, motorové vozidlo zn. Peugeot Boxer za 1800 eur a motorku predala v roku 2014 za 8000 eur, takto spolu za motorové vozidlá a motorku dostala 10850 eur, ktoré peniaze použila na živobytie a na ostatné náklady spojené s bývaním, pretože nepracovala. Z takto ustáleného skutkového stavu je zrejmé, že finančné prostriedky, ktoré žalobcovia použili na prevádzku motorových vozidiel, boli účelne vynaloženými nákladmi, pretože bez týchto nákladov by minimálne motorové vozidlo zn. Peugeot Boxer nebolo pojazdné, okrem toho matka žalovaného predajom týchto motorových vozidiel získala vyššiu hodnotu ako bola ich ustálená hodnota v dedičskom konaní.

27. Žalobcovia si uplatňovali titulom poskytnutej pôžičky sumu 33193,92 eur, titulom pohrebných nákladov sumu 4933,04 eur, titulom nákladov za byty sumu 1399,74 eur a titulom nákladov za motorové vozidlá sumu 894,31 eur. Súd žalobcom priznal titulom pohrebných nákladov sumu 4003,04 eur, titulom nákladov za motorové vozidlá sumu 894,31 eur, v časti o zaplatenie sumy 1399,74 eur vzali žalobcovia žalobu späť, v tejto časti súd konanie právoplatne zastavil. Ohľadne ostatných nárokov žalobcov súd žalobu zamietol.

28. Súd priznal žalobcom aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 4897,35 eur od 15.01.2013 do zaplatenia v zmysle / v znení jeho neskorších noviel ku dňu omeškania, t. j. k 15.01.2013 bola fixná sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len ECB) 0,75%, pričom výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda súd priznal žalobcom úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne podľa tejto úrokovej sadzby, keď mal za preukázané, že týmto dňom sa dostal žalovaný do omeškania.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa / tak, že v konaní úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 58 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle / a / .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.